Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224324
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113224324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej, v právnej veci žalobcu: U. správcovská a
reštrukturalizačná, k.s., V. 23, XXX XX X. X., IČO: XX XXX XXX, správca úpadcu: H., a.s., „v konkurze",
K. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: B. a.s., T. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX
XXX, zast. prof. Y.. L. P. S.., advokátom, G. XX, XXX XX W., v konaní o určenie neúčinnosti právneho
úkonu voči veriteľom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.10.2014,
č.k. XXCbi/XX/XXXX-XXX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.8.2013 domáhal
určenia, že Licenčná zmluva zo dňa 27.6.2011 uzatvorená úpadcom a žalovaným, ktorej predmetom
bolo udelenie neobmedzenej licencie z hľadiska času, priestoru a rozsahu na výkon majetkových práv
v zmysle ust. § 18 o zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov, najmä na právo na úpravu počítačových programov, na
ich rozvoj a spájanie do súborných diel ako aj na predaj a modifikáciu S., S., S. pod spoločným názvom

S., Q., S. H. S., prípadne aj na zmenu ich názvu, je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom
OkresnýmsúdomKošiceIpodsp.zn.XXK/XX/XXXXneúčinnáažalovanýjepovinnýzaplatiťvprospech
všeobecnej podstaty sumu 550 000 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej žiadal,
aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa uznesením sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa 20.8.2012, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 166/2012 dňa 28.8.2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu H., a.s., K. XX, XXX XX
W., IČO: XX XXX XXX a za správcu konkurznej podstaty ustanovil spoločnosť U. správcovská a
reštrukturalizačná, k.s. (žalobcu). Uviedol, že v zmysle ust. § 62 ods.5 a § 86 ods. 2 zák. č. 7/2005

Z.z. (ďalej len ZKR) je správca oprávnený a zároveň povinný uplatniť právo odporovať právnemu úkonu
žalobounasúdeatiežvyužiťvšetkydostupnéprávneprostriedkynaochranuprávkonkurznýchveriteľov.
Poukázal na § 57 ods. 2, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 3 a § 3 ods. 1, 2 ZKR. Licenčná zmluva bola
medzi úpadcom a žalovaným uzavretá dňa 27.6.2011, pričom konkurzné konanie bolo voči úpadcovi
začaté s účinkami ku dňu 19.6.2012 zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice I, zo dňa 11.6.2012v Obchodnom vestníku č. 116/2012 dňa 18.6.2012. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon úpadcu
spočívajúci v uzavretí Licenčnej zmluvy bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz s účinkami ku dňu

29.8.2012 zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 20.8.2012 v Obchodnom vestníku
č. 166/2012 dňa 28.8.2012, lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu úpadcu je naďalej
zachovaná. Na základe Licenčnej zmluvy zo dňa 27.6.2011 úpadca udelil žalovanému neobmedzenú
licenciu z hľadiska času, priestoru a rozsahu na výkon majetkových práv v zmysle ust. § 18 zák. č.
618/2003Z.z.,najmänaprávonaúpravupočítačovýchprogramov,naichrozvojaspájaniedosúborných

diel ako aj na predaj a modifikáciu S., S., S. pod spoločným názvom S., Q., S. H. S., prípadne aj na
zmenu ich názvu. Toto právo bolo udelené aj na prípadný prechod alebo prevod majetkových práv na
tretie osoby. Počítačové programy boli žalovanému poskytnuté na obdobie od podpisu osobitnej dohody
č.H.oprevodeprávapovinnostízozmlúvzodňa2.3.2011naneurčito.Licenčnáodplatabolazmluvnými
stranami dohodnutá v článku VIII bode 1. Licenčnej zmluvy vo výške 10.000,00 eur bez DPH. Podľa
názoru správcu je Licenčná zmluva právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, nakoľko výška tzv.

licenčnej odplaty dohodnutej v Licenčnej zmluve sa ani zďaleka nepribližuje trhovej cene licenčných
odplát, resp. poplatkov za obdobné počítačové programy, t.j. software. Žalobca mal za to, že výška
licenčnej odplaty je o to neprimeranejšia, ak sa vezme do úvahy skutočnosť, že (i) Licenčná zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú, (ii) mala charakter jednorazovej platby, (iii) predmetný počítačový program,
t.j. S.*Q. je komplexný podnikový informačný systém, ktorý je určený hlavne pre riadenie stredne

veľkých a veľkých spoločností s potrebou spracovania veľkého objemu dát. Je postavený na báze S.
technológie v prostredí databázy firmy C. a pozostáva z týchto základných modulov: 1. S. je integrovaný
finančný riadiaci informačný systém, ktorý podporuje ľubovoľnú organizačnú štruktúru spoločnosti a
zároveň podporuje manažment správnymi a komplexnými ekonomickými informáciami, 2. Personálny a
mzdový informačný systém S. je určený na vedenie ucelenej evidencie o zamestnancoch, o starostlivosti

o zamestnancov v sociálnej aj vo finančnej oblasti, riadenie a vedenie mzdovej a zamestnaneckej
politiky, 3. Obchodno-logistický systém S. predstavuje komplexný nástroj na riadenie logistického
reťazca spoločnosti, 4. S. je konsolidačný informačný systém, ktorý podporuje vykonanie konsolidácie
akejkoľvek štruktúry konsolidovaného celku. Systém je založený na zbere zdrojových údajov v štruktúre
Konsolidačného balíka MF SR a 5. ESU (Ekonomický systém úradov) je špeciálne vyvinutý a jedinečný

systém vedenia ekonomickej evidencie na zastupiteľských úradoch SR. Je integrovaný s S., do ktorého
odovzdáva údaje z finančných a majetkových transakcií realizovaných na zastupiteľských úradoch SR.
ESU je implementovaný na C. U. technológii - Y., L. a (iv) žalovaný s novým portfóliom S. v roku
2011 podpísal a zrealizoval projekty s Ministerstvami zahraničných vecí, hospodárstva, školstva a ich
podriadenými organizáciami, zabezpečujúce podporu prevádzky, rozvoj a prípadnú migráciu údajov

u zákazníkov, ktorí prechádzali na centralizovaný systém štátnej správy na báze SAP. Predmetom
týchto projektov bolo poskytnúť zákazníkom sofistikované poradenské služby, zabezpečiť technickú,
technologickú a projektovú podporu prevádzky, aplikovať legislatívne zmeny ako aj interné požiadavky,
poskytnúťriešenienamieruintegrovanésinýmidotknutýmisystémami.Okremštátnejsprávysystémbol
zabezpečovaný aj vo verejnej správe (Úrad jadrového dozoru), niektorých mestách, resp. ich častiach

(W., P.), či v súkromnej sfére (W., I.P.R.) a to vo výške rádovo niekoľko desaťtisíc EUR. Uviedol, že
podľa jeho zistení bola obvyklá cena/hodnota len jednej licencie napr. software S. vo výške až 1.991,00
eur bez DPH. Pri určení obvyklej ceny plnenia určenej v ust. § 58 ods. 1 ZKR správca poukázal na
priemernú výšku odplaty za dodávku informačného systému S. pre jedného koncového odberateľa/
zákazníka, ktorú správca postupom podľa odbornej starostlivosti stanovil na sumu 56.000,00 eur. Mal

za to, že hodnota budúcich príjmov, ktoré by vyplynuli z podnikateľskej činnosti úpadcu, pri kalkulácii na
desať rokov a pri bežnom/obvyklom fungovaní úpadcu, by bola vo výške 560.000,00 eur. Z uvedeného
vyplýva, že úpadca udelil/poskytol žalovanému Licenčnou zmluvou licenciu k predmetným počítačovým
programom za odplatu, ktorá je oproti obvyklej hodnote odplaty niekoľko násobne nižšia, a to o sumu
550.000,00 eur. Z uvedeného je zrejmé, že licenčná odplata vo výške 10.000,00 eur, navyše dohodnutá

na neurčitý čas, je jednoznačne neprimerané protiplnenie v zmysle ust. § 58 ods. 1 ZKR. Licenčná
zmluva bola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá dňa 27.6.2011. Z účtovníctva úpadcu a zo zoznamu
pohľadávok vyhotoveného v konkurznom konaní úpadcu vyplýva, že úpadca neplnil viac ako 30 dní
po lehote splatnosti nasledovné peňažné záväzky voči veriteľom: a) J. zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Q. XX, XXX XX X., pohľadávka v celkovej výške 32.495,94 eur uplatnená súhrnnou prihláškou

nezabezpečených pohľadávok zo dňa 28.9.2012, právny dôvod: neuhradené poistné, b) S.-G. s.r.o.,
so sídlom B. 5, XXX XX X., pohľadávka vo výške 40.428,77 eur uplatnená prihláškou pohľadávky zo
dňa 21.9.2012, právny dôvod: dohoda o skončení nájmu, c) B., s.r.o., W., so sídlom O. 1, XXX XX W.,
pohľadávka vo výške 246.209,68 eur uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 5.10.2012, právny dôvod:zmluva o pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon úpadcu, ktorým je uzavretie Licenčnej zmluvy
dňa 27.6.2011, bol urobený už počas úpadku, nakoľko úpadca v čase uzavretia Licenčnej zmluvy neplnil
viac ako 30 dní po lehote splatnosti vyššie uvedené peňažné záväzky, t.j. bol platobne neschopným

a teda v úpadku. Zo zoznamu pohľadávok vyhotoveného v konkurznom konaní úpadcu vyplýva, že
celkovázistenásumapohľadávokveriteľovúpadcuje771.866,63eur,pričomtrhováhodnotaúpadcovho
majetku uvedeného v súpise majetku nie je podľa názoru správcu viac ako 75.000,00 eur. Ukrátenie
uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu spočíva v tom, že hodnota majetku úpadcu sa
uskutočnením právneho úkonu spočívajúceho v uzavretí Licenčnej zmluvy úpadcom zmenšila, a to o

sumu spočívajúcu v rozdiele medzi obvyklou licenčnou odplatou a licenčnou odplatou dojednanou v
Licenčnej zmluve, teda o sumu 550.000,00 eur.

Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.11.2013 uviedol, že sa nestotožňuje s vyššie
uvedeným názorom žalobcu, považuje ho za neopodstatnený a nároky z neho uplatňované za právne
neobhájiteľné. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Spoluprácu s
úpadcom neinicioval. Spoločnosť B. a.s. bola požiadaná konateľom spoločnosti H., a.s W. G. o pomoc

u existujúcich zákazníkov (hlavne Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo hospodárstva SR
a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR), kde už nebola firma H., a.s. schopná naďalej
plniť svoje záväzky vyplývajúce z platných zmluvných vzťahov. Menované ministerstvá neboli schopné
vo vlastnej réžii udržiavať prevádzkyschopnosť informačného systému dodaného firmou H., a.s., z
čoho hrozil kolaps chodu jednotlivých ministerstiev (Ministerstvo zahraničných vecí bolo v tej dobe

najväčším zákazníkom úpadcu). Za účelom hľadania možností ako pomôcť riešiť vzniknutú situáciu
jednak vo firme H., a.s. a jednak na dotknutých ministerstvách bola podpísaná dňa 2.3.2011 Dohoda
č. AC XXXXX o prevode práv a povinností zo zmlúv (Ďalej len ZPPP) medzi úpadcom a žalovaným,
kde B. a.s. zaplatil 40.000,00 eur bez DPH spoločnosti H., a.s. za prevod týchto práv a povinností pre
menovaných zákazníkov (hlavne hore uvedené 3 ministerstvá). Na základe tejto dohody žalovaný začal

pracovať a riešiť krízové stavy prevádzky informačných systémov na menovaných ministerstvách, a
to aj bez existencie zmluvného vzťahu medzi ním a dotknutými ministerstvami a zabránil tak kolapsu
ich informačných systémov S.. Týmto rozhodnutím okrem iného B. a.s. ochránil firmu H., a.s. pred
možnými sankciami a náhradami škôd vyplývajúcich z neplnenia si zmluvných povinností voči svojim
zákazníkom. Táto ujma ako majetková, tak aj nemajetková je ťažko vyčísliteľná. Ako to vyplýva z

preambuly tejto dohody, H., a.s. si bola plne vedomá rozsahu nepredvídateľných škôd a následkov,
a preto aj vo verejnom záujme musela konať a hľadať možnosti na odvrátenie ujmy. Žalobca túto
skutočnosť nezohľadnil vo svojom návrhu. Príčinou vzniku možnej škody je to, že úpadca vo svojom
podnikaní nevedel poskytnúť sám a na svoj účet výkon služieb, prác a činností voči tretím osobám bez
toho, aby neporušil platne uzatvorené zmluvy vo verejnom sektore v štátnej správe. Tejto škode chcel

úpadca predísť a tak realizovať minimálne ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva
zo Zmluvy o poskytovaní služieb č. NT/T žalobou napadnutá licenčná zmluva nebola prostriedkom
na získanie príjmov žalovaného, ale iba formálnym právnym predpokladom na zachovanie kontinuity
poskytnutia služieb, ktoré dovtedy poskytovala spoločnosť H., a.s.. Napádaná licenčná zmluva (ďalej
aj LCZ) zo dňa 27.6.2011 sa nedá posudzovať samostatne a je prepojená s už menovanou dohodou

ZPPP. Dôvodom uzavretia LCZ bola nevyhnutná potreba úprav a rozvoja zdrojových textov z dôvodov
zapracovania legislatívnych zmien pre už spomínané ministerstvá. Išlo teda o právny prostriedok na
zabezpečenie naplnenia celého účelu ZPPP. LCZ neodobrala licenčné práva firme H., a.s.. Podľa
platného autorského zákona č. 618/2003 Z.z. (ďalej aj AZ) nemožno platne previesť všetky autorské
práva na iný subjekt. Licenčnou zmluvou sa iba poskytuje právo na využitie autorského diela. Práva

udelením licencie nezanikajú (§ 18 ods. 3 AZ). Majetkové práva podľa § 18 ods. 5 AZ sú neprevoditeľné,
autor sa ich nemôže vzdať a nemožno ich postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia, ani exekúciou
vedenou podľa osobitného predpisu. To znamená, že spoločnosť H., a.s. vždy mala a má naďalej
možnosť predaja licencií konečným zákazníkom, úprav a rozvoja zdrojových textov a tie isté práva
udelila aj spoločnosti B. a.s.. Licenčná zmluva zakázala predať tieto práva inej tretej osobe bez súhlasu

B., a.s., ktorý podpisom ZPPP, LCZ a zahájením prác pre už spomínaných zákazníkov bez zmluvného
vzťahu s nimi išiel do značného rizika, že tieto náklady sa mu už nikdy nevrátia. Získaná licencia
bola iba formálnou podmienkou pre vytvorenie právnej možnosti pre spoločnosť B. a.s. pracovať a
vykonávať úkony, ktoré boli závislé na nadobudnutí majetkových autorských práv. Ako vyplýva z čl. III.
LCZ, počítačové programy sa mali využívať pre plnenie záväzkov, ktoré na seba B. a.s. prevzal. B.

a.s. sa stal výlučným majiteľom týchto práv vo vzťahu k predmetom zmlúv, vo vzťahu k zákazníkom,
pre ktorých H. už tieto služby nebol schopný poskytovať. Žalovaný nikdy nikomu neposkytol práva zozískanej licencie a teda nezískal ani žiaden príjem bez toho, aby nemusel vynaložiť primerané množstvo
kvalifikovanej odbornej práce na jeho dosiahnutie. Išlo o neobvyklú situáciu, čo vyžadovalo aj neobvyklé
právne riešenie. Aj keby B. a.s. bol získal licenciu bezodplatne, aj to by bolo obhájiteľné, ani v takom

prípade by LCZ netrpela neúčinnosťou v zmysle predmetnej žaloby vzhľadom na skutočnosť, že celý
softvér, ktorý mal H., a.s. k dispozícii sám o sebe, už nemal žiadnu hodnotu. V čase podpísania I.,
licencie S. neprinášali pre úpadcu žiadne príjmy, ale naopak neplnenie existujúcich zmlúv prinášalo
hrozbu veľkej ujmy ako majetkovej, tak aj nemajetkovej. Na majetok spoločnosti H., a.s. siahal exekútor
a vykazovala pomerne vysoké dlhy. I. vlastne umožnila realizovať Výberové konania ministerstvám

na nevyhnutné služby, potrebné na údržbu a podporu prevádzky informačných systémov S., do doby
výmeny týchto systémov novým ekonomickým informačným systémom na báze U.. Cenové rokovania
pri výberových konaniach vôbec neboli jednoduché a aby ceny boli priechodné, boli znižované o viac
ako 50%. Minimálne od 1.7.2011 do podpisu zmlúv (október) B. a.s. podporu prevádzky pre zákazníkov
S. robil bezodplatne, na svoje náklady a riziko. Informačné systémy S. na spomínaných ministerstvách
nie sú v produktívnej prevádzke od 1.4.2012 a boli plne nahradené informačným systémom na báze

U.. Žalovaný nemal nikdy záujem predávať samotné licencie S. a ani tieto licencie nikdy žiadnemu
zákazníkovi nepredal a ani neponúkal. I. mu to síce umožňovala, ale iba preto, ak by niektorý z
existujúcich zákazníkov mal zakúpený nedostatočný počet licencií pre nevyhnutný chod organizácie.
Príjem spoločnosti B. a.s. z licencií S.*Q. bol, je a bude nula. Poukázal na ust. § 62 ods. 1 zák.
č. 7/2005 Z.z.. Tvrdil, že preukázal, že žiaden priamy prospech v dôsledku nadobudnutia licencie

nenadobudol. Uviedol, že v rámci zmlúv s existujúcimi zákazníkmi (väčšina bola podpísaná na základe
verejných obstarávaní mimo zmlúv voči Úradu pre jadrový dozor a W.), poskytoval reálne práce/služby
(nepredával licencie), ktoré generovali nemalé náklady s tým spojené. Jednalo sa hlavne o tieto činnosti:
servisné práce súvisiace s legislatívou a technologickou podporou, servisné práce súvisiace s podporou
prevádzky, prechod na novú verziu databázy C., migráciu údajov do nového ekonomického systému

na báze U. a prípadne práce naviac, ak ich zákazník požadoval. Žalovaný svojim vstupom do podpory
prevádzky systémov S., čo umožnili už spomínané ZPPP a I., pomohol vylepšiť finančnú bilanciu H., a.s.
minimálne o 100.000,00 eur, pozostávajúcich zo 48.000,00 eur vrátane DPH za ZPPP, 12.000,00 eur
vrátane DPH za LCZ a približne 50.000,00 eur tým, že vzal do zamestnaneckého pomeru zamestnancov
spoločnosti H., a.s., čím ušetril úpadcovi ďalšie mzdové náklady a náklady odstupné, plus odvrátil

hrozby sankcií a náhrad škôd od existujúcich zákazníkov za neplnenie si svojich povinností z platných
zmlúv. Išlo o zamestnancov, s ktorými uzavrel pracovnú zmluvu dňa 27.6.2011 s nástupom do práce
dňa 1.7.2011 (G.. K. X., N.. L. X., N.. H. J., N.. H. V., N.. P. V., X.. C. Y., S. W., H. W., T. W. H. G. G.).
To, že žalovaný bol ochotný zaplatiť určitú sumu (bod 3.3 v ZPPP) vyplývalo iba z tej skutočnosti, že
žalovaný mal snahu zabezpečiť pre H., a.s. prostriedky na úhradu dlžných miezd pre zamestnancov

úpadcu. Softvér S. podľa názoru žalovaného je v súčasnosti a bol aj v dobe podpisu LCZ nepredajný
(žalovaný ho neponúkal, nepredával a ani nepredal) z dôvodu morálnej zastaranosti. Ide o takmer 20
ročnýsoftvérnemodernejarchitektúry,kdezákladnéprvkyzastaranostisúhlavneklasickéalfanumerické
obrazovky (bez grafiky) a neoddeliteľnosť databázovej a aplikačnej vrstvy. Žiadne ERP systémy v
dnešnej dobe už takéto charakteristiky nemajú a ich samotné doplnenie by si vyžiadalo ďalšie nemalé

náklady. Sumu 550.000,00 eur žalobca definuje v žalobe ako rozdiel na odplate za poskytnuté licencie
na základe licenčnej zmluvy, no výšku uvedenej sumy nijako nepreukázal a nezdôvodnil. Neuviedol
akým hodnotením dôkazov, písomností, dokumentov úpadcu dospel k sume 550.000,00 eur. Mal za to,
že táto suma je určená svojvoľne a neodborne. Poukázal aj na to, že petit žaloby sa javí ako zmätočný
a nezrozumiteľný. Pri úspechu žalobcu by to pre žalovaného znamenalo vrátenie licencie a aj povinnosť

na zaplatenie sumy 550.000,00 eur.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že správca vychádzal pri určení ceny z celkových hodnôt zákaziek
z účtovníctva úpadcu. Systém bol drahý, preto z toho vychádzal aj správca a zohľadnil priemernú
fakturáciu za rok, ktorú násobil potom 10 rokmi. Žalobca má za to, že ostatné podmienky na uplatnenie
odporovacieho práva boli splnené. Úpadca bol v čase uzavretia zmluvy v predlžení. Záväzky presahovali

700.000,00 eur, pričom majetok bol vykázaný vo výške cca 70.000,00 eur, pričom speňažený bol len vo
výške okolo 500,00 eur. Ďalej uviedol, že nerozporuje príjem úpadcu z týchto zmlúv, ale podľa názoru
žalobcu bez licencie by žalovaný nemohol ani vstúpiť do rokovania s ministerstvami. Ak podnikateľsky
nevyšiel tento zámer žalovanému, nemôže to byť na ujmu veriteľom úpadcu. Ani predaj licencie
nezabránil tomu, aby úpadca nakoniec skončil v konkurze.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.6.2014 ďalej uviedol, že žalovaný nepotreboval
uzavrieť licenčnú zmluvu, keby na tom netrvalo ministerstvo. Správcom skúmané faktúry neboli za
licenčnú zmluvu, ale za vykonanú prácu. Žalovaný kúpil licenciu preto, aby mohol ďalej pracovať a

podporovaťsystémnaministerstvách.Žalovanýmaloprávnenievstúpiťnaministerstvopracovať,pričom
odmeny boli poskytované za prácu, a nie licenčnú zmluvu. Pokiaľ pre žalobcu nie je dôležité či tu bol
alebo nebol zisk, je otázne od čoho potom odvodil hodnotu softvéru. Keby mal znalec určovať hodnotu
softvéru, nemôže to urobiť osamotene, ale musí to urobiť v súvislostiach t.z. že je potrebné posúdiť
aj na čo sa mohol v danom období tento softvér použiť a koľko mohlo byť záujemcov v danom období

o tento softvér.

Po vykonaní dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobcom určená obvyklá cena
licencie (560.000,00 eur) nie je preukázaná. Správca vychádzal pri jej určení len z jednej zmluvy, ktorú
úpadca uzavrel s odberateľom, pričom nezohľadnil ďalšie faktory, ktoré môžu mať vplyv na určenie
ceny predmetnej licencie, a to napr. využiteľnosť počítačových programov, rozsah ich použitia, vek
programov, možnosť ich aktualizácie a rozvoja a pod.. Pokiaľ by využitie predmetných programov malo

byť také výhodné a výnosné, ako to myslí žalobca, prečo ich nevyužil sám úpadca a ďalej ich nerozšíril,
resp. neposkytol viacerým osobám. Pokiaľ by to urobil, resp. vedel urobiť, mohol získať financie a
vyhnúť sa aj konkurznému konaniu. Súd uveril tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k hodnote licencie ako
bola stanovená v zmluve aj s prihliadnutím vek predmetných počítačových programov, ich morálnu
zastaranosť a možnosť ich využitia len v rámci zmluvných vzťahov, do ktorých žalovaný vstúpil na

základe prechodu práv a povinností v zmysle zmlúv uzavretých s úpadcom. Bolo potrebné prihliadnuť
aj na to, že na dotknutých ministerstvách už predmetné programy (S.) od 1.4.2012 nie sú v produktívnej
prevádzke. Je potrebné poznamenať, že s prihliadnutím na rýchlosť vývoja počítačových technológií
a programov vo svete, na posúdenie ich tzv. morálnej zastaranosti nie sú potrebné odborné znalosti.
Ďalej, že predmetná licenčná zmluva by bola ukracujúcim právnym úkonom, ak by žalobca preukázal

súdu, že tento bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť
druhejstraneznámy(§60ZKR).Žalobcavšaknepreukázalsúdu,žepredmetnýprávnyúkonbolurobený
s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že tento úmysel bol alebo musel byť žalovanému známy, ani
nenavrhol dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Dôvod uzavretia licenčnej zmluvy je jasne vymedzený
v predmetnej zmluve aj s odkazom na Dohodu č. AC XXXXXX o prevode povinností zo zmlúv z 2.3.2011.

V preambule predmetnej dohody žalovaný a úpadca jasne a zrozumiteľne vyjadrili z akého dôvodu došlo
k uzavretiu tejto dohody, na ktorú nadväzuje sporná licenčná zmluva - jednalo sa o odvrátenie hrozby
vzniku škôd. Vzhľadom na to, že dohoda č. AC XXXXXX bola uzavretá už 2.3.2011, súd nepochyboval
o pravdivosti skutočností uvedených v jej preambule, ktoré vylučujú naplnenie podmienok uvedených
v ust. § 60 ods. 1 ZKR.

Mal za to, že žalobca nepreukázal súdu svoje tvrdenia, ani nenavrhol dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, ktoré by preukázali neúčinnosť Licenčnej zmluvy zo dňa 27.6.2011 uzatvorenej medzi úpadcom
a žalovaným s poukazom na to, že by mal byť právnym úkonom bez primeraného protiplnenia alebo
ukracujúcim právnym úkonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že

žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 18 zák.č. 618/2003 Z.z. (autorský zákon),
ust. § 40 zák. č. 618/2003 Z.z., ust. § 57 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR),
ust. § 58 ZKR, ust. § 60, § 62, § 63, § 86 ZKR, ust. § 118a O.s.p., ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 142 ods.
1 O.s.p. a ust. § 100 ZKR.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil, že Licenčná zmluva zo dňa 27.6.2011 uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo udelenie neobmedzenej licencie z hľadiska času,
priestoru a rozsahu na výkon majetkových práv v zmysle ust. § 18 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom
práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, najmä

na právo na úpravu počítačových programov, na ich rozvoj a spájanie do súborných diel ako aj napredaj a modifikáciu S.*L., S.*K., S.*C. pod spoločným názvom S.*Q., Q., S.*K. a S.*K., prípadne aj
na zmenu ich názvu, je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod
sp.zn. XXK/XX/XXXX neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo

výške 550.000,00 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania tak, ako budú vyčíslené v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil právny a skutkový stav (§ 205 ods.
2 písm.d/ zák.č. 99/1963 O.s.p.) na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Uviedol, že žalobca uzavrel dňa 27.6.2011 so žalovaným Licenčnú zmluvu, na základe ktorej
úpadca udelil (poskytol) žalovanému neobmedzenú licenciu z hľadiska času, priestoru a rozsahu na
výkon majetkových práv, najmä právo na úpravu počítačových programov, na ich rozvoj a spájanie do
súborných diel ako aj na predaj a modifikáciu. Toto právo bolo udelené aj na prípadný prechod alebo
prevod majetkových práv na tretie osoby. Počítačové programy boli žalovanému poskytnuté na obdobie
od podpisu osobitnej dohody č. AC XXXXXX o prevode práv a povinností zo zmlúv zo dňa 2.3.2011 na

neurčito. Licenčná odplata bola zmluvnými stranami dohodnutá v článku VIII, bod 1 Licenčnej zmluvy
vo výške 10.000,00 eur bez DPH.

Podľa názoru správcu je Licenčná zmluva právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, nakoľko
výška tzv. licenčnej odplaty dohodnutej v Licenčnej zmluve sa ani zďaleka nepribližuje trhovej cene
licenčných odplát, resp. poplatkov za odborné počítačové programy t.j. software.

Za účelom objasnenia skutkového stavu veci je potrebné uviesť aj to, že podľa zistení správcu bola
obvyklá cena/hodnota len jednej licencie vo výške až 1.991,00 eur bez DPH.

Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že pri určení obvyklej ceny za jednu licenciu s porovnaním s počtom
poskytnutýchlicenciížalovanémuodžalobcuvzhľadomnasvojuodbornústarostlivosťaplynutiečasuza
obdobie, za ktoré bola licencia poskytnutá pri obvyklej prevádzke úpadcu je zrejmé, že suma 560.000,00

eur je primeranou odplatou aj vzhľadom na rýchlosť rozvoja a adaptáciu informačných systémov. Z
uvedeného vyplýva, že odplata vo výške 10.000,00 eur je neprimerane nízkou odplatou za poskytnutie
celého súboru informačných systémov spolu s poskytovaním ďalších služieb no najmä s poukazom na
dobu, na ktorú bola táto licencia poskytnutá. Z uvedeného je zrejmé, že odplata vo výške 10.000,00 eur
je neprimerane nízkou a zjavne neodzrkadľujúcou povahu poskytnutého plnenia.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v zmysle ust. § 219 O.s.p.. Uviedol, že žalobca podal odvolanie iba suchým a ničím
nepodloženým konštatovaním, že súd nesprávne posúdil právny a skutkový stav resp., že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Žalobca žiadne dôkazy na tvrdenie
svojich skutočností nepredložil a nežiadal ani vykonať žiadne dokazovanie.

Žalovaný dostatočne presvedčivo listinnými dôkazmi a výpoveďami preukázal, za akých okolností
pristúpil na prevzatie záväzkov spoločnosti H., a.s., pričom ju doslova zachránil pred obrovskými
sankciami.

Opätovne poukázal na to, že uzavrel licenčnú zmluvu za účelom možnosti vykonávania prác - služieb
podpory prevádzky na zmieňovaných ministerstvách, ktoré inak nevedeli zabezpečiť svoju prevádzku.

Žiadnu sublicenciu žalovaný s inými subjektmi neuzavrel.

V ostatných otázkach žalovaný poukázal na svoje písomné vyjadrenia, listiny predložené súdu, ako aj
na vyjadrenia zachytené v zápisniciach z pojednávaní.

Tak ako podanie žaloby tak aj podané odvolanie považuje za nedôvodné, právne nepodložené.Okresný súd podľa názoru žalovaného správne posúdil právny a skutkový stav a správne vyhodnotil
dôkazy, ktoré predložil žalovaný a vydal rozsudok, ktorý je vecne správny. Niet preto žiadneho
zákonného dôvodu na zmenu jeho rozhodnutia a ani na jeho zrušenie.

Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu žalobcu uvádza:

Pokiaľ žalobca založil odvolací dôvod na tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri hodnotení vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci, odvolací súd má za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a to

vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z
hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti logický rozpor.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že žalobca v odvolaní poukázal

v podstate na tie isté skutočnosti, ktoré uviedol aj na súde prvého stupňa. Poukázal na Licenčnú
zmluvu zo dňa 27.6.2011 uzavretú medzi správcom H. a.s. a žalovaným s tým, že úpadca poskytol
žalovanému na základe tejto zmluvy neobmedzenú licenciu z hľadiska času, priestoru a rozsahu na
výkon majetkových práv, najmä právo na úpravu počítačových programov, na ich rozvoj a spájanie do
súborných diel ako aj ich predaj a modifikáciu. Počítačové programy boli žalovanému poskytnuté na

obdobie od podpisu dohody o prevode práv a povinností zo zmlúv na neurčito s tým, že zmluvná odplata
bola dohodnutá vo výške 10.000,00 eur bez DPH. Podľa názoru žalobcu je licenčná zmluva úkonom bez
primeraného protiplnenia, nakoľko výška tzv. licenčnej odplaty dohodnutej v Licenčnej zmluve sa ani
zďaleka nepribližuje trhovej cene licenčných odplát. Na základe zistení žalobcu bola obvyklá hodnota
len jednej licencie až 1.991,00 eur bez DPH. Odplatu vo výške 10.000,00 eur považoval preto žalobca

za neprimerane nízku. Na toto svoje tvrdenie však nepredložil ani na odvolacom súde žiadne dôkazy.

Preto je potrebné skutočnosti uvádzané odvolateľom ohľadne licenčnej odplaty považovať len za jeho
tvrdenie bez akéhokoľvek zhodnotenia týchto tvrdení. Názory odvolateľa nie sú relevantným dôkazom
na preukázanie ním uvádzaných skutočností.

Vzhľadom na výhrady žalobcu uvedené v odvolaní nemohli byť tieto v odvolacom konaní zohľadnené.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa
správne a zákonne po prevedení dokazovania vo veci rozhodol, preto napadnutý rozsudok podľa § 219
O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 224 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže úspešný žalovaný si neuplatnil náhradu

trov odvolacieho konania a žalobca nemá vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu právo na náhradu
trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.