Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215617
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:1111215617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobcu E., E..A..O.., E. E.

Č. X, L., B. XX XXX XXX proti žalovanému: K. - E. D., K..E.., E. E. N. A. X, R., B. XX XXX XXX v konaní
o zaplatenie 372,05 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.4.2011 domáhal zaplatenia sumy 372,05 eur spolu s
príslušenstvom, pričom svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 21.5.2008 uzatvoril K. H. so žalobcom zmluvu
o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď predmetom zmluvy
bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému z titulu neoprávneného krátenia poisteného plnenia. K

samotnému poistnému plneniu žalobca uviedol, že pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 17.4.2008
došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. W. D. Y. L. XXX V. a toto vozidlo si postupca nechal opraviť v
autoservisespol.W.,E..A..O..,podzákazkovýmčíslomXXXXXXXXQ.N.XX.X.XXXX.Vrámcilikvidácie
bola výška poistného plnenia vypočítaná na sumu 430,96 eur, avšak výška nákladov na opravu bola v
zmysle faktúry č. XXXXXXX - 803,01 eur. Rozdiel medzi nákladmi na opravu a poukázaným plnením
predstavoval nedoplatok na poistnom plnení vo výške 372,05 eur.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 7.5.2013 poukázal na tú skutočnosť, že v
súvislostispredmetnoudopravnounehodou,kuktorejdošlokpoškodeniuosobnéhomotorovéhovozidla

zn. W. D. Y. L. XXX V. (K. H.) eviduje žalovaný viaceré doposiaľ neukončené konania, v ktorých na strane
navrhovateľa vystupujú dva rôzne subjekty, ktoré sa cítia byť vo veci aktívne legitimovanými. V prvom
prípade konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10C/297/2009 na základe
návrhudoručenéhokonajúcemusúdudňa18.6.2009,t.č.vedenénamiestnepríslušnomsúdeBratislava
I, pod sp. zn. 26Cb/181/2009 medzi navrhovateľom W. E..A..O.. L. proti odporcovi K. E. D.Ň. K..E.. o
zaplatenie 372,05 eur s príslušenstvom (predmet neuhradená časť faktúry č. XXXXXXXX). V druhom
prípade sa jedná o konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 36C/57/2011 na základe

návrhu doručeného konajúcemu súdu dňa 18.4.2011 medzi navrhovateľom Š. Z. E..A..O.. a odporcom
K. H. o zaplatenie 372,05 eur s príslušenstvom, pričom pohľadávka bola postúpená zo strany opravcu
W. E..A..O.. na postupcu Š. Z. E..A..O.. (predmet neuhradená časť faktúry č. XXXXXXXX). S poukazom
na ust. § 83 O.s.p. v zmysle ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde
iné konanie, žalovaný navrhol, aby súd pre túto prekážku konanie zastavil.Zo správy Okresného súdu Košice I zo dňa 30.7.2013 vyplynulo, že vec sp. zn. 10C/197/2009 bola dňa
19.8.2009 postúpená na Okresný súd Bratislava I a následne šetrením na Okresnom súde Bratislava I
bolo zistené, že konanie vo veci navrhovateľa W. E..A..O.. proti odporcovi K. E. D. K..E.. bolo uznesením

č.k. 26Cb/181/2009-57 zo dňa 6.3.2013 zastavené a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
4.7.2013.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 36C/57/2011 mal súd za preukázané, že v
tomto konaní súd rozhodoval o nároku žalobcu Š. Z. s.r.o. proti žalovanej K. H. za účasti vedľajšieho
účastníka K. E. D. K..E.. o nároku na zaplatenie istiny 372,05 eur s príslušenstvom v súvislosti s

dopravnou nehodou a opravou poškodeného motorového vozidla zn. W. D. Y. L. XXX V. pod zákazkovým
číslom XXXXXXXX s tým, že po vykonanej oprave bola vystavená faktúra za opravu motorového
vozidla č. XXXXXXXX vo výške 803,01 eur s platnosťou 19.5.2008. Uvedené konanie bolo uznesením
č.k. 36C/57/2011 - 51 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/188/2012, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd si nechal
pripojiť vedľajším účastníkom uvádzaný spis Okresného súdu Bratislava I. Po nahliadnutí zistil, že v

tomto konaní sa skutočne jedná o totožný predmet konania (26Cb/181/2009), pričom časť návrhu na
zaplatenie istiny vo výške 372,05 eur s príslušenstvom týkajúce sa poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX
bola z konania vedeného pod sp. zn. 26Cb/181/2009 vylúčené na samostatné konanie vedené na
tamojšom súde pod sp. zn. 26Cb/188/2012.

Následne došlo k späťvzatiu žalobného návrhu a zastaveniu konania.

Na základe vykonaného šetrenia tunajší súd (v konaní 45C/1/2013) dospel k stanovisku, ktoré
prezentoval účastníkom konania aj na pojednávaní konanom dňa 20.5.2014, že sa v prípade vyššie
uvedených konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I a Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
36C/57/2011 nejedná o totožné konania, najmä s poukazom na odlišných účastníkov konania, pričom
pre úplnosť súd dodáva, že v uvedených konaniach nebolo meritórne rozhodnuté vo veci samej, ale

konanie na Okresnom súde Bratislava I bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a konanie
na Okresnom súde Košice II bolo zastavené pre späťvzatie návrhu. Súd sa preto nestotožnil s názorom
žalovaného, že konanie má vady, v dôsledku ktorých je potrebné konanie zastaviť, preto vo veci ďalej
konal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi - hlásenie o

nehode, zákazkový list, faktúra, oznámenie o poukázaní náhrady škody, spisový materiál ku škodovej
udalosti poisťovne, kalkulácia opravy, výzva na plnenie, zmluva o postúpení, spis Okresného súdu
Košice II sp. zn. 36C/57/2011 a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa XX.X.XXXX došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo
k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. W. D. Y. L. XXX V., ktorého vlastníčkou a držiteľkou

bola K. H. tak, ako to vyplýva aj zo správy o nehode, pričom vozidlo bolo poškodené v súvislosti
so zodpovednosťou osoby poistenej v spoločnosti K. E. D. K..E.. na základe zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, číslo zmluvy
XXXXXXXXXX.

Rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo na

základe objednávky K. H. opravované spoločnosťou W. E..A..O.. (tak, ako to vyplýva zo zákazkové
listu č. XXXXXXXX s dátumom prijatia 28.4.2008 a dátumom ukončenia opravy 14.5.2008), pričom
objednávateľka opravu auta podmienila tým, že nebude cenu za opravu doplácať z vlastných
prostriedkov (celá bude uhradená poisťovňou).

Za prevedené práce bola spoločnosťou W. E..A..O.. vystavená faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 5.5.2008

s dátumom splatnosti 19.5.2008 na celkovú sumu 24.191,53 Sk (803,01 eur).Z oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 15.5.2008 vyplýva, že poisťovňa K. E. D. K..E..
oznámila spoločnosti W. E..A..O.., že z povinného zmluvného poistenia poukáže náhradu škody za
poškodené vozidlo vo výške 12.983,- Sk na účet W. E..A..O.., VS XXXXXXXX, ako skutočnú škodu,

pretožezcelkovofakturovanejčiastky 24.191,50Sknebolapriznanásuma11.208,50Sk(nadhodnotená
cena práce a materiálu), tak ako to vyplýva z pripojeného spisového materiálu poisťovne, ktorého
súčasťou je oznámenie o poistnej udalosti, dotazník pre poškodeného, fotodokumentácia, doklady
potrebné k likvidácii poistnej udalosti, kalkulácia opravy, faktúry, splnomocnenie zo dňa 28.4.2008,
zmluva o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky.

Na pojednávaní konanom dňa 20.5.2014 poverená pracovníčka žalovaného spochybnila aktívnu
legitimáciu žalobcu, pričom poukázala na to, že v konaní sp. zn. 36C/57/2011 vedenom na Okresnom
súde Košice II je uplatňovaný nárok voči odporkyni K. H. v rovnakej výške dlžnej sumy v súvislosti
s uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo spoločnosťou W. E..A..O... V tomto konaní je
uplatňovaná totožná čiastka na základe postúpenia pohľadávky, pričom podľa názoru žalovaného
takéto postúpenie pohľadávky zo strany H. nie je na mieste, pokiaľ v inom konaní je preukázané,

že p. H. takúto pohľadávku reálne nemala a taktiež poukázal na to, že finančné prostriedky neboli
vynaložené, a preto ani pohľadávka voči žalovanej p. H. nemohla svedčiť a ona ďalej takúto pohľadávku
odstúpiť nemohla. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku s poukazom na to, že k
dopravnej nehode došlo dňa 17.4.2008, faktúra za opravu bola vyhotovená dňa 5.5.2008 a k postúpeniu
pohľadávky malo dôjsť 21.5.2008, pričom žalobný návrh na súd bol podaný až dňa 18.4.2011, t.j. po

márnom uplynutí lehoty v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný poukázal na iné
rozhodnutiavobdobnýchveciachvydanýchKrajskýmsúdomvKošiciach11Co/312/2010,3Co/228/2012
a 3Co/87/2011.

V písomnom podaní doručenom súdu 2.6.2014 žalovaný opakovane vzniesol námietku nedostatku
aktívnej legitimácie navrhovateľa pre konanie, pričom poukázal na to, že odporca už svojim skorším

podaním oznamoval konajúcemu súdu, že na tunajšom súde pod sp. zn. 36C/57/2011 prebieha konanie,
v ktorom sa návrhom doručeným súdu dňa 18.4.2011 navrhovateľ Š. Z. E..A..O.. domáha, aby súd
zaviazal odporkyňu K. H. zaplatením obnosu 372,05 eur s prísl.. Navrhovateľ Š. Z. E..A..O.. sa stal
sporovou stranou na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 372,05 eur uzatvorenej dňa
23.3.2011 s opravcom W. ako postupcom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky opravcu

titulom neuhradenej časti faktúry Č.. XXXXXXXX, vystavenej pre objednávateľa opravy poškodeného
motorového vozidla W. D., Y. L. XXX V. pani H..

Vychádzajúc z uvedeného je takto zrejmé, že ak ku dňu 23.3.2011 opravca W. E..A..O.. evidoval
neuhradenú pohľadávku voči pani H. v sume 372,05 eur a túto postúpil na subjekt Š. Z., E..A..O.., tak
neexistovala pohľadávka pani H. voči K. - E. D. K..E.. a preto nemohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu

na iný subjekt v danom prípade na navrhovateľa, ktorou aby tak bola založená aktívna legitimácia
navrhovateľa pre konanie.

Zároveň žalovaný vzniesol opakovane námietku premlčania, pričom poukázal na to, že podľa ust. §
15 náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi je povinný tento nárok preukázať. Podľa ods. 2 na premlčanie

nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila. Z logického, ako aj gramatického výkladu (a aj z odkazu v texte zákona k §
15 ods. 2) tohto zákonného ustanovenia je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že premlčacia doba
začne plynúť odo dňa, kedy sú splnené predpoklady § 106 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ku
dopravnej nehode došlo dňa 17.4.2008, týmto okamihom poškodený nadobudol vedomosť o tom, kto za

škodu zodpovedá a vedomosť o výške škody nadobudol z faktúry opravcu W. H. k tomu, že k uplatneniu
nároku na súde došlo dňa 18.4.2011, lehota v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka
márne uplynula. Odporca sa pri posudzovaní opodstatnenosti nároku riadi príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonník, ako aj zákona č. 381/2001 Z.z. a preto dôvodne vznáša námietku premlčania
nároku navrhovateľa.

Ďalej žalovaný poukázal na nedôvodnosť nároku čo do jeho výšky, keď žalovaný dospel k odlišnej výške
vzniknutej škody.Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo
právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä

a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú (poistenie majetku)

b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad

inej poistnej udalosti (poistenie osôb)

c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú
majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už

uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa ust. § 797 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť).

Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten,
kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, v ostatných prípadoch ten, kto je
vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.Podľa ust. § 100 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ust. § 106 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

S poukazom na vznesenú námietku premlčania súd v tomto konkrétnom prípade sa musel v prvom rade
zaoberať otázkou, či nárok žalobcu bol uplatnený v tomto konaní včas, teda či nedošlo k namietanému
premlčaniu uplatnenej pohľadávky. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že k
dopravnej nehode, pri ktorej došlo k škode, došlo dňa XX.X.XXXX a faktúra č. XXXXXXXX, z ktorej
vyplýva výška nákladov na opravu bola vystavená dňa 5.5.2008.

V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania je nárok uplatnený titulom
náhrady škody, ktorý prešiel z poisteného na poistiteľa a teda nejedná sa o právo na plnenie z poistenia.
Od uvedeného sa potom odvíja uplatnenie príslušného ustanovenia týkajúceho sa premlčania a teda v
tomto konkrétnom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie citovaného § 106 Občianskeho zákonníka.

K uvedenému ustanoveniu súd poukazuje na to, že zákon stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu,

ktorá pozostáva zo subjektívnej a objektívnej lehoty, pričom začiatok plynutia týchto dvoch lehôt je
upravený odlišne, čiže tieto dve premlčacie lehoty začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba.
Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa skončí plynutie jednej z týchto lehôt, právo sa premlčí
aj napriek tomu, že ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť
iba v rámci objektívnej premlčacej doby, teda nemôže túto objektívnu dobu presiahnuť. Vo všeobecnosti

k subjektívnej premlčacej lehote súd uvádza, že táto je dvojročná a na začatie jej plynutia je potrebné
vždy rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jednak jeho vedomostí o škode, ako o
určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť
v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde,
pričom okamih vzniku škody a vedomosť poškodeného o tejto škode sa nemusí zhodovať s okamihom

škodovej udalosti (resp. protiprávnym konaním). Druhou stránkou podstatnou pre určenie začiatku
subjektívnej premlčacej lehoty je vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá,
teda o zodpovednom subjekte.

Súd je v tomto prípade toho názoru, že k začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty
došlo dňom fakturácie opravy vozidla a teda dňom 5.5.2008, keďže najneskôr týmto dňom sa právna

predchodkyňa žalobcu (poškodená) dozvedela nielen o poškodení svojho motorového vozidla, ale aj o
tom, kto za škodu zodpovedá, ako aj o rozsahu škody v tom zmysle, že bolo možné objektívne vyčísliť
v peniazoch výšku škody do takej miery, že táto mohla byť uplatnená aj na súde (s uvedením presnej
sumy a s možnosťou jej dodatočnej úpravy v súdnom konaní).

Subjektívna lehota, teda v tomto konkrétnom prípade uplynula dňa 5.5.2010, preto súd dospel

jednoznačne k záveru, že žalobný návrh, ktorý bol súdu doručený dňa 18.4.2011 bol súdu doručený po
uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty.Zároveň súd dospel k záveru, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa XX.X.XXXX, teda v
deň, kedy došlo k dopravnej nehode a poškodeniu predmetného motorového vozidla, preto táto lehota
skončila dňa 17.4.2011. Návrh žalobcu bol doručený na súd osobne dňa 18.4.2011, t.j. po uplynutí

trojročnej objektívnej lehoty.

S poukazom na tú skutočnosť, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť
tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti,
dôvodné vznesenie námietky premlčania v občiansko-súdnom konaní má za následok, že súd nemôže

oprávnenej osobe právo priznať. V zmysle zásady hospodárnosti konania musí konajúci súd prednostne
posúdiť v konaní vznesenú námietku premlčania, vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto
postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov
na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (R/29/1983).

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a uvedené úvahy súdu, súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd preto rozhodol tak, že žalobca, ktorý nebol v konaní úspešný nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy mu v

tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).