Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213231491
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213231491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého C. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: T. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej v T. na ul. Ž.
č. X zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na ul. Štúrovej č. 20 a C. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho v J. ul. N. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr.
Ivanom Savčákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Bardejove na ul. Partizánskej č. 45
v konaní o zníženie a zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo

dňa 21.11.2014 č.k. 45P 233/2013-142 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh na zníženie aj zvýšenie výživného. Rozhodol, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, nakoľko rozhodnutie prvostupňového
súdu považuje za nesprávne, pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasí so
záverom súdu, že na jeho strane nedošlo k tak závažnej zmene zárobkových a majetkových pomerov,

ktorá by výraznejším spôsobom sa prejavila a odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia súdu
o výške vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že od predchádzajúcej úpravy výživného sa jeho
pomery značne zmenili a okrem mal. C. má toho času ešte dve vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom. Poukázal na to, že okrem bežného výživného je zaviazaný uhrádzať na mal. L. aj dlžné
výživné v splátkach po 20 € mesačne a pre mal. C. po 30 € mesačne. Toho času si vyživovaciu
povinnosť k trom maloletým deťom uhrádza vo výške viac ako 200 €, čo pri jeho momentálnom
mesačnom príjme predstavuje likvidačnú sumu. Uviedol, že sú voči nemu vedené aj exekučné konania

v súvislosti s výživným pre mal. C. v dôsledku konania matky, ktorá žiadnym spôsobom nevzala
do úvahy skutočnosť, že by mohol mať prechodne nedostatok finančných prostriedkov. Uvedomuje
si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Prehlásil, že má záujem plniť si ju, čo preukazuje aj tým,
že si svoje povinnosti plní vždy riadne a včas napriek tomu, že tieto pre neho znamenajú značné
finančné ťažkosti. Od získania trvalého pracovného pomeru od októbra 2014 prevažnú väčšinu svojho
mesačného príjmu vynakladá na úhradu troch vyživovacích povinností, pričom pre jeho osobné potreby
mu mesačne zostane minimálna suma. Má vážne existenčné problémy, ktoré sú v hrubom nepomere

k nadštandardnej životnej úrovni matky, ktorá žije v 3-izbovom byte a môže si dovoliť pravidelne sa
zúčastňovať dovoleniek, výletov a podobne. Vyslovil názor, že určité výdavky spojené s výchovou a
výživou mal. C. je potrebné prehodnotiť, napríklad drahý krúžok hokeja, sporenie, poistenie a podobne.
Uviedol, že napriek tomu, že získal pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, aj naďalej si aktívnehľadá lepšie platené zamestnanie, avšak bezúspešne. S poukazom na svoje súčasné príjmy a ďalšie
dve vyživovacie povinnosti je schopný prispievať na výživu mal. C. 50 € mesačne.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Dôvody
uvádzané otcom v jeho odvolaní považuje za účelové, pretože nemal v konaní pred súdom prvého
stupňa žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie a aj s poukazom na predmetnú skutočnosť sa javí byť
uvádzaný odvolací dôvod titulom nedostatočne zisteného skutkového stavu za účelový.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156

ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrhy na zníženie a
zvýšenie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už priebehu konania na súde prvého stupňa a otec
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ustanovenie §
75 ods. 1 Zákona o rodine zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia

rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie takzvanej potencionality príjmov.
Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba
neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp.
priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako
nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu

príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike
nezakotvuje pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie
umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie

je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v terajšej miere. Potencionálny príjem
nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a
tiež situáciu na trhu práce. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter

za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je však potrebné vztiahnuť aj
na prípady, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší
príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný
zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Odvolací súd rovnakozdôrazňuje, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia
uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie
pracovné možnosti. Konajúci súd sa dostatočne zaoberal finančnými možnosťami a schopnosťami, ako

aj zdravotným stavom otca, ako aj matky, správne zohľadnil aj odôvodnené potreby maloletého, ktorý je
vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, ktorého potreby od predchádzajúceho
úpravy výživného sa kvalifikovane zvýšili, pretože je žiakom druhého stupňa základnej školy, s čím sú
spojené zvýšené výdavky, ktoré sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné osobitne
dokazovať. Navyše, matka uspokojuje všetky jeho odôvodnené potreby kontinuálne nielen finančne, ale

aj osobnou starostlivosťou. Pokiaľ otec namietal príjmové pomery matky, aké vyplynuli z dokazovania
súdu prvého stupňa, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine si každý rodič
plní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a
preto ani v prípade, ak by boli pomery matky lepšie, nemôže to mať za následok zníženie výživného pre
maloleté dieťa zo strany otca, ktorý si má plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom primerane svojím
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa

dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že
nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, nakoľko príjmové
pomery otca od predchádzajúcej úpravy výživného sa výrazne nezvýšili, ktorá skutočnosť je okrem
odôvodnených potrieb dieťaťa limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu

vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací
súd o rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne
rozhodol o návrhoch rodičov na zmenu výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa
v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je v súlade s ust. § 157 ods.

2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.