Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204012
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, podané v súvislosti s nerozhodnutím
Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom určenej lehote o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora vo veciach vedených na menovanom súde pod sp. zn. 7Er/18/2005 a 6Er/805/2006 v celom
rozsahu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd z a m i e t anávrh žalobcu na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 domáhal
voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
719,16 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 11C/288/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
11C/291/2012); to všetko z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom stanovenom čase
(v ním vedených exekučných konaniach špecifikovaných v podaných žalobách) o návrhoch žalobcu (ako
oprávneného v exekučných konaniach) na zmenu súdneho exekútora.

OS Vranov nad Topľou uznesením č.k. 11C/284/2012 - 7 zo dňa 8.10.2012 spojil na

spoločné konanie, ktoré sa malo ďalej viesť pod sp. zn. 11C/284/2012, veci vedené pod
sp. zn. 11C/284/2012, 11C/287/2012, 11C/288/2012, 11C/289/2012, 11C/290/2012, 11C/291/2012,
11C/292/2012, 11C/293/2012, 11C/294/2012, 11C/296/2012. Následne uznesením Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 5NcC/46/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci 11C/284/2012 a uvedená vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará
Ľubovňa.

Rozsudkom č.k. 1C/420/2012 - 47 zo dňa 17.10.2013 tunajší súd zamietol v celom rozsahu žaloby o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podané z dôvodu nerozhodnutia o návrhoch na zmenu

súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod sp. zn. 9Er/227/2003, 8Er/425/2004, 6Er/791/2006, 6Er/387/2003, 6Er/869/2006,6Er/853/2006, 6Er/16/2005 a 7Er/385/2003 a v časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. V prevyšujúcej časti súd vec vylúčil na samostatné konanie - výrok o
vylúčení veci na samostatné konanie nadobudol právoplatnosť 7.2.2014, vylúčenej veci bola pridelená

sp. zn. 1C/28/2014.

Vo vyššie uvedených jednotlivých žalobách podaných pôvodne na OS Vranov nad Topľou (sp. zn.
11C/288/2012 a 11C/291/2012) žalobca uviedol, pre akú pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, ďalej
poukazoval na to, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky vymáhanej súdnym exekútorom,
ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal a podal exekučnému súdu

návrh na zmenu exekútora. Poukazoval na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo
veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora (účinnú od 1.9.2005 a účinnú od 1.12.2006), pričom
zvýraznil to, že exekučný súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora do
30 dní od doručenia takéhoto návrhu, pričom však exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, a to podľa žalobcu napriek tomu, že prejednávaná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, pričom podľa žalobcu v danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu žalobca
hodnotí ako nesprávny a v rozpore zo zákonom (Exekučným poriadkom), podľa žalobcu nečinnosť súdu

nie je ničím ospravedlniteľná, pričom žalobca sa, podľa jeho tvrdení v žalobách, dozvedel o všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, až po
doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora - skutkový dej bol podľa žalobcu
zavŕšený doručením uznesenia o zmene exekútora.

Majetkovú škodu, ktorej náhradu žalobca požadoval, vyčíslil žalobca v každej z pôvodne podaných

žalôb vo výške 175,- eur, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca
podľa svojich tvrdení v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu

informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15,- eur.

Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v každej z jednotlivých
žalôb poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení

s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva
na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil
záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a

riziku insolvencie povinného. Uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou
k rozhodnutiu) a základných práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u

neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; uviedol, že úplne zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislostis vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov; uviedol, že nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu
ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy;
súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej
právnej normy; uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je

povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. S poukazom na v jednotlivých žalobách uvedené
rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy alikvotným pomerom sumy 55,32 eur za

každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu. Poukázal i na to, že postupoval podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

Žalovaná s podanými žalobami nesúhlasila, podaním doručeným súdu 17.10.2013 navrhla žaloby v
celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu rov

konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní žalobcu, na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu
škody vzhľadom na žalobcom namietané nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a zároveň namietaný nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov, poukazovala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej

6-mesačnej lehoty a teda predčasne, poukazovala na nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému
prerokovaniu nárokov na náhradu škody a neposkytnutie súčinnosti z jeho strany, poukazovala na to,
že v rozhodnutí o zmene exekútora súd zároveň poverí vykonaním

exekúcie exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne
vykonaním exekúcie povereného exekútora - teda na nevyhnutnosť vykonať zo strany exekučného súdu

aj iné úkony v dôsledku ktorých nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať za
zbytočnéprieťahyanesprávnyúradnýpostup;vovzťahuknamietanýmprieťahomvkonanípoukazovala
na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, a že existencia
prieťahovvkonaníniejepreukázaná;vznieslanámietkupremlčaniavovzťahukukaždémuuplatnenému
nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora

pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred tým, ako jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody); namietala vyčíslenie škody a to, že žalobca nepreukázal jednak vznik ani
výšku materiálnej škody; poukázala na nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, ako ani toho, že
by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch; poukazovala na negatívne vnímanie žalobcu a jeho
praktík verejnosťou; uviedla, že je potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody či

nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím, pričom nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu 18.8.2014, ktoré je v
origináli založené v reg. Spr tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Spr0/807/2014, uviedol, že v žalobách označil
osobu povinnú (pozn.: v exekučnom konaní) spôsobom, ktorý umožňuje jej spoľahlivú identifikáciu;

pravdivo opísal jemu známe skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu, náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, pričom použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v ktorom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu súdu; že súdny spis je fundamentálnym dôkazným prostriedkom
a zároveň prostriedkom, ktorý žalobca nie je spôsobilý predložiť (tiež, že sa nestotožnil a nikdy sa
nestotožní s tvrdeniami ústavného súdu o tom, že bez označenia spisovej značky v návrhu na začatie

konania (v sťažnosti) nemožno vec prejednať. Tvrdí, že pokiaľ ide o východiská súdneho procesu
spočívajúce v skutkových okolnostiach veci, vždy postačí pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
(ust. § 71 ods. 1 OSP) a nie opísanie všetkých skutočností, či skutočností, ktoré požaduje niektorý z
účastníkov konania alebo sudca); že žalobný návrh jednoznačne vypovedá o tom, že exekučný súd
nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase a po uplynutí takto predpokladaného času bol poprávne významný čas v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy, „titul nároku“ (ako
ho označuje žalovaná) je určený ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. -ide o nesprávny úradný postup;
že podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase nesprávneho úradného postupu a

podania žalobného návrhu za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, pričom v zmysle zákonnej úpravy
nie je vylúčené, aby nesprávny úradný postup predstavoval kumuláciu právnych skutočností, ako aj
že v danom prípade je intenzita zásahu do práv a právnom chránených záujmov žalobcu nesprávnym

úradným postupom veľmi vysoká, z dôvodu kumulácie právnych skutočností vyvolávajúcich nesprávny
úradný postup (porušenie povinnosti vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť a
zbytočné prieťahy v konaní); že žalovaná sa snaží ospravedlniť svoj nesprávny úradný postup tým,
že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa podľa jej mienenia nedostatočne sťažoval na
nečinnosť, kde táto premisa je v právnom štáte neprípustná, lebo štátny orgán vybavený právomocou
na rozhodnutie o návrhu, ktorým je jednoznačne súd, musí vo veci konať aj bez urgencií a sťažností

účastníka konania, ak mu v tom nebránia

objektívne prekážky, pričom platí základné právo každého na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a právo každého na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6
ods. 1 ECHR) - poukázal i na ustanovenia § 6 a § 101 ods. 1 O.s.p. - preto je pre existenciu prieťahov
v konaní, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, ako aj pre nečinnosť súdu, právne irelevantné zaoberať sa typom a počtom urgencií
a sťažností. Zároveň dodal, že vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a
primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne (a to nie len a výlučne vo vzťahu k tejto exekučnej veci,
ale v skutkových okolnostiach prípadu aj vo vzťahu k rade iných skutkovo a právne porovnateľných
stagnujúcich exekučných vecí na okresnom súde) dňa 18.2.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o

stave konania, dňa 20.5.2009 opäť spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 20.5.2010
spísal a podal ďalšiu žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 23.9.2010 spísal a podal žiadosť o
informáciu o stave konania, dňa 27.9.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, z
ktorého výpočtu je zrejmé, že nečinnosť súdu mu spôsobila ničím neodôvodniteľné problémy v jeho
podnikateľskej činnosti a vo sfére jeho práv stav dlhotrvajúcej neistoty. Uviedol, že podal sťažnosť

ústavnémusúdu.Poukázalnato,ževdanomkonanívšeobecnýsúdnerozhodujeoporušenízákladného
práva sťažovateľa, ale o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, preto postupy ústavného súdu
používané k objasňovaniu porušenia základného práva nemôžu byť podstatné, ich štúdium nemá v
konaní žiaden právny význam. K predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody uviedol, že súdy
požadujú, aby nárok na náhradu škody bol predbežne prerokovaný čo sa preukazuje podaním žiadosti

oň, pričom k naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde už samotným
podaním žiadosti oň, pričom v danom prípade bola žiadosť podaná, čo potvrdzuje i žalovaný vo svojom
vyjadrení; zároveň uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody žalovaná popiera, preto nie je možné
očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pre súdnym konaním prinieslo
požadovaný efekt v podobe náhrady škody - tvrdenie o predčasnom podaní žaloby je čisto špekulatívne,

pričom žalobca popiera, že by maril predbežné prerokovanie, na každý podnet žalovanej reagoval
obšírnym stanoviskom kde podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti - žalovaná nevynaložila
žiadnu snahu, trvala na formalitách, jej úmyslom nikdy nebolo uspokojiť nároky žalobcu. Poukázal na
to, že nenamieta žalobou nedodanie spisu novému exekútorovi, namieta, že súd nerozhodol včas, nie
je preto relevantné aká bola kooperácia pôvodného exekútora so súdom, § 44 ods. 8 Exekučného

poriadku nepredpokladá ako súčasť rozhodnutia výrok o postúpení spisu, potrebná je len kooperácia s
oprávneným. Uviedol, že ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka nezakotvuje všeobecnú povinnosť
počínať si tak, aby si osoba sama neškodila; jeho úkony nemožno vnímať ako spôsobujúce škodu -
konštrukcia žalovanej o pasivite toho, komu nesprávnym úradným postupom vzniká škoda je absurdná,
nezmyselná a v rozpore s tvrdeniami žalovanej, že žalobca nedostatočne strážil svoje právo - že neurobil

dosť úkonov, sťažností, urgencií.

Ďalej uviedol, že z hľadiska ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nie je možné ústavnoprávne ospravedlniť žiaden zbytočný zásah do tohto práva, a to bez ohľadu na to,
ako dlho z hľadiska času pretrváva, tento neprestáva byť zásahom a nestáva sa ústavne konformným
len preto, že jeho časová intenzita (doba trvania) je nepomerne kratšia v porovnaní s iným zásahom,

ktorý sa vyskytol v justičnej praxi, pričom v právnom štáte je nanajvýš žiaduce, aby každé porušenie
základného práva alebo slobody orgánom verejnej moci bolo zo strany súdneho orgánu ochranyústavnosti deklarované a aby tak vo vzťahu k sťažovateľovi mohlo dôjsť k praktickému presadeniu
satisfakčnej funkcie

súdneho rozhodnutia a k preventívnemu pôsobeniu tohto rozhodnutia vo vzťahu k porušiteľovi.

Poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu a závery z nich vyplývajúce; uviedol, že po zohľadnení
rozhodujúcich okolností daného prípade treba dospieť k názoru, že doterajším postupom exekučného
súdu v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a porušeniu základného práva žalobcu (čo
však nie je predmet tohto konania);; celková doba rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora nemôže
byť akceptovateľná; neplatí, že nemohlo dôjsť k vzniku škody lebo pôvodný exekútor mohol pokračovať

vovymáhanípohľadávky-kzmeneexekútoratotižviedližalobcupoznatkyonekonaníčinesústredenom
konaní pôvodného exekútora; uplatnená náhrada škody nespočíva v zníženom výťažku z exekúcie, ale v
nákladoch, ktoré žalobcovi vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu. Poukazoval na to, že
ochrana ústavnosti je i úlohou všetkých orgánov verejnej moci - predovšetkým všeobecného súdnictva
- nemožno súhlasiť že súd v danom konaní neskúma okolnosti označené v praxi Ústavného súdu SR
zbytočnými prieťahmi.; dodal, že nie je udržateľná argumentácia, že jeden druh nesprávneho úradného

postupu je súd oprávnený skúmať sám, avšak iný druh nie, pritom ním tvrdený nesprávny úradný postup
je kombináciou jednotlivých nesprávnych úradných postupov. S poukazom na článok 46 ods. 3 Ústavy
SRuviedol,ževýkladzákonač.514/2003Z.z.,žesúdniejeoprávnenýpreskúmaťexistenciuzbytočných
prieťahov v konaní je ústavne nekonformný a neprípustný.

Ďalej uviedol, že preukázal vznik škody označením dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup

súd, pričom nemožno predpokladať, že tento postup nemal na majetok a aktivity žalobcu žiaden
vplyv; nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu prácou navyše
a v administratívnych postupoch úkonmi navyše, znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov
dôsledkom čoho je zníženie majetku žalobcu; vznik škody preukazujú i listinné dôkazy v exekučnom
spise - dokumenty vyhotovené žalobcom (vyhotovenie a zaslanie dokumentu je spojené s reálnym

finančným výdajom - ako príklady uviedol výdaje na zamestnancov, papier, tlač, poštovné, elektronické
službyatď.);akvexekučnýchspisochalebovspisochpredsedusúduosťažnostiachsanachádzaaspoň
jedna urgencia, sťažnosť, žiadosť o informáciu o stave konania, niekto musel toto spracovať, vyhotoviť,
vytlačiť, podpísať, zabezpečiť doručenie súdu- tým je preukázaný vznik škody, súd musí len ustáliť jej
výšku; žalobca predloží dôkazné prostriedky samostatným úkonom; navrhoval súdu postup podľa § 136

O.s.p.; na zodpovedanie výšky škody navrhoval znalca a ak by boli s tým spojené náklady vo vzťahu k
výške nároku neprimerane vysoké, navrhol postupovať podľa § 136 O.s.p..

K požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy Poukazoval na závery rozhodnutia ESĽP v prípade
Comingersoll S.A. v. Portugalsko; uviedol, že ustálená rozhodovacia prax ústavného súdu je
akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri určení výšky nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením

základného práva; preto naviazal vyčíslenie nemajetkovej ujmy na všeobecné pomery „obyvateľov
v SR“, ktorými pomermi limitoval svoj subjektívny pohľad; uviedol, že preukázal, že konštatovanie
porušenia práv nie je v danej veci dostačujúce na dosiahnutie spravodlivosti vzhľadom na intenzitu,
rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv.

Namietal požiadavku žalovanej na uplatnenie postupu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka;

nesúhlasil s negatívnym vykresľovaním jeho aktivít ako urobila žalovaná, uviedol, že vyššie riziko pri
poskytovaných úveroch oceňuje vyššou úrokovou sadzbou; žalovaná sa bráni pred zodpovednosťou za
škodu, ktorá však vznikla vo verejnoprávnom vzťahu a zodpovednosť za túto škodu nemožno podriadiť
pod občianskoprávne vzťahy, pričom

zodpovednosť štátu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívna; považuje za nemorálne aby

štát poukazovaním na dobré mravy sa snažil zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil.

K otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou/nemajetkovou ujmou
uviedol, že žalovaná ostáva pri všeobecných frázach a neuvádza kde bola kauzalita medzi označenou
škodovou udalosťou a škodou, či nemajetkovou ujmou pretrhnutá, nepriama či nebezprostredná. K
vzniku majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy by nebolo došlo ak by súd rozhodnutie vydal včas

v zákonom stanovenej lehote, príčina a následok sú tak zrejmé, ich spojenie priame, bezprostredné a
neprerušené.Na pojednávanie nariadené na deň 28.5.2015 sa žalovaná, žalobca a jeho právny zástupca nedostavili.
Žalovaná o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca podaním doručeným súdu elektronickou
poštou dňa 21.5.2015 žiadal o odročenie pojednávania. Uvedená žiadosť o odročenie pojednávania

neobsahovala dôležité dôvody, pre ktoré by bolo možné pojednávanie odročiť; v nej uvádzaný dopyt
o oznámenie značky žalobcu identifikujúcej konkrétny žalobný návrh nebol súdu v tomto konaní po
doručení predvolania žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručený, navyše v predvolaní boli obaja
upovedomení o tom, že ide o pojednávanie, resp. o konanie o žalobách vylúčených na samostatné
konanie z veci tunajšieho súdu 1C/420/2012. Na základe uvedeného súd postupom podľa § 101 ods. 2

O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žalôb podaných žalobcom pôvodne Okresnému súdu
Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 a ním vedených pod sp. zn. 11C/288/2012 a sp. zn. 11C/291/2012,
rozsudku OS Stará Ľubovňa č.k. 1C/420/2012 - 47 zo dňa 17.10.2013, uznesenia OS Vranov nad
Topľou sp. zn. 11C/284/2012 zo dňa 8.10.2012, uznesenia KS v Prešove sp. zn. 5NcC/46/2012 zo
dňa 18.10.2012, správy OS Vranov nad Topľou doručenej tunajšiemu súdu 23.9.2013, vyjadrenia

žalovanej k podaným žalobám a k nemu pripojeného listu Európskej komisie a článku z denníka SME,
podania žalobcu doručeného súdu 13.6.2014, podania žalobcu doručeného súdu 18.8.2014 - t.j. kópie
tohto podania ako je v origináli založené v spise 1Spr0/807/2014 tunajšieho súdu, podania žalobcu
doručeného súdu 21.5.2015 a k nemu pripojeného uznesenia, celého obsahu spisu OS Vranov nad
Topľou sp. zn. 11C/288/2012, celého obsahu spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/291/2012, celého

obsahu spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 6Er/805/2006 - t.j. úplnej kópie uvedeného spisu, celého
obsahu spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/18/2005 - t.j. úplnej kópie uvedeného spisu, celého
obsahu spisu tunajšieho súdu 1Spr0/272/2014 vrátane znaleckého posudku v tomto spise obsiahnutého
a podaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom, č. 1/2014, ostatného spisového
materiálu, a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom
stanovenom čase v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách,
o návrhu na zmenu súdneho exekútora: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovejujmyvovýške719,16eur(pôvodnásp.zn.OSVranovnadTopľou11C/288/2012,príslušné
exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6Er/805/2006), náhrady majetkovej

škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou

11C/291/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/18/2005).

V konaniach OS Vranov nad Topľou:

-sp. zn. 7Er/18/2005, ktoré začalo dňa 4.1.2005 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi, bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, súd výzvou z 26.11.2010
vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie, aby v
lehote 7 dní predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie - súdny exekútor uvedené splnil dňa
9.12.2010, následne uznesením z 18.3.2011 exekučný súd rozhodol o zmene exekútora a o trovách
pôvodného exekútora, medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania o jeho

návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal, nepodával vo veci žiadne žiadosti
o informácie o stave konania, žiadne sťažnosti, urgencie a pod.;

-sp. zn. 6Er/805/2006, ktoré začalo dňa 14.9.2006 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, súd výzvou z 10.12.2010
vyzval oprávneného (teda žalobcu) aby predložil zmluvu o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný

titul (rozhodcovský rozsudok), následne uznesením z 13.12.2011 rozhodol o zastavení exekúcie -
uvedené uznesenie bolo zrušené rozhodnutím KS v Prešove 13CoE/24/2012 - 30 zo dňa 4.4.2012 vec
bola vrátená exekučnému súdu na ďalšie konanie, ktorý uznesením zo 4.4.2013 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a rozhodol o jej zastavení - uvedené uznesenie bolo opätovne zrušené, a to rozhodnutím KS
v Prešove č.k. 13CoE/74/2013-66 zo dňa 10.2.2014 a vec vrátená exekučnému súdu na ďalšie konanie.

O návrhu na zmenu exekútora nebolo v danej veci doposiaľ rozhodnuté, podľa obsahu spisu sa žalobcadoposiaľ o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,
nepodával žiadne žiadosti o informácie o stave konania, žiadne sťažnosti, urgencie a pod..

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo inýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníalebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť došiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,

písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.8.2005), ak oprávnený

požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7, ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2005 do

30.11.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý

bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1.
septembra 2005), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.

augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.Podľa § 44 ods. 8, ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006 do podania
návrhu na zmenu exekútora), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene

exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006),
konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky
2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Ustanovenie § 44 ods. 7 (pozn. súdu: v danom prípade ide o ustanovenie v znení „Ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem

náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa
§ 197 ods. 3.“) sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil
exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom
2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku
preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.

Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa

osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.

Čo sa týka každej pôvodne samostatne podanej žaloby, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žiadna z nich nie je dôvodná.

Exekučné konanie vedené OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/18/2005 začalo (viď k tomu § 36 ods.
2 Exekučného poriadku - teda zákona č. 233/1995 Z.z.) ako vyplýva z obsahu spisu, pred 1.9.2005,

teda ani po zmene zákona č. 233/1995 Z.z. zákonom č. 341/2005 Z.z. nebol OS Vranov nad Topľou pri
rozhodovaníonávrhužalobcuakooprávnenéhovtomtoexekučnomkonanívýslovnepovinnýrozhodnúť
o ňom v 30-dňovej lehote (k tomu viď hore cit. ustanovenia § 238 zákona č. 233/1995 Z.z.), na čom sa
nič nezmenilo ani novelou Exekučného poriadku v zmysle zákona č. 585/2006 Z.z. (k tomu viď citovaný
§ 240 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Súd týmto však v žiadnom prípade nevyjadruje záver, že príslušný exekučný súd mohol teda v
tomto konaní konať o príslušnom návrhu žalobcu akokoľvek dlho. Z obsahu spisu 7Er/18/2005 však
nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné prijať záver o tom, že v danom konaní exekučný
súd nerozhodol o návrhu v primeranej lehote - osobitne s poukazom na znenie vyššie citovaného
ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.8.2005, a z neho

zároveň vyplývajúcu potrebu vyjadrenia exekútora (rozumej pôvodne povereného vykonaním exekúcie)
- pritom exekučný súd v uvedenom exekučnom konaní nebol ako je uvedené vyššie, viazaný lehotou
vzťahujúcou sa na konania začaté po 31. auguste 2005; podľa názoru súdu uvedená lehota, v ktorej
exekučný súd rozhodol v danej veci, nie je nijak neprimerane dlhá, osobitne s poukazom na to, že
exekučný súd v uvedenom konaní navyše rozhodol súčasne o trovách pôvodného exekútora, vyžiadal

od neho spis, teda aj keď postupoval de facto podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení
účinnom od 1.12.2006), podľa názoru súdu týmto konanie nijako nezbrzdil, nakoľko ťažko si predstaviť,
že by nový exekútor mohol vykonávať relevantné úkony v konaní vo vzťahu k vymoženiu pohľadávky, ak
nevie čo už bolo a v akom rozsahu vymožené - kde toto dokáže zistiť len zo spisu pôvodného exekútora.
Rovnako tak i v prípade samotného skoršieho rozhodnutia exekučného súdu iba o zmene exekútora,musel by nový exekútor čakať na spis pôvodného, pokiaľ by ho exekučný súd zase vyžiadal a rozhodol
o trovách pôvodného exekútora. Preto podľa názoru súdu, lehota, v ktorej exekučný súd o

návrhu žalobcu v konaní 7Er/18/2005 (ako je uvedené vyššie v popise zisteného skutkového stavu)

rozhodol, osobitne s ohľadom na spolu s tým a predtým vykonané úkony exekučného súdu, nie je nijak
neprimerane dlhá.

Okrem toho žalobca podľa obsahu vyššie uvedeného exekučného spisu konanie o príslušnom návrhu
na zmenu exekútora nijako neurgoval, pričom treba poukázať na to, že jeho úkony „enormnej snahy“
popísané v jeho podaní doručenom súdu 18.8.2014, boli učinené (podľa dátumov tam uvedených) -

ak vôbec - pred podaním samotného návrhu na zmenu exekútora vo vyššie uvedenom konaní, teda
ak (vôbec) boli vykonané, tak možno v iných veciach, nie vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, čo
vyvraciatvrdeniažalobcuovecnýchnákladoch,ktorémumalivsúvislostisvyššieuvedenýmexekučným
konaním vzniknúť. I z uvedeného má preto súd za to, že v uvedenom prípade objektívne žalobcovi
nemohla vzniknúť žiadna majetková škoda.

Čo sa týka postupu exekučného súdu v konaní 6Er/805/2006, exekučný súd o dotknutom návrhu

doposiaľ nerozhodol; vydal opakovane uznesenia o zastavení exekúcie, ktoré čo do rozhodnutia ako
takého a dôvodov, k ich vydaniu vedúcich neboli spochybnené odvolacím súdom (podľa obsahu
uznesení), zrušené boli pre procesné nedostatky namietané krajským súdom. Okrem toho žalobca
podľa obsahu vyššie uvedeného exekučného spisu konanie o príslušnom návrhu na zmenu exekútora
doposiaľ nijako neurgoval, pričom treba poukázať na to, že jeho úkony „enormnej snahy“ popísané v

jeho podaní doručenom súdu 18.8.2014, boli učinené (podľa dátumov tam uvedených) - ak vôbec -
pred podaním samotného návrhu na zmenu exekútora vo vyššie uvedenom konaní, teda ak (vôbec) boli
vykonané, tak možno v iných veciach, nie vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, čo vyvracia tvrdenia
žalobcu o vecných nákladoch, ktoré mu mali v súvislosti s vyššie uvedeným exekučným konaním v tomto
smere vzniknúť. Podľa názoru tunajšieho súdu je pritom nehospodárne a neúčelné rozhodovať o zmene

exekútora za stavu, že exekučný súd sa domnieva, že exekúcia je neprípustná a treba ju zastaviť, a to
až do právoplatného rozhodnutia v tomto smere (či už o zastavení exekúcie alebo nie). Za tohto stavu
je taktiež podľa súdu žaloba podaná v súvislosti s vyššie uvedeným exekučným konaní jednoznačne
predčasne.

Súd zvýrazňuje, že žalobca bol v tomto súdnom konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (a

to ešte uznesením č.k. 1C/420/2012-18 zo dňa 22.7.2013), napriek tomu však v tomto konaní nijako
nepreukázal, že mu postupom OS Vranov nad Topľou vo vyššie uvedených exekučných veciach, alebo
len v niektorej z nich, skutočne vznikla majetková škoda a v akej skutočnej výške. Podľa neho táto škoda
predstavuje v každom jednotlivom prípade, týkajúcom sa konkrétneho exekučného konania, náhradu
účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsčinnosťoužalobcuvovecisprávyaudržateľnostipohľadávky

v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o
ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v jednotlivých prípadoch v príslušných obdobiach vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Žalobca však v tomto konaní nepreukázal
skutočné vykonanie akéhokoľvek z vyššie uvedených úkonov (ich vykonanie nevyplýva ani

z vyššie uvedených exekučných spisov OS Vranov nad Topľou) a už vôbec nie výšku týchto ním

uvádzanýchnákladov,ktorémalibyťstýmitoúkonmispojené,aktorébyboloprípadnemožnépovažovať
za žalobcovi vzniknutú škodu. Takéto doklady pritom žalobca musí byť, vzhľadom na jeho argumentáciu
v celom konaní, schopný súdu predložiť, nie bezdôvodne dávať do pozornosti znalecké dokazovanie či
postup podľa § 136 O.s.p. (osobitne pokiaľ, ako z vyššie uvedeného vyplýva, žiadna škoda v skutočnosti
žalobcovi nevznikla).

Na tom nič nemení ani žalobcom v priebehu konania predložený znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý je založený v registri Sprtunajšieho súdu pod sp. zn. 1Spr0/272/2014, a podľa ktorého majetková škoda, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť v každom konkrétnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje
minimálne 31,68 eur. Ako však vyplýva z tohto posudku, bola v ňom vypočítaná priemerná výška škody

(teda spriemerovali sa náklady na počet posudzovaných konaní, čiže z výsledku znaleckého posúdenia
je možné vyvodiť iba, že v každom posudzovanom exekučnom konaní malo dôjsť k rovnakým úkonom
žalobcu), a to rozdelená na škodu spôsobenú v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadostiach
o udelenie poverenia a na škodu spôsobenú v exekučných konaniach, kde žalobca ako oprávnený
žiadal o zmenu exekútora. Spracovateľ posudku pritom všetky náklady nad určitý priemer vypočítaný

z predchádzajúceho obdobia pripísal skutočnosti, že tieto náklady vznikli v súvislosti s omeškaním
súdov s rozhodnutím v tej - ktorej exekučnej veci. Súdu je z jeho činnosti pritom známe, že žalobca
si majetkovú škodu ako v tomto konaní, vyčíslil paušálne v mnohých iných obdobných konaniach a v
rovnakej výške, teda bez zohľadnenia okolností toho ktorého jednotlivého prípadu. Navyše túto škodu
si uplatnil v každom jednotlivom prípade pôvodne samostatne podanej žaloby vo viac ako 4-násobku
minimálnej škody určenej ním predloženým znaleckým posudkom. Z akého dôvodu požadovanú škodu

takto navýšil žiadnym spôsobom nevysvetlil. Z exekučných spisov súd žiadne žiadosti o informácie o
stave konania, urgencie alebo sťažnosti zo strany žalobcu nezistil (takéto úkony týkajúce sa konkrétne
vyššie uvedených exekučných konaní nie sú uvedené ani v predloženom znaleckom posudku, ani
pripojené medzi jeho prílohami, a teda je zrejmé, že takéto úkony ktoré by boli vykonané skutočne
vo vyššie uvedených exekučných veciach a prípadné skutočné náklady s nimi spojené znalecký

ústav pri podávaní posudku objektívne neposudzoval) a žalobca ich žiadnym spôsobom nepreukázal,
pričom práve náklady na tieto činnosti mali tvoriť podstatnú časť „škody“ podľa žalobcom predloženého
znaleckého posudku. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná
sa iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch.
Podľa súdu pritom akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému a udržiavanie systému

by vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy, keďže žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý
poskytuje prehľad stavu poskytnutých úverov. Podobne náklady na výkony zamestnancov sú bežnými
nákladmi, s ktorými musí žalobca pri svojej činnosti počítať a vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti
musí mať vyčlenených aj zamestnancov, ktorí spravujú pohľadávky, ktoré nie sú riadne splácané a

ktoré sa prípadne musia uplatniť aj v exekučnom konaní. Požadovanie paušálnych súm za všeobecne
uvedené činnosti je podľa názoru súdu nepostačujúce na účely preukázania samotného vzniku a
skutočnej výšky majetkovej škody.

Súd má tiež osobitne vzhľadom na vyššie zistený priebeh konaní o návrhoch žalobcu na zmenu súdneho
exekútora v hore uvedených exekučných veciach za to, že akékoľvek

ďalšie znalecké dokazovanie v tomto konaní je absolútne nepotrebné a nehospodárne (osobitne aj s
poukazom na vyššie popísané spriemerované a všeobecné stanovenie majetkovej škody zo strany, ako
uvádzažalobcavsprievodnomliste vspise1Spr0/272/2014„najvyššejznaleckejustanovizne“)avdanej
veci z hore uvedených dôvodov nie je podľa súdu daný ani žiaden podklad na prípadné postupovanie
podľa § 136 O.s.p..

Žalobca podľa súdu taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s vyššie uvedeným
rozhodovaním OS Vranov nad Topľou vo veciach 6Er/805/2006 a 7Er/18/2005, vznikla nejaká
nemajetková ujma. V daných exekučných konaniach bolo už od začiatku, vzhľadom na to, že išlo o
exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca
pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným (pričom nebolo preukázané, že

by po podaní návrhov na zmenu exekútora ten-ktorý pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor
automaticky prestal vykonávať príslušné úkony), ako aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto
riziká nemožno spájať s dĺžkou doby rozhodovania exekučného súdu o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora.Nemožnosatiežstotožniťstvrdeniami žalobcu,ženeexistenciaakéhokoľvekvnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných

nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času
vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u
žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie,
úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôveryvprávoarovnosťvspoločnostiučlenovriadiacichorgánovžalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov
žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu
predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha

sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú
podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov z titulu nemajetkovej ujmy
odvodzovanej práve od pocitov členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti). Žalobca taktiež nijako
nepreukázal, že „časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu“ bolo úplne zbytočné a právne
nezdôvodniteľné, ale tunajší súd, ako je už uvedené vyššie, nemá za to, že by v tomto prípade k niečomu

takému došlo.

Žalobcanijakonepreukázal,žebypostupexekučnéhosúduvpríslušnýchkonaniachspôsobilvsúvislosti
s vymáhanými pohľadávkami a ich príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
jeho majiteľov - aj tu ide teda iba o ničím nepreukázané a za takého stavu len prosté tvrdenia žalobcu

nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným
zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní
nijak preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila žalobcove ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu súdu je nemožné aby dĺžka doby
rozhodovania exekučného súdu v jednotlivom exekučnom konaní o návrhu žalobcu v exekučnom

konaní na zmenu exekútora mala za následok zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobcu,
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolala stratu zisku z „realizovaného
obchodu“). Žalobca teda v žiadnom prípade

nepreukázal v tomto konaní nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale zároveň ani
nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní

výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť
odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s
poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných primeraných zadosťučinení
pri konaní ústavného súdu podľa tretej hlavy, druhej časti, šiesteho oddielu zákona č. 36/1993 Z.z.,

ako požadoval v žalobe žalobca s poukazom na tam uvedené nálezy Ústavného súdu SR.

Žalobca tým pádom v danej veci nepreukázal v žiadnom jednotlivom prípade nielen vznik majetkovej
škody, ako ani vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, nepreukázal ani, že zo strany exekučného súdu v
exekučných konaniach išlo o nesprávny úradný postup spočívajúci v žalobcom uvádzaných zbytočných
prieťahoch, nepreukázal taktiež ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom

exekučného súdu a prípadne žalobcovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou,
teda nepreukázal v tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v tomto prípade možnú
zodpovednosť žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca v tomto prípade vôbec nepreukázal splnenie postupu podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním každej pôvodne samostatnej žaloby a splnenie

podmienok v čase podania tej-ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
teda že v čase ich podania bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky na súde, resp. že
došlo počas konania skutočne k márnemu uplynutiu lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Aj
keby súd prijal jeho argumentáciu, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. je splnené samým podaním žiadosti oň, treba uviesť, že žalobca ani o tejto skutočnosti

vo vzťahu k týmto konkrétnym prípadom žiaden dôkaz nepredložil (najmä potvrdenie o prijatí žiadostí
týkajúcich sa vyššie uvedených exekučných konaní o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
v súvislosti s nimi), pritom žalobca podľa súdu toto mohol bez akýchkoľvek ťažkostí učiniť, nakoľko
zo žalôb nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by uvedené predložiť nemohol. Je síce pravdou, že
v žalobách bolo žalobcom uvedené, že potvrdenia o prijatí žiadostí o predbežné prerokovanie toho-

ktorého nároku na náhradu škody majú byť založené v spise OS Vranov nad Topľou, ktorý spis žalobca
špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konaniaje náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o
žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej F. B., nar.
XX.X.XXXX sp. zn. súdneho exekútora EX 3386/2010. Vyvstáva tu však jednak otázka prečo by mal

žalobca pripojiť príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci tunajšieho súdu k
žalobe o úplne inej veci a nepripojil ich priamo k žalobám v tomto konaní. Tunajšiemu súdu bol však
zapožičaný pred rozhodnutím v tejto veci (v súvislosti s konaním o žalobách žalobcu v obdobných
veciach) exekučný spis OS Vranov nad Topľou, kde je povinnou vyššie uvedená F. B. a kde nie
pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor ale práve žalobcom navrhnutý nový exekútor vedie

danú exekučnú vec pod svojou sp. značkou EX 3386/2010 (sp. zn. exekučného súdu 7Er/82/2004) -
tento spis bol pripojený k veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 1C/432/2012 - pričom z tohto spisu
je súdu z jeho úradnej činnosti (nakoľko samosudca

prejednával i vyššie uvedenú vec) známe, že v súvislosti s vyššie uvedeným exekučným konaním
sa žalobca nemôže skutočne domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym
úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia (ako uvádzal v žalobe), nakoľko

v danej veci exekučný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie už o dva dni po doručení žiadosti
pôvodného súdneho exekútora o jeho udelenie. Je však súdu tiež z konania vo veci 1C/432/2012 známe,
že žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou 27.9.2012 (sp. zn. OS Vranov nad Topľou
9C/217/2012, ktorý spis je súčasťou spisu tunajšieho súdu 1C/432/2012 a týka sa exekučného konania
vedeného na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/82/2004) sa žalobca domáhal náhrady škody a

nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pre nerozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, pričom však ani k žalobe podanej pôvodne
na OS Vranov nad Topľou sp. zn. 9C/217/2012 (vec tunajšieho súdu 1C/432/2012) žalobca nepripojil
žiadne potvrdenie o prijatí žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (dokonca v
uvedenejžalobeanilenneuvádzakakejinejvecibytakétopotvrdeniemalobyťpripojené),akoanitakéto

potvrdeniavovzťahukžalobám,ktorébolipredmetomkonaniavtejtovecitunajšiehosúdu(1C/28/2014).
Žalobca teda absolútne nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie žalôb v
tejto veci a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto
iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila že išlo i o žiadosti týkajúce sa nárokov

uplatňovaných žalobcom práve v tomto konaní tunajšieho súdu. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia
zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu žaloby, ktoré boli prejednané
v tomto konaní, je pritom výlučne na žalobcovi (opätovne súd poukazuje na splnenie svojej povinnosti
vo vzťahu k žalobcovi podľa § 120 ods. 4 O.s.p.).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, podané z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6Er/805/2006 a
7Er/18/2005, v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na dôvody, pre ktoré boli žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne a

nadbytočné zaoberať sa ďalšími jednotlivými námietkami žalovanej voči žalobám obsiahnutými v jej
vyjadrenídoručenomsúdu17.10.2013(osobitnetými,ktorévpodstatekorešpondujúsvyššieuvedenými
dôvodmi zamietnutia žaloby v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených dôvodov,
pre ktoré súd žalobu v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania v prípade nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pred 23.4.2009 - v krátkosti: táto bola už vzhľadom na čas podania

návrhu na zmenu exekútora žalobcom v exekučnom konaní zrejme nedôvodná, ďalej či skutočne došlo k
predčasnostipodaniažalôb-samotnýžalobcanepreukázalsplneniezákonnýchpodmienokpodľavyššie
citovaných § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pre samotné podanie dotknutých žalôb
a túto námietku nebolo by možné relevantne posúdiť ani základe všeobecného vyjadrenia žalovanej o
podaní prvých žiadostí na prerokovanie nárokov na náhradu škody bez predloženia dôkazu o skutočnom

čase podania konkrétnej žiadosti čo sa týka práve tejto veci, zmätočnosti žalôb a pod.). Rovnako tak
vzhľadom na hore uvedené dôvody, pre ktoré súd žaloby zamietol a ktoré podľa súdu na rozhodnutie
postačovali viac neždosť, sa už súd nezaoberal bližšie ani inými tvrdeniami obsiahnutými v podaniach žalobcu k tejto veci
(vrátane samých žalôb).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal samotný skutočný vznik

škody, nemal súd prečo rozhodovať v zmysle jeho návrhov v žalobách medzitýmnym rozsudkom
o základe veci - ak totiž samotný vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné , aby súd
medzitýmnym rozsudkom vyslovil kto „za škodu“ zodpovedá.

Súd tiež zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorý bol súdu doručený 21.5.2015. Už z tohto
návrhu vyplýva, že v ňom uvádzanom konaní OS Prešov (kde účastníci tohto konania vystupujú zhodne
ako žalovaní), ktoré malo byť prerušené do rozhodnutia SD EÚ o prejudiciálnych otázkach, sa koná

o náhrade škody spôsobenej v exekučnom konaní vedenom na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky vymožením plnenia na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda je jeho predmetom
konania otázka nesúvisiaca v žiadnom smere s predmetom konania tunajšieho súdu v tejto veci (žalobca
zrejme opomenul, že v tejto veci sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pre
nerozhodnutie exekučného súdu o jeho návrhoch na zmenu exekútora a nie je teda v tomto smere

potrebné v tomto konaní hodnotiť správnosť postupu exekučného súdu pri vydávaní poverení na
výkon exekúcie na podklade rozsudkov rozhodcovského súdu - viď tretiu stranu príslušného návrhu na
prerušenie konania; navyše čo sa týka exekučného konania 7Er/18/2005 - z obsahu uvedeného spisu
vyplýva, že v dotknutom exekučnom konaní bola exekučným titulom notárska zápisnica).

Navyše návrh bol podaný elektronickými prostriedkami a bez zaručeného elektronického podpisu,

pričom nebol doplnený predložením jeho písomného originálu - pritom rozhodnutie o prerušení konania
nie je rozhodnutím procesným a teda i samotný návrh na prerušenie konania je svojou podstatou
návrhom vo veci samej (už tým, že ak by konanie malo byť prerušené, tak jedine s poukazom na to,
že v inej veci sa rieši otázka majúca význam pre meritórne rozhodnutie) a ako taký mal byť v zmysle
príslušných ustanovení O.s.p. doplnený predložením jeho písomného originálu.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní 28.5.2015 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p.), že „žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania, v druhu a vo výške ako bude uvedené

v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

Žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozsudku trovy nevyčíslila, pričom podľa obsahu
celého spisového materiálu jej žiadne preukázateľné trovy ku dňu

vyhlásenia rozsudku nevznikli, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods.
2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy

trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení

neskorších predpisov).