Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213241813
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213241813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky:
G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X, R., zastúpenej JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, so sídlom
Námestie Biely kríž č. 3, Bratislava, proti odporcovi: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.
(BTS), so sídlom Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 30. mája 2014, č.k. 15Cpr 9/2013-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania na účet jej právnej

zástupkyne vo výške 83,89 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
navrhovateľke odporcom listom zo dňa 16.10.2013 podľa § 68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce je
neplatné a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu ďalej trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov konania 498,48 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od
právoplatnosti a na účet súdu prvého stupňa 498,48 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil po stránke právnej s poukazom na ust. § 47 ods.
1, písm. a/, b/, § 59 ods. 1, písm. c/, § 68 ods. 1, písm. b/, ods. 2, § 70, § 74, § 77, § 79 ods. 1, veta

prvá , § 81 písm. a/, c/ a § 82 písm. b/ Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním zistil, že pracovný
pomer navrhovateľkyuprávnehopredchodcuodporcuVýstavbaletískBratislavabolzaloženýpísomnou
pracovnou zmluvou zo dňa 1.5.1978, dňa 30.4.2008 navrhovateľka ako zamestnanec a odporca ako
zamestnávateľ uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy a mzdových podmienkach, ktorou stanovili
mzdové podmienky zamestnanca zaradeného na pracovné miesto referent registratúry na právnom
oddelení s tým, že popis činností bol uvedený v Katalógu činností pracovných miest zamestnávateľa,
jednou z ktorých bolo i zabezpečovanie činnosti podateľne, registratúry organizačného útvaru, alebo

registratúrneho strediska. Navrhovateľka doručenú listovú zásielku DHL v piatok dňa 30.8.2013 v
popoludňajších hodinách neotvorila, nakoľko nebol na nej zrozumiteľný adresát, nebol tam uvedený
žiaden telefonický kontakt alebo meno, blížil sa koniec pracovnej doby, nemala vec s kým prediskutovať,
preto ju odložila na pondelok, v ktorý deň riešila novú poštu a danú obálku otvorila spolu s touto ďalšou
poštou. Následne zistila, že vo vnútri obálky je zalepená ďalšia obálka s iným odosielateľom, opatrila ju
pečiatkou s dátumom pondelňajším, nakoľko už mala takto nastavenú pečiatku. Zásielku zaevidovala
v knihe došlej pošty, pričom pozabudla, že obálka bez adresáta bola doručená a zaevidovaná už v

piatok. Obdobnú situáciu počas svojej praxe neriešila. Počas výkonu práce u odporcu a jeho právneho
predchodcu nikdy nedostala písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Z fotokópie knihydošlej pošty zistil, že pod č. 302 je dňa 30.8.2013 zapísaná zásielka doručená od V. I., D., Francia
kuriérom DHL a pod č. 303 je dňa 2.9.2013 zapísaná zásielka doručená od ICC so záznamom v kolónke
obsah podania „Request for arbitration“ kuriérom. Mal preukázané, že z listu datovaného 28.8.2013

od International Court of Arbitration vyplýva aj požiadavka na odpoveď na žiadosť do 30 dní odo dňa
nasledujúcehopodoručenítejtokorešpondencie,stým,žeodporcasazačalsobsahomobálkyzaoberať
3.9.2013. Na základe analýzy interného právneho zástupcu bolo odporučené zastúpenie externé, keďže
odporca nikdy nečelil arbitrážnemu konaniu. Dňa 9.9.2013 bol odporcovi doručený úradný preklad
listín tvoriacich súčasť podania z arbitrážneho súdu a dňa 20.9.2013 sa uskutočnilo úvodné stretnutie

generálneho riaditeľa odporcu s prokuristom splnomocnenej právnickej kancelárie, ďalšie stretnutia sa
konali v dňoch 23.9.2013, 26.9.2013 a 30.9.2013. Dňa 1.10.2013 zastupujúca právna kancelária podala
na arbitrážny súd podanie vo veci s odvolávkou na doručenie žiadosti o arbitráž dňa 2.9.2013, s tým, že
v reakcii arbitrážneho súdu je informácia o doručení tejto žiadosti dňa 30.8.2013. Podanie bolo zaslané
dňa 1.10.2013, t.j. v posledný deň lehoty, k zmeškaniu dôležitej procesnej lehoty nedošlo v dôsledku
podania žiadosti o jej predĺženie.

Súd prvého stupňa ďalej zistil, že listom zo dňa 11.10.2013 odporca požiadal Výbor ZO IOZ (odborovú
organizáciu) o prerokovanie návrhu na dočasné prerušenie výkonu práce a návrhu na okamžité
skončene pracovného pomeru s navrhovateľkou, pričom uvedená odborová organizácia listom zo dňa
15.10.2013 oznámila prerokovanie tejto žiadosti. Listom zo dňa 16.10.2013 odporca navrhovateľke
oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru doporučenou listovou zásielkou s doručenkou zo dňa

30.10.2013. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo porušenie pracovnej disciplíny
spočívajúce v tom, že navrhovateľka dňa 30.8.2013 zaevidovala ako došlú poštu zásielku doručenú
spoločnosťou DHL Express, pričom po otvorení zásielky opatrila list, ktorý bol jej obsahom, pečiatkou
(došlo)sdátumom2.9.2013,čižesneskoršímdátumomakobololistdoručený.Doručenímpredmetného
listu začala plynúť 30 dňová lehota na odpoveď v arbitrážnom konaní, ktorej márnym uplynutím by

mohol utrpieť škodu veľkého rozsahu. Chyba navrhovateľky bola zistená až ku koncu lehoty a na výzvu
riaditeľky odboru Právne veci a ľudské zdroje navrhovateľka potvrdila mylnú informáciu.

Mal tiež preukázané, že navrhovateľka písomným podaním zo dňa 4.11.2013, doručeným odporcovi
dňa 7.11.2013, mu oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá
na tom, aby ju naďalej zamestnával.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa návrh navrhovateľky vyhodnotil za
dôvodný majúc za to, že v danom prípade boli splnené formálne náležitosti pre platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a sporným medzi sporovými stranami ostalo kvalifikovanie intenzity
porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, nakoľko iba závažné porušenie pracovnej disciplíny
je dôvodom pre tento typ skončenia pracovného pomeru. Konštatoval, že navrhovateľka, v náplni

práce ktorej bolo aj zabezpečovanie činnosti podateľne, registratúry organizačného útvaru alebo
registratúrneho strediska, porušila pracovnú disciplínu nesplnením si zákonnej povinnosti pracovať
zodpovedne a riadne, keď pri plnení vyššie uvedenej pracovnej povinnosti dvojito zaevidovala listovú
zásielku doručenú odporcovi dňa 30.8.2013 DHL Express, keď však neopomenul situáciu, v ktorej k
porušeniu došlo, a to, že listová zásielka bola doručená v piatok v poobedňajších hodinách, že jej

odosielateľom bola fyzická osoba V. I., že pre neúplnosť adresy odporcu nevedela skutočne určiť,
či adresátom je odporca a že na pracovisku sa v tom čase nenachádzala jej nadriadená , ktorá
by situáciu vedela kvalifikovane posúdiť a na mieste riešiť. Ďalší postup navrhovateľky, ktorá poštu
zaevidovala bez otvorenia obálky, s tým, že všetko zistí v nasledujúci pracovný deň (v pondelok),
považoval za logický a správny. Chybný postup, že zásielku opätovne zaevidovala dňa 2.9.2013 po

otvorení obálky, vyhodnotil za porušenie pracovnej disciplíny z nedbanlivosti, keď odporca v konaní
nepreukázal tvrdenie o úmyselnom konaní navrhovateľky. Nedbanlivostné konanie navrhovateľky mal
za preukázané zo skutočnosti, že navrhovateľka sa s takto doručovanou poštou počas svojej praxe
nestretla a takýto problém v minulosti neriešila. Na daný prípad nebol u odporcu zavedený interný
postup.Tvrdenienavrhovateľkypovažovalzahodnoverné,postupodosielateľaoznačilzaneštandardný,

aomylnavrhovateľkypovažovalzaospravedlniteľný.Malzato,žejehonásledkommohlabyťdomnienka
odporcu o končení lehoty na podanie odpovede na arbitrážnu žiadosť o jeden deň neskôr, avšak
pokiaľ sa odporca na plynutie lehoty informoval ústne v priebehu mesiaca september bolo podľa
neho povinnosťou nadriadenej zamestnankyne navrhovateľky, ktorá považovala túto informáciu zapodstatnú a dôležitú, skontrolovať poskytnutú informáciu v knihe došlej pošty a disponujúca oboma
obálkami mala nezrovnalosti odstrániť. V kontexte spravodlivého posúdenia veci bral zreteľ i na konanie
odporcu v rámci lehoty 30 dní na podanie odpovede, keď až po 18-tich dňoch zorganizoval úvodné

stretnutie so zastupujúcou advokátskou kanceláriou, hoci mu i podľa tvrdenia neho samotného hrozila
škoda veľkého rozsahu, a splnomocnený právny zástupca musel žiadať arbitrážny súd o predĺženie
lehoty. Tvrdenie odporcu o hrozbe veľkej škody označil za hypotetické, keď i prípadná škoda by
nevznikla v príčinnej súvislosti s vytýkaným konaním navrhovateľky. Konanie navrhovateľky spočívajúce
vo vykonaní dvojitého zápisu došlej zásielky súd prvého stupňa nepovažoval za tak závažné porušenie

pracovnej disciplíny, aby bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. O náhrade trov
konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP.

Protitomutorozsudkuriadneavčaspodalprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodvolanieodporca
a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Označil za nesporné, že pri preberaní a registrovaní zásielky od
Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži došlo k dvojitému zaevidovaniu relevantnej zásielky okrem

dňa jej skutočného doručenia aj v nasledujúci pracovný deň, čo malo vplyv na počiatok plynutia lehoty na
arbitrážnu odpoveď, ktorú mylnú informáciu navrhovateľka v čase plynutia lehoty niekoľkokrát potvrdila
vedeniu odporcu. Mal za to, že vykonané dokazovanie súd prvého stupňa zľahčil v jeho neprospech,
keď na okamžité skončenie pracovného pomeru postačuje podľa jeho názoru i nedbanlivostné konanie
zamestnanca. Poukázal na to, že práve vzhľadom na dlhoročnú prax navrhovateľky mala danú situáciu

odborne zvládnuť. Uviedol, že viackrát prezentoval nespokojnosť s výkonom práce u navrhovateľky.
Za irelevantnú označil skutočnosť, či ku škode aj reálne došlo, alebo len hrozila, keď predmetom
arbitrážneho konania bola finančná čiastka presahujúca sumu 400.000,- Eur. Namietal povinnosť
nadriadenej zamestnankyne navrhovateľky kontrolovať knihu došlej pošty, keď takáto náplň práce je
úlohou administratívnych pracovníkov. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neodborne hodnotil jeho

procesný postup v rámci arbitrážnej lehoty. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku mal za to,
že nie je od neho možné spravodlivo žiadať ďalšie zamestnávanie navrhovateľky vzhľadom na stratu
dôvery k nej.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu podanému prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že vo veci bolo vykonané

dostatočné dokazovanie a jeho výsledky boli správne vyhodnotené, keď odporca s ňou skončil okamžite
pracovný pomer v dôsledku jediného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré konanie však súd prvého
stupňa posúdil správne ako nie závažné. Uplatnila si taktiež náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia §

211 ods. 1 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné,
pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a
vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie v potrebnom
rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym
skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci aj správny právny záver, keď na vec aplikoval

zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj
náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho
vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP).
Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal niektorému z účastníkov možnosť

konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
či okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a prijateľné pre
laickú i právnickú verejnosť. Jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti navrhovateľkou
uplatneného nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odôvodnenie

rozhodnutia je racionálne a logické. Rozsudok je dostatočne presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti
v zmysle § 157 ods. 2 OSP. V ňom dal súd prvého stupňa dostatočne presvedčivú argumentáciu o
existencii dôvodov pre požadované určenie. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré
by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, aleboktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom
vyslovený záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci.

Pre účely skončenia pracovného pomeru Zákonník práce rozlišuje medzi sústavným a menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a porušením pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, t.j. vyššej
intenzity, ktoré je už dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zák. práce. Vzhľadom na charakter tohto zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám
s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom

na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil, posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného
porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej
disciplíny v danom prípade ide. Hodnotenie porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych
okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zastáva, jeho doterajší spôsob k
plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako
aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca

spôsobilo zamestnávateľovi škodu, ap. Iba porušenie pracovnej disciplíny značnej intenzity je dôvodom
pre skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.

Vzhľadom na závažnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru by sa tento dôvod mal uplatňovať
len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca
aj čo len počas výpovednej lehoty pri závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnával. Závažné

porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť
zavinené aspoň z nedbanlivosti. Doterajšia súdna prax už dostatočne vymedzila hľadiská, na ktoré
súd prihliadne pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Súd prihliadne najmä na osobu
zamestnanca, na funkciu ním vykonávanú, na jeho doterajší prístup k plneniu si pracovných povinností,
na celkovú situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca,

na spôsob a intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre
zamestnávateľ, na to či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, na rozsah
škody, ap. Vychádzajúc z týchto hľadísk súd potom skúma, či možno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával až do uplynutia výpovednej lehoty.

K porušeniu pracovnej disciplíny je potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí

k základným povinnostiam vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b/ Zák. práce)
a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81 a §
82 Zák. práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuté ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zavinené

a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Závažné porušenie pracovnej disciplíny najčastejšie súvisí so
zavineným porušením pracovnej disciplíny a musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané.

Presné a prísne dodržiavanie vnútorných predpisov a nariadení zamestnávateľa je nepochybne
významným kritériom pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, nemôže sa však jednať
o hľadisko jediné. Pri skúmaní intenzity treba prihliadnuť k danej situácii, k spôsobu a intenzite

jej porušenia, ako aj k tomu, či zamestnanec svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu či
bezdôvodné obohatenie.

Hoci je pojem „pracovná disciplína“ často používaný, Zákonník práce a ani iný právny predpis
tento pojem nevymedzuje. Pracovnoprávna teória pod týmto pojmom chápe súhrn právnych noriem
upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca, a v neposlednom rade

dodržiavanie povinností zamestnancom. Pracovný pomer je špecifický v tom, že zamestnanec je
okrem povinností uložených mu v pracovnej zmluve viazaný povinnosťami vyplývajúcimi priamo
zo zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov interných, prípadne i
povinnosťami zadanými pokynom vedúceho zamestnanca. Pri porušení pracovnej disciplíny musí
ísť o porušenie tých povinností, ktorými je zamestnanec viazaný v súvislosti s jeho dohodnutým

druhom práce. Zákonník práce rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a tomenej závažné a závažné porušenie. Stupeň intenzity, t.j. závažnosť, zamestnávateľ posudzuje v
závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, avšak i tak v
prípade súdneho sporu o tejto závažnosti je oprávnený rozhodnúť len súd. Je potrebné prihliadnuť i

na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných povinností a na dôsledky prípadného porušenia
pracovnej disciplíny. Taktiež je potrebné do úvahy vziať i konkrétne pomery u zamestnávateľa, ustálené
zvyklosti. Dôkaznú povinnosť o zavinenom závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnancom má
zamestnávateľ. Pojem „zavinenie“ Zákonník práce a ani iný pracovnoprávny predpis nedefinuje, preto
je potrebné vychádzať z tohto pojmu podľa Trestného zákona. Zavinenie teda tvoria dve zložky, a to

vedomostná (intelektuálna, rozumová) a vôľová (vyjadrujúca rôzny stupeň zamerania zamestnanca k
porušeniu pracovnej disciplíny). Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom
jehoskončeniaapretosaknemupristupujelenvprípadochzavinenéhozávažnéhoporušeniapracovnej
disciplíny a za situácie, keď nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
zamestnával napr. až do uplynutia výpovednej doby. Ide napr. o situácie, kedy v dôsledku konania,
prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená morálka a dôvera na pracovisku a správanie

dotknutého zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku inými
zamestnancami, alebo hrozí alebo už bola spôsobená škoda.

Vzhľadomnavyššieuvedenésprávnesúdprvéhostupňapostupoval,akpozistenínaplneniaformálnych
zákonných náležitostí jednostranného právneho úkonu odporcu, ktorého obsahom bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou, posudzoval, či konanie navrhovateľky napĺňa znaky

porušenia pracovnej disciplíny, a to v intenzite závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odvolací
súd so zreteľom na všetky vyššie vymedzené právne aspekty tohto hodnotenia zhodne so súdom
prvého stupňa má za to, že špecifikovaným konaním navrhovateľka síce pracovnú disciplínu porušila,
keďže nedodržala zaužívaný a konformný postup pri spracovaní došlej pošty, avšak rozhodne nie
v intenzite závažného porušenia pracovnej disciplíny, prihliadnuc na dĺžku jej pracovného pomeru

u odporcu, dovtedajšiu kvalitu vykonávanej práce, keď odporca svoje tvrdenia o ústnom vytýkaní
nedostatočnej kvality práce navrhovateľke, a to v období pred posudzovaným konaním, žiadnym
spôsobom nepreukázal a ani žiadne dôkazy k tomuto tvrdeniu neoznačil, prihliadnuc na okolnosti, za
ktorých k relevantnému konaniu došlo, na výnimočnosť a neštandardnosť situácie spočívajúcu v tom,
že zásielka bola predmetom dvoch obálok navzájom do seba vložených s rozdielnym odosielateľom

a taktiež s nejasnosťou adresáta, na skutočnosť, že hrozba škody odporcovi bola iba hypotetická a
odporca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu príčinnej súvislosti s konaním navrhovateľky a jeho
hypotetickou škodou, ktorá by vznikla výlučne len v príčinnej súvislosti s konaním odporcu, o ktorom
arbitrážny súd konal, ako aj na skutočnosť, že ďalšie trvanie pracovného pomeru navrhovateľky u
odporcu rozhodne nespôsobilo demotiváciu k dodržiavaniu pracovnej disciplíny na pracovisku.

Pokiaľ ide o argument odporcu, že je podľa neho nespravodlivé navrhovateľku ďalej zamestnávať, z
ktorého dôvodu žiada, aby súd takto rozhodol, odvolací súd udáva, že domáhať sa v tomto smere
rozhodnutia súdu je na zamestnávateľovi, ktoré právo si však musí uplatniť podaním samostatného
návrhu na začatie konania, prípadne návrhom vzájomným (§ 97 OSP). Z obsahu spisu vyplýva, že
navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával z dôvodu, že skončenie

pracovného pomeru považovala za neplatné. Pokiaľ bol odporca toho názoru, že nemožno od neho ako
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku ako zamestnanca ďalej zamestnával, bolo
na ňom, aby sa v tomto smere domáhal rozhodnutia súdu. Odporca však takýto návrh na začatie konania
a ani návrh vzájomný nepodal, a preto ani súd nemohol bez návrhu o tomto jeho nároku rozhodnúť.

So zreteľom na uvedené odvolací sú napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1 OSP potvrdil, a to i v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania poplatkovej povinnosti
odporcu, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho dôvody a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods.
2 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s §
224 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal proti odporcovi náhradu trov

odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci
(písomné vyjadrenie k odvolaniu) pri sadzbe 61,97 Eur za úkon, k tomu režijný paušál vo výške 8,04Eur a DPH vo výške 20%, všetko podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (§ 11 ods. 1 písm. a/, §
13a/ ods. 1 písm. c/, § 15 a § 18 ods. 3).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.