Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202727
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115202727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o mal. N. N., A..H. XX.X.XXXX, W. O., U. X, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka N. P., A.. X.X.XXXX, W. O., U. X a otec P. N., A.. XX.X.XXXX, W. O.,
U.Á. X, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. N. N., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. N., A.. XX.X.XXXX sumou 30,- € mesačne od 6.2.2015

do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 6.2.2015 do 31.5.2015 n e u r č u j e.

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 6.2.2015 žiadala, aby zveril mal. N. N., A.. XX.X.XXXX do jej

osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 30,- € mesačne od 6.2.2015 do
budúcna. Dlžné výživné na strane otca nevzniklo, nakoľko tento si vyživovaciu povinnosť od podania
návrhu plní v uvedenom rozsahu. Úpravu styku určiť nežiadala.

Otec s návrhom súhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol zveriť mal. N. N., A..

XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť vo výške 30,- € mesačne od podania návrhu
do budúcna a úpravu styku určiť nežiadal.

Z výpovede matky súd zistil, že z družobného pomeru sa v roku 2005 narodila mal. N.. V súčasnej dobe
žijú v spoločnej domácnosti, avšak s otcom dieťaťa spolu nehospodária. Od decembra 2014 jej otec
dieťaťa prestal prispievať na dcéru, nakoľko je zamestnaný na dohodu.

Matka pracuje na dohodu zamestnávateľa P. P. - P. P.+, od januára 2015 poberala dávku v
nezamestnanosti v sume asi 400,- € a všetky náklady s bývaním 100,- € podnájom, strava, školské
pomôcky, oblečenie maloletej uhrádzala sama. Matka v súčasnosti poberá na základe dohody podľa
počtu odpracovaných hodín 55,- € mesačne. Ďalší príjem je dávka v hmotnej núdzi 66,20 € mesačne,rodinné prídavky 23,- € mesačne. Výdavky sa týkajú hlavne zabezpečenia potrieb pre mal. N., ktorá
má 10 rokov. Je žiačkou 4. triedy základnej školy. Výdavky má nasledovné: stravné 18,18 € mesačne,
strava v domácom prostredí 60,- € mesačne, školské potreby, pomôcky v priemere 3,- € mesačne,

pracovné zošity 4,- € mesačne, ošatenie, obuv v priemere 30,- € mesačne, čipová karta 10,- € mesačne.
Za podnájom po dohode platí 50,- € mesačne s tým, že jej finančne prispieva aj matka, nakoľko nemá
dostatok finančných prostriedkov.

Otec na výživu dcéry prispieva sumou 30,- € mesačne.

Z výpovede otca súd zistil, že pracuje na dohodu, pričom jeho príjem podľa počtu odpracovaných hodín
je cca 100,- € mesačne. Okrem toho sa snaží brigádovať, čiže jeho príjem je do 200,- € mesačne.
Výdavky má hlavne s cestovným 5,- € týždenne a výživné na mal. dcéru 30,- € mesačne.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že menovaný pracuje na

základe dohody o pracovnej činnosti a môže odpracovať maximálne 10 hodín týždenne. Je odmeňovaný
hodinovou mzdou 2,50 € na hodinu. Výhodnejšie pracovné zaradenie mu nebolo ponúknuté. Jeho
priemerná čistá mzda za obdobie 5/2014 a 4/2015 bolo vo výške 43,- € netto.

Z oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že čistá priemerná mzda predstavuje

46,77 €. Dohodu má od 1.7.2014 do 31.3.2015. Priemer bol vypočítaný za 9 mesiacov.
Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec toho času nie je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii bol naposledy od 17.1.2012 do 12.1.2015. Dňom
13.1.2015 bol z evidencie vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom.

ZoznámeniaÚradupráce,soc.vecíarodinyvKošiciachbolozistené,žematkapoberápomocvhmotnej
núdzi od 1.2.2015 do doby trvania podmienok mesačne v sume 66,20 €. Je spoločne posudzovaná so
N. N., A.. XX.X.XXXX. Poberá prídavok na dieťa od 1.4.2005 do doby trvania podmienok aktuálne v
sume 23,52 €. Menovaná je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.7.2014.

Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak
manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov

za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela,
ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Prirozhodovaníoprávachapovinnostiachrodičovkmal.deťomsúdprihliadolnato,abysarešpektovalo
právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého
z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol

aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov
sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky,
otca, ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Vychádzal zo zárobkových schopností a možností
oboch rodičov, s odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na
strane matky a otca dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže

prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve
základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane
a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a

vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať
na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného
ustanovenia§75ods.1Zákonaorodineaznehovyplývajúcichzásaddospelkpresvedčeniu,ževýživné
vo výške 30 € je primerané.

Dlžné výživné na strane otca nevzniklo, nakoľko otec si svoju vyživovaciu povinnosť za obdobie od
6.2.2015 do 31.5.2015 plnil v plnom rozsahu.

O úprave styku súd rozhodol v súlade s ust. § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa
rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s

maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Rodičia mal. dieťaťa úpravu styku určiť nežiadali.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec

podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.