Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113209509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113209509.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia

Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE-100.023.066,
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti
odporcoviO.T.,št.občanoviSR,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.,L.XXXX/X,zaúčastivedľajšiehoúčastníka
na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, 909 01
Skalica, IČO 42 264 154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa
Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 619,18 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e

p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (pôvodne Profidebt Slovakia, s.r.o.) sa návrhom, doručeným súdu dňa 12.04.2013,
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 786,06 € s 9 % úrokom z
omeškania zo sumy 641,98 € od 05.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh dôvodil tým,
že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť GE Money, a.s. na základe zmluvy o úvere zo dňa
05.11.2007poskytlaodporcoviúvervsume2665,51€splatnýv60mesačnýchsplátkachvovýške67,85
€. Odporca porušil ustanovenia zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný splácať úver v stanovenej
výške podľa splátkového kalendára. Nakoľko si odporca neplnil riadne svoje povinnosti, spoločnosť GE

Money, a.s. zmluvu vypovedala dňa 14.03.2012. Odporca do dnešného dňa pohľadávku neuhradil ani
čiastočne. Pohľadávka ku dňu podania návrhu v celkovej výške 786,06 € pozostáva z istiny 641,98 €,
úroku z omeškania vo výške 30,21 € a poplatkov v sume 113,87 €. Dňa 27.09.2012 spoločnosť GE
Money, a.s. postúpila pohľadávku na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o..

Podaním, doručeným súdu dňa 09.10.2013, do konania na stranu odporcu vstúpil vedľajší účastník,
ktorý sa k veci nevyjadril.

Súd uznesením č.k. 27C/55/2013-27 zo dňa 03.03.2014 vyzval navrhovateľa, aby návrh na začatie
konania doplnil tak, že špecifikuje sumu, ktorú odporca zo zmluvy o úvere zo dňa 05.11.2007 odo

dňa vzniku zmluvného vzťahu do dňa vydania uznesenia splatil a prehľad splátok; uvedie, či došlo k
zosplatneniu celého dlhu odporcu alebo k odstúpeniu od zmluvy zo strany pôvodného veriteľa alebo zo
strany navrhovateľa a ak áno, k akému dátumu.Navrhovateľ na uznesenie súdu nereagoval.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Uznesením č.k. 27C/55/2013-50 zo dňa 02.06.2014 súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Justitia Debt

Finance AG do konania na miesto pôvodného navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o..

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1
z.č.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen„O.s.p.“),pričommiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Súd vychádzal z návrhu,
zmluvy o úvere zo dňa 05.11.2007, Obchodných podmienok úverových produktov verzia 4/2007, zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2012,

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 a zistil nasledovné:

Dňa 05.11.2007 bola medzi spoločnosťou GE Money, a.s. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom
uzavretá zmluva o úvere č. 1100718081, na ktorej základe sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi
peňažné prostriedky vo výške 2 655,51 €/80 000,- Sk a odporca sa zaviazal úver vrátiť v 60 mesačných
splátkach po 67,84 €/2 044,- Sk, s dátumom prvej splátky 05.12.2007. Dátum každej ďalšej platby bol

stanovený k 5. dňu v mesiaci. Zo splátky suma 3,85 €/116,- Sk predstavovala čiastku za poistenie; cena
úveru bola 4 070,90 €/122 640,- Sk. RPMN úveru bola 16,75 %.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpila spoločnosť GE Money, a.s. pohľadávku
voči odporcovi na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., ktorá skutočnosť mala byť odporcovi oznámená
listom zo dňa 05.10.2012. Následne, v priebehu súdneho konania, zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 31.01.2014 postúpila spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. túto pohľadávku terajšiemu
navrhovateľovi.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú
potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej
drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá

predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavretépodľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10

ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže
poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť
skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V

tomto zmysle právna teória hovorí o bremene tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosťúčastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti, významné pre
rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie veci, pre nečinnosť účastníkov nemohla
byť preukázaná, lebo vôbec nebola účastníkmi tvrdená.

V posudzovanej veci niet sporu o tom, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako
dlžník uzavreli zmluvu o úvere dňa 05.11.2007, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
úver vo výške 2 655,51 €, ktorý sa odporca zaviazal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach

po 67,84 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i Obchodné podmienky úverových produktov verzia
4/2007 (ďalej len „Obchodné podmienky“).

Podľa tvrdení navrhovateľa sa ale odporca dostal s plnením dlhu do omeškania, v dôsledku čoho jeho
právny predchodca vypovedal zmluvu dňa 14.03.2012.

Dňa 27.09.2012 veriteľ postúpil pohľadávku na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., ktorý následne
dňa 31.01.2014 postúpil pohľadávku voči odporcovi na terajšieho navrhovateľa.

Uvedené tvrdenia navrhovateľa možno považovať za dostatočné pre základnú právnu kvalifikáciu
vymedzeného skutku. Podľa názoru súdu však navrhovateľ neuniesol aj bremeno dôkazné, keď ku
svojim tvrdeniam predložil len vyššie popísané listinné dôkazy.

Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, predstavuje
zmluvu o úvere, uzavretú podľa § 497 a nasl. Obch. zák., ktorá predstavuje tzv. absolútny obchod, avšak

súd konštatoval, že na vec je potrebné aplikovať aj ustanovenia spotrebiteľského práva.

Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená
ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky. Texty listín

odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom
nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu
svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba. Súd preto zmluvu
vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. a/, b/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.

Predmetná zmluva o úvere zo dňa 05.11.2007 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu. Odporca zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského

úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne
vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno
podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).

Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol
síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu

aplikovaťnatenistýprávnyvzťahiustanoveniaspotrebiteľskéhoprávaslúžiacenaochranuspotrebiteľa.Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely
Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v
režimespotrebiteľskýchzmlúvpodľa§52 anasl.Obč.zák.vzneníúčinnomod01.01.2008.Ustanovenie

§ 52 ods. 1 Obč. zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah
spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná
smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom

časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy
účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami.
V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero
(C-240/98)aSalvatEditoresSAvJosé M.SanchézAlcónPrades(C-241/98),JoséLuisCopano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES
konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo

neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného
znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských
zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere uzavretú 05.11.2007. Ustanovenie § 54 ods. 1
prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo
spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného

zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam,
kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov však súd nezistil, že by odporca dlh zo zmluvy o
úvere neplnil a že by - v prípade, že tomu tak skutočne bolo - jeho dlh predstavoval práve žalovanú
sumu 786,06 €. Navrhovateľ v konaní predložil len zmluvu o úvere a následné zmluvy o postúpení

pohľadávok. Navrhovateľ v tomto smere nepredložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by vôbec vyplývalo,
že by odporca dlh zo zmluvy o úvere zo dňa 05.11.2007 neplnil, v dôsledku čoho by veriteľ zmluvu
dňom 14.03.2012 ukončil. V tomto smere navrhovateľ neuniesol ani len bremeno tvrdenia a ani na výzvu
súdu nešpecifikoval, či zo strany jeho právneho predchodcu malo ísť o výpoveď zmluvy, predčasné
zosplatnenie alebo odstúpenie od zmluvy. Taktiež navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal, či

v prospech odporcu boli zaúčtovávané akékoľvek úhrady od odporcu (pričom s ohľadom na výšku
úveru 2 655,51 € a výšku žalovanej sumy 786,06 € sa súdu javí, že k úhradám zo strany odporcu
muselo dôjsť) a ak áno, kedy a v akej výške, a akým spôsobom tieto úhrady veriteľ započítaval. S
ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi veriteľom a odporcom je povinnosťou
súdu dôkladne preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm, či si

navrhovateľ neuplatňuje nároky, na ktoré mu nevznikol právny titul. Z tohto dôvodu je potrebné, aby
navrhovateľ svoje uplatnené právo riadne odôvodnil skutkovými tvrdeniami a označil dôkazy, ktorých
vykonania sa v súdnom konaní dovoláva. Bez akýchkoľvek listinných dôkazov zo strany navrhovateľa s
výnimkou samotnej zmluvy o úvere nie je možné konštatovať, že by bolo preukázané vôbec porušenie
dojednaní zmluvy o úvere zo dňa 05.11.2007 zo strany odporcu a už vôbec nie stanoviť prípadnú výšku

dlhu odporcu z tejto zmluvy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné
bremenoanepreukázal,žebymuvovzťahukodporcovivznikolnárok,ktorýjepredmetomtohokonania.
Z týchto dôvodov súd návrh zamietol v celosti.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania.
Nakoľko však odporcovi trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.Vzhľadom na plný úspech odporcu vo veci, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods.
1 O.s.p. i vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu v konaní na jeho strane. V zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. sa však prisudzujú iba účelné trovy konania. Vedľajší účastník sa k veci nevyjadril, hoci mu bol

návrh s prílohami riadne doručený. Len samotný vstup vedľajšieho účastníka na podporu odporcu bez
prípadného vyjadrenia za účelný pokladať nemožno. Z uvedeného dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).