Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 32Cb/38/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109218221
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7109218221.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Leasing Slovenskej

sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, 832 69 Bratislava, IČO: 35 865 491, právne zastúp. spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Š. K., L.. XX.X.XXXX, XXX
XX T. v konaní o zaplatenie 9 347,06 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 9 347,06 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne od 25.7.2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Štátu p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 242,40 EUR, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 560,50 EUR
a za právne zastúpenie vo výške 4 882,32 EUR, ktoré sumy je žalovaný povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28.7.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9

347,06 EUR spolu s 0,05%-ným úrokom z omeškania denne od 25.7.2008
do zaplatenia a to titulom dlhu vzniknutého v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich z Leasingovej
zmluvy. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že uzatvoril so žalovaným dňa 30.9.2005 Zmluvu o finančnom leasingu č. 9990679,
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného leasingu na hnuteľnú vec: C. - J. Q. XXX Q. R., O. E.

XXXX špecifikovanú v protokole o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 6.10.2005. Obstarávacia cena
predmetu leasingu bola v čl. II zmluvy stanovená na 1 500 000,-Sk (49 790,88 EUR). Celková cena
za leasing bola dohodou strán rozdelená na prvú zvýšenú splátku vo výške 300 000,-Sk (9 958,18
EUR) a 36 rovnomerných pravidelných mesačných splátok po 37 846,90 Sk (1 256,29 EUR). Strany
sa dohodli na možnosti žalovaného odkúpiť predmet zmluvy po skončení nájmu za dohodnutú sumu
1 190,-Sk (39,50 EUR) vrátane DPH. Nakoľko žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
finančnom leasingu, splátkového kalendára a Všeobecných podmienok finančného leasingu, došlo v

súlade s ustanovením bodu 5.1.2. písm. a) všeobecných podmienok k predčasnému zániku leasingovej
zmluvy. Žalobca v zmysle bodu 5.1.14 a nasl. všeobecných podmienok vyhotovil žalovanému Finančné
vyúčtovanie predčasne ukončenej Zmluvy o finančnom leasingu, v ktorom žalovanému podrobne
vyčíslil svoj finančný nárok - vo forme nedoplatku, na ktorý mu predčasným ukončením zmluvyvznikol nárok v zmysle všeobecných podmienok finančného leasingu. Celkový nedoplatok z predčasne
ukončenej Zmluvy o finančnom leasingu žalobca vyčíslil na 281 589,60 Sk, t.j. 9 347,06 EUR. Rozpis
jednotlivých položiek je vykonaný vo finančnom vyúčtovaní, v ktorom bol žalovaný zároveň vyzvaný

na zaplatenie nedoplatku na účet žalobcu do 14 dní od vyhotovenia finančného vyúčtovania, t.j.
24.7.2008. Vo finančnom vyúčtovaní si žalobca uplatnil svoj nárok zo zmluvy takto: 1. Peňažné záväzky
žalovaného, ktoré vznikli ku dňu predčasného ukončenia zmluvy 227 810,-Sk (7 561,91 EUR). Tieto
pozostávajú z neuhradených leasingových splátok do dňa zániku zmluvy v súlade s bodom 5.1.15
písm. a) všeobecných podmienok. 2. Náklady žalobcu súvisiace s predčasným ukončením zmluvy

59 438,-Sk (1 972,98 EUR). Tieto pozostávajú z nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s
predčasným ukončením zmluvy, na ktorých úhradu žalobcovi vznikol nárok v súlade s bodom 5.1.15
písm. b) všeobecných podmienok. 3. Úhrada náhrady finančného výnosu 7 187,-Sk (238,56 EUR). Tieto
pozostávajú z nákladov finančnej služby uplatnených a vyčíslených v súlade s bodom 5.1.15 písm. c) v
spojení s bodom 5.1.18 všeobecných podmienok. 4. Osobitné peňažné plnenie - 12 845,40 Sk (426,39
EUR), čo predstavuje nárok žalobcu uplatnený a vyčíslený v súlade s bodom 5.1.15 písm. d) v spojení s

bodom 5.1.18 všeobecných podmienok. Celková dlžná suma predstavovala 281 589,60 Sk, t.j. 9 347,06
EUR. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil žalobcovi. Žalobca mal za to, že medzi ním a žalovaným
vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 269 ods. 2 a ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
na základe ktorého žalobca prenajal žalovanému predmet finančného prenájmu, ktorý žalovaný prevzal
a užíval s tým, že po riadnom skončení nájmu a vyplatení všetkých

záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy mohol predmet leasingu odkúpiť za vopred dohodnutú cenu. Z tohto
záväzkového vzťahu vznikla povinnosť žalobcovi odovzdať predmet leasingu, čo aj urobil a žalovanému
plniť ustanovenia leasingovej zmluvy pozostávajúce jednak z povinnosti platiť dohodnuté leasingové
splátky a zároveň plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Žalobca si v súlade s ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka a s bodom 4.3.3. všeobecných podmienok uplatnil aj nárok na úroky z

omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Okresný súd Košice I vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 22.1.2010 vo veci platobný rozkaz č.k.
29Rob/194/2009-31.

Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením, že neuznáva žalobcom uplatnenú
pohľadávku. Namietal samotnú existenciu pohľadávky. Žalobca predal predmetné motorové vozidlo,
preto žalovaný považoval pohľadávku v uplatnenej výške za neopodstatnenú. Žiadal o preukázanie
výšky kúpnej ceny, za ktorú žalobca predal vozidlo. Tvrdil, že po predčasnom ukončení leasingovej

zmluvy mal záujem o odkúpenie predmetného auta, avšak napriek viacerým pokusom sa mu
to nepodarilo. Uviedol, že vo finančnom vyúčtovaní predčasne ukončenej zmluvy chýba v časti
„čiastky v prospech Nájomcu“ uvedenie poistného plnenia, ktoré bolo žalobcovi poskytnuté zo strany
KOOPERATÍVY poisťovne, a.s. v dôsledku škodovej udalosti, ktorá nastala na predmete leasingu. Na
základe toho považuje finančné vyúčtovanie za nekompletné a vyhotovené v rozpore so všeobecnými

podmienkami a to bodom 5.1.15, v ktorom je uvedené, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy,
prenajímateľ vyhotoví finančné vyúčtovanie, v ktorom uvedie vzájomné nároky prenajímateľa a nájomcu.
Uviedol, že dopravná nehoda sa stala dňa 19.9.2007 (predložil aj zápis o obhliadke vozidla zo dňa
21.9.2007). Celé poistné plnenie (41 542,-Sk, t.j. 1 378,94 EUR) poukázala poisťovňa na účet žalobcu,
ale toto nebolo zohľadnené vo finančnom vyúčtovaní. Poukázal na to, že žalobca listom z 26.9.2007

oznámil žalovanému, že mu zasiela faktúru za náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávok
zadržaného predmetu leasingu, pričom tieto faktúry nemusí uhrádzať, lebo dňa 24.9.2007 vložil peniaze
na účet žalobcu. Mal za to, že je potrebné ozrejmiť aj túto skutočnosť vo vzťahu k finančnému
vyúčtovaniu.

Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že kúpna cena v rámci predaja predmetu leasingu po jeho
odobratížalovanémubolaurčenánazákladeznaleckéhoposudku.Zostranypoisťovneneboložalobcovi
poskytnuté žiadne plnenie. Svoj nárok špecifikoval takto: 1. Pe-ňažné záväzky žalovaného, ktoré vznikli
ku dňu predčasného ukončenia zmluvy 227 810,-Sk (7 561,91 EUR). Tieto pozostávajú z neuhradených
leasingových splátok do dňa zániku zmluvy v súlade s bodom 5.1.16 písm. a) všeobecných podmienok

(z predloženej tabuľky č. 1 je zrejmý žalovaným uhradený počet splátok). 2. Náklady žalobcu súvisiace
s predčasným ukončením zmluvy vo výške 59 438,-Sk (1 972,98 EUR). Tieto pozostávajú z nákladov
vynaložených žalobcom v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy, na ktorých úhradu žalobcovi
vznikol nárok v súlade s bodom 5.1.16 písm. b) všeobecných podmienok. K položke doúčtovaniedlžného poistného vo výške 23 151,-Sk (768,47 EUR) uviedol, že poistenie predmetu leasingu (havarijné
poistenie a povinné zmluvné poistenie) mal žalovaný
dohodnuté v rámci splátkového kalendára. Doúčtováva sa od poslednej vyfaktúrovanej splátky, tzn. od

odobratia predmetu leasingu do jeho predaja, t.j. poistné za tri splátky, čo predstavuje 6 218,-Sk + 1
499,-Sk = 7 717,-Sk x 3 = 23 151,-Sk. K položke náklady spojené s predčasným ukončením vrátane
DPH predložil tabuľku č. 2, faktúru č. 20080044 (za zadržanie) - jedná sa o hromadnú faktúru na sumu
402 259,70 Sk, pričom na žalovaného sa vzťahuje z toho 16 266,30 Sk s DPH (539,94 EUR), faktúru
č. 20080109 (prevoz) - jedná sa o hromadnú faktúru na sumu 320 369,20 Sk, pričom na žalovaného

sa vzťahuje 5 831,-Sk s DPH (193,55 EUR), vyúčtovanie odmeny za znalecký posudok vo výške 4
040,-Sk (134,10 EUR) a faktúru č. 377/2008 (odhlásenie predmetu leasingu) vo výške 9 382,-Sk s DPH
(311,43 EUR). 3. Úhrada náhrady finančného výnosu vo výške 7 187,-Sk (238,56 EUR). Táto pozostáva
z nákladov finančnej služby uplatnených a vyčíslených v súlade s bodom 5.1.16
písm. c) v spojení s bodom 5.1.19 všeobecných podmienok. Úrok z nesplatenej istiny za obdobie odo
dňa prerušenia zmluvy ku dňu obdržania sumy za odpredaj predmetu podľa predloženej tabuľky č. 3.

4. Osobitné peňažné plnenie vo výške - 12 845,40 Sk (426,39 EUR), čo predstavuje nárok žalobcu
uplatnený a vyčíslený v súlade s bodom 5.1.16 písm. e) v spojení s bodom 5.1.19 všeobecných
podmienok. Táto suma predstavuje rozdiel medzi zostatkom istiny v účtovníctve a sumou za odpredaj
predmetu leasingu podľa predloženej tabuľky č. 4. Zostatok istiny predstavuje súčet istín splátok podľa
splátkového kalendára od poslednej vyfaktúrovanej splátky (od 30. splátky vrátane) a vopred dohodnutej

kúpnej ceny bez DPH (1 000,- Sk). Suma za odpredaj predstavuje kúpnu cenu vo výške 231 512,60
Sk, k čomu predložil faktúru č. 9990679040 ako i záver znaleckého posudku, ktorým bola posúdená
všeobecná hodnota vozidla.

Na pojednávaní dňa 30.11.2012 bývalý právny zástupca žalovaného JUDr. Rastislav Lenárt poukázal

na to, že na kópii leasingovej zmluvy založenej v spise sú preškrtnuté mená osôb, ktoré mali konať ako
zástupcovia žalobcu a rukou sú do zmluvy dopísané mená iných osôb, preto navrhol predložiť originál
zmluvy.

V podaní zo dňa 4.2.2013 žalobca uviedol, že predaj vozidla po jeho odobratí leasingovému nájomcovi

uskutočňuje prostredníctvom pôvodného dodávateľa predmetu leasingu alebo spoločnosti, ktoré
zároveň zabezpečujú uskladnenie týchto predmetov. Žalobca by nemohol figurovať ako predávajúci,
nakoľko ako finančná inštitúcia nemôže ručiť za stav predmetov leasingu a následne prijímať a riešiť
prípadné reklamácie. V prípade záujmu o kúpu predmetu leasingu treťou osobou oznámi skladovateľ
žalobcovi kúpnu cenu ponúknutú treťou stranou, ktorá podlieha odsúhlaseniu žalobcom a následne

dochádza k predaju tak, že žalobca kúpnu cenu vyfakturuje priamo skladovateľovi, ktorý uskutoční
predaj tretej strane. Ide o štandardne využívaný postup. Pokiaľ ide o ponukové konanie, vozidlo bolo
ponúkanénapredajprostredníctvominternetovejinzercienawebovýchstránkachžalobcu(www.lslsp.sk
,ktorásazmenilana).Zároveň
bolo inzerované na stránkach predajcu AUTO VALUŠEK ITALY, s.r.o.. Zasla súdu dôkaz o postupnom

znižovaní ceny vozidla, ktorá bola upravovaná každý mesiac, pričom auto bolo predané za cenu 275
501,-Sk (9 144,96 EUR) s DPH aj s ohľadom na znalecký posudok, podľa ktorého bola cena vozidla
určená na 203 518,-Sk (6 755,56 EUR) s DPH. Žalobca zároveň upravil výšku úrokov z omeškania a
navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 9 347,06 EUR s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od

25.7.2008 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 12.4.2013 bývalý právny zástupca žalovaného navrhol vykonať vo veci kontrolný
znalecký posudok, nakoľko mal za to, že žalobcom predložený znalecký posudok nie je úplný. Doručil
súdu zmluvu o finančnom leasingu, ktorú mal k dispozícii žalovaný, na ktorej bol podpis p. C. J., ktorý

nebol uvedený v záhlaví zmluvy. Konštatoval, že toto vyhotovenie sa nezhoduje s vyhotovením zmluvy,
ktorú predložil žalobca. Na zmluve predloženej žalobcom sú za žalobcu dva podpisy a na zmluve
žalovaného je len jeden podpis.

Žalovaný Š. K. na pojednávaní dňa 12.4.2013 uviedol, že znalecký posudok vychádza z nesprávnych

podkladov. Znalkyňa nebrala ohľad na kvalitu auta v čase odobratia. Vychádzala len z nejakého dokladu,
ktorý je aj v spise na č. l. 109, pričom nie je zrejmé, kto
tento doklad vyhotovil, nie je tam ani pečiatka. Chýba dokumentácia diagnostiky a iná dokumentácia,
ktorá by preukazovala stav predmetného vozidla. Sú chyby aj v časti identifi-kácie vozidla, nakoľko je uvedené aj iné číslo karosérie, o čom predložil potvrdenie výrobcu z 22.1.2004.
Na základe uvedeného mal za to, že znalkyňa auto ani nevidela. Uviedol tiež, že výkon motora
predmetného vozidla bol zvýšený u oficiálneho vykonávateľa takýchto úprav firmy Lorinser a táto

skutočnosť nebola zistená pri údajne vykonanej technickej kontrole alebo skúške vozidla to znamená, že
tá skúška nebola ani vykonaná nakoľko, ak by vykonali skúšku toho vozidla, tak by mali zistiť, že došlo k
zvýšeniuvýkonuatýmpádomajkzhodnoteniutohovozidla.Nesúhlasilaniskonštatovanímznalkyne,že
bola neodborne nainštalovaná súprava Lorinser do predmetného vozidla, nakoľko to bolo namontované
v predmetnej firme oficiálne a touto úpravou malo dôjsť k zvýšeniu hodnoty vozidla a pokiaľ takúto

úpravu urobí autorizovaná firma má za to, že by to malo byť v poriadku. Poukázal na to, že v znaleckom
posudku je uvedené, že boli poškodené časti karosérie, čo ale nevyplýva ani z jednej fotografie, ktorá
bola urobená pričom mal za to, že je obvyklé, aby v znaleckom posudku boli urobené viaceré fotografie
vozidla z každej strany a obzvlášť ak sa zistia nejaké chyby alebo nedostatky tak tieto by mali byť
zreteľné z predmetných fotografií a zdokumentované. Na základe týchto skutočností znalecký posudok
predložený žalobcom neuznal. Uviedol, že keď chodil na servisné prehliadky a kontroly tak ak sa urobila

nejaká kontrola alebo diagnostika auta, z kontroly bol urobený nejaký tlačový výstup, z ktorého bolo
zrejmé, aké prípadné vady malo auto resp. sa dalo zistiť, že nemá vady. Takýto výstup nie je pripojený
k predmetnému znaleckému posudku. Tvrdil, že od počiatku - od kúpy vozidla bola diagnostikovaná
jedna vada, ktorá však nebránila užívaniu vozidla. Spočívala v tom, že ak si aj nesadol spolujazdec na
sedadlo spolujazdca zapol sa airbag pred ním čo sa nemalo stať. Ten airbag pred ním vôbec nemal

byť aktivovaný. Táto závada bola pri každej kontrole zistená alebo diagnostikovaná. Nebránila však v
užívaní vozidla a nebola ani opravená servisom to znamená, že ak by sa pri vyhotovovaní znaleckého
posudku urobila takáto diagnostika, tak táto závada by musela byť uvedená aj v znaleckom posudku a
mala byť zachytená tou diagnostikou čo však nevyplýva z predloženého znaleckého posudku. Uviedol,
že auto hľadal aj po jeho odobratí, nakoľko ho chcel odkúpiť, ale nevedel sa k nemu dopracovať nakoľko

ani v lízingovke ani v spoločnosti, ktorá mala auto odobrať mu nedali
potrebné informácie. Podľa žalovaného cena vozidla v čase jeho odobratia predstavovala okolo 600
000,-Sk (19 916,35 EUR).

Žalobca v podaní zo dňa 20.9.2013 uviedol, že leasingovú zmluvu za žalobcu podpisoval C. J. a W..

P. L.. Pán J. pôsobil v čase podpisu zmluvy na obchodnom oddelení, pričom jeho náplňou práce bolo
okrem iného vybavovanie leasingov, preberanie predmetov leasingu a pod.. Pán L. bol v čase podpisu
zmluvy G. žalobcu. Z obchodného registra je zrejmé, že vo všetkých veciach sú oprávnení konať v mene
spoločnosti najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne. V mene spoločnosti sú oprávnené konať
aj ďalšie osoby, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti, alebo pokiaľ je to vzhľadom

na ich funkciu alebo pracovné zaradenie obvyklé. Predstavenstvo môže písomne poveriť zamestnancov
spoločnosti, aby konali v mene spoločnosti, pričom rozsah oprávnenia povereného zamestnanca musí
byť uvedený v písomnom poverení. Podpisovanie pri konaní v mene spoločnosti sa vykonáva tak, že
napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripoja
svoj podpis, prokurista s dodatkom označujúcim prokúru. Mal za to, že uzatváranie leasingových zmlúv

s klientmi možno zaradiť medzi činnosti, ktoré sú pre vyššie uvedené osoby vzhľadom
na ich funkciu alebo pracovné zaradenie obvyklé. Námietky žalovaného však považoval za účelové,
nakoľko tento vyše dvoch rokov užíval predmet leasingu a platil leasingové splátky,
pričom predmetnú skutočnosť nijakým spôsobom počas uvedenej doby nenamietal ani nespochybnil.

Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.1.2014 C. J. bol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 28.1.2005
oprávnený podpísať predmetnú zmluvu o finančnom leasingu.

Na pojednávaní dňa 25.4.2014 bývalý právny zástupca žalovaného uviedol, že zmluva predložená

žalobcom nie je totožná so zmluvou predloženou žalovaným. Mal za to, že právny úkon nebol platne
uzavretý, lebo nebol podpísaný oprávnenými osobami. Ak boli vykonané zmeny na zmluve po podpise
účastníkmi, nebol o tom žalovaný informovaný. Na zmluve, ktorú má k dispozícii žalovaný je iba jeden
podpis osoby, ktorá nemá preukázané oprávnenie na podpísanie takejto zmluvy.

Vo vyjadrení zo dňa 22.10.2014 žalobca poukázal na ust. § 15 a § 16 Obchodného zákonníka. Mal
za to, že predmetné ustanovenia upravujú špeciálny druh zákonného splnomocnenia, ktoré má každý,
kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, a ktorý je potom oprávnený na všetkyúkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Pri prekročení rozsahu oprávnenia spojeného
s určitou činnosťou podľa ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že taký úkon podnikateľa
zaväzuje len v prípade, ak tretia osoba o prekročení poverenia nevedela a ani nemohla vedieť, berúc

do úvahy všetky okolnosti daného prípadu. S poukazom na pracovnú pozíciu a jej charakteristiku - T.
S. C., ktorého hlavnou úlohou je vytváranie a udržiavanie obchodných vzťahov s kľúčovými klientmi,
zastupovanie spoločnosti na obchodných rokovaniach, zároveň aj zaškoľovanie tých zamestnancov,
ktorí sú v podstate oprávnení na uzatváranie a podpisovanie
obdobných zmlúv, možno jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný v danom prípade nemohol vedieť,

že p. J. nie je oprávnený na podpis zmluvy. zároveň je zrejmé, že v prípade, ak by si bol vedomý
tejto skutočnosti, požadoval by podpis zmluvy osobou na to oprávnenou. Poukázal aj na ust. § 275
ods. 4 Obchodného zákonníka s tým, že predmetné ustanovenie sa využíva práve v prípade uzavretia
zmluvy, keď sa akceptácia oferty (ponuky) uskutoční konkludentným konaním. Zákon umožňuje, aby
osoba prijímajúca ofertu urobila prejav vôle, že ofertu prijíma aj vykonaním určitého úkonu (v tomto
prípade napr. prevzatím predmetu leasingu), teda konkludentným činom. Takýto úkon - faktické konanie

nahrádza prejav vôle na strane akceptanta. Poukázal tiež na ust. § 33 Občianskeho zákonníka. Mal
za to, že v zmysle ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k schváleniu úkonu p. J. tým,
že žalobca bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o prípadnom prekročení oprávnenia dozvedel,
neoznámil žalovanému nesúhlas s vykonaným úkonom. V prípade uvedenom podľa ust. § 33 ods. 2
Občianskeho zákonníka je potrebné považovať podľa žalobcu za schválenie právneho úkonu p. J. práve

poskytnutie leasingu, ako predmetu leasingovej zmluvy. Na základe uvedeného mal za to, že nie je
možné považovať predmetnú zmluvu za neplatnú, keďže následným konaním žalobcu bolo potvrdené,
že táto bola žalobcom dodatočne schválená a rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že zmluva,
ktorou disponuje žalobca je opatrená aj podpisom osoby oprávnenej konať za žalobcu. To znamená, že
aj z predmetného úkonu je zrejmý súhlas žalobcu s uzavretím predmetnej zmluvy.

Na pojednávaní dňa 24.10.2014 žalobca poukázal na Rozhodnutie Ú. D. č. A. XXX/XX, podľa ktorého
v prípade možnosti výkladu platnosti, alebo neplatnosti zmluvy je súd povinný prikloniť sa k možnosti
platnosti zmluvy. Trval na tom, že p. J. bol osobou, ktorá bola poverená uzavieraním leasingových zmlúv.

To, že to nebolo v texte zmluvy priamo
uvedené neznamená, že to tak nebolo. Daná zmluva bola uzatvorená prokuristom žalobcu. Je
nepochybné, že uzatvorenie leasingových zmlúv je bežnou činnosťou spoločnosti, ktorej predmetom
činnosti je poskytovanie leasingov. To, že táto zmluva nebola údajne doručená žalovanému neznamená,
že právny vzťah nevznikol. Ten vznikol vtedy, keď sa stretli vôle účastníkov zmluvných strán. Poukazuje

na to, že leasingová zmluva je tzv. inominátny kontrakt uzatvorený v zmysle ust. § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, pričom zákon nevyžaduje o písomnú formu. To, že žalovaná strana tvrdí, že
zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou neznamená, že nebola uzatvorená minimálne ústnou
formou, čo dokazuje samotné konanie žalovaného, ktorý predmet leasingu užíval a spočiatku riadne
splácal. Navyše upozorňuje na novšiu judikatúru súdov, podľa ktorej platí, že písomnosť zmluvy je

dodržaná aj vtedy ak sú prejavy vôle zmluvných strán prejavené nie na tej istej listine. Ak by teda
žalovaný tvrdil, že zmluva podpísaná prokuristom mu bola doručená neskôr, stále by písomná forma
bola zachovaná, nakoľko prejavy vôle jednej zmluvnej strany ako aj druhej zmluvnej strany boli
minimálne zachytené na rôznych listinách. Tvrdil, že podpisovanie zmlúv sa vykonáva tak, že zmluvu
najprv podpíše osoba povinná zo zmluvy a následne ju podpíše oprávnený. Teda v tomto prípade

žalobca. Záväzok vzniká konsenzom a teda vtedy, keď sa stretli vôle zmluvných strán. Mal za to, že
preukázal konkrétnym listinným dôkazom, že zmluva bola žalobcom podpísaná oprávnenou osobou t.j.
prokuristom, čo prokurista ako svedok preukázal v tomto konaní. Opätovne poukázal na skutočnosť,
že ak by aj zmluva nebola podpísaná, nedochádza k rozporu so zákonom, nakoľko takúto zmluvu je
v zmysle ust.

§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka možné uzavrieť aj ústnou formou. K nálezu ústavného súdu
uviedol, že ide o všeobecné výkladové pravidlo interpretácie zmlúv, ktoré je uvedené v každej učebnici
občianskeho a obchodného práva.

Bývalý právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.10.2014 uviedol, že pokiaľ by p. J. mal

oprávnenie na podpis zmluvy tak to malo byť uvedené aj v zmluve. V texte zmluvy by teda malo byť
uvedené, že zástupcom je p. J.Č.. Zmluvu, ktorá bola predložená súdu iba spracoval p. J., je tam
uvedené „D.. J.“. Mal za to, že nebola podpísa-ná oprávnenými osobami zo strany žalobcu. Zmluva,
ktorá bola predložená súdu žalobcom, ktorá je opravená a škrtaná nebola v takejto forme opraveneja doplnenej doručená žalova-nému. Až v priebehu súdneho konania žalovaný zistil, že existuje takáto
zmluva. Mal za to, že v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná o neplatný právny úkon a súd
túto otázku musí vyriešiť ako predbežnú otázku. Mal za to, že zmluva je neplatná a preto navrhuje

žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Nález ústavného súdu predložený žalobcom sa týka úplne inej
právnej veci a je nepoužiteľný pre toto konanie. Mal za to, že keď bolo plnené na základe tejto zmluvy
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Ak by to malo byť tak ako to tvrdí žalobca, čo
sa týka podpisu zmluvy, potom v záhlaví zmluvy malo byť uvedené, ktoré osoby zastupovali žalobcu
pri podpisovaní zmluvy. Na konci zmluvy, kde sa nachádzajú podpisy, je uvedené, že p. J. je len

spracovateľom zmluvy a nie zástupcom žalobcu.

Žalovaný na pojednávaní dňa 24.10.2014 na otázky súdu odpovedal, že zmluva bola podpísaná v
kancelárii p. J. (buď v Dunajskej Strede alebo v Senci) a podpisy na zmluve boli uvedené tak, ako to
vyplýva zo zmluvy, ktorú predložil súdu.

Okresný súd Košice I uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.1.2015 pripustil zmenu návrhu
takto : Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi 9 347,06 EUR s úrokom
z omeškania vo výške 14,25% ročne od 25.7.2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o finančnom leasingu č. 9990679 zo dňa 30.9.2005 súd zistil, že ju uzatvorili žalobca
ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Predmetom zmluvy je poskytnutie finančného leasingu na

predmetleasinguprenajímateľomnájomcovinadobuurčenúvč.l.II.tejtozmluvyzaodplatu.Predmetom
leasingu bolo osobné motorové vozidlo C.- Q. XXX Q. R. aut. rok výroby XXXX, číslo karosérie F.,
číslo motora XXXXXXXXXXXXXX. Dodávateľom bola spoločnosť Ypsilon s.r.o., Rožňavská 29, 054
01 Moldava nad Bodvou. Predbežná obstarávacia cena bola 1 500 000,-Sk t.j. 49 790,88 EUR. Prvá
zvýšená splátka bola 300 000,- Sk t.j. 9 958,18 EUR, kúpna cena bola 1 190,- Sk t.j. 39,50 EUR,

leasingová splátka bez poistného bola 37 846,90 Sk t.j. 1 256,29 EUR. Povinné zmluvné poistenie bolo
dohodnuté na sumu 1 499,-Sk mesačne t.j. 49,76 EUR a havarijné poistenie bolo dohodnuté vo výške
6 218,- Sk mesačne t.j. 206,40 EUR. Platba vrátane poistného a DPH bola dohodnutá vo výške 45
563,90 Sk t.j. 1 512,44 EUR mesačne. Doba trvania leasingu bola dohodnutá na 36 mesiacov a ročná
percentuálna

miera nákladov predstavovala 4,35. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné podmienky
finančného leasingu, Splátkový kalendár a Protokol o prevzatí predmetu leasingu. Nájomca vyhlásil, že
sa oboznámil so všeobecnými podmienkami, porozumel im, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať.
Účastníci dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami všeobecných podmienok, splátkovým kalendárom, protokolom o prevzatí

predmetu leasingu, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí.
Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace s touto zmluvou sa budú v súlade s
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluva
bola uzavretá na dobu určitú a to na dobu trvania leasingu t.j. 36 mesiacov a zmluva bola vyhotovená
v dvoch rovnopisoch po jednom pre každú zmluvnú stranu.

Na zmluve predloženej žalobcom (č.l. 4 spisu) sú v záhlaví perom preškrtnuté mená a funkcie zástupcov
žalobcu - Ing. C. G. - G. G., W.. E. G. - Č. G. a perom sú dopísané mená W.. P. L. a C. J.. Na spodnej
časti zmluvy vľavo sú pečiatka žalobcu a podpisy W.. P. L. a C. J.. Dole vpravo je podpis žalovaného.

Na zmluve predloženej žalovaným (č.l. 148 spisu) v záhlaví uvedené mená a funkcie zástupcov žalobcu
- W.. C. G. - G. G., W.. E. G. - člen predstavenstva nie sú preškrtnuté a nie sú perom dopísané mená W..
P. L. a C. J.. Na spodnej časti zmluvy vľavo sú pečiatka žalobcu a podpis C. J.. Dole vpravo je podpis
žalovaného.

Rozdiel medzi predloženými zmluvami je ten, že rovnopis zmluvy odovzdaný žalovanému podpísal za
žalobcu ako prenajímateľa iba C. J..Súd zistil, že obsah zmluvy, vymedzenie práv a povinností účastníkov ako aj vymedzenie predmetu
zmluvy boli totožné v oboch predložených zmluvách.

Žalovaný na základe uvedeného namietal platnosť predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že sa nejedná o totožné zmluvy a zmluva nebola podpísaná zo strany žalobcu
oprávnenou osobou.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného. Mal za to, že zmluva bola platne uzavretá. Tvrdil, že osoby,
ktoré ju podpísali boli na to oprávnené. Z vymedzenia pracovných úloh p.
J. vyplýva, že bol oprávnený podpisovať takéto zmluvy s nájomcami a ak by aj nebol oprávnený v zmysle
pracovnej zmluvy a príslušných dokumentov, aj tak je zmluva platná s poukazom na ust. § 15, § 16 a §

275 ods. 4 Obchodného zákonníka a § 33 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 33 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z
plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa

o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Ak splnomocnenec pri konaní prekročil
svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto
konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu
schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva,
môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu

škody spôsobenej jeho konaním. Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o
nedostatku plnomocenstva vedela.

Podľa ust. § 15 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním

prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba
o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla
vedieť.

Podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni,

ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Podľa ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy
alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné
podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého

úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplate-
ním kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu,
keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Z obchodného registra súd zistil, že v rozhodnom období bolo v registri zapísané konanie menom

spoločnosti v tomto znení: Vo všetkých veciach sú oprávnení konať v mene spoločnosti najmenej dvaja
členovia predstavenstva spoločne. V mene spoločnosti sú oprávnené konať aj ďalšie osoby, pokiaľ je to
určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti,
alebo pokiaľ je to vzhľadom na ich funkciu alebo pracovné zaradenie obvyklé. Predstavenstvo môže
písomne poveriť zamestnancov spoločnosti, aby konali v mene spoločnosti, pričom rozsah oprávnenia

povereného zamestnanca musí byť uvedený v písomnom poverení. Podpisovanie pri konaní v mene
spoločnosti sa vykonáva tak, že napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti,
menám a funkciám podpisujúci pripoja svoj podpis, prokurista s dodatkom označujúcim prokúru.V rozhodnom období predsedom predstavenstva bol W.. C. G., členom predstavenstva bol E. G. a
prokuristami boli P. L. a C. T.. Prokurista bol oprávnený konať v mene spoločnosti spoločne s ďalším
prokuristom.

Svedok W.. P. L. uviedol, že pracoval u žalobcu ako prokurista a vedúci oddelenia Správy leasingových
zmlúv od roku 2003 do roku 2010. W.. J. vykonával činnosť obchodníka u žalobcu. Po nahliadnutí do
zmluvy o finančnom leasingu z č.l. 4 spisu (do kópie zmluvy predloženej žalobcom) potvrdil, že prvý
podpis zľava na tejto zmluve je jeho podpisom. Čo sa týka rozporu medzi jednotlivými zmluvami mal

za to, že k tejto skutoč-nosti je potrebné vypočuť p. J.. Obchodné oddelenie nezastrešoval, ale podľa
jeho ve-domostí zamestnanci obchodného oddelenia mali poverenia na podpisovanie zmlúv. Uviedol, že
postup pri uzatváraní zmlúv je rovnaký, ako u všetkých ostatných leasingových spoločnos-tí. Obchodník
nájde klienta, pripraví zmluvu, pokiaľ s ňou klient súhlasí, prebehne schvaľo-vací proces a keď je všetko
v poriadku, obchod sa uzavrie. Nezúčastnil sa na procese uzat-várania zmluvy.

Výsluch svedka C. J. nebolo možné uskutočniť, nakoľko menovaný zomrel.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a C. J. zo dňa 28.1.2005 súd zistil, že menovaný
pracoval v pozícii T. S. manažér Retail. Riadil tvorbu plánov predaja pre jednotlivé pobočky. Mal za
úlohu pravidelné návštevy, poskytovanie informácií, preškoľovanie spracovateľov leasingu, spoluprácu

pri akvírovaní kľúčových klientov SLSP, akvizíciu nových klientov SLSP, súčinnosť pri organizácii a
koordináciimarketingovýchaktivítazodpovedalzakľúčovýchklientovSLSP.Miestomvýkonujehopráce
bol región Trnavského kraja. Pracovný pomer vznikol 1.2.2005.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmluva o finančnom leasingu uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným nie je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím
obsahom, resp. účelom neodporuje zákonu, ani ho obchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Vyplýva
to z obsahu predmetnej zmluvy.
Súd mal tiež za to, že zmluva nie je neplatná ani z dôvodu, že by nemala byť pod-písaná oprávnenou
osobou. S prihliadnutím na pracovnú zmluvu a pracovnú pozíciu p. C.-

O. J., výpoveď svedka W.. P. L. ako aj na ust. § 15 Obchodného zákonníka bolo súdu preukázané, že
zmluva bola riadne uzavretá a podpísaná žalobcom, v mene ktorého konal pán J.. To, že v záhlaví
zmluvy nebol p. J. uvedený ako zástupca žalobcu, a že na rovnopise zmluvy predloženej žalobcom boli
perom vykonané zmeny a doplnenia a pridaný podpis W.. L., nerobí zmluvu bez ďalšieho neplatnou a
to aj s poukazom na to, že pri posúdení predmetných skutočností súd vychádzal z rovnopisu zmluvy

predloženej žalovaným.

Z protokolu o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 6.10.2005 súd zistil, že nájomca prevzal od dodávateľa
motorové vozidlo 6.10.2005.

Splátkovým kalendárom vyhotoveným 10.10.2005 mal súd preukázaný rozpis splátok leasingu s tým,
že dátum ukončenia zmluvy bol 5.10.2008.

Potvrdením roku výroby vozidla vydaným spoločnosťou Motor-Car Wiesenthal & Co z 22.1.2004 mal

súd preukázané, že vozidlo C. J. Q. XXX Q. číslo podvozku F., číslo motora XXXXXXXXXXXXXX bolo
vyrobené X.X.XXXX.

Z osvedčenia o evidencii vozidla č. D. XXXXXX súd zistil, že rok výroby vozidla je XXXX a dátum prvej
evidencie v SR je XX.X.XXXX.

Z oznámenia o ukončení Zmluvy o finančnom leasingu č. 9990679 zo dňa 11.11.2007 súd zistil, že
žalovaný oznámil žalovanému, že predmetná zmluva bola predčasne ukončená z dôvodu nedoplatku
na zmluve. Žalobca vyzval žalovaného na okamžité vrátanie predmetu leasingu.

Protokolom o prevzatí predmetu leasingu mal súd preukázané, že K. W. ako odovzdávajúca odovzdala
predmetné mot. vozidlo dňa 7.2.2008 . Auto bolo dočasne uložené v spoločnosti Mobil Star 7.2.2008.
Ako preberajúci na protokole bol uvedený M. G., ktorý ako zástupca žalobcu prevzal vozidlo dňa
14.3.2008. Dňa 17.3.2008 vozidla prevzala spoločnosť AUTO VALUŠEK ITALY , s.r.o. a dňa 7.5.2008auto prevzal p. E. v zastúpení žalobcu. Nájomca žiadal nepredať predmet leasingu do 18.2.2008. Z
protokoluvyplýva,žeautoboloprevádzkyschopné,priemerneopotrebenéavyžadovalomenšiuopravu.
Ako závady boli uvedené poškodený zadný nárazník, pravé zadné dvere, poškodená farba na kapote ,

poškodený predný nárazník, na ľavých zadných dverách poškodený lak , poškodený zadný spojler po
bokoch a ľavá predná hmlovka vylomená. Fotodokumentácia nebola vyhotovená.

Zo sprievodného listu k finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej Zmluvy o finančnom leasingu č.
9990679 zo dňa 10.7.2008 súd zistil, že výsledkom finančného vyúčtovania je pohľadávka prenajímateľa

(žalobcu) vo výške 281 589,60 Sk, t.j. 9 347,06 EUR. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu uvedenej
pohľadávky do 14 dní odo dňa vyhotovenia finančného vyúčtovania.

Z Finančného vyúčtovania predčasne ukončenej Zmluvy o finančnom leasingu zo dňa 10.7.2008 súd
zistil, že žalobca vyhotovil vyúčtovanie predčasne ukončenej Zmluvy o finan-čnom leasingu, podľa
ktorého záväzok nájomcu predstavuje 281 589,60 Sk (9 347,06 EUR).

Peňažné záväzky nájomcu ku dňu predčasného ukončenia vrátane DPH predstavujú 227 810,-Sk
(7 561,91 EUR), náklady spojené s predčasným ukončením (mimosúdne vymáhanie, odhlásenie,
atď.) vrátane DPH predstavujú 36 287,-Sk (1 204,51 EUR), doúčtovanie dlžného poistného bez DPH
predstavuje 23 151,-Sk (768,47 EUR), úhrada náhrady finančného výnosu predstavuje 7 187,-Sk
(238,56 EUR) a osobitné peňažné plnenie predstavuje - 12 845,40 Sk (- 426,39 EUR).

Na preukázanie úhrady faktúr zo strany žalovaného žalobca predložil súdu prehľad vystavených faktúr
s dátumami a výškami úhrady ( č.l. 51 spisu ). Na preukázanie nákladov
súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy žalobca predložil súdu prehľad vyčíslených nákladov ( č.l.
52 spisu ). Na preukázanie výšky finančného výnosu predložil žalobca prehľad o výpočte ( č.l. 57 spisu ).

Na preukázanie vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou OVER - LEASE s.r.o. žalobca predložil súdu
dodatokč.2kmandátnejzmluveuzavretejmedzižalobcomakomandantomamenovanouspoločnosťou
ako mandatárom ako aj cenník úkonov k jednotlivým agendám.

Z faktúry č. 20080044 dodávateľa OVER - LEASE, s.r.o. vystavenej žalobcovi, splatnej 18.2.2008 súd
zistil, že menovaná spoločnosť vyúčtovala žalobcovi na základe dohody náklady na zadržanie vozidla
žalovaného v sume 16 266,30 Sk (539,94 EUR) vrátane DPH.

Z faktúry č. 20080109 dodávateľa OVER - LEASE, s.r.o. vystavenej žalobcovi, splatnej 31.3.2008 súd

zistil, že menovaná spoločnosť vyúčtovala žalobcovi na základe dohody náklady na prevoz vozidla
žalovaného v sume 5831,-Sk (193,55 EUR) vrátane DPH.

Z faktúry č. 377/2008 dodávateľa OVER - LEASE, s.r.o. vystavenej žalobcovi, zo dňa 9.6.2008 súd
zistil, že menovaná spoločnosť vyúčtovala žalobcovi na základe dohody náklady na ukončenie leasingu,

administratívny poplatok a odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte v súvislosti so zmluvou
žalovaného v sume 9 382,-Sk (311,43 EUR) vrátane DPH.

Vyúčtovaním zo dňa 25.5.2008 bolo súdu preukázané, že znalkyňa W.. R. X. vyúčtovala náklady za
znalecký posudok č. 20/2008 sumou 4 040,-Sk, t.j. 134,10 EUR vrátane DPH.

Faktúrou č. 9990679040 splatnou 5.6.2008 bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti
AUTO VALUŠEK ITALY, s.r.o. kúpnu cenu predmetu leasingu k leasingovej zmluve č. 9990679 vo výške
231 512,61 Sk bez DPH (7 684,81 EUR).

Zo záverečnej správy spoločnosti Over -Lease s.r.o. adresovanej žalobcovi v súvislosti s prípadom
žalovaného súd zistil, že s nájomcom sa nedalo dlhšiu dobu osobne stretnúť, pretože bol stále
odcestovaný v zahraničí. Po jeho návrate sa dňa 17.1.2008 uskutočnilo osobné stretnutie, na ktorom bol
oboznámený s dlžnou sumou voči žalobcovi, pričom prisľúbil uskutočniť úhradu. K úhrade nedošlo, preto
bolo dohodnuté odovzdanie predmetu leasingu. Dňa 7.2.2008 bolo vozidlo protokolárne odobraté

manželke žalovaného,
pretože žalovaný bol v nemocnici. Vozidlo bolo následne prevezené do MobilStar Košice, kde bolo
dočasne uskladnené.Z e-mailu I. E. (zo správneho oddelenia žalobcu) zo dňa 20.3.2008 adresovaného B. D. zo spoločnosti
AUTO VALUŠEK ITALY s.r.o. súd zistil, že p. E. poslal p. D. ceny aktuálne zadržaných predmetov
leasingu s tým, že cena predmetného vozidla C.-J. bola stanovená na 519 000,-Sk (17 227,64 EUR).

Z dokladu finančné vyúčtovanie ZFL po predčasnom ukončení z č.l. 111 spisu súd zistil že 19.2.2008
bola cena vozidla p. E. stanovená na 549 000,-Sk, dňa 20.3.2008 na sumu 519 000,-Sk, dňa 25.4.2008
na sumu 499 000,-Sk, dňa 26.5.2008 na sumu 380 000,-Sk a dňa 28.5.2008 na sumu 350 000,-Sk
(11 617,87 EUR).

Z e-mailu B. D. z 29.5.2008 súd zistil, že poslal P. L. ponuku na kúpu predmetného vozidla s tým, že
majú záujemcu o kúpu za cenu 300 000,-Sk (9 958,18 EUR). Žiadal o súhlas s predajom.

Z e-mailu P. L. z 29.5.2008 súd zistil, že tento súhlasil s cenou.

Návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy z 29.5.2008 bolo súdu preukázané, že spoločnosť AUTO
VALUŠEK ITALY, s.r.o. dala žalobcovi návrh na uzavretie kúpnej zmluvy na predmet kúpy C. Q. XXX Q.
č. karosérie F. s predajnou cenou 290 000,-Sk vrátane DPH.

Z testu jazdeného vozidla vykonaného spoločnosťou MOTOR-CAR BRATISLAVA dňa 9.5.2008 súd
zistil, že technický aj optický stav predmetného vozidla bol ohodnotený na stupnici od 1 do 4 číslom
4, pričom č. 4 je najhoršie hodnotenie a znamená podľa protokolu, že vozidlo vyžaduje väčšiu opravu.
Jednotlivé súčasti boli podrobne ohodnotené a v listine sú uvedené aj konkrétne závady vozidla.

Zo znaleckého posudku W.. R. X. č. 20/2008 zo dňa 25.5.2008 súd zistil, že všeobecná hodnota
predmetného auta ku dňu 15.5.2008 predstavovala 203 518,-Sk vrátane DPH (6 755,56 EUR).

Žalovaný namietal skutočnosti uvedené v znaleckom posudku, ako aj jeho výsledok.

Z vyjadrenia znalkyne W.. X. zo dňa 18.9.2013 súd zistil, že menovaná trvala na správnosti údajov
uvedených v predmetnom posudku. Uviedla, že na Slovensku je Lorinser neuznávanou úpravou vozidla
firmy C.. Takéto úpravy má možnosť na Slovensku vykonávať iba firma J. (podľa autorizovaného
predajcu). Karosárske doplnky od firmy B. nespĺňali pôvodný účel - zvýšenie hodnoty vozidla, ale

pre ich vzhľad znižovali všeobecnú hodnotu vozidla. Zvýšenie výkonu motora nie je vo všeobecnosti
skutočnosť, ktorá zvyšuje všeobecnú hodnotu vozidla, pretože znižuje jeho dobu prevádzky (životnosť)
a spoľahlivosť. Poprela tvrdenie žalovaného o tom, že vozidlo nevidela. Uviedla, že obhliadku vykonala
15.5.2008, na ktorej vyhotovila aj fotodokumentáciu.

Z oznámení spoločnosti MOTOR-CAR Košice s.r.o. z 18.7.2013 a spoločnosti Motor-Car, Prešov,
s.r.o. zo dňa 24.7.2013 súd zistil, že servisné prehliadky predmetného vozidla neboli robené v týchto
servisoch.

Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 2.5.2007 súd zistil, že predmetné vozidlo bolo

dňa 1.5.2007 poškodené. Dňa 9.5.2007 bola vykonaná 1.doobhliadka vozidla v súvislosti so vznikom
škody dňa 1.5.2007.

Z faktúry spoločnosti MOTOR - CAR Košice s.r.o. zo dňa 14.6.2007 vystavenej žalovanému súd zistil,
že bola vystavená za opravu predmetného vozidla v mesiacoch máj a jún roku 2007.

Z oznámenia o poistnom plnení spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 20.6.2007 súd
zistil, že dňa 18.6.2007 poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX ( č. hlásenia
10014334 ). Poistná udalosť vznikla 1.5.2007 a bola hlásená 2.5.2007. Poistné plnenie v sume 41 542,-
Sk t.j. 1 378,94 EUR malo byť poukázané na účet žalobcu.

Zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 21.9.2007 mal súd preukázané, že
žalovaný oznámil poisťovni poškodenie plastovej mriežky zadného nárazníka, ku ktorému došlo
19.9.2007.O oprave tejto škody, resp. poistnom plnení v súvislosti s touto škodou neboli účastníkmi predložené
iné dôkazy.

Vzhľadom na uplynutie dlhej doby (5 rokov) od predaja vozidla súd mal za to, že kontrolným znaleckým
posudkom, ktorý navrhol vykonať žalovaný, nie je možné zistiť stav a hodnotu predmetného auta spätne
k dátumu jeho odobratia žalovanému, resp. jeho predaja.

S prihliadnutím na protokol o prevzatí predmetu leasingu od manželky žalovaného, na
výsledky testu jazdeného vozidla vykonaného spoločnosťou MOTOR-CAR BRATISLAVA dňa 9.5.2008
ako aj na znalecký posudok a vyjadrenie znalkyne súd mal za to, že v znaleckom posudku č. 20/2008
bol zohľadnený stav vozidla v čase jeho predaja a tomu zodpovedá aj určená hodnota vozidla.

Listom žalobcu adresovaný žalovanému z 26.9.2007 mal súd preukázané, že žalobca v prílohe zaslal

žalovanému faktúru za náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávok zadržaného predmetu
leasingu a faktúru na úroky z omeškania splátok. V liste bolo uvedené, že tieto faktúry nemusí žalovaný
uhrádzať, nakoľko dňa 24.9.2007 vložil peniaze na účet žalobcu.

Čo sa týka námietky žalovaného o nezapočítaní poistného plnenia, nebolo súdu preu-kázané, že by

predmetné poistné plnenie bolo vyplatené žalobcovi. Žalobca poprel toto tvrdenie.

Čo sa týka faktúry za náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním v zmysle listu žalobcu zo dňa
26.9.2007, tieto neboli súčasťou finančného vyúčtovania zo dňa 10.7.2008,
preto ich úhrada nemá vplyv na výšku vyúčtovanej pohľadávky žalobcu. Aj podľa uvedeného listu boli

uhradené už v roku 2007, preto neboli a ani nemohli byť tieto náklady zo strany žalobcu opätovne
nárokované v predmetnom finančnom vyúčtovaní.

Pokusom o zmier zo dňa 9.6.2009 mal súd preukázané, že právny zást. žalobcu vyzýval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy 10 842,59 EUR.

Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi dlžnú sumu.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

V bode 5.1.1 všeobecných podmienok boli dohodnuté podmienky predčasného ukončenia zmluvy o
finančnom leasingu.

V bodoch 5.1.15 až 5.1.21 všeobecných podmienok boli určené podmienky finan-čného vyúčtovania
pri predčasnom ukončení zmluvy o finančnom leasingu a boli určené nároky, náklady a pohľadávky,
ktoré je oprávnený žalobca uplatniť voči žalovanému v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy o
finančnom leasingu.

S poukazom na vyššie uvedené súd má za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
leasingovej zmluvy, ktorej predmet bol dostatočne určený. Žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnúť
finančný leasing na predmet leasingu - motorové vozidlo C.-J. Q. XXX Q. R.. Žalovaný porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, preto došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy a žalobca vyhotovil
konečné finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy, na základe ktorého je žalovaný povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 9 347,06 EUR.

Vzhľadom na to, že predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukázal uplatnené a vyčíslené nároky
voči žalovanému, súd dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie istiny 9 347,06 EUR skutkovo
a právne dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel.

Žalobca si uplatnil nárok aj na úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 9 347,06 EUR od
25.7.2008 do zaplatenia.Žalovaný dlžnú sumu 9 347,06 EUR žalobcovi v lehote určenej vo finančnom vyúčto-vaní predčasne
ukončenej zmluvy, t. j. do 24.7.2008 neuhradil, preto sa dostal do omeška-nia dňom 25.7.2008.

V zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase vzniku omeškania je dlžník v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku omeškania ak

je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu a základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie
s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo
aj inak.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase vzniku omeškania

výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2)
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a vzniku
nárokov žalobcu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy
a vzniku nárokov žalobcu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k
zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú

zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo
ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady
alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté
plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s do-
dávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného

alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej
lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktoré
vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého vzmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od
zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)

požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť
iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa
neprimeraneobmedzujúalebovylučujúmožnosťspotrebiteľadomáhaťsasvojichprávvočidodávateľovi

vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy
uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom
spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti
zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa,
ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom

sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a)
nesmieodplatapodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúbankamizaspotrebnéúveryvmieste

bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve
neprípustné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa ust. § 54 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a vzniku
nárokov žalobcu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmlu-vách vyplýva, že
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je svojím charakterom spotrebi-teľskou zmluvou, pretože
žalobca, ktorý zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej čin-

nosti v nej vystupuje ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol podni-kateľom,
vystupuje ako spotrebiteľ.

Pokiaľ sa jedná o žalobcom uplatnené právo na zaplatenie úroku z omeškania, súd sa oboznámil s

obsahom všeobecných zmluvných podmienok (bod 4.3.4), ktoré stanovujú úrok z omeškania z dlžnej
čiastky vovýške 0,05%denne(t.j.18,25%ročne). Žalobcasipozmenenávrhuuplatnilnároknaúroky
z omeškania vo výške 14,25% ročne. Súd zhodnotil neprimeranosť takéhoto zmluvného dojednania s
ohľadom na jeho nesúlad s § 53 Občian-skeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Za takéto podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. je potrebné
považovať aj tie, ktoré sú v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služieb.

Dohoda o výške úrokov z omeškania je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zá-konníka,

pričom zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa.

Súd mal za to, že podmienka uvedená v bode 4.3.4 Všeobecných zmluvných pod-mienok týkajúca
sa výšky úroku z omeškania 0,05% denne z nezaplatenej čiastky je neprijateľná.

Výška úroku z omeškania v rozhodnom období predstavovala 8,5% ročne.Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 a
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 32Cb/38/2010 zo dňa 4.7.2014 priznal svedkovi W.. P. L. svedočné
vo výške 242,40 EUR, ktorú sumu mu poukázal z finančných prostriedkov štátu.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Keďže u žalovaného neboli preukázané predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a bol v
konaní neúspešný, súd ho zaviazal nahradiť trovy štátu spočívajúce v náhrade nákladov spojených s
podaním svedeckej výpovede vo výške 242,40 EUR.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5 281,26 EUR vrátane DPH.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.3 O.s.p. a priznal ich v sume 5 442,82 EUR

žalobcovi, ktorý mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti ( v nepriznanej časti
úrokov z omeškania ). Trovy konania tvoria náhrada za zaplatený súdny poplatok v sume 560,50
EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 4 882,32 EUR vrátane DPH, t. j. za 2 úkony právnej
pomoci po 63,49 EUR plus DPH ( za účasť na pojednávaniach v dňoch 5.10.2012 a 17.3.2015, ktoré boli
odročené bez prejednania veci), za 15 úkonov právnej pomoci po 253,94 EUR plus DPH (za prevzatie

a prípravu zastúpenia, za písomné podanie žaloby na súd, za vyjadrenie k odporu proti platobnému
rozkazu, za písomné vyjadrenia z dní 4.2.2013, 20.9.2013, 22.10.2014, za účasť na pojednávaniach v
dňoch 30.11.2012, 5.2.2013, 12.4.2014, 15.10.2013, 26.11.2013, 25.4.2014, 24.10.2014, 30.1.2015 a
19.5.2015), za režijný paušál 2 x 6,95 EUR plus DPH, 1 x 7,21 EUR plus DPH, 2 x 7,63 EUR plus
DPH, 6 x 7,81 EUR plus DPH, 3 x 8,04 EUR plus DPH a 3 x 8,39 EUR plus DPH podľa ust. § 10, 14,

15, 17 a 18 vyhl. číslo 655/2004 Z. z..

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za pokus o zmier, nakoľko nebolo súdu
preukázané jeho doručenie žalovanému a za účasť na pojednávaniach v dňoch 5.10.2012 a 17.3.2015
mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ust. § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v 3 písomných
vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods.
1 O.s.p. )

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.