Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/288/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212224935
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212224935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: O. K. A. Q..A..,

T.: XX XXX XXX, I. XX, Ž.T., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Guniš & Partners s.r.o., IČO:
36 862 657, Klincová 37/B, Bratislava proti odporcovi: M. C., G.. XX.XX.XXXX, I. XX, C., E. Č. G. G. M.,
zastúpený opatrovníčkou Q. G., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o príslušenstvo
pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 95,57
eur od 1.7.2011 do zaplatenia z a m i e t a.

Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu AK Guniš & Partners
s.r.o., trovy konania za súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,15

eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ s pôvodným obchodným menom V. K. A. Q.. A.., sa návrhom doručeným súdu dňa 4.9.2012
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 95,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 20 % z
istiny od 1.7.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 9.1.2009 uzavrel
s odporcom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej zmluva), ktorej
súčasťouboliVšeobecnéobchodnépodmienky.Odporcaneuhradildebetnýzostatoknazriadenomúčte,
pretonavrhovateľodzmluvydňa21.6.2011odstúpil.Aktuálnyzostatoknaúčtek30.6.2011bol95,57eur.

Rozsudkom č. k. 22C/288/2012-43 zo dňa 7.6.2013 tunajší súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi

istinu vo výške 95,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 95,57 eur od
1.7.2011 do zaplatenia spolu s trovami konania, pričom v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva
žalobu zamietol. Súd svoj zamietavý výrok v časti uplatneného príslušenstva vo výške rozdielu medzi
uplatneným 20% úrokom z omeškania ročne a priznaným 9,5% úrokom z omeškania ročne odôvodnil
tým, že zánikom zmluvy a zosplatnením pohľadávky zanikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania
účtovaný v zmysle zmluvy. Súd namiesto neho priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade s ust.
§ 3 ods. 1 nariadením vlády SR. č. 87/1995 Z. z.

Proti rozsudku podal včas navrhovateľ odvolanie a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že prekročením povoleného debetu odporca porušil ustanoveniazmluvy, ako aj ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok a zmluva s ním bola dôvodne
vypovedaná. Podľa Všeobecných obchodných podmienok čl. I bod 6. bol navrhovateľ oprávnený účtovať
odporcovi poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov a tento obsahoval v časti E/ Depozitné

produkty - ostatné produkty, bod 1 E4 sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom
účte vo výške 20 % p.a. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že jeho nárok na 20 % ročný
sankčný úrok je oprávnený.

Odvolací súd uznesením č. k. 11Co/455/2013-105 zo dňa 4.7.2014 zrušil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva a vo výroku o trovách konania a v

rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd uviedol, že sadzobník poplatkov, ktorý bol do spisu založený, obsahuje v časti E Depozitné
produkty - ostatné produkty, bod 1 E4 sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom
účte vo výške 20 % p.a. a preto nebolo možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, prečo
prvostupňový súd nárok na túto tzv. obchodnú úrokovú sadzbu vyplývajúcu zo sadzobníka poplatkov
zamietol a priznal len úroky z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.

z. s odkazom na zákonné ustanovenie § 369 ods. 1 ObZ. Zároveň z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé zamietnutie žaloby v prevyšujúcom rozsahu, keďže odôvodnenie rozsudku
v konštatovaní „zánikom zmluvy a zosplatnením pohľadávky navrhovateľovi zanikol nárok na úrok z
omeškania účtovaný v zmysle zmluvy“ je nepostačujúce, nakoľko chýba presná konkretizácia tohto
znenia. Preto odvolací súd stanovil, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne

posúdiť uplatnený nárok a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, aby bolo presvedčivé a úplne.

Odvolací súd rovnako považoval za nevyhnutné prihliadať na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský
so zvýšenou právnou ochranou odporcu a starostlivo rozlišovať nároky na úroky a úroky z omeškania,
pričom žiadnym spôsobom nemožno spochybniť právo dodávateľa upraviť zmluvné podmienky aj
vo forme Všeobecných obchodných podmienok, tieto však musia byť dojednané jasne, určito a

zrozumiteľnetak,abyspotrebiteľovijasne,určitoazrozumiteľnedeklarovaliobsahjehoprávapovinností
vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Prvostupňový súd ďalej má prihliadať aj na tú skutočnosť, aké
dôsledky na predmetný vzťah malo odstúpenie navrhovateľa od príslušnej zmluvy.

Podľa § 226 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. § 517 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného k prvému dňu omeškania odporcu,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

Súd s ohľadom na pokyny odvolacieho súdu musel posúdiť Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom, ako spotrebiteľskú
zmluvu, nakoľko navrhovateľa ako banku možno jednoznačne považovať za dodávateľa a odporcu,

vzhľadom na spôsob jeho označenia v predmetnej zmluve, ako aj okolnosti uzatvorenia tejto zmluvy,
možno považovať za spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu

súdmuseltútozmluvuposudzovaťpodľavyššiecitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkaadospel
k záveru, že keďže ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, dodávateľ si mohol voči spotrebiteľovi, ktorý bol
v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, uplatniť v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

iba zákonný úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľom
uplatnený nárok v časti, v ktorej odkazuje na dojednanie o tzv. sankčnom úroku (sadzobník poplatkov
v časti E Depozitné produkty - ostatné produkty, bod 1 E4) považuje súd za obchádzanie zákona (§
39 Občianskeho zákonníka), aby si nemusel navrhovateľ uplatňovať iba úrok z omeškania v zákonom
limitovanej výške (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd poukazuje aj na fakt, že sám navrhovateľ

tento nárok označoval rôzne; v petite návrhu na začatie konania ho označil ako úrok z omeškania, v
odvolaní proti rozsudku ako sankčný úrok a v sadzobníku poplatkov je uvedený ako sankčná úroková
sadzba pri nepovolenom debete. Z uvedeného je teda zrejmá nejednoznačnosť a z toho vyplývajúca
neurčitosť takéhoto nároku navrhovateľa, keď je nevyhnutné v prvom rade jednoznačne rozlišovať
inštitúty ako zmluvná pokuta, úrok, úrok z omeškania.

V danom zmluvnom vzťahu o to viac, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, so zvýšenou právnou ochranou
odporcu ako spotrebiteľa, ktorého môžu platne zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú
dostatočné jasné, určité a zrozumiteľné. Súd tým žiadnym spôsobom nespochybňuje právo dodávateľa
upraviť zmluvné podmienky aj vo forme Všeobecných obchodných podmienok (§ 273 ObZ), tieto však,
akopodotkolajodvolacísúdvosvojomrozhodnutí,musiabyťdojednanéjasne,určiteazrozumiteľnetak,

aby spotrebiteľovi jasne, určite a zrozumiteľne deklarovali obsah jeho práv a povinností vyplývajúcich
zo zmluvného vzťahu.

Zhrnúc vyššie uvedené, navrhovateľ si voči odporcovi (spotrebiteľovi) v príkrom rozpore so zákonným
ustanovením (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a so zjavným úmyslom obísť zákon (§ 39
Občianskeho zákonníka) uplatnil úrok z omeškania vo výške 20 % ročne, preto súd tento navrhovateľov

nárok vo výške prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania ( priznaných 9,5 % ročne) zamietol.

Súd ešte s poukazom na pokyn odvolacieho súdu podotýka, že spôsob odstúpenia od zmluvy
navrhovateľom, ani samotné odstúpenie od zmluvy žiadnym spôsobom neovplyvnili nárok navrhovateľa
na úrok z omeškania z predmetného spotrebiteľského právneho vzťahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomernenepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu a to s odôvodnením, že neúspech žalobcu bol nepatrný, týkajúci sa len príslušenstva uplatnenej
pohľadávky.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 16,50 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur, priznané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. za dva úkony právnej
služby po 16,60 eur podľa ust. § 13a ods. 1 cit. vyhl. (prevzatie a príprava, podanie žaloby 4.9.2012),
spolu 33,20 eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. režijný paušál 2x po 7,63 eur za rok 2012 a podľa §

18 ods. 3 cit. vyhl. 20% DPH spolu

vo výške 9,69 eur. Spolu priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo
výške 58,15 eur, ktoré je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa v súlade s
výrokom tohto rozhodnutia podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Čo sa týka úspešnosti odvolacieho konania, súd mal za to, že vo veci odvolania navrhovateľ nebol
úspešný. Odvolací súd síce zrušil rozsudok v časti napadnutej odvolaním, ale súd prvého stupňa
postupujúc podľa pokynov odvolacieho súdu opätovne zamietol návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej
priznaný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 95,57 eur od 1.7.2011 do zaplatenia.

Preto treba považovať za úspešného účastníka odvolacieho konania odporcu, ktorému ale žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, teda mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1
O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho
zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.