Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/473/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112219662
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112219662.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, pr. zastúpeného JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti odporcom 1/ T. Y., št. občan
SR, nap. bytom E., X. apríla XXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou S. I., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, 2/ C. Y., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
K., I. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/, 2/ Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO 42 176 778, pr. zastúpeného JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 7 215,08 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 3 894,43 € s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 3 540,39 € od 21.04.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
tak, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 22.07.2012, domáha od odporcov zaplatenia čiastky
6 559,17 €, zmluvnej pokuty 655,91 € (10 % z dlžnej sumy) s príslušenstvom a náhrady trov konania
titulom zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256, ktorú uzavrel jeho právny
predchodca (Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130) ako veriteľ s odporcom 1/ ako

dlžníkom dňa 13.03.2006. Na základe predmetnej zmluvy poskytol jeho právny predchodca odporcovi
1/ pôžičku 10 115,51 €, ktorú sa menovaný zaviazal splatiť pravidelnými 60 mesačnými splátkami,
pri splatnosti poslednej splátky 20.04.2011. Pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi bola zabezpečená
ručiteľským vyhlásením odporkyne 2/. Odporca 1/ dlh nesplácal v súlade so zmluvou a dostal sa
do omeškania. Pohľadávka proti odporcom bola postúpená na navrhovateľa zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.03.2011.

Dňa 19.09.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcov 1/, 2/, ktorý sa k návrhu vyjadril
písomne podaním, doručeným súdu dňa 01.10.2013 tak, že žiadal, aby ho súd zamietol. Vzniesol

námietku premlčania jednotlivých splátok žalovanej pohľadávky, ktoré sa stali zročnými v období viac
než 3 roky od doručenia návrhu súdu. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke neobsahuje údaj o RPMN,
a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z..Údaj o RPMN, uvedený vo VOP, nie je správny, čo má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť
úveru. Uplatnil si trovy konania.

Na základe uznesenia súdu č.k. 27C/473/2012-39 zo dňa 21.02.2014 navrhovateľ podaním, doručeným

súdu dňa 14.03.2014, doplnil, že odporcovi 1/ bol poskytnutý úver 6 638,78 €, ktorý sa zaviazal splatiť 60
pravidelnými mesačnými splátkami po 168,59 €; spolu sa tak zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi
navrhovateľasumu10115,40€.ČíselnýúdajoRPMNsanachádzavtabuľkovejčastičl.VIVšeobecných
obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Dátum splatnosti prvej
splátky bol 20.05.2006 a dátum splatnosti poslednej splátky 20.04.2011, kedy nastala konečná splatnosť

úveru. Odporca 1/ úver v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil, od 21.04.2011 je v omeškaní so
zaplatením dlžnej istiny s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Právny predchodca navrhovateľa nevyužil
možnosť žiadať okamžité splatenie úveru podľa čl. V písm. b/ Všeobecných obchodných podmienok,
splatnosť úveru nastala dňom konečnej splatnosti úveru - dňom splatnosti poslednej splátky. Odporca
1/ na úver zaplatil len 11 splátok po 168,59 €, a to v dňoch: 19.05.2006, 21.06.2006, 21.07.2006,
11.08.2006, 26.09.2006, 20.10.2006, 28.11.2006, 28.12.2006, 12.02.2007, 22.05.2007, 19.07.2007,

spolu vo výške 1 854,49 €. Rozdiel medzi sumou, ktorú mal odporca 1/ zaplatiť a jeho platbami na
úver, predstavujú sumu 8 260,91 €. Na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka vo výške dlžnej istiny
6 559,17 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Ku dňu postúpenia právny predchodca navrhovateľa
evidoval voči odporcovi 1/ pohľadávku vo výške 9 538,24 €, z čoho úroky, úroky z omeškania a poplatky
predstavovali sumu 2 979,07 €, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Pokiaľ ide o zmluvnú

pokutu, túto si uplatňuje podľa čl. VII písm. b/ Všeobecných obchodných podmienok vo výške 10 % z
hodnoty dlžnej istiny, teda zo sumy nižšej ako bola hodnota neuhradených splátok. Uplatnenú zmluvnú
pokutu má za spravodlivú a primeranú. Taktiež poukázal na písomné uznanie dlhu odporcom 1/ zo dňa
12.07.2011, ktoré pripojil.

Z dôvodu, že súd šetrením nezistil pobyt odporcu 1/, uznesením č.k. 27C/473/2012-56 zo dňa

12.09.2014 mu ustanovil opatrovníčku.

Odporca 1/ prostredníctvom opatrovníčky písomne dňa 11.05.2015 vzniesol námietku premlčania.

Odporkyňa 2/ sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu 1/, vedľajšieho účastníka a ich

zástupcov, resp. opatrovníčky odporcu 1/, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd
konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, žiadosťou
a zmluvou o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256 vrátane Všeobecných obchodných
podmienok bezúčelovej pôžičky poskytovanej spoločnosťou, zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 10.03.2011, uznaním záväzku zo dňa 12.07.2011, písomnými podaniami účastníkov, výsluchom

odporkyne 2/, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa07.04.2006bolamedzispoločnosťouConsumerFinanceHolding,a.s.,sosídlomKežmarok,Hlavné
námestie 12, IČO: 35 923 130 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporcom 1/ ako dlžníkom, uzavretá
zmluva o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256, na ktorej základe veriteľ poskytol
odporcovi 1/ pôžičku 6 638,78 €/200 000,- Sk, ktorú sa zaviazal splatiť v 60 pravidelných mesačných

splátkach po 168,59 €/5 079,- Sk. Poplatok za poskytnutie pôžičky nebol dojednaný. Odporkyňa 2/ ako
ručiteľka v čl. IV zmluvy sa zaviazala zaplatiť splatnú čiastku dlžnú podľa zmluvy o pôžičke v prípade,
že tak neurobí dlžník.

Súčasťou zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256 (čl. IX zmluvy) boli aj
Všeobecné obchodné podmienky bezúčelové pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len „VOP“),

podľa čl. III písm. a/ ktorých sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V splátke
je zahrnutý dohodnutý úrok, príslušná časť istiny, pričom suma splátok je stanovená v zmluve o pôžičke.Podľa čl. III písm. b/ VOP prvá splátka je splatná najbližší nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy o
pôžičke. Podľa tabuľky v čl. VI VOP predstavuje RPMN pôžičky pri požičanej sume 6638,78 €/200 000,-
Sk a splatnosti 5 rokov hodnotu 8,79 %. Podľa čl. VII písm. b/ VOP je spoločnosť oprávnená požadovať

od klienta zmluvnú pokutu, ak sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok s tým, že
zmluvná pokuta predstavuje 10 % z dlžnej čiastky. Podľa čl. V písm. b/ VOP je spoločnosť oprávnená
žiadať okamžité splatenie pôžičky pred dátumom splatnosti, ak je klient v omeškaní s úhradou viac než
dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2011 bola pohľadávka voči odporcom

postúpená postupcom - Consumer Finance Holding, a.s., na postupníka - navrhovateľa. Podľa
špecifikácie odovzdanej pohľadávky predstavoval zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia sumu 9
538,24€,ztohoistina6559,17€,príslušenstvopohľadávkyspolu2979,07€.Celkovéúhradynapôžičku
predstavovali sumu 1 854,51 €.

Uznaním záväzku a dohodou o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011 odporca 1/ podľa § 323
Obchodného zákonníka uznal čo do dôvodu aj výšky dlh voči veriteľovi - navrhovateľovi uvedený v čl.

I pozostávajúci z istiny 6 559,17 € s príslušenstvom, spolu vo výške 11 397,71 €, ktorý sa zaviazal
splatiť veriteľovi formou mesačných splátok po 365,- €. V článku I uznania záväzku je uvedené, že
právny predchodca veriteľa - Consumer Finance Holding, a.s. - poskytol dlžníkovi úver na základe
zmluvy č. 8001256, ktorý sa zaviazal zaplatiť. V rozpore so zmluvnými dojednaniami by dlžník záväzok
nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, stratil výhodu splátok a celý dlžníkov záväzok sa

stal naraz splatným. Veriteľovi tak vzniklo právo požadovať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy vrátane
príslušenstva a zmluvnej pokuty. Podľa čl. IV uznania záväzku dlžník zobral na vedomie, že v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky vzniká veriteľovi právo požadovať od neho zmluvnú pokutu vo výške
10 % z dlžnej istiny a dlžník stráca všetky dohodnuté platobné výhody. Následne sa stáva splatným
celý záväzok spolu s príslušenstvom pohľadávky a zmluvnou pokutou. Podľa čl. VI uznania sa zmluvné

strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom.

Odporkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že úver si vzali s odporcom 1/ počas manželstva, ale už sa rozviedli.
S odporcom 1/ sa skontaktovať nevie, snaží sa dlhy splácať, aj keď to nie je jednoduché. Odporca 1/
ani nemá záujem jej pomôcť, bola to hlúposť. Teraz je zamestnaná.

Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 12.05.2015, doplnil, že žalovaná pohľadávka je

pohľadávkou z nesplateného úveru s dohodnutou konečnou lehotou splatnosti 20.04.2011. Splácanie
úveru v splátkach znamená, že sa nejedná o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada
bola dohodnutá v splátkach, a preto lehota splatnosti je lehota na splatenie celého úveru. V danej
veci to predstavuje deň 20.04.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru prirodzeným spôsobom. V
tomto smere poukázal na právny záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 54/2007 zo dňa

17.06.2008. Poukázal na to, že odporca 1/ dlh uznal čo do dôvodu aj výšky dňa 12.07.2011.

Súd vec posúdil podľa právnych predpisov účinných ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, 07.04.2006.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256 na účely tohto zákona sa rozumie:
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu

fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý
spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 písm. p/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu uznania

dlhu a dohody o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011 na účely tohto zákona sa rozumie
obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná
komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou,
predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

Podľa§2písm.r/z.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčasepodpisuuznaniadlhu
a dohody o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011 na účely tohto zákona sa rozumie podstatným

narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie
schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 2 písm. u/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu uznania
dlhu a dohody o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011 na účely tohto zákona sa rozumie
odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať

od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 7 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu uznania dlhu
a dohody o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011 nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu uznania dlhu

a dohody o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011 obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10
ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže
poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak
je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu

vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256 (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1,2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet

plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Vzhľadom na ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale i na námietku premlčania vznesenú
odporcom 1/ a vedľajším účastníkom, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s otázkou, či

nie je daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Zmluva o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8001256 zo dňa 07.04.2006 obsahuje všetky
základné náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657, 658 Občianskeho zákonníka (a nie zmluvy o

úvere, ako uvádza navrhovateľ) a zároveň predstavuje typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Pôžička poskytnutá právnym predchodcom navrhovateľa
odporcovi 1/ ako dlžníkovi, zabezpečená ručením zo strany odporkyne 2/, túto charakteristiku spĺňa,
pretože zmluva je vyhotovená vo forme predtlače a jej súčasťou boli i VOP. Texty dokumentov

odporcovia 1/, 2/ ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Zmluva zo dňa 07.04.2006 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporca 1/ ako dlžník a odporkyňa 2/ ako ručiteľ zmluvu
podpísali ako fyzické osoby a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1

ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na
ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/
citovaného zákona. Súd -na rozdiel od názoru vedľajšieho účastníka- konštatoval, že zmluva o úvere
obsahuje všetky náležitosti, ustanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, to
jednak v texte samotnej zmluvy a jednak vo VOP, ktoré ale boli v zmysle čl. IX zmluvy jej neoddeliteľnou

účasťou, a treba ich posudzovať vo vzájomnej súvislosti ako jeden úkon.

Predmetná zmluva o poskytnutí manželské bezúčelové pôžičky zo dňa 07.04.2006 je spotrebiteľskou
zmluvou aj podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna

úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka
o premlčaní.

Súd pritom zdôrazňuje, že plnenie dlhu v splátkach sa síce podobá čiastočnému plneniu dlhu v zmysle §

566 Občianskeho zákonníka, ale ide o dva rôzne právne inštitúty. Pri plnení v splátkach je výška splátok
a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží
iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. V danej veci bolo plnenie odporcu
1/ ako dlžníka dojednané od počiatku v splátkach, pričom v konaní nebolo zistené, že by nedošlo k
zosplatneniu celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, alebo k odstúpeniu od zmluvy, resp. k jej

výpovedi zo strany navrhovateľa alebo jeho právneho predchodcu pre porušenie povinností zo zmluvy
zo strany odporkyne, čím by sa dlh stal splatným v celosti. Navrhovateľ sám napokon potvrdil, že jeho
právnypredchodcanevyužilmožnosťžiadaťokamžitésplatenieúverupodľačl.Vpísm.b/VOP.Keďteda
odporca 1/ svoj existujúci dlh plnil v splátkach (a to bez ohľadu na to, či v dojednanom termíne splatnosti
alebo v dojednanej výške), nešlo o čiastočné plnenie dlhu v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka, ale
o plnenie dlhu vo vopred dojednaných splátkach. Na danú vec je potom nutné - pokiaľ ide o premlčanie

- aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka.

V tomto smere súd poukazuje i na právny názor Krajského súdu v Trenčíne vyslovený v obdobnej veci v
rozsudku č.k. 5Co/786/2014-71 zo dňa 06.05.2015, podľa ktorého dojednanie splatnosti poskytnutého
úveru v splátkach predstavuje dohodu o plnení v splátkach, čo má podľa § 103 Občianskeho zákonníka
za následok, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti. Tvrdenie

navrhovateľa, že zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach, je
nelogické a ničím nepodložené. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007 odvolací súd
chápeakoexceszdovtedajšejnáslednejsúdnejpraxe,podľaktorejdojednanésplátkyúverupredstavujú
čiastkové plnenia, ktoré sa premlčujú samostatne. V uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu vyslovený
opačný právny názor nie je dôvodný a podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia ani ničím odôvodnený.

Okrem toho sa toto rozhodnutie zaoberá splatnosťou úveru z hľadiska § 392 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktoré ustanovenie pojednáva o premlčaní čiastkového plnenia. V predmetnej právnej veci
však bolo premlčanie uplatnených práv navrhovateľa posúdené podľa § 100 ods. 1, § 101 a § 103
Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok úveru odo

dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky, čo znamená, že
premlčacia doba pre uplatnenie nároku na splátku splatnú dňa 20.05.2006 uplynula dňom 20.05.2009,
pre splátku splatnú dňa 20.06.2006 dňa 20.06.2009, a tak ďalej, až po splátku splatnú dňa 20.07.2009,
pri ktorej premlčacia doba uplynula dňom 20.07.2012. Keďže navrhovateľ podal na súd žalobný návrh
až dňa 27.07.2012, súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie vyššie

popísaných 39 splátok vrátane príslušenstva k nim je premlčané a nemožno ho súdom priznať (§ 100
ods. 1 Obč. zák.).

Sohľadomnazákonnútrojročnúpremlčaciudobu,nepremlčanýzostalnároknavrhovateľanazaplatenie
21 posledných splátok úveru po 168,59 €, splatných v dňoch: 20.08.2009, 20.09.2009, 20.10.2009,
20.11.2009, 20.12.2009, 20.01.2010, 20.02.2010, 20.03.2010, 20.04.2010, 20.05.2010, 20.06.2010,

20.07.2010, 20.08.2010, 20.09.2010, 20.10.2010, 20.11.2010, 20.12.2010, 20.01.2011, 20.02.2011,
20.03.2011 a 20.04.2011, teda suma spolu 3 540,39 €, ktorú súd navrhovateľovi vo vzťahu k odporcom
1/, 2/ (odporca 1/ ako dlžník a odporkyňa 2/ ako ručiteľ) aj priznal s ohľadom na skutočnosť, že odporca
1/ zaplatil len 11 splátok po 168,59 € v rokoch 2006-2007, ktoré boli započítané na predchádzajúce
splátky ešte právnym predchodcom navrhovateľa.

Odporcovia 1/, 2/ svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili včas, a sú preto
v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej súdom priznanej
splátky. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.
i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. pre tú - ktorú nesplatenú splátku. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil len úrok z omeškania9,25 % ročne z dlžnej sumy z celej dlžnej sumy až od 21.04.2011, súd nemohol ísť nad rámec jeho
návrhu a priznať mu viac.

Súd navrhovateľovi priznal i dojednanú zmluvnú pokutu 10 % z dlžnej sumy splátok vo výške 354,04

€ (10 % z priznanej sumy 3 540,39 €) v súlade s čl. VII písm. b/ bod 1 VOP, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd preskúmal, či uvedené
dojednanie o zmluvnej pokute nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a či táto sankcia nie je neprimeraná s ohľadom na porušenú povinnosť
a dospel k záveru, že uvedené dojednanie nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Výška zmluvnej

pokuty10%zdlžnejsumyniejepodľanázorusúduneprimeraná,isohľadomnaskutočnosť,ževzmluve
neboli dojednané účastníkmi žiadne iné poplatky alebo sankcie okrem zákonného úroku z omeškania.
Vzhľadom na to, že odporca 1/ porušil zmluvnú povinnosť, na ktorej porušenie bola zmluvná pokuta
viazaná a zmluvná pokuta nepredstavuje neprijateľnú podmienku, vznikla odporcom 1/, 2/ v súlade s §
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť i na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 354,04
€. Vo zvyšku je nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako akcesorický záväzok vo vzťahu

k záväzku hlavnému taktiež premlčaný z vyššie popísaných dôvodov.

Na uvedenom závere súdu o čiastočnom premlčaní nároku navrhovateľa nemohla nič zmeniť ani listina
- uznanie záväzku a dohodou o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011, predložená v konaní
navrhovateľom, podpísaná navrhovateľom a odporcom 1/.

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky podpisom tejto listiny súd vyhodnotil

ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto právneho inštitútu, a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa - dodávateľa i potenciálne riziko, že toto
správanie naruší správanie odporcu 1/- spotrebiteľa.

Dohoda - uznanie záväzku a dohoda o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011 predstavuje
formulár, vopred vytvorený navrhovateľom, do ktorého sa len vpísali údaje o konkrétnej osobe dlžníka

a o konkrétnom záväzku, ktorého obsah odporca 1/ ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Navrhovateľ,
ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, netvrdil a nepreukázal, že by text dohody tvoril sám
odporca 1/, respektíve, že by jednotlivé dojednania dohody boli s odporcom 1/ individuálne dojednané.
Uvedenému napokon nasvedčuje i znenie čl. I dohody, ktoré vôbec nezodpovedá skutkovému stavu v
danej veci (záväzok odporcu 1/ zo zmluvy o pôžičke nebol predčasne zosplatnený zo strany veriteľa).

Dôležitým faktom pri posudzovaní tejto dohody je i skutočnosť, že dlh odporcu 1/ bol pri podpise
dohody z časti premlčaný, nepremlčané zostali len splátky splatné od 20.07.2009 do 20.04.2011. V
dohode sa nenachádza žiadne prehlásenie dlžníka, odporcu 1/, že by mal o čiastočnom premlčaní
dlhu vedomosť. Priemerný spotrebiteľ, ktorý nie je právne zdatný, nie je podľa názoru súdu schopný
správne posúdiť následky takého právneho úkonu. Skutočnosť, že navrhovateľ v rámci spotrebiteľského

vzťahu predložil odporcovi 1/ - spotrebiteľovi na podpis dohodu, obsahujúcu uznanie dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka bez toho, aby v konaní akýmkoľvek spôsobom preukázal, že odporcu
1/ zodpovedajúcim spôsobom poučil o právnych následkoch takéhoto uznania, zakladá vo vzťahu
medzi účastníkmi výrazný nepomer v neprospech spotrebiteľa, a preto je dôvodné domnievať sa, že
došlo k porušeniu generálnej klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho si v

dohode zmluvné strany mali dohodnúť aplikáciu Obchodného zákonníka, čo vzhľadom na skutočnosť,
že odporca 1/ predmetným právnym úkonom mal uznať záväzok zo zmluvy o pôžičke, uzavretej podľa
Občianskeho zákonníka, predstavuje taktiež zhoršenie jeho zmluvného postavenia, pričom z dohody
nevyplýva, že by mu navrhovateľ následky takéhoto dojednania vysvetlil. Celá situácia nasvedčuje
tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi,

ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri
konanívovzťahukspotrebiteľovi,zodpovedajúcačestnejobchodnejpraxialebovšeobecnejdobrejviere
uplatňovanej v odbore jeho činnosti. Zo správania navrhovateľa je možné potom vyvodiť, že jeho cieľom
je získať peňažné prostriedky od spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom. Z uvedených dôvodov mal súd za
to, že uznanie záväzku a dohoda o splatení dlhu č. 1717663 zo dňa 12.07.2011 je neplatným právnym

úkonom z dôvodu jeho rozporu so zákonom i dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Takýtonekalý postup navrhovateľa nemožno podporiť súdnym rozhodnutím, zaväzujúcim dlžníka - odporcu 1/
platiť premlčaný dlh.

Záverom súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M

Cdo 9/2012, podľa ktorého, kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu

princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až
detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Úhrada priznanej sumy 3 894,43 € (nepremlčané splátky spolu v sume 3 540,39 € a zmluvná pokuta

354,04 €) bola uložená obom odporcom s tým, že odporkyňa 2/ je ručiteľom vo vzťahu k odporcovi 1/
a v jej prípade nemožno hovoriť o „podielovosti“ dlhu. Pretože sa však navrhovateľovi môže dostať
prisúdeného plnenia len jedenkrát, bolo vyslovené, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu
tohto plnenia povinnosť ostatných.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ aj odporcovia 1/, 2/ mali vo veci v zásade rovnaký pomer úspechu a neúspechu, a preto
súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov - a to ani vedľajší účastník, ktorého nárok
na náhradu trov konania sa odvíja od nároku odporcov 1/, 2/ - nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.