Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlatica Javorová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/400/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203806
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214203806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

J. súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov Mgr. Dušana

Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
Bratislava, Olejkárska 1, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Bratislava, Námestie Martina
Benku 9, proti žalovanému: Q. D., nar. XX. I. XXXX, trvalo bytom H. N., t. č. na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníčkou: E. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Dunajská Streda, o 50,70
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 24. júna
2014 č. k. 7C/50/2014-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 29 ods. 2 a 6, § 115a ods. 1 a 2 a § 156
ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení);
§ 100, § 101 až 110 a § 760 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „z. o o. s.“), vecne dôvodil,
že vykonaným dokazovaním mal síce za preukázané, že žalovaný využil dopravné služby poskytované
žalobkyňou 27.5.2012 na linke MHD č. 4, avšak na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným

cestovným lístkom, čím porušil prepravné podmienky MHD a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie
cestovného 0,70 eur a úhrady za porušovanie prepravných podmienok 50 eur, ktoré sumy žalovaný
odmietol zaplatiť a to aj v dodatočnej lehote, ktorá mu bola zo strany žalobkyne poskytnutá a keďže
premlčacia doba je v takomto prípade jednoročná a žaloba bola podaná až 18.2.2014, teda viac ako
rok od hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, zamietol žalobu v celom rozsahu s
poukazom na premlčanie pohľadávky voči žalovanému. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, ktorému

však nepriznal právo na náhradu trov konania preto, že si žiadne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku vo veci samej podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na zrušenie rozsudku
súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala
za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Dôvodila, že v prejednávanej veci sa nejedná
o spotrebiteľskú zmluvu, Prepravný poriadok MHD v Bratislave a Tarifa MHD v Bratislave a cestovné
poriadky sú verejným návrhom žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o preprave osôb, cestujúci mápovinnosťsaprednastúpenímdoMHDoboznámiťspodmienkamicestovaniaanazákladetohosamôže
rozhodnúťčislužbyžalobkynevyužijealebozvolíinýspôsobdopravy.Nastúpenímžalovanýmdovozidla
MHD žalovaný konkludentne a dobrovoľne uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o preprave osôb a okamihom

nástupubolpovinnýdodržiavaťprepravnéatarifnépodmienkyžalobkyne.Občianskyzákonníkobsahuje
iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy a podrobnejšia
úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám. V
prejednávanej veci ide o zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o doprave na dráhach“). Citovala ust. § 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ods.

4 písm. c/ v spojení s písmenami d/ a f/ a ods. 7 zákona o doprave na dráhach a čl. 6 ods. 2 a 3
Prepravného poriadku MHD v Bratislave platného v čase porušenia tarifných a prepravných podmienok
amalazato,žežalovanýsanavýzvurevízora(zamestnancažalobkynepoverenéhovykonanímkontroly
cestovných lístkov) 27. mája 2012 na linke MHD č. 4 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo
iným platným cestovným dokladom, preto je povinný žalobkyni v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku
MHD v Bratislave a čl. 5 Tarify MHD v Bratislave zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50 eur, pričom

táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzí práva z prepravy v zmysle § 760
O. z.. Citovala znenie § 101 O. z. a uviedla, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so
všeobecnou premlčacou dobou, táto doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je O. z.
alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu
dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť § 101 O.

z. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu premlčaná. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a
14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch
prípadoch vyhovel odvolaniu žalobkyne.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania (správnosť
rozhodnutia rozsudkom vo veci samej, teda zamietnutie žaloby, ako aj v časti trov konania, keďže
rozhodnutie o trovách konania bolo závislým na výsledku konania ako celku) a to podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však nie o prípad, v
ktorombybolonutnýmprejednávanievecinapojednávaníodvolaciehosúdu,nakoľkosúdprvéhostupňa

síce rozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania, no nevznikla tu potreba dopĺňania
ani opakovania dokazovania, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a
potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok
je v napadnutej časti veci samej (zamietnutie žaloby) treba považovať za správny, keďže súd prvého
stupňa zistil skutkový stav v miere dostatočnej pre jeho rozhodnutie, vec správne posúdil i po právnej

stránke a odvolaním uplatnené námietky na takomto nazeraní na vec neboli spôsobilé nič zmeniť.

Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím
treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa okresného súdu treba
žalobu zamietnuť). Odôvodnenie rozsudku vzťahujúce sa k napadnutej časti totiž nevykazovalo žiadne

logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu
samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem
na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), pre nutnosť
vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu

doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvu o preprave osôb a zmluvu o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické

úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníkupodrobnejšie. Preto § 772 O. z. ods. 1 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

Podľa § 760 O. z. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije

dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas.

Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi

dvoma účastníkmi, t. j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom,
ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto
určeniasauskutočňujeurčenýmdopravnýmprostriedkom,ktorýsicestujúcizvolil,zaodplatu(cestovné).
Citované ustanovenie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby žiadnym
spôsobom. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v

prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky,
vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného
prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach
a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov. Pokiaľ ide o cestovné, jeho výška

je určená podľa príslušných taríf.

Zmluva o preprave v MHD bola v prejednávanej veci uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na
strane žalovaného ako cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako
zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne
pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie

dojednania zmluvy upravené v rozhodnom období v zákone o doprave na dráhach a v Prepravnom
poriadku MHD v Bratislave, vydanom žalobkyňou, t. j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie
ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné,
ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná sankčná úhrada. Použitie
prostriedku MHD je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených

podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie.

Neobstojí námietka žalobkyne, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie
sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 O. z. (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 O. z.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy
účastníkov konania a tým aj oba uplatnené nároky žalobkyne ako dopravcu na zaplatenie cestovného a

úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči žalovanej (cestujúcej),
vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 O. z.), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto
nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny
základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak
vzťahujeust.§108O.z..Právonazaplatenieúhrady(„pokuty“)nemôževzniknúťsamostatneaoddelene

len na základe zákona o doprave na dráhach (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na
súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave
osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj
premlčacia doba stanovená v § 108 O. z.. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní
nároku žalobkyne, keďže žaloba bola súdu doručená až 18.2.2014, t. j. po uplynutí zákonnej ročnej

premlčacej doby. V súvislosti s právnym názorom, ktoré vyslovili senáty Krajského súdu v Bratislave v
rozhodnutiach pripojených žalobkyňou k podanému odvolaniu, tunajší odvolací súd uvádza, že sa s nimi
zvyššieuvedenýchdôvodovnestotožňujeatiežmujezúradnejčinnostiznámezjednocujúcestanovisko
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijaté dňa 14.5.2012, podľa ktorého: 1) Ak si
navrhovateľ - dopravca návrhom na začatie konania uplatní na súde nárok na zaplatenie cestovného

a úhrady vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav v zmysle § 760 O. z. vspojení s ust. § 9 ods. 2 a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a čl. 6 ods. 2,3
Prepravného poriadku MHD v Bratislave, na tom skutkovom základe, že cestujúci - odporca sa napriek
výzve revízora nepreukáže platným cestovným lístkom, prípadne zľavneným cestovným lístkom spolu

s preukážkou na zľavu, ide o oboch nárokov o nároky - práva vyplývajúce zo zmluvy o preprave; na
ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. § 108 O. z.. 2) Nárok na zaplatenie úhrady
nemôže vzniknúť samostatne a oddelene ( aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde)
len na základe zákona č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky
tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u

oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 O. z..

K námietke nespotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu v prejdnávanej veci odvolací súd uvádza,
že spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším
počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď
pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať.

Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez
ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom
zákone. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že
záväzkový právny vzťah žalobkyne a žalovaného vzniknutý na základe Zmluvy o preprave z 27.5.2012,
k uzavretiu ktorej došlo konkludentne - nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku žalobkyne, je

nevyhnutné posudzovať podľa ust. § 52 a nasl. O. z. a z. o o. s., nakoľko Zmluva o preprave z 27.5.2012
spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasledujúcich O. z..

Podľa § 5b z. o o. s. účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských
zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to
vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo

vo veci ešte rozhodnuté.

Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodoval o nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy ako práva, ktoré
sa premlčuje v 1-ročnej premlčacej dobe (§ 108 O. z.) už v čase účinnosti ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. účinnou od 1.5.2014) bol
oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej, včítane závislého (avšak odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) výroku o
náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

V takto skončenom odvolacom konaní bol plne úspešným žalovaný (žalobkyňa s odvolaním neuspela
vôbec) a bol to tak on, komu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo aj právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Žalovaný však nepodal návrh na priznanie mu náhrady trov ani v tomto prípade a
aksaanizospisuvznikžiadnychtrovkonaniatohtoúčastníkavodvolacomkonanínepodával,rozhodnúť
šlo aj tu iba nepriznaním náhrady.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.