Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203173
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814203173.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: V. B.,

narodený XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, W. proti odporcovi: Q. V., narodený XX.X.XXXX, bytom M. 4,
W. o zaplatenie 3.500,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z tejto sumy od 1.4.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania vo výške 149,82 eur, ktoré je mu
povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.2.2014 proti odporcovi domáhal zaplatenia 3.500,-

eur s úrokom z omeškania z 3.500,- eur v sadzbe 9 % ročne od 1.4.2012 do zaplatenia a náhrady
trov konania, pričom tvrdil, že odporcovi požičal dňa 16.3.2010 3.000,- eur s tým, že mu ich vráti do
28.3.2012, tieto mu však nevrátil, požiadal o požičanie ďalších peňazí, pričom dňa 28.3.2012 mu požičal
ďalších 500,- eur s tým, že mu ich odporca vráti do 31.3.2012.

Súd dňa 23.5.2014 vydal platobný rozkaz, ktorý sa odporcovi doručiť nepodarilo, a preto bol uznesením
zo dňa 25.6.2014 zrušený. Odporca sa vyjadril na pojednávaní dňa 27.11.2014 tak, že s návrhom
nesúhlasí, keďže od navrhovateľa žiadne peniaze neprevzal, zmluva o pôžičke medzi nimi nebola
uzavretá a navrhovateľom predložená listina bola len návrhom.

Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi a to: zmluva o pôžičke (čl. 2 - 3
kópia, čl. 64 originál), výpis z účtu (čl. 57), výsluch navrhovateľa a výsluch odporcu. Z vykonaného
dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci, boli zistené nasledovné
skutočnosti:

Zo zmluvy o pôžičky predloženej navrhovateľom pôvodne v kópii a následne v originály vyplynulo, že
navrhovateľ označený ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 16.3.2012 podpísali z textového editora
vytlačenú listinu označenú ako zmluva o pôžičke, v ktorej bolo uvedené, že jej predmetom je 3.000,-
eur a veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú čiastku, ktorá je predmetom podľa tejto zmluvy

na dobu do 28.3.2012 a túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a
dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie tejto čiastky. Odporca po predložení tejto listiny na
pojednávaní dňa 27.11.2014 uviedol, že na tejto listine je jeho podpis. Následne na pojednávaní dňa
11.5.2015 odporca tvrdil, že takúto listinu nepodpisoval, lebo pri stretnutí s navrhovateľom si pripravili
ručne písaný návrh zmluvy, ktorý po príprave zo strany navrhovateľa podpíšu, k čomu však následnenedošlo. Po predložení kópie a originálu listiny na pojednávaní dňa 11.5.2015 odporca trval na tom, že
takú zmluvu nepodpisoval, aj keď podpis a pečiatka na zmluve sa mu javia ako jeho podpisy. Uvedené
skutočnosti súd vyhodnotil tak, že podpis odporcu na navrhovateľom predloženej zmluve považoval za

jeho podpis, keďže odporca pri svojom prvom pohľade na túto zmluvu na pojednávaní dňa 27.11.2014
uviedol, že ide o jeho podpis. Je zrejmé, že zmena jeho tvrdení ohľadne jeho podpisu na tejto listine
bolo len následkom jeho nových fabulácii, ktorými sa bránil proti tvrdeniam navrhovateľa. Vychádzajúc
z uvedeného preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ a odporca sa dňa 16.3.2012 dohodli na tom,
že navrhovateľ odporcovi do 28.3.2012 požičia 3.000,- eur, pričom pri podpise listiny o tejto dohode,

odporca navrhovateľovi aj 3.000,- eur v hotovosti ako pôžičku do 28.3.2012 odovzdal. Voči tomuto
zisteniu neboli dôvodné tvrdenia odporcu o tom, že peňažné prostriedky od odporcu neprevzal, len
že sa o pôžičke dohadovali a následne z toho vzišlo, keďže takto tvrdené skutočnosti vyplývali len z
výsluchu odporcu a neboli podporené ani ďalšími vykonanými dôkazmi, pričom je zrejmé, že odporca
tvrdenia, ktorými sa bránil proti návrhu navrhovateľa v priebehu konania menil. Okrem toho tvrdeniam
navrhovateľa okrem jeho výsluchu nasvedčovalo aj to, že toho istého dňa, v ktorý mal odporcovi požičať

3.000,- eur zo svojho účtu vybral čiastku 5.000,- eur v hotovosti. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam
neobstoja ani tvrdenia odporcu o tom, že požičanie uvedenej čiastky vylučuje to, že nebol ním vystavený
príjmový pokladničný blok a že nemohol založiť svoje motorové vozidlo tak, ako to je uvedené v zmluve
o pôžičke. Uvedené tvrdenia nespochybňujú tvrdenia navrhovateľa, keďže nebol dôvod na to, aby bol
vystavovaný príjmový pokladničný blok, keďže prevzatie hotovosti bolo odporcom potvrdené priamo

v zmluve a povinnosť odporcu zriadiť záložné právo k motorovému vozidlo mala vzniknúť len v tom
prípade, že pôžičku nesplatí v dohodnutej dobe.

Okrem týchto tvrdení o pôžičke 3.000,- eur navrhovateľ tvrdil, že odporcovi požičal 28.3.2012 ďalších
500,- eur. Takto tvrdená skutočnosť vyplynula len z výsluchu navrhovateľa, pričom odporca ju poprel
a okrem toho nevyplynula zo žiadneho z vykonaných dôkazov. Preto súd toto tvrdenie navrhovateľa

považoval za nepreukázané a sčasti o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom jeho návrh zamietol.

Nebol dôvod na výsluch ďalších, účastníkmi spomínaných svedkov, keďže takto vykonané dôkazy neboli
spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť niektoré zo zistených skutočností, keďže navrhovaní svedkovia neboli
prítomní pri podpise zmluvy, pričom došlo k odovzdaniu 3.000,- eur navrhovateľom odporcovi.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ odporcovi ako pôžičku odovzdaním hotovosti dal
dňa 16.3.2012 3.000,- eur s tým, že mu ich odporca vráti do 28.3.2012. Preto je odporca podľa § 657
Občianskeho zákonníka povinný vrátiť navrhovateľovi túto čiastku. Okrem toho je odporca podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný navrhovateľovi zaplatiť v návrhu uplatnený úrok z omeškania,

keďže nevrátením pôžičky do 28.3.2012 sa stala pôžička navrhovateľa proti odporcovi splatnou, a preto
bol odporca k 1.4.2012 v omeškaní so zaplatením svojho dlhu vo vzťahu k navrhovateľovi. Preto súd
navrhovateľovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.4.2012 do zaplatenia.

Vzhľadom na to, že návrhu bolo vyhovené sčasti o zaplatenie 3.000,- eur, čo je 85,71 % predmetu
konania a návrh bol zamietnutý sčasti o zaplatenie 500,- eur, čo je 14,29 % predmetu konania súd o

náhrade trov konania navrhovateľa rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
náhradu trov konania v pomere 71,42 % priznal navrhovateľovi, ktorému vznikli trovy konania zaplatením
súdneho poplatku vo výške 210,- eur, z čoho uvedený pomer predstavuje čiastku 149,82 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.