Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010232
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814010232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Martiny

Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej v trestnej veci proti obž. L. J. zločin sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.10.2014 sp. zn. 12T 105/2014 na verejnom zasadnutí konanom 4.
júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo
výroku o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému L. J., nar. XX.XX.XXXX vo P. B.
O., trvale bytom K. XX, okr. P. B. O., invalidnému dôchodcovi

u k l a d á:

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zák. pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodeným Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom

v Bratislave, Einsteinova č. 25, IČO 35 942 436 škodu vo výške 85,- eur a H. X., nar. X.X.XXXX, bytom
K. č. XX k rukám opatrovníka Obecný úrad K., zast. JUDr. Jánom Uhlíkom, škodu vo výške 242,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného L. J. vinným zo zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e),
písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
-dňa 21. decembra 2013 v čase približne od 17. 00 hod. do 18.30 hod., počas návštevy v rodinnom
dome č. XX v obci K., okr. P. nad O., rukou ohmatával pravý prsník a genitálie poškodenej H. X., nar.

XX.XX.XXXX, ktorá je dlhodobo pripútaná na lôžko a vzhľadom na svoj zdravotný stav i vysoký vek
nebola schopná vnímať konanie obžalovaného, ani sa mu brániť, pričom obžalovaný jej svojím konaním
spôsobil zranenia a to drobné bodkovité krvácanie do kože a slizníc na pohlavných orgánoch, povrchovépoškodenia tkaniva na pravej strane pošvy, zhrubnutie malých pyskov vpravo a na pravom prsníku
hematóm, s dobou liečenia týchto zranení v trvaní 5-6 dní.
Za to mu podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich

okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona
uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 (siedmich ) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na
výkon uloženého trestu zaradil do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným

a/ Dôvere zdravotnej poisťovni a.s. , so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 25, IČO 35 942 436 škodu
vo výške 85,00 eur ( osemdesiatpäť eur ),
b/ Obecnému úradu Čaklov, zast. JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou,
Námestie slobody č. 1, škodu vo výške 242,00 eur ( dvestoštyridsaťdva eur ).

Proti tomuto rozsudku proti všetkým jeho výrokom prostredníctvom obhajcu podal v zákonom stanovenej

lehote obžalovaný odvolanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že okresný súd svoj záver o tom, že sa
predmetný skutok stal, a že ho spáchal obžalovaný oprel predovšetkým o výpoveď svedkyne V. H. a
znalecké dokazovanie, pričom z výpovede svedkyne V. H. na hlavnom pojednávaní nevyplýva, aby
osobne videla spáchanie predmetného skutku obžalovaným a svedkyňa uviedla, že si len myslela,
že matke musel ublížiť obžalovaný, keďže iný u nej vtedy nebol. Obžalovaný poukázal na to, že

vo večerných hodinách dňa 21.12.2013 svedkyni V. H. doniesol fľašu domácej slivovice, pretože v
dopoludňajších hodinách nestihol kúpiť fľašu rumu, o ktorú ho svedkyňa požiadala. Počas celej návštevy
bol v prítomnosti svedkyne a spoločne boli dvakrát vonku fajčiť cigarety. Počas návštevy vypili každý po
štyri poháriky slivovice, pričom pri jeho odchode fľaša slivovice ostala na stole v obývačke rodinného
domu. To, že svedkyňa V. H. vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje potvrdila jej sestra T. O.

vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. O skutočnosti, že dňa 22.12.2013 okolo 6:15 hod., keď
prišla k poškodenej do rodinného domu v K. svedkyňa T. O. našla V. H. opitú a totálny neporiadok v
izbe . Navrhoval vypočuť svedkyňu P. J., avšak súd prvého stupňa vykonanie dôkazu výsluchom tejto
svedkyne odmietol dôvodiac zisteniami okolností nepodstatných pre rozhodnutie. Obžalovaný dal do
pozornosti skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali skutočnosťami týkajúcimi sa

činnosti V. H. po jeho odchode vo večerných hodinách z domácnosti poškodenej dňa 21.12.2013 až do
rána 6:15 dňa 22.12.2013, kedy vykonávala opatrovanie matky. Podľa jeho názoru dôkazmi vykonanými
súdom prvého stupňa nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa dopustil
predmetného skutku, preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho spod
obžaloby.

Okresný prokurátor vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že obžalovaný bol prítomný v dome
poškodenej dňa 21.12.2013, čo vyplýva z výpovede obžalovaného i svedkyne V. H., pričom bol aj
v blízkosti poškodenej. Poukázal na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Košice, z ktorého vyplýva, že na predmete č. 6, biologická stopa č. 6 - ster spod pravej ruky L. J. a

na predmete č. 7, biologická stopa č. 7 - ster spod ľavej ruky L. J., bola dokázaná prítomnosť ľudskej
krvi. Na predložených predmetoch skúmania označených č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, a 10 bola dokázaná
prítomnosť ľudskej krvi. Z výsledkov analýzy DNA predmetov skúmania označených č. 6 a 7 vyplýva, že
biologický materiál pochádza najmenej od dvoch osôb, prítomnosť biologického materiálu tretej osoby
nebola preukázaná. DNA profily biologického materiálu zaisteného z predmetov skúmania č. 6 a 7 sú

kombináciou DNA profilov porovnávacích vzoriek bukálnych výterov označených H. X. a L. J.. Taktiež
okresný prokurátor dal do pozornosti, že obžalovaný v prípravnom konaní popísal spôsob, akým malo
dôjsť k spáchaniu trestného činu a svoj postoj zmenil až pri konaní o dohode o vine a treste. Mal za to,
že žalovaný skutok spáchal obžalovaný a rozsudok prvostupňového súdu je zákonný.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je iba čiastočne
dôvodné vo vzťahu k výroku o treste.

Obsah dokazovania je rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom konajúci súd v zmysle
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
opiera svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov arozviedol svoje právne úvahy pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení
zákona nielen v otázke viny, ale aj v otázke trestu.

V posudzovanej veci bolo v konaní pred súdom prvého stupňa podľa názoru krajského súdu vykonané
dokazovanie v rozsahu, ako to vyžaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Bolo teda postupované tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie. Vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por.
a takýmto postupom dospel v podstate k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd podrobne rozpísal, ktoré konkrétne dôkazy boli v
posudzovanej veci vykonané, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, uviedol, ako
vykonanédôkazyhodnotil,prečoobraneobžalovanéhoprezentovanejnahlavnompojednávaníneuveril,
ako aj to, na základe ktorých konkrétnych dôkazov dospel k skutkovým zisteniam prezentovaným vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Oproti obžalobe náležite na základe vykonaného dokazovania

upravil skutok a tie skutočnosti, ktoré tam pridal a ktoré vypustil zodpovedajú vykonanému dokazovaniu.

Dôvody napadnutého rozsudku považuje krajský súd za vecne správne, úplné a v podrobnostiach na
odôvodnenie napadnutého rozsudku aj odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že skutok tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal a to
napriek tomu, že v konaní pred súdom prvého stupňa spáchanie skutku poprel. Dôkazmi, ktoré tieto
závery podporujú, sú najmä výpovede svedkýň O. a H., ale aj samotná prvotná výpoveď obžalovaného,
ktorú nemožno prehliadnuť, následne jeho vyjadrenie pred znalkyňami, ktoré je zahrnuté v znaleckom

posudku, ale aj závery znaleckých posudkov najmä z odboru zdravotníctvo, odvetvie gynekológia,
ale aj Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice. Svedkyne O. a H. popísali spôsob, akým
dochádzalo k starostlivosti o ich matku, že sa o ňu starali na striedačku každých 24 hodín jedna,
spôsob akým prebiehala hygiena u poškodenej, pričom obe zhodne uviedli, že vždy to končilo tak,
že vo večerných hodinách okolo 17.30 h-18.00 hod. došlo k prebaleniu matky, uloženiu na spánok a

potom až ráno, ak nebol v noci žiaden problém došlo k prebaleniu. Svedkyňa H. popísala prítomnosť
obžalovaného v mieste, kedy a kde malo dôjsť k spáchaniu skutku, neuviedla nijakú ďalšiu osobu, ktorá
by tam v relevantnom čase mala prísť. Obžalovaný v konaní pred súdom sa po podaní obžaloby začal
brániť tým, že zranenia, ktoré poškodená utrpela, a ktoré boli objektívne zistené, jej mohla spôsobiť aj
jej dcéra pri manipulácii, pri ošetrovaní, pri prebaľovaní. Tieto skutočnosti, alebo túto obranu vyvrátil

jednoznačne svojou výpoveďou znalec MUDr. L.. Ten vychádzal z popísaných zranení, ktoré uviedol
prvotný lekár pri prehliadke a následne gynekológ, ktorý poškodenú obhliadal. Vychádzajúc zo zranení,
z ich rozsahu, z ich umiestnenia a z masívnosti poškodení orgánov, že to krvácalo a že to bolo evidentné
aj z ďalších dôkazov, znalec vylúčil akúkoľvek možnosť vzniku týchto zranení pri bežnej manipulácii
pri prebaľovaní. Kriminalistický a expertízny ústav v záveroch svojho znaleckého posudku konštatoval

závažnú skutočnosť a to, že na skúmaných objektoch pod číslami 6 a 7, čo boli stery spod nechtov
obžalovaného, bola zistená zmiešaná DNA od dvoch ľudí, a v oboch prípadoch aj na 6 a 7, to bolo od
poškodenej a od samotného obžalovaného. Túto skutočnosť nebolo v kontexte z ostatnými dôkazmi
možné vyhodnotiť inak ako tak, že tieto biologické stopy sa obžalovanému dostali pod nechty spôsobom,
ako bol popísaný v skutku a ako to sám v prvotnej výpovedi priznal. Na margo odvolacej námietky

a navrhovaného výsluchu svedkyňou J. treba uviesť, že na hlavnom pojednávaní vypovedali priame
svedkyne, ktoré sa vyjadrovali k podstatným skutočnostiam, preto sprostredkovaná výpoveď svedkyne
„z počutia“, ktorá počula od priamej svedkyne, že bola v tom čase opitá, pri súhrne dôkazov, ktoré boli
vykonané, by nemala relevantný vplyv na otázku viny, preto tento návrh na doplnenie dokazovania ani
krajský súd neprijal a tento zamietol, obdobne ako to vykonal súd prvého stupňa.

Hodnotiac všetky dôkazy v jednom súhrne nemožno uveriť zmenenej výpovedi obžalovaného, ktorý aj
sám najprv popísal, akým spôsobom ku skutku došlo a takmer zhodne sa vyjadroval aj pred znalcami
pri vyšetrení. Naviac ani odôvodnenie zmenenej výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní
dňa 24.9.2014 vyznieva nepravdepodobne a nelogicky. Evidentne na celom konaní obžalovaného mal

najpodstatnejší vplyv požitý alkohol. Požitie alkoholu zapríčinilo to, čo sa vlastne udialo.

Krajský súd teda konštatuje, že skutkové závery súdu prvého stupňa sú správne a vo vzťahu k právnej
kvalifikácii nemožno vytknúť žiadne podstatné pochybenia. Obžalovaný vedel o tom, že ide o osobustaršiu, že mala viac ako 60 rokov, vedel, že ide o osobu chorú, sám jej pri tom pomáhal. Trestný zákon
tieto okolnosti vyhodnocuje ako okolnosti, ktoré podstatným spôsobom zvyšujú nebezpečnosť konania
a v rámci takejto úvahy je následne aj kvalifikácia, podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, teda podľa

odseku 2 § 200, namieste, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), f) Tr. zák.

Pri ukladaní trestu krajský súd prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z
ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na

zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a zároveň odradenie iných od páchania trestných činov. Poľahčujúcu okolnosť krajský
súd vzhliadol vo vedení riadneho života obžalovaného pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j) Tr.
zákona, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nevzhliadol, čo malo vplyv a následnú aplikáciu ust.
§ 38 ods. 3 Tr. zák. a zníženie hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3.

Z odpisu z registra trestov krajský súd zistil, že obžalovaný nemá v registri trestov záznam. Z výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že v tejto evidencii
nemá obžalovaný žiaden záznam o priestupku. Zo správy o povesti krajský súd zistil, že obžalovaný
nebol doposiaľ riešený komisiou verejného poriadku.

Zohľadniac kritériá pre ukladanie trestov prihliadnuc na osobu páchateľa, jeho doterajší život, okolnosti
skutku má krajský súd za to, že sú tu mimoriadne skutočnosti odôvodňujúce zníženie trestu v zmysle
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pri právnej kvalifikácii ustálenej súdom prvého stupňa, zákonnej a správnej aj podľa názoru krajského
súdu, mohol súd ukladať trest odňatia slobody od 7 až do 15 rokov. Po veľmi dôslednom vyhodnotení
všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa krajský súd dospel k názoru, že v danom prípade by
uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby 7 až 15 rokov bolo neprimerane prísne.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol. Aj keď rodinný život nemá harmonický, nie sú poznatky

ani z miesta bydliska, ani z okolia, že by bol nejakým spôsobom priestupkovo postihnutý, alebo že by
sa správal neprístojne. Poškodenej 35 rokov pomáhal, bol s ňou v dobrom vzťahu. Čo sa týka jeho
zdravotného stavu, znalkyňa z odboru psychológie vo svojom znaleckom posudku popísala zdravotný
stav obžalovaného dosť zlý. Po somatickej stránke trpí viacerými vážnymi chorobami, prekonal infarkt,
má cievny implantát, trpí na ochorenie chrbtice a z uvedených dôvodov je aj na čiastočnom invalidnom

dôchodku. Všetky tieto okolnosti v súhrne a v spojení aj s tým, že podľa názoru krajského súdu okolnosti
pre naplnenie skutkovej podstaty, teda okolnosti, že malo ísť o osobu starú a chorú, neboli motívom,
kvôli ktorému obžalovaný skutok spáchal, tieto okolnosti ho neviedli k spáchaniu trestného činu a
nevyužil bezbrannosť osoby s ohľadom na vedomosť o tom, že je chorá a stará. Primárne išlo o skrat
spôsobený alkoholom, pričom bezbrannosť osoby podľa názoru krajského súdu pritom nebola takou

vážnou, aby podstatným spôsobom zvyšovala stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného, a preto aj
túto okolnosť pri ukladaní trestu zohľadnil a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky
pre mimoriadne zníženie trestu obžalovaného pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda nižšie ako 7 rokov, avšak nie na dolnej hranici mimoriadne zníženej
trestnej sadzby.

Vzhľadom na uvedené mimoriadne okolnosti mal krajský súd za to, že účel trestu tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 34 Tr. por. bude naplnený uložením trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Podľa
názoru krajského súdu trest v takejto výmere postačuje na to, aby do budúcna zabránil obžalovanému vpáchaní trestnej činnosti a vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradil od páchania trestných činov.

Keďže obžalovaný po celú dobu trestného konania až ku dňu rozhodnutia žil riadnym životom a
zároveň podľa odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR nemá záznam, to znamená, že pred
spáchaním predmetných trestných činov nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol
uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho krajský súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon
trestov odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň krajský súd zrušil napadnutý rozsudok nielen vo výroku o treste a následne ho nahradil, ale
aj vo výroku o náhrade škody považujúc za potrebné napraviť formálne pochybenie súdu 1. stupňa,
keď bolestné, ktoré evidentne patrí poškodenej H. X. prisúdil obecnému úradu K., ako opatrovníkovi,
zastúpenému JUDr. D..

Zmena vo výroku o náhrade škody spočíva len v tom, že krajský súd vyslovil, že náhrada obžalovaným
spôsobenej škody patrí poškodenej H. X., ale bude vyplatená k rukám opatrovníka.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.