Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/594/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233427
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113233427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: H. R., bytom J. nad P.,
X. XXX/X, občiansky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. T. X., advokátom so sídlom v
O., L. XXXX, proti odporcom X/Aquatrend, s.r.o. so sídlom v Z., V. XXX, IČO: 36 406 741, právne
zastúpennému JUDr. T. X., advokátom so sídlom v Z., P. 1, 2/ S. K. V., a.s. so sídlom v W., V.

námestie XX, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému X. & partners H. kancelária, s.r.o. so sídlom v
L., B.. Sv. Q. XX, IČO: 44 250 029, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní
navrhovateľky a o odvolaní odporcu 2/, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. marca 2014,
č.k. 21C/98/2013-82 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I., ktorým určil, že zmluva o pôžičke je neplatná a vo výroku
IV., ktorou rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 2/ p o t v r d z u j e .

Odporca 2/ j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 107,24 eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr.
T. X., advokátovi so sídlom L. č. XXXX O..

Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti - t. j. vo výroku II. a vo výroku III., ktorou rozhodol
o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 1/ z r u š u j e a v tejto časti v r

a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. určil, že Zmluva o pôžičke č. 1094214722
zo dňa 29.09.2011 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ je neplatná, výrokom II. návrh v
časti o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2011 medzi navrhovateľkou a odporcom 1/
zamietol, výrokom III. odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. zaviazal odporcu
2/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 596,71 Eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. T. X..

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala, aby súd určil, že kúpna
zmluva uzavretá medzi ňou a oporcom 1/ dňa 29.9.2011 je neplatná, a tiež určil, že zmluva o pôžičke
č. 1094214722 zo dňa 29.9.2011 uzavretá medzi ňou a odporcom 2/ je neplatná. Dôvodila, že mala
záujem ako starobná dôchodkyňa privyrobiť si, preto reagovala na inzerovanú ponuku odporcu 1/
robiť obchodného zástupcu spoločnosti pre predaj vodných filtrov. Pri kontakte s odporcom 1/ jej boli

vysvetlené podmienky možnej spolupráce, zárobok mal spočívať v provízii za každý predaný vodný filter,
možnosť spolupráce však bola podmienená kúpou samotného vodného filtra. Pod vplyvom okolností
uzavrela kúpnu zmluvu na vodný filter s odporcom 1/ s cieľom získať zamestnanie. Vzhľadom k tomu,že nedisponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov, aby mohla kúpnu cenu 1.399- Eur
za filter zaplatiť, zároveň uzavrela zmluvu o pôžičke za účelom úhrady kúpnej ceny vodného filtra s
odporcom 2/, ktorého jej doporučil a sprostredkoval odporca 1/. Tvrdila, že v skutočnosti nemala záujem

uzatvoriť ani kúpnu zmluvu, ani zmluvu o pôžičke, jej jediným záujmom bolo pre odporcu 1/ pracovať
ako obchodný zástupca pre predaj vodných filtrov, takúto pracovnú zmluvu však odporca 1/ s ňou
nikdy neuzavrel, pričom si musel byť vedomý toho, že nie je v jej finančných možnostiach vzhľadom
na výšku jej mesačného príjmu 300,- Eur, filtračné zariadenie si zakúpiť. Skutočným cieľom odporcu
1/ podľa jej názoru bolo predať vodný filter, získať od nej finančné prostriedky, aj za cenu uzavretia

pre ňu nevýhodnej pôžičky. Bola toho názoru, že obidve zmluvy sú neplatné, nakoľko odporujú dobrým
mravom v zmysle § 3 Obč. zákonníka, tiež vykazujú znaky absolútnej neplatnosti podľa § 37 a § 39
Obč. zákonníka a v neposlednom rade je potrebné vo vzťahu k nim aplikovať tiež ust. § 52 a nasl. Obč.
zákonníka, vo veci ochrany jej práv ako spotrebiteľky. Odporca 1/ žiadal návrh zamietnuť v celom
rozsahu z dôvodu, že obe zmluvy boli uzavreté platne, odmietal prepojenosť ponuky zamestnania s
uzavretím týchto zmlúv. Odporca 2/ rovnako žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že obe zmluvy boli

uzavreté platne. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, plnenia z nej boli realizované, navrhovateľka prevzala
tovar. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, navrhovateľka mohla od nej odstúpiť v lehote 14 dní, čo mohla
využiť aj v prípade kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že navrhovateľka neuviedla žiadne relevantné
dôkazy o tom, že by bol na ňu zo strany povereného zamestnanca odporcu 1/ vyvíjaný cielený nátlak
smerujúci k podpísaniu tak kúpnej zmluvy, ako zmluvy o pôžičke. Jej vôľa konať v rámci dojednaných

právnych úkonov bola v čase ich uzavretia slobodne daná. Ani jedna zo zmlúv nevykazuje vady, pre
ktoré by zmluvy mohli byť absolútne neplatné, oba úkony navrhovateľka urobila slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje zákon. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka sa zúčastnila
rokovania, ktorého obsahom bola aj jej snaha získať pracovnú pozíciu u odporcu 1/, nemôže byť
základom neplatnosti ani jednej z napadnutých zmlúv. Obchodné rokovania prebiehali v priestoroch,

ktorémohla kedykoľvekslobodneopustiť,nebolipreukázanéjej tvrdenia,žeponukaprácevskutočnosti
bola iba návnadou, aby došlo k predaju vodného filtra.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 29.9.2011 bola uzavretá zmluva medzi
odporcom 1/ ako predávajúcim a navrhovateľkou ako kupujúcou, predmetom ktorej bola kúpa vodného

filtra za kúpnu cenu 1.399,- Eur. Za predávajúceho konala a zmluvu podpísala Q. X.. Zo zmluvy
predloženej odporcom 2/ vyplynulo, že dňa 29.9.2011 mala byť uzavretá Zmluva o pôžičke č. 20127700,
medzi odporcom 2/ ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou, poskytnutá na kúpu vodného filtra
za kúpnu cenu 1.399,- Eur, s akontáciou vo výške 5 %, dohodnutým počtom splátok po 50,52
Eur v počte 36, priemernou RPMN 45,11 %, RPMN zo zmluvy 23,21 %, ročnou úrokovou sadzbou

23,21 %, termínom konečnej splatnosti september 2014, celkovými nákladmi spotrebiteľa 478,72
Eur. Z dodacieho listu datovaného 4.10.2011 bolo zistené, že navrhovateľka prevzala tovar, ktorý bol
predmetom kúpnej zmluvy, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Dňa 24.12.2011 oznámil odporca
1/ navrhovateľke, že dňa 23.11.2011 zaevidoval jej žiadosť o odstúpenie od zmluvy, oznámil jej, že
toto nepovažuje za možné, nakoľko túto možnosť navrhovateľka nevyužila v zákonom stanovenej

lehote, konkrétne v lehote 7 pracovných dní odo dňa prevzatia zakúpenej veci. V priebehu konania súd
zadovážil originál zmluvy o pôžičke, v ktorom sa nachádzajú všetky údaje, ako sú špecifikované vyššie.
Zároveň však v priebehu konania odporca 1/ súdu predložil ako listinný dôkaz jedno vyhotovenie (kópiu)
rovnakej zmluvy o pôžičke (č. l. 40), ktorá bola opatrená tak podpisom sprostredkovateľa, ako podpisom
navrhovateľky, ale na tejto predloženej kópii nie sú vyplnené kolónky v časti predmet financovania

pôžičky, konkrétne nie sú v nej uvedené údaje o kúpnej cene, počte a výške splátok, akontácii, úrokovej
sadzbe, RPMN, celkovej sume pôžičky a celkových nákladoch spotrebiteľa. Odporca 1/ predložil
Zmluvu o zastúpení, konkrétne č. 18616, zo dňa 28. 9. 2011, z ktorej vyplýva, že H. J. ako zástupkyňa
odporcu 1/ uzavrela zmluvu s Q. X., na základe ktorej Q. X. ako zástupca môže príležitostne uzatvárať
obchody v mene a na účet zastúpeného, teda odporcu 1/. Q. X. ako zástupkyňa odporcu 1/ uzavrela

zmluvu s navrhovateľkou o kúpe filtra a tiež ako zástupkyňa sprostredkovateľa odporcu 1/ v prospech
odporcu 2/ tiež zmluvu o pôžičke.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 80 O.s.p. , s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že bez toho, aby sa bližšie zaoberal možnými dôvodmi neplatnosti kúpnej zmluvy,

ktorej určenia sa navrhovateľka domáhala, bol návrh v tejto časti zamietnutý, pre absenciu naliehavého
záujmu na požadovanom určení, ktoré v žiadnom prípade situáciu navrhovateľky nezmení a nevyrieši.
Ochrany svojich práv sa táto reálne môže domáhať len žalobou na plnenie, teda na vrátenie kúpnej
ceny, oproti vráteniu kúpeného tovaru, kde sa otázka platnosti kúpnej zmluvy posúdi ako predbežná. Zaodlišnú z tohto pohľadu posúdil situáciu vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, z
ktorého záväzkovéhovzťahutejtoplyniepovinnosťpôžičkudohodnutýmspôsobomsplácať,prineplnení
si tejto povinnosti sa vystavuje riziku súdneho konania, prípadne následného exekučného konania, jej

postavenie sa vyjasní len vtedy, ak súd požadované určenie vysloví. Pokiaľ by sa táto otázka riešila
ako otázka predbežná pri žalobe na plnenie, zostáva postavenie navrhovateľky právne neisté, pretože
nevie, či a kedy odporca 2/ konkrétnu žalobu podá proti jej osobe a pokiaľ nie je určená neplatnosť
zmluvy o pôžičke, zostáva len jej povinnosť pôžičku splácať. Za týchto okolností mal súd za to, že je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke aj bez toho, aby sa súd zaoberal touto

otázkou z pohľadu ochrany práv navrhovateľky ako spotrebiteľky, keďže predmetná zmluva o pôžičke je
nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, teda navrhovateľka je v pozícii spotrebiteľa. Na zistený skutkový
stav súd prvého stupňa aplikoval tiež ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9
ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol,
že v danom prípade došlo k situácii, keď navrhovateľka uzavrela s odporcom 2/ zmluvu o pôžičke,
resp. podpísala tlačivo označené ako zmluva o pôžičke. Bola predložená kópia tejto zmluvy, kde nie

je vyplnená časť označená ako predmet financovania pôžičky, teda kde nie je uvedené, aká suma sa
požičiava, počet splátok a ďalšie základné údaje. Odporcom 2/ predložený originál zmluvy už tieto údaje
obsahuje. Keďže zmluva bola vyhotovená na špeciálnom papieri, ktorý prepisuje text na ďalšie kópie,
možno logicky dovodiť iba jediné, a síce, že v čase, keď navrhovateľka podpísala zmluvu, bola vyplnená
iba časť tlačiva a ďalšie podstatné údaje boli do textu zmluvy doplnené až po jej podpise. Existujú teda

dve vyhotovenia rovnakej zmluvy s rozdielnym obsahom. Vyhotovenie zmluvy bez podstatných údajov
o výške pôžičky a ďalších, možno považovať za neplatný právny úkon pre jeho nezrozumiteľnosť a
neurčitosť. Je nesporné, že predmetná zmluva o pôžičke má charakter spotrebiteľského úveru, mala
by teda mať písomnú formu a každá zmluvná strana by mala obdržať jedno vyhotovenie zmluvy,
predpokladá sa, že s rovnakým obsahom. Ak existujú dve vyhotovenia rovnakej zmluvy s rozdielnym

obsahom, nemožno takúto zmluvu považovať za platnú a súladnú so zákonom. Súd preto v tejto časti
návrhu vyhovel. Odporca 1/ bol v konaní úspešným účastníkom, patrila by mu preto podľa § 142 ods.
O. s. p. náhrada trov konania. Túto mu súd nepriznal, aplikujúc § 150 ods. 1 O. s. p. vzal pritom do
úvahy sociálnu situáciu navrhovateľky, ide o dôchodkyňu s príjmom cca 300,- Eur mesačne, okolnosti za
akých k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, konkrétne nie celkom korektný postup obchodných zástupcov

odporcu 1/, ktorí v snahe predať výrobok inzerujú ponuku práce a ponuku práce viažu následne na
kúpu výrobku. Navrhovateľka bola úspešná v časti nároku, uplatneného proti odporcovi 2/,preto jej súd
priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p., vo výške 596,71 Eur, ktoré jej vznikli z titulu
trov právneho zastúpenia, ktoré spočívali v náhrade za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaniach 27.1.2014, 24.2.2014, 17.3.2014 a účasti na

vyhlásení rozsudku 31.3.2014), z toho 5 x v hodnote 81,33 Eur a 1 x v hodnote 20,33 Eur (posledný
úkon), k tomu režijný paušál 2 x 7,81 Eur (2013) a 4 x 8,04 Eur (2014), 20 % DPH 94,95 Eur. Trovy
právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. (§ 10 ods. 1, 6, § 14 ods. 1, 5, § 16
ods. 3, § 18 ods. 3).

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v časti, ktorou tento zamietol jej návrh, ktorým sa
domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, teda čo do výroku II. a rovnako tak aj voči s týmto
súvisiacemu výroku III., ktorým nepriznal odporcovi 1/ náhradu trov konania a žiadala, aby čo do tejto
časti odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

alternatívne žiadala napadnuté rozhodnutie, čo do tejto časti zmeniť tak, že jej návrhu bude vyhovené
a odporca 1/ bude zaviazaný nahradiť jej trovy konania. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho
vec nesprávne právne posúdil, čím uplatnila dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a
f/ O.s.p. a tiež, že konanie má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím

uplatnila dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Nesúhlasila s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že nemá naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože
ten je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom,
ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť. Nerozporovala, že navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo

práva tam, kde sa môže domáhať svojho nároku priamo žalobou na plnenie, podľa § 80 písm. b/ O.s.p.,
avšak v tomto konkrétnom prípade si súd prvého stupňa dostatočne neuvedomil vzájomnú previazanosť
konania odporcu 1/ a odporcu 2/ a následne ich spoločné konanie voči navrhovateľke ako spotrebiteľke.
Navrhovateľka síce uzatvorila kúpnu zmluvu s odporcom 1/ na kúpu filtra, kúpnu cenu však fyzickyneuhradila, resp. túto neuhradila v celosti. Odporca 1/ ako zástupca odporcu 2/ s ňou tiež uzatvoril
zmluvu o pôžičke na úhradu kúpnej ceny a prijal od nej aj tzv. akontáciu vo výške 59,- eur. Až v priebehu
konania vyšlo najavo, že táto akontácia bola odporcom 1/ prijatá nie pre odporcu 2/ ale v mene a na účet

odporcu 1/ (bod 5.15 Zmluvy o spolupráci). V súvislosti s uvedeným zdôraznila, že jej právna neistota
spočíva v tom, že na základe neplatnej kúpnej zmluvy a neplatnej zmluvy o pôžičke odporca 2/, nie
teda odporca 1/ od nej žiada zaplatenie splátok pôžičky. Ak by súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy, tak
v spojení s určenou neplatnosťou zmluvy o pôžičke, by odpadol dôvod, pre ktorý by odporca 2/ od nej
žiadal zaplatenie dlžných splátok, naopak musel by jej vrátiť to, čo mu doposiaľ zaplatila. Z dokazovania

vyplynulo, že ona je pripravená kedykoľvek odporcovi 1/ filter, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy vrátiť,
avšak odporca 1/ oň nejaví záujem, viackrát uviedla, že tento je doposiaľ nevybalený a nepoužitý a
jeho vydanie nikdy nepodmieňovala ani vrátením peňazí. Sám odporca 1/ sa vyjadril len v tom smere,
že kúpnu zmluvu považuje za platnú, nevyjadril sa, žeby odmietal filter prevziať v prípade, ak by súd
kúpnu zmluvu za neplatnú určil. Podľa jej názoru sa jej právna neistota odstráni už len tým, že súd určí
za neplatnú zmluvu o pôžičke s odporcom 2/, pričom súčasné určenie neplatnosti aj kúpnej zmluvy,

túto právnu istotu len doplní a prehĺbi, je potom vecou odporcu 1/, či si filter vyzdvihnúť príde. Ona ako
osoba so značnými zdravotnými problémami, nemá možnosť ťažký filter odporcovi 1/ doviezť napríklad
do Z.. Poukázala na to, že právny záujem ako podmienka prípustnosti jej žaloby, je daný na jej strane
v tomto prípade v tom smere, že v daných právnych vzťahoch môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktorý nemožno skúmať osobitne,

bez posúdenia podmienok daného konkrétneho prípadu, a teda vzájomnej spojitosti medzi uzavretím
kúpnej zmluvy a uzavretím zmluvy o pôžičke na úhradu časti kúpnej ceny. Za významnú právnu
skutočnosť, považovala práve previazanosť vzťahov troch subjektov, ktorých plnenia sú vzájomne
poprepájané, nielen účelom ale aj vzájomným zastúpením medzi odporcom 1/ a 2/ , čo bolo v konaní
preukázané zmluvou o spolupráci medzi odporcom 1/ a 2/. Navrhovateľke ako spotrebiteľke neboli tieto

vzťahy medzi odporcami známe, a to ani v čase, keď boli právne úkony urobené, ani v čase formulovania
petitu návrhu. Ona v podstate fyzicky s prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny do kontaktu ani neprišla
a až na základe zmluvy o spolupráci, ktorú v konaní predložil odporca 2/ mala možnosť zistiť, akým
spôsobom sa vyporiadavajú účastníci pri zrušení jednotlivých zmlúv na kúpu filtra. Podľa jej názoru,
právny vzťah založený medzi účastníkmi nie je možné zjednodušovať na vydanie filtra a vrátenie kúpnej

ceny, teda na jednoduchú žalobu na plnenie, nakoľko ona kúpnu cenu neuhradila fyzicky v celosti, a na
druhej strane predmetom pôžičky nebola celá kúpna cena za filter, ale iba jej časť ponížená o zaplatenú
akontáciu. Ak súd vyhovel jej žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke s odporcom 2/ na úhradu
kúpnej ceny, je podľa jej názoru daný, vzhľadom na previazanosť zmlúv naliehavý právny záujem aj
na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorým rozhodnutím sa odstráni právna neistota vo vzťahoch

navrhovateľky k odporcom 1/, 2/ a poskytne sa jej žiadaná ochrana jej práv, ako spotrebiteľky.

Rozsudok súdu prvého stupňa, odvolaním vo vzťahu k výroku I., ktorým bola určená neplatnosť zmluvy
o pôžičke a vo výroku IV., ktorým bol odporca 2/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania,
odvolaním napadol odporca 2/ a z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (súd na

základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil, žiadal odvolací súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia v týchto častiach a vrátenie veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne o zamietnutie návrhu navrhovateľky s tým, že táto bude
zaviazaná nahradiť odporcovi 2/ trovy konania. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k skutkovému záveru,
že navrhovateľka podpísala zmluvu o pôžičke, v ktorej absentovali určité obsahové náležitosti, ktoré

boli následne doplnené až po podpise zmluvy s navrhovateľkou, k čomu dospel v dôsledku predloženia
kópie zmluvy o pôžičke odporcom 1/, ktorý sprostredkovával pre odporcu 2/ uzatvorenie úverových
zmlúv, tento záver považoval za nesprávny. Uviedol, že sa nevie vyjadriť prečo odporca 1/ disponuje
kópiou len čiastočne vyplnenej zmluvy. Za rozhodujúce považuje, že navrhovateľka súdu predložila
zmluvu o pôžičke, obsahujúcu všetky podstatné náležitosti a takúto zmluvu predložil aj odporca 2/. Z jej

strany nebolo namietané, žeby zmluva o pôžičke neobsahovala určité podstatné obsahové náležitosti, v
tejto otázke medzi účastníkmi spor nebol. Napriek tomu, že uvedené námietky navrhovateľka v konaní
nevzniesla, z tohto pohľadu súd zmluvu posudzoval a napriek tomu, že žiaden z účastníkov nedostatok
týchto obsahových náležitostí nenamietal, dospel k záveru o neplatnosti tejto zmluvy napriek tomu, že
dva listinné dôkazy v konaní predložené preukazovali, že zmluva o pôžičke tieto náležitosti obsahovala.

Dôsledok tohto nesprávneho skutkového zistenia, viedol súd aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Podľa jeho názoru posudzovaná zmluva o pôžičke je zrozumiteľným, ako aj určitým právnym
úkonom, práva a povinnosti zmluvných strán sú v zmluve vyjadrené jasne a zrozumiteľne.Odporca 2/ k odvolaniu navrhovateľky v písomnom vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu namietal, že napriek tomu, že navrhovateľka v odvolaní uvádza, resp. uplatňuje ako
dôvod odvolania vady podľa § 221 ods. 1 O.s.p. nešpecifikovala o aké vady malo ísť, rovnako tak v čom

má spočívať nesprávne skutkové zistenie a tiež nesprávne právne posúdenie veci, obmedzila sa len
na všeobecné konštatovanie uplatnenia týchto odvolacích dôvodov. Odporca 2/ sa stotožnil s právnym
názorom prvostupňového súdu, že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nie je daný naliehavý právny
záujem, pretože tým by sa s konečnou platnosťou sporné vzťahy medzi účastníkmi nevyriešili. Podľa
jeho názoru, tak kúpna zmluva ako aj zmluva o pôžičke, obsahovali podstatné obsahové náležitosti

a boli uzavreté v súlade s právnou úpravou, platnou a účinnou v deň ich uzavretia. Navrhovateľka
opakovane výslovne uvádzala, že hoci si bola vedomá, že uzatvára kúpnu zmluvu ako aj zmluvu o
pôžičke, tieto si neprečítala. Jej konanie spočívajúce v tom, že najskôr tieto zmluvy uzatvorila, od
týchto neodstúpila, naopak uplatnila v konaní ich neplatnosť, podľa jeho názoru napriek tomu, že
navrhovateľka je spotrebiteľkou, nemôže požívať právnu ochranu. Keďže obe zmluvy sú viazanými
spotrebiteľskými zmluvami a zmluva o pôžičke nasleduje právny osud kúpnej zmluvy, nebolo možné

vzhľadom na zamietajúce rozhodnutie vo vzťahu k zmluve o kúpe, rozhodnúť ani o neplatnosti zmluvy
o pôžičke. Odvolanie navrhovateľky v napadnutých častiach považoval za nedôvodné, rozsudok súdu
prvého stupňa v týchto častiach žiadal potvrdiť a zaviazať navrhovateľku zaplatiť mu trovy konania a
súčasne s poukazom na ním podané odvolanie vo vzťahu k výrokom I. a IV. v tejto časti rozhodnutie
zrušiť, alternatívne zmeniť a navrhovateľku zaviazať k všetkým trovám konania.

Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniam podaným navrhovateľkou a odporcom 2/
uviedol, že pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky v ňou napadnutých častiach , tak v týchto považuje
rozsudok súdu prvého stupňa za správny, pretože zamietnutie jej určovacej žaloby s poukazom
na nedostatok naliehavého právneho záujmu, je súladný s judikatúrou slovenských súdov, pričom

on sám v priebehu konania na toto poukazoval. Súd prvého stupňa správne posúdil, že podaná
určovacia žaloba v tejto časti nie je vhodným, teda správne zvoleným procesne prípustným nástrojom
ochrany navrhovateľkinho práva, pretože neodstraňuje spornosť medzi účastníkmi a vyvoláva len
ďalšie nasledujúce konanie. Navrhovateľka sa ochrany svojich práv môže domáhať prostredníctvom
žaloby na plnenie, kde sa súd bude prejudiciálne zaoberať aj otázkou platnosti kúpnej zmluvy. Vo

vzťahu k odvolaniu odporcu 2/ uviedol, že sa s ním uplatnenými odvolacími dôvodmi stotožňuje. Záver
súdu prvého stupňa, že navrhovateľka mala podpísať túto zmluvu s absenciou určitých obsahových
náležitostí, ktoré boli až po podpise zmluvy doplnené, považuje odporca 1/ za neopodstatnený a
nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Odporca 1/ disponoval ako subjekt, ktorý nebol účastníkom
tejto zmluvy len verziou, ktorú prechovával pre svoje interné a archivačné účely ako podklad, na ktorom

základe bola uhradená kúpna cena za tovar. Toto však nemôže mať vplyv na zmluvy, ktoré mali vo svojej
dispozícii dotknutí účastníci tohto právneho úkonu. Navrhovateľka ani neuvádzala, že by podpisovala
zmluvu, do ktorej by sa následne malo niečo dopisovať, naopak uvádzala, že si zmluvu po podpise vzala
domov a túto kompletne vyplnenú aj súdu predložila. Z uvedeného dôvodu podľa jeho názoru, je i v tejto
časti návrh nedôvodný.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že v ním napadnutej časti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne
a zároveň žiadala, aby odporca 2/ bol zaviazaný nahradiť jej trovy odvolacieho konania vzniknuté
jej z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 107,24 eur, ktoré podrobne špecifikovala.

Podľa jej názoru, ním uplatnené odvolacie dôvody, nie sú spôsobilé zmeniť v nich napadnutej časti
rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože tento správne, dostatočne a preukázateľne zistil skutkový stav
veci, potrebný pre rozhodnutie, vychádzajúc z ktorého vec aj správne v tejto časti právne posúdil
a svoje rozhodnutie aj presvedčivo zdôvodnil, čo ona v pozícii spotrebiteľky vníma ako spravodlivé
zadosťučinenie vo vzťahu k nej. Z odôvodnenia jasne a logicky vyplýva, v čom spočíva pochybnosť,

na základe ktorej súd prvého stupňa považoval zmluvu o pôžičke za neplatnú, spočívajúcu v tom, že
existuje vyhotovenie zmluvy podpísané navrhovateľkou, neobsahujúce podstatné náležitosti zmluvy,
naviac odlišné od iných vyhotovení tej istej zmluvy napriek tomu, že táto zmluva bola písaná na
samoprepisovacom papieri, ktorý dovoľoval vyhotoviť originál a dve kópie naraz jedným pisateľom
tak, že po vyplnení prvej strany zmluvy sa vyplnené údaje priamo prepísali, pretlačili aj na ostatné

vyhotovenia zmluvy o pôžičke, ak teda existuje vyhotovenie zmluvy o pôžičke, obsahujúce len podpis
navrhovateľky, bez vyplnenia iných podstatných údajov zmluvy je zrejmé, že táto zmluva bola
vyhotovená tak, že navrhovateľka podpísala len formulár zmluvy a údaje o výške pôžičky, splátkach a
ďalšie, boli do zmluvy doplnené neskôr. Je potom právne nerozhodné, či údaje sa neskôr dopísali ajna ostatné vyhotovenia zmluvy osobitne, alebo spoločne naraz na viaceré vyhotovenia zmluvy. Právne
podstatné je to, že zmluva už nie je prejavom vôle osoby, ktorá ju v pôvodnom znení podpísala, a preto
je z hľadiska ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, pričom

na túto absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať z úradnej moci, zvlášť v prípadoch, pokiaľ na jednej
strane vystupuje spotrebiteľ a na druhej strane podnikateľ, teda ak sa jedná o typickú spotrebiteľskú
zmluvu. Tvrdenie odporcu 2/, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom a akými úvahami k takémuto
záveru prvostupňový súd prišiel je zavadzajúce, pričom poukázala na zápisnicu z pojednávania zo
dňa 24.02.2014, kde túto nezrovnalosť konštatoval súd priamo do zápisnice, pričom odporca 1/ sa

k tejto nezrovnalosti nevedel vyjadriť napriek tomu, že to bol práve odporca 1/, ktorý pre odporcu
2/ sprostredkoval uzavretie danej zmluvy o pôžičke, okrem toho navrhovateľka hoci si na všetky
okolnostíuzatvoreniazmluvyopôžičkevčasesvojejvýpovedepresnenepamätalabolatiežtohonázoru,
že ,,nejaké kolónky sa dopisovali až po podpise“. Tieto okolností spolu s listinnými dôkazmi dostatočne
opodstatňovali záver, ktorý súd prvého stupňa vyvodil, naviac zotrvávala na tom, že táto zmluva, ktorá je
zmluvou spotrebiteľskou, obsahuje ustanovenia, ktoré sú pre ňu ako starobnú dôchodkyňu nečitateľné

a nezrozumiteľné. Je zrejmé, že je písaná rozdielnym typom písma, pričom veľkosť písma je pre ňu
nečitateľná. Sama zmluvu nečítala, jej obsah jej nikdy nebol vysvetlený, bola presvedčená o tom, že
všetky ňou podpísané listiny sú nevyhnutné na to, aby sa stala zamestnankyňou odporcu 1/, ako však
následne zistila, listiny, ktoré jej dal odporca 1/ podpísať, nesmerovali k výkonu práce pre odporcu 1/ ale
primárne sledovali cieľ, predaj filtra, teda uzavretie obchodu. Aj z výpovede svedkyne Q. X. vyplynulo,

že táto ju v čase uzavretia zmluvy neinformovala o podmienkach jednotlivých zmlúv, ani jej neuviedla, že
má možnosť od týchto odstúpiť a za akých podmienok. Naopak podporovala ju v presvedčení o výkone
práce pre odporcu 1/, ktorá je podmienená podpísaním listinných dokladov. Aj z týchto dôvodov je preto
možné konštatovať neplatnosť tejto zmluvy, pretože úkony odporcovi 1/, 2/ obchádzali zákon, odporovali
si a sú v rozpore s dobrými mravmi s následkom absolútnej neplatnosti z hľadiska ust. § 39 Občianskeho

zákonníka.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami, včas v zákonnej
lehote na podanie odvolania, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3
O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolaní vo veci samej, vykonal

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi
odvolania vymedzenými navrhovateľkou a odporcom 2/ a ich rozsahom, je odvolací súd viazaný podľa
§ 212 ods.1 O.s.p..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu navrhovateľkou a odporcom 2/ podaných

odvolaní, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že pre
nedôvodnosť odvolania odporcu 2/ vo vzťahu k ním napadnutej časti rozsudku a to výroku I. ktorou
súd určil neplatnosť zmluvy o pôžičke a výroku IV. ktorým rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu
navrhovateľky a odporcu 2/ je potrebné napadnutý rozsudok za použ. § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne
správny potvrdiť a v navrhovateľkou napadnutých častiach t.j. vo výroku II. ktorým súd zamietol jej návrh

na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vo výroku IV. ktorým rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu
navrhovateľky a odporcu 1/ pre dôvodnosť jej odvolania za použ. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a
v týchto častiach vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle

ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ - f/ citovaného zákonného
ustanovenia.

Odporca 2/ vo svojom odvolaní smerujúcom proti výrokom I. a IV. napadnutého rozsudku uviedol, že
uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Podstata odporcom 2/ uplatneného odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)

spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom
čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesovúčastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne
právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podrobným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania

z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích dôvodov , keďže bolo zistené, že súd prvého stupňa
vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec tiež čo do tejto časti následne správne právne
posúdil.

Súd prvého stupňa ako bolo vyššie uvedené, zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi navrhovateľkou a
odporcom 2/ dňa 29.09.2011 vyhlásil za neplatnú, s odkazom na ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho

zákonníka, dôvodiac skutkovým zistením, že existujú dve vyhotovenia rovnakej zmluvy s rozdielnym
obsahom, pričom v jednom vyhotovení zmluvy predloženom odporcom 1/, ktorý sprostredkovával
uzatvorenie tejto zmluvy v prospech odporcu 2/, absentujú podstatné obsahové náležitosti zmluvy o
pôžičke, je však podpísaná navrhovateľkou, pričom z odporcom 2/ predloženej kópie zmluvy vyplýva,
že v tejto sa už tieto obsahové náležitosti nachádzajú, z čoho vyplýva dôvodný záver, že tieto tam

boli dopísané až potom, ako samotná navrhovateľka predmetnú zmluvu podpísala. Tento záver súdu
odvolaním napádal odporca 2/, pričom ťažisko jeho odvolacích námietok spočívalo v tom, že platnosť
tejto zmluvy súd skúmal napriek tomu, že tieto skutočnosti nenamietala ani samotná navrhovateľka, teda
súd nemal dôvod tieto skúmať.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na to, aby išlo o platný právny úkon, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. V ust. § 37 OZ
zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny
úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Okrem
týchto predpokladov platnosti, musí právny úkon spĺňať aj ďalšie predpoklady, okrem iného dovolenosť

právneho úkonu z hľadiska ust. § 39 OZ. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol
urobený platne, teda takého, ktorý nespĺňa vyššie uvedené predpoklady, je jeho neplatnosť, v ktorom
prípade ide o neplatnosť absolútnu. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu
vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaná. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo
je predmetom zmluvy a aké sú ich právne povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť

písomného prejavu vôle, je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné
pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 a tiež §
39 OZ teda je neplatnosťou absolútnou, od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti
dovolalajenerozhodné,čidošlokvydaniusúdnehorozhodnutiaurčujúceho,žeprávnyúkonjeneplatný.
Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo). Účastník sporu

v takomto prípade nemusí tvrdiť ani namietať neplatnosť takéhoto právneho úkonu a súd je povinný
skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti, pravda uvedené platí za podmienky, že skutočnosti, ktoré
sú spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu vyjdú v súdnom konaní najavo. Pre absolútnu
neplatnosť je charakteristické teda, že nastáva priamo zo zákona ex lege. Právny úkon musí byť tiež
dovolený. Občiansky zákonník zakazuje nedovolený právny úkon a v prípade, ak bol takýto právny úkon

napriek zákazu urobený, nastupuje sankcia vo forme jeho neplatnosti. Zákon sa tu opiera o starú právnu
zásadu, že právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, alebo dobrými mravmi, nemá žiadne účinky.
Zmluva, ktorá neodporuje výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami smeruje k výsledku
odporujúcemu zákonu, je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona. Nie je rozhodujúce, či účastníci
zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla

zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný. Konanie in fraudem legis
predstavuje postup, kedy sa niekto chová podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou
normou nepredvídateľný a nežiadúci. Za obchádzanie zákona je bezpochyby potrebné považovať aj
prípad, keď účastníkovi zmluvy, naviac spotrebiteľovi, je k podpisu predložená zmluva, ktorá neobsahujepodstatné náležitosti vzťahujúce sa k jej predmetu, ktoré sú do zmluvy dopísané až ex post, teda
potom, ako tento zmluvu podpíše naviac ak je zmluva napísaná typom a veľkosťou písma z pohľadu
priemerného spotrebiteľa nečitateľným.

V preskúmavanej veci niet sporu o tom , že právnym základom zmluvného vzťahu navrhovateľky
a odporcu 2/ je zmluva o pôžičke uzatvorená s navrhovateľkou prostredníctvom odporcu 1/, ktorej
predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov na prefinancovanie kúpnej ceny filtra, ktorá kúpna
zmluva bola súčasne uzatvorená so zmluvou o pôžičke, a to medzi navrhovateľkou a odporcom 1/.

Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú, uzatvorenú štandardným
formulárovým systémom a preto nad rámec úradnej povinnosti súdu, skúmať predmetnú zmluvu o
pôžičke z hľadiska ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, teda či táto netrpí vadami, majúcimi
za následok jej absolútnu neplatnosť, tu bezpochyby bola povinnosť súdu prvého stupňa podrobiť túto
zmluvu súdnej kontrole z hľadiska toho, či neobsahuje tiež neprijateľné zmluvné podmienky. Odporca
2/ teda v odvolaní v celom rozsahu nedôvodne namieta, že súd prvého stupňa preskúmaval zmluvu

z hľadiska existencie vád, majúcich za následok jej absolútnu neplatnosť napriek tomu, že účastníci
dotknutého zmluvného vzťahu túto absolútnu neplatnosť nenamietali, pretože ako vyplýva z vyššie
uvedeného, tento prieskum prislúcha súdu priamo zo zákona, teda ex lege a naviac je tu tiež povinnosť
súdu podrobiť ju kontrole z dôvodu jej spotrebiteľského charakteru.

Legislatívna úprava a tiež súdna prax, a to tiež na Európskej úrovni, štandardne zabezpečuje
ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ich môže poškodzovať. Doslovne zakázané sú ustanovenia,
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
v spotrebiteľských zmluvách a tiež nekalé obchodné praktiky. Za nekalú sa považuje taká praktika,
ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje, alebo môže podstatne

narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, za ktorú nekalú obchodnú praktiku sa považuje klamlivé
konanie, klamlivé opomenutie konania, agresívna obchodná praktika, pričom dodávateľ nesmie klamať
a zavádzať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, neúplné, nepresné, nejasné údaje, alebo potrebné
údaje zamlčovať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda súd prvého stupňa postupoval správne, keď z úradnej povinnosti
predloženú zmluvu o pôžičke podrobil preskúmaniu z hľadiska toho, či táto nevykazuje vady, existencia
ktorých by mala za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu (§§ 37,39 OZ) a to bez
ohľadu na to, či sa ktorákoľvek z dotknutých zmluvných strán v konaní na tieto vady odvolávala

a jeho záver, že ním zistené skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že v odporcom 1/, ( ktorý pri
uzatváraní zmluvy o pôžičke s navrhovateľkou ako dlžníčkou, vystupoval ako sprostredkovateľ v
prospech odporcu2/akoveriteľa),predloženomvyhotovení(kópii)zmluvyopôžičkeabsentujúzákladné
obsahové náležitosti tejto zmluvy v časti predmetu financovania pôžičky (nie je uvedená celková suma
pôžičky, počet splátok, výška kúpnej ceny tovaru, na úhradu ktorej mala byť pôžička poskytnutá, ročná

úroková sadzba, RPMN, celkových nákladoch spotrebiteľa, termín jej konečnej splatnosti, čo ju robí
absolútne neplatnou, sa aj odvolací súd v celom rozsahu identifikuje. Aj bez akýchkoľvek odborných
znalostí, preskúmaním voľným okom všetkých troch vyhotovení tejto zmluvy predložených účastníkmi
konania, teda jedného originálu a dvoch kópii je zrejmé, že predmetná zmluva o pôžičke bola vyhotovená
na typovom formulári na tzv. samoprepisovacom papieri, umožňujúcom naraz vyhotoviť originál a dve

kópie, pričom ohliadnutím typu písma na všetkých troch vyhotoveniach tejto zmluvy je zrejmé, že ide o
zmluvu identickú, z čoho je možné vyvodiť jediný záver, že v čase, keď navrhovateľka formulár zmluvy
podpisovala, údaje o výške pôžičky, splátkach a ďalších podstatných obsahových náležitostí pôžičky
sa týkajúcich - RPMN, celkových spotrebiteľských nákladoch, v zmluve uvedené, teda vypísané neboli a
tieto sa do zmluvy v súlade s princípmi právnej a formálnej logiky mohli dostať jedine až následne potom,

ako zmluva bola navrhovateľkou podpísaná, pričom nie je právne významné vzhľadom na vzájomnú
previazanosť odporcov ako účastníkov sporných zmluvných vzťahov, ako samotných predmetov zmlúv,
ktorý z nich takéto obsahovo neúplné vyhotovenie zmluvy v okamihu, keď ešte táto neobsahovala
vyššie uvedené údaje súdu, avšak v tomto štádiu podpísanej navrhovateľkou v konaní predložil.
Rozhodujúcim je zistenie, že takéto skutočnosti porovnaním jednotlivých vyhotovení tejto zmluvy boli

zistené, pričom právne významnou z tohto pohľadu je tiež to, na čo poukazoval odvolací súd už vyššie,
že odporca 1/, ktorý súdu zmluvu predložil, túto prostredníctvom svojej zástupkyne s navrhovateľkou,
ako sprostredkovateľ v prospech veriteľa odporcu 2/ uzatváral. Uvedené skutkové zistenia a postup
odporcov 1/, 2/ z pozícií veriteľa a sprostredkovateľa, v previazanosti na súčasne uzatvorenú kúpnuzmluvu, rozhodne nemožno vyhodnotiť ako súladný so zákonom, tento postup napĺňa podľa odvolacieho
súdu pojmové znaky nekalej obchodnej praktiky, nehovoriac o závažnej pochybnosti vo vzťahu k
existencii vôle na strane navrhovateľky, zmluvu za podmienok, ako sú tieto špecifikované v prvopise

tejto zmluvy, avšak bez pochybností dopísaných až po jej podpise, túto uzatvoriť, čo samo o sebe
dostatočne zodpovedá správnosti záveru o jej absolútnej neplatnosti. Nad rámec uvedeného, za nekalú
obchodnú praktiku, rozpornú tiež s ust. § 3 OZ ako to správne do pozornosti súdu dávala v písomnom
vyjadreníajsamotná navrhovateľka,jednoznačnesúdnapraxpovažujeajto,akspotrebiteľskázmluvaje
písaná takou veľkosťou písma, ktorá je voľným okom pre spotrebiteľa prakticky nečitateľná, nehovoriac

o tom, ak je spotrebiteľom starobný dôchodca, ako tomu je aj v preskúmavanej veci.

Z vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd dospel k záveru, že námietky odporcu 2/ uplatnené
v jeho odvolaní, vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozhodnutia, nie sú spôsobilé na iné, ako
potvrdzujúce rozhodnutie prvostupňového súdu.

V konečnom dôsledku za vecne správne, odvolací súd považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa
v časti, ktorou zaviazal odporcu 2/ aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ako neúspešného účastníka v
tomto konaní k náhrade trov konania navrhovateľke vzniknutých jej v priebehu prvostupňového konania
z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré správne vo svojom rozhodnutí aj špecifikoval.
Spoukazomna vyššieuvedenéskutočnosti, odvolacísúd rozhodnutiesúduprvéhostupňa vodporcom

2/ napadnutých častiach - vo výrokoch I. a IV. ako vecne správne, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 2/ súd rozhodol za použitia §
224 ods. 1, v spojitosti s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej
navrhovateľke priznal ich náhradu vzniknutú jej z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 107,24

eur na náhradu ktorých zaviazal odporcu 2/,

pozostávajúcich z 1 úkonu právnej služby á 81,33 eur (§ 10,§13a ods.1 písm. c/ Vyhl. MS SR č. 655/2004
z.z. "AT"), l x rež. paušál r. 2014 á 8,04 eur (§ 16 ods. 3 AT), + 20% DPH zo sumy 89,37 t.j. 17,87 eur
(§ 18 ods.3 AT), spolu teda trovy 107,24 eur.

Preskúmaním ďalších , odvolaním navrhovateľky napadnutých častí rozhodnutia súdu prvého stupňa,
t.j. výroku II. ktorým zamietol súd prvého stupňa jej návrh v časti, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy dôvodiac nepreukázaním naliehavého právneho záujmu na jej strane na podaní takejto
určovacej žaloby a s ním súvisiaceho výroku III. ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vo

vzťahu navrhovateľky a odporcu 1/, odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti ňou podaného
odvolania a to z nasledovných dôvodov:

Občianskysúdnyporiadokvovšeobecnostivust.§-u 80písm.c/umožňuje,abysanavrhovateľdomáhal
určenia,čituprávnyvzťah, aleboprávoje, alebonieje.Navrhovateľsatedamôžedomáhaťpozitívneho,

ako aj negatívneho určenia. Úspešnosť takéhoto návrhu, je z procesnoprávneho hľadiska podmienená
tým, či navrhovateľ na takomto určení preukáže existenciu naliehavého právneho záujmu na jeho strane.
Vo všeobecnosti platí zásada, že navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať určenia právneho vzťahu
alebo práva tam, kde sa môže domáhať priamo splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p.. Správne
súd prvého stupňa uvádza, že uvedená zásada neplatí vtedy, ak navrhovateľ preukáže, že má naliehavý

právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu, ktorý je potrebný skúmať so zreteľom
na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný jej podaním a konečný
zmysel navrhovateľkou navrhovaného rozhodnutia.

Zvýšená ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľských zmluvách, však musí mať

za následok aj poskytnutie procesných prostriedkov na takúto ochranu. Pri hodnotení naliehavého
právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách, ktorou nepochybne je tiež kúpna zmluva, ktorej
neplatnosti sa navrhovateľka v preskúmavanej veci dovoláva, treba vychádzať z princípov zvýšenej
ochrany spotrebiteľa, daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu
tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a

to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť
niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti, čo znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem
na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať dopad na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čozodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne
postavenie navrhovateľa, dokonca bude postačujúce ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie
spotrebiteľa k tretej osobe, aj keby táto nebola účastníkom konania. V spotrebiteľskej veci je potrebné

vždy mať na zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochranu slabšej strany spotrebiteľa, o to viac so
zreteľom na špecifické okolnosti tohto prípadu, spočívajúce v zrejmej previazanosti všetkých účastníkov
konania v dôsledku tak nadväzujúcich predmetov oboch zmlúv, konania a postavenia odporcov 1/,2/, z
toho pre navrhovateľku vyplývajúcej neprehľadnosti v právach a povinnostiach z týchto právnych úkonov
plynúcich,tiežztohopreňu plynúcuprávnuneistotu, vziaťnazreteľjejvek,sociálnepostavenie,slabšiu

vyjednávaciupozíciu,vážnupochybnosťotom,čijejvôľoubolotakútozmluvuuzatvoriťavneposlednom
rade aj to, že ak je predmetom konania neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, tak predmetom tohto nároku je aj posudzovanie jej jednotlivých zmluvných podmienok,
ku ktorému súd musí pristúpiť z úradnej povinnosti s ohľadom na záujem spotrebiteľa ako slabšej strany
v spore.

S poukazom na vyššie uvedený záver, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v
navrhovateľkou napadnutých častiach, t.j. vo výrokoch II. a III. za použitia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zrušil a vec v týchto častiach vrátil tomuto súdu za použ. ods. 2 cit. ust. na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa je povinný ďalej vo veci konať, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu

(§226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci v jej zrušenej časti , o trovách odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľky
a odporcu 1/ rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .