Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Co/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233567.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr.
Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09.04.2014, č. k. 6C/29/2013-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov

konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 odsek 1 písmeno d/, odsek 2, § 9 odsek 1, odsek 2, § 15
odsek 1, § 16 odsek 1, § 17 odsek 1, odsek 2, § 19 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno c/, písmeno
d/, § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal

od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 313,48 eur
z dôvodu, že v exekučnom konaní proti povinnému Q. O. o žiadosti o udelenie poverenia došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 170 dní), rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia zo dňa 10.03.2011. Navrhovateľ sa i v ďalších veciach domáhal voči odporcovi
zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
pretože o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté

v zákonnej lehote, a preto veci vedené pod sp. zn. 6C/29/2013, sp. zn. 6C/30/2013, sp. zn. 6C/31/2013,
sp. zn. 6C/33/2013, sp. zn. 6C/36/2013, sp. zn. 6C/40/2013, sp. zn. 6C/41/2013, sp. zn. 6C/42/2013, sp.
zn. 6C/43/2013, sp. zn. 6C/44/2013, ktorými sa domáhal tých istých nárokov a z toho istého právneho
dôvodu, súd v záujme hospodárnosti konania veci spojil na spoločné konanie a ďalej ich vedie pod sp.
zn. 6C/29/2013, uznesením č. k. 6C/29/2013-21 zo dňa 14.05.2013.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 10Er/959/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 09.12.2010 a
exekučný súd o nej rozhodol uznesením č. k. 10Er/959/2010-9 dňa 29.12.2010 tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.05.2011. Uznesením exekučného súdu č. k. 10Er/959/2010-17 zo dňa 18.05.2012 bolo exekučné
konanie zastavené, právoplatnosť nadobudlo dňa 25.07.2012.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 23Er/728/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 22.09.2010.
Uznesením č. k. 23Er/728/2010-9 zo dňa 11.04.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol, uznesenienadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2011. Uznesením č. k. 23Er/728/2010-21 zo dňa 07.02.2013 bolo
exekučné konanie zastavené.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Er/959/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd
09.12.2010. Uznesením č. k. 12Er/959/2010-9 zo dňa 12.01.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2011. Uznesením č. k.
12Er/959/2010-16 zo dňa 27.01.2012 bolo exekučné konanie zastavené.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 18Er/580/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 04.08.2010.
Uznesením č. k. 18Er/580/2010-10 zo dňa 22.02.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2011. Uznesením č. k.
18Er/580/2010-15 zo dňa 20.07.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25Er/151/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom
konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 23.02.2011.

Uznesením č. k. 25Er/151/2011-10 zo dňa 28.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2011. Uznesením exekučného
súdu č. k. 25Er/151/2011-17 zo dňa 19.01.2012 bolo exekučné konanie zastavené, právoplatnosť
nadobudlo dňa 27.05.2012.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15Er/546/2012 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 07.05.2012.
Uznesením č. k. 15Er/546/2012-13 zo dňa 04.07.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 10Er/997/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom
konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 21.12.2010.

Uznesením č. k. 10Er/997/2010-10 zo dňa 29.12.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2011. Uznesením
č. k. 10Er/997/2010-31 zo dňa 14.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.07.2012.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15Er/270/2012 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 02.03.2012.
Uznesením č. k. 15Er/270/2012-13 zo dňa 22.03.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2013. Uznesením č.
k. 15Er/270/2012-41 zo dňa 31.07.2013 bolo exekučné konanie zastavené.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25Er/204/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 15.03.2011.
Uznesením č. k. 25Er/204/2011-10 zo dňa 21.03.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2011. Uznesením
č. k. 25Er/204/2011-17 zo dňa 27.01.20121 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.07.2012.

Zo spisu sp. zn. 6C/41/2013 zistil, že nebol pripojený spis Okresného súdu Nitra, sp. zn. 16Er/888/2011,
a preto vec vylúčil na samostatné konanie podľa ustanovenia § 112 odsek 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“).
Uviedol, že návrhy navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepovažoval za dôvodné
a je nesporné, že navrhovateľ dňa 23.04.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a samotné podanie týchto žiadostí a uplynutie lehoty 6 mesiacov
na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre
podanie návrhu na súd napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.
Na námietku premlčania vznesenú pri uplatnení nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom
23.04.2009 neprihliadol z dôvodu, že o žiadostiach v žalovaných veciach boli rozhodnutia doručené

právnemu zástupcovi oprávneného po uvedenom dátume, a preto navrhovateľovi do podania návrhu na
súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody.
Poukázal na komentár k ustanoveniu § 44, kde v odseku 2 Exekučného poriadku je zvýraznená
zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto
poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia

a návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade, že chýba materiálny predpoklad exekúcie, exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie do 15
dní, táto lehota je pre súd záväzná do tej miery, že jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný
prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednostikonkrétneho sudcu. Lehota má poriadkový charakter, a preto na záver o zbytočných prieťahoch pri tomto
postupe súdneho exekútora, teda i súdu, spravidla nebude stačiť len prekročenie 15 dňovej lehoty, ale
ja ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ktorými môže byť aj postup exekučného súdu.

Konštatoval, že ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010,
obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, a preto podľa § 9 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné
konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej
lehote. Preto nebol splnený základný predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný postup

v exekučnom konaní.
Dospel preto k záveru, že v prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z
dôvodu nevydaní rozhodnutí v zákonom ustanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
náhradutrovkonanianepriznal,pretožesaprávananáhradutrovvzdaltým,žesináhradutrovneuplatnil,

pričom podstatné trovy mu v konaní ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim postupom
odňal možnosť účastníkovi konania konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odôvodnení odvolania namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom

štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo došlo k založeniu zodpovednosti právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok v nesprávnosti

súdneho rozhodnutia. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 odsek 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z., súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol

stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty, exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona
nemal oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie
totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu ale len súdu exekučného. Ďalej

poukázal na to, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a
je jeho povinnosťou aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
ktorý uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale

dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Taktiež
Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Keďže súd, ale
ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, nedostatok takýchto
opatrení nemôže byť dávaný za vinu navrhovateľovi a to v takej forme, že on nepresadzoval vydanie

poverenia zákonnými možnosťami. Uviedol že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad
skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom a išlo o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 odsek 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 odsek 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania, ktoré mupredchádzali. Odvolanie navrhovateľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
odsek 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156
odsek 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 odsek 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na ustanovenie § 212 odsek 1 OSP, pri posudzovaní predmetnej veci sa odvolací súd
zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu.

Predmetom tohto konania je:
1/ 6C/29/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 313,48 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

10Er/959/2010. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia došlo až po
uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 170 dní a vykonaním úradného postupu bez

splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na
zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/959/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
09.12.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému Q. O., o
vymoženie 155,32 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 12.07.2010, sp. zn. SR 05730/10. Exekučný súd uznesením
zo dňa 29.12.2010, č. k. 10Er/959/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa

18.05.2012, č. k. 10Er/959/2010-17 exekučné konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 170 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd

vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutiev zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (09.12.2010), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (29.12.2010). Exekučný súd tak rozhodol po 20 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 170 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti

danej veci, nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.

2/ 6C/33/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 531,07 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku

nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
18Er/580/2010. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia došlo až po
uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 288 dní a vykonaním úradného postupu bez

splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na
zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/580/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
04.08.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému P. D., o
vymoženie 1.861,49 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 11.01.2010, sp. zn. SR 22069/09. Exekučný súd uznesením
zo dňa 22.02.2011, č. k. 18Er/580/2010-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa

20.07.2011, č. k. 18Er/580/2010-15 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.02.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 288 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (04.08.2010), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (22.02.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 202 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 288 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

3/ 6C/44/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.961,11 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 392,22 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.25Er/204/2011. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia došlo až po
uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 56 dní a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na
zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/204/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa

15.03.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému U. Q., o vymoženie
518 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 23.11.2010, sp. zn. SR 10811/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 21.03.2011, č.
k. 25Er/204/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňom 16.04.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 27.01.2012, č. k.
25Er/204/2011-17 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 56 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (15.03.2011), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (21.03.2011). Exekučný súd tak rozhodol po 6 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 56 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť absolútne žiadne zbytočné prieťahy.

4/ 6C/42/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 3.468,31 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 693,66 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
10Er/997/2010. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia došlo až po
uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 113 dní a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na

zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcichpredpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/997/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
21.12.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému Q. M., o
vymoženie 729,59 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 26.08.2010, sp. zn. SR 18561/09. Exekučný súd

uznesením zo dňa 29.12.2010, č. k. 10Er/997/2010-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 14.11.2011, č. k.
10Er/997/2010-31 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 113 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (21.12.2010), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (29.12.2010). Exekučný súd tak rozhodol po 8 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 113 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť absolútne žiadne zbytočné prieťahy.

5/ 6C/30/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 543,98 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/728/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo až po uplynutí zákonom
stanovenejdoby,someškanímviacako295dníavykonanímúradnéhopostupubezsplneniazákonných
podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu

v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením
prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/728/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
22.09.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej N. Q., o vymoženie 393,26

eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 11.05.2010, sp. zn. SR 03379/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 11.04.2011, č. k.
23Er/728/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, uznesenie nadobudloprávoplatnosť dňa 07.05.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 07.02.2013, č. k.
23Er/728/2010-21 exekučné konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 295 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek

8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (22.09.2010), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (11.04.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 201 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 295 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

6/ 6C/31/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 413,06 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/959/2010.

Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo až po uplynutí zákonom
stanovenejdoby,someškanímviacako224dníavykonanímúradnéhopostupubezsplneniazákonných

podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením
prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/959/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
09.12.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej W. Q., o vymoženie 426,60
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 12.07.2010, sp. zn. SR 05725/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 12.01.2011,
č. k. 12Er/959/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 27.04.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 27.01.2012, č. k.

12Er/959/2010-16 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.06.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 224 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručeniažiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to

explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (09.12.2010), po
náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (12.01.2011). Exekučný súd tak rozhodol po 34 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 224 dní, ako uvádzal navrhovateľ), a preto s ohľadom na
okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.

7/ 6C/36/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 5.641,80 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 1.128,36 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
25Er/151/2011. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo až po
uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 104 dní a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na

zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/151/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
23.02.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej Y. Q., o vymoženie

1.508,83 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 18.11.2010, sp. zn. SR 10675/10. Exekučný súd uznesením zo dňa
28.02.2011, č. k. 25Er/151/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 12.03.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 19.01.2012, č.
k. 25Er/151/2011-17, právoplatným dňa 22.05.2012, exekučné konanie zastavil.

Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 104 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného

konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,

aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (23.02.2011), ponáležitom preskúmaní vo veci rozhodol (28.02.2011). Exekučný súd tak rozhodol po 5 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 104 dní, ako uvádzal navrhovateľ), a preto s ohľadom na
okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť absolútne žiadne zbytočné prieťahy.

8/ 6C/40/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 398,73 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 79,75 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

15Er/546/2012. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia došlo až po
uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 133 dní a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na

zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 15Er/546/2012 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
07.05.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému H. W., o vymoženie 417

eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 19.07.2011, sp. zn. SR 06103/11. Exekučný súd uznesením zo dňa 04.07.2012, č.
k. 15Er/546/2012-13, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Proti uzneseniu podal
oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 30.08.2013 napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Exekučný súd uznesením zo

dňa 28.02.2014, č. k. 15Er/546/2012-38, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 133 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 (v čase začatia
exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek

8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (07.05.2012), vo veci
rozhodol (04.07.2012). Hoci exekučný súd rozhodol po 58 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia (nie 133 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

9/ 6C/43/2013 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 2.231,71 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 446,34 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledkunesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
15Er/270/2012. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej

lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo až po
uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 89 dní a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na
zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva

založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 15Er/270/2012 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
02.03.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému F. W., o
vymoženie 777,17 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 03.08.2011, sp. zn. SR 07147/11. Exekučný súd uznesením

zo dňa 22.03.2012, č. k. 15Er/270/2012-13, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
30.11.2012,č.k.5CoE/129/2012-38tak,ženapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňapotvrdil.Následne
exekučný súd uznesením zo dňa 31.07.2013, č. k. 15Er/270/2012-41 exekučné konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 89 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 (v čase začatia
exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd

vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (02.03.2012), vo

veci rozhodol (22.03.2012). Exekučný súd tak rozhodol po 20 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia (nie 89 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť
žiadne zbytočné prieťahy.

Správne preto súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, t.

j. po preskúmaní podmienok potrebných k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nezistil naplnenie ani
jednej z nich.

K námietkam navrhovateľa, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom odvolací súd udáva, že po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu

konania podľa § 221 odsek 1 písmeno f/ OSP nezistil. V predmetnej veci sa navrhovateľ a ani jeho
právny zástupca pojednávania (09.04.2014) nezúčastnili, svoju neúčasť právny zástupca navrhovateľa
ospravedlnil (08.04.2012 emailom), pričom však predvolanie mu bolo doručené v dostatočnom časovom
predstihu (24.02.2014). K ďalším námietkam navrhovateľa, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonomustanovenej lehote odvolací súd poukazuje už na vyššie uvedené zistené skutočnosti súdom prvého
stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd rozhodol vo veciach o zamietnutí
žiadostí o udelenie poverenia v primeranej lehote vzhľadom k tomu, že zákonom stanovená lehota v

týchtoprípadochplatilalennavydaniepoverenia.Pretoodvolacísúdkonštatuje,žeanivjednomprípade
z hore uvedených vecí k stavu právnej neistoty namietaného navrhovateľom nemohlo dôjsť. Keďže
navyše niektoré z predmetných exekučných konaní boli následne aj právoplatne zastavené z dôvodu,
že navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohlo dôjsť ku vzniku akejkoľvek škody
oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Taktiež i ďalšie skutočnosti, namietané

navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu a preskúmavaného rozhodnutia sa vôbec
netýkajú. Čo sa týka námietok navrhovateľa k aplikácii právnej úpravy § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003
Z. z. odvolací súd udáva, že v tomto prípade nemôže ísť o nesprávnosť rozhodnutia, keďže súd prvého
stupňa aplikoval vo svojom rozhodnutí právny predpis v správnom znení účinnom do 01.01.2013.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, preto ako vecne

správny, podľa § 219 odsek 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 odsek 1 v spojení s § 142
odsek 1 a § 151 odsek 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania

nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.