Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5P/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513209910
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2513209910.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B.

P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: V.. R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z..H.. B. XXXX/XX,
občan SR a otca: M. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XXX, V. Y., V.. T., L.. X. XX, A. Č.. XX, T., občan
RF, o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matkamaloletejsanávrhom,podanýmdňa05.09.2013adoplnenýmdňa10.10.2013,domáhalavydania
rozhodnutia, ktorým by súd udelil súhlas na zmenu priezviska mal. B. z „P.“ na „Ď.“ s odôvodnením,

že po rozvode bola maloletá zverená do jej opatery, a pre maloletú by bolo vhodnejšie niesť spoločné
priezvisko matky zvlášť teraz, keď nastúpila do materskej školy. Matkine priezvisko je oveľa praktickejšie
pre život v SR ako jej terajšie priezvisko, ktoré sťažuje tiež vybavovanie dokumentov pre maloletú ako
aj iné záležitosti na úradoch, tiež je denne konfrontovaná otázkami ohľadom dokazovania totožnosti
maloletej u lekára a pod.. Keďže otec sa zdržuje dlhodobo v Rusku, získanie súhlasu od neho je
komplikované a dopredu neúspešné a touto vzdialenosťou je obmedzený aj ich kontakt na minimum.
Matka ho požiadala o súhlas písomne dňa 03.10.2013 prostredníctvom sociálnej siete, kedy v rámci
konverzácie vyjadril so zmenou dcérinho priezviska nesúhlas.

Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že priezvisko maloletej si rodičia zvolili spoločne a až do
03.10.2013 zo strany matky neboli vznesené žiadne námietky proti tomuto priezvisku. Ako dôvod matka
uviedla ťažkosti v overovaní totožnosti mal. B. v materskej škôlke a v komunikácii so zdravotníckymi
zariadeniami, avšak otec je toho názoru, že overovanie totožnosti dieťaťa nie je zložitá procedúra.
Nosenie terajšieho priezviska neporušuje právo dieťaťa na socializáciu a vôbec maloletej nekomplikuje
život a to aj v prípade, že táto trvale žije v SR. Zmenou priezviska chce iba matka maloletej vylúčiť
otca zo života ich dcéry. Otec sa domnieva, že v súčasnosti mal. B. nemá žiadne ťažkosti v súvislosti s

nosením jeho priezviska a to nielen na území SR, ale na celom svete, nakoľko priezvisko P. nie je žiadne
hanlivé slovo, ale priezvisko z dlhou históriu pôvodu a patrí k rozšírenému typu arménskych priezvísk ( je
odvodené z perzského slova P., ktoré znamená „túžba, snaha“) a nositelia tohto priezviska môžu byť naň
hrdí, pretože predstavuje pamätník arménskej histórie, kultúry a jazyka. Denne sa na svete rozvádza
množstvo párov, pričom v SR, rovnako ako iných európskych krajinách samotný rozvod nie je dôvodom
nazmenupriezviskadetínarodenýchvmanželstve.Pretootecnesúhlasísozmenoupriezviskamaloletej
s tým, že po dovŕšení plnoletosti sa maloletá samotná môže rozhodnúť, aké priezvisko si zvolí. Ďalejotec uviedol, že s dcérou komunikuje veľmi často prostredníctvom Skypu alebo telefonicky, kedy sa
dozvedá ako maloletá žije, rozpráva mu o svojich tanečných úspechoch a ukazuje obrázky a figúrky,
ktoré vytvorila v škôlke. Otec nemá možnosť často cestovať do SR, kde dcéra žije, nakoľko býva a

pracuje v V.. Naposledy tu bol v čase od 20.06.2013 do 12.07.2013, kedy každý deň trávil s maloletou
a výborne si rozumeli. Aspoň takýmto spôsobom sa podiela na výchove svojej dcéry, keďže súd pri
rozvode manželstva nevyhovel jeho žiadosti upraviť styk s maloletou a umožniť mu brávať si ju aspoň
raz ročne po dobu 30 dní do jeho bydliska v T., kde žije so svojimi rodičmi. Preto napriek jeho záujmu
nemá iných príležitostí s maloletou sa stretávať, môže iba komunikovať elektronicky a telefonicky s

ňou a matkou maloletej, od ktorej sa dozvedá, ako maloletá žije, čo potrebuje a čo ju zaujíma. Pri
rozvode manželstva súd zaviazal otca k plateniu výživného na dcéru vo výške 160,- eur mesačne, ktorú
povinnosť si otec plní na účet matky a podľa aktuálnej finančnej situácie zasiela maloletej ešte 20,-
až 30,- eur mesačne naviac okrem súdom určeného výživného. Dcére tiež posiela balíky s darčekmi -
hračkami a oblečením na sviatky a narodeniny a tiež finančné prostriedky, na preukázanie čoho súdu
zaslal listinné dôkazy - kópie podacích lístkov poštových zásielok a pokladničných blokov za nákup

oblečenia a hračiek, ktoré maloletej zasielal v r. 2014. Na základe uvedeného žiadal, aby súd rozhodol
tak, aby záujmy maloletej neboli poškodené.

Otec sa na pojednávanie neustanovil s poukazom na vzdialenosť jeho bydlsika, pričom súhlasil s
prejednanímarozhodnutímvecizajehoneprítomnosti,súdpretovykonaldokazovanievýsluchommatky
a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä rodným listom maloletej, spisom

Okresného súdu Piešťany č.k. XC/XX/XXXX, písomným vyjadrením otca k návrhu, obsahom celého
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá sa narodila z manželstva rodičov, rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k.
XC/XX/XXXX-XXX, právoplatným dňa 30.12.2013, kedy súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej

majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 160,- eur mesačne. Styk otca s
maloletou sa neupravil.

Matka sa naďalej o maaloletú stará a otcovi nebráni v styku s maloletou, resp. iných kontaktoch s
ňou. Na zmene priezviska maloletej však trvá, pričom sa pridržiava dôvodov, uvedených v návrhu.
Výsluchom matky bolo zistené, že v škôlke sa vyskytol problém, pretože pedagógovia dcéru oslovovali

priezviskom a matka preto chcela problém vyriešiť skôr ako dcéra nastúpi do základnej školy. Matka sa
tiež pri cestovaní stretla s tým, že potrebovali vidieť originál rodného listu maloletej, nebol to síce pre
ňu problém, len je to doklad navyše. Uviedla, že pri sobáši rodičov maloletej si matka ponechala svoje
priezvisko a zároveň obaja rodičia chceli svoje priezvisko pre maloletú. Nakoniec si vybrali pre dcéru
priezvisko P., lebo matka počítala s tým, že budú s otcom maloletej manželia. Argumenty, pre ktoré otec

nesúhlasí so zmenou priezviska maloletej, považovala matka za skreslené, otec totiž mohol zostať žiť
na Slovensku, mal však veľmi vysoké nároky na zamestnanie a tieto sa mu nepodarilo zrealizovať.
Matka súdu potvrdila, že odporca je dobrým otcom a o dcéru javí záujem. Tiež riadne platí výživné, aj
keď nemôže potvrdiť, že by vždy posielal o 20,- eur až 30,- eur navyše, jako to otec uvíedol vo vyjadrení
k návrhu, ( matka nemôže potvrdiť, že sumy uhradeného výživného, ktoré otec preukazuje výpisom z

účtu, zodpovedajú skutočne sumám, pripísaným na jej účet, pretože tam uvádzané číslo účtu adresáta
nie je zhodné s číslom matkinho účtu). Je však pravda, že dlh na výživnom nemá žiadny a je tiež pravda,
že otec dcére posiela balíčky pred Vianocami a narodeninami. Pokiaľ ide o stretávanie s maloletou, v
decembri 2012 otec prišiel na návštevu, bol s dcérou asi 2 dni a potom odišiel navštíviť jeho sestru
žijúcu v tom čase vo Francúzsku ako azylant. Dcére telefonuje málo, odôvodňuje to tým, že matku s

dcérou nechce vyrušovať alebo im prekážať, komunikujú spolu e-mailom. Nie je však pravdou, že by
s ňou komunikoval 2x do týždňa telefonicky alebo formou skypu, väčšinou matke s dcérou napíše pár
riadkov, že mu chýbajú a pod. Prevažne si s ním píše matka, ktorá potom odovzdáva dcére odkazy
od neho. Maloletá po rusky rozumie, keď volával, tak komunikovali obaja, teraz už volá menej, skôr ju
kontaktuje cez skype (naposledy v zime). Vzťah maloletej k otcovi je pozitívny, matka sa snaží ich vzťahy

nenarušiť, neštve dieťa proti otcovi, on je dobrý otec. Keď aj dcéra bola menšia a navštívil ju, nikdy sa ho
nebála, a matka nemala nikdy problémy pustiť ju s ním. Naposledy bol za dcérou v lete 2013, kedy bol
ubytovaný v hoteli a každý deň za dcérou chodil. Matka súdu uviedla, že ona sama má osobný probléms priezviskom dcéry, pretože keby v budúcnosti chcela s niekým žiť, mali by v rodine tri rôzne priezviská.
V súčasnosti však žiadneho parrtnera nemá.

Kolízny opatrovník dal súdu na zváženie vykonanie dokazovania výsluchom maloletej na referáte

poradensko-psychologických služieb, za účelom preskúmania, či maloletá problém s priezviskom nejako
ťažko prežíva, aj keď samotná matka uviedla, že v poslednej dobe je maloletá s týmto vyrovnanejšia.
Súd návrh na vykonanie tohoto dôkazu zamietol, pretože doposiaľ vykonané dôkazy považoval za
dostatočné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Podľa § 28 ods.
2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť

záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich z výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o správe majetku mal.
dieťaťa, o štátnom občianstve mal., o udelení súhlasu na poskytovanie zdrav. starostlivosti a o príprave
na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Zmena priezviska maloletého dieťaťa je podstatou vecou pri výkone rodičovských práv a povinností a
súčasne je vážnym zásahom nielen do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodli na
podaní žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa príslušnému správnemu orgánu a došlo tak medzi nimi k
nemožnosti dohody pri výkone ich rodičovských práv a povinností, dá súd súhlas k podaniu tejto žiadosti
len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Takou závažnou príčinou je, ak rodič si neplní svoje povinnosti

vočimal.dieťaťu,nejavíonehozáujemanemáknemucitovývzťah,pretoniejevzáujmeďalšejvýchovy
dieťaťa, aby bol u neho udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti k takémuto rodičovi.

S poukazom na vyššie uvedené súd musel zvážiť, či v danom prípade sú dané závažné dôvody, pre
ktoré je v záujme ďalšieho vývoja maloletej potrebné udeliť matke súhlas na podanie žiadosti na zmenu
jej priezviska tak, aby sa vzdala priezviska po otcovi a prijala priezvisko po matke. Z vykonaného

dokazovania mal však súd za preukázané, že žiadne takéto dôvody v súčasnosti neexistujú. Problémy
maloletej v škôlke, uvádzané matkou, v podstate vôbec nesúvisia s priezviskom maloletej - pokiaľ
pedagógovia oslovujú maloletú priezviskom, tento problém je treba riešiť inak, než jeho zmenou.
Rovnako tvrdenie, že priezvisko matky je pre život v SR oveľa praktickejšie, než jeho súčasná podoba,
je ako argument irelevantné, toto priezvisko si vybrali obaja rodičia spoločne, pričom si boli vedomí, že s

týmto priezviskom B. bude žiť v SR. Rodičia si boli vedomí aj toho, že maloletá bude niesť iné priezvisko
ako jej matka, ktorá si po sobáši ponechala svoje doterajšie priezvisko Ď., takže mohli predpokladať,
že tento rozdiel môže v budúcnosti vyžadovať na úradoch aj zodpovedanie otázky navyše a prípadné
predkladanie rodného listu maloletej, čo však nemožno považovať za komplikácie pri obstarávaní
úradných záležitostí a rozhodne nejde o dôvod, pre ktorý by bolo potrebné priezvisko meniť. Súd ďalej

v konaní skúmal, ako sa otec stavia k svojej rodičovskej úlohe a zistil, že si riadne plní svoju súdom
určenú povinnosť platiť výživné a prispieva aj nad rámec výživného, okrem toho maloletej posiela na
Vianoce aj narodeniny balíčky, čo potvrdila aj matka maloletej. Bolo tiež zistené, že aj napriek tomu,
že manželstvo rodičov bolo rozvedené a rodičia spolu dlhodobo nežijú, medzi maloletou a otcom je
obojstranná citová náklonnosť, ktorá nebola žiadnym neprimeraným negatívnym konaním zo strany

otca naštrbená. Samotná matka uznala, že odporca je dobrým otcom. Z dokazovania vyplýva, že otec
nemá prílišný priestor na výchovu maloletej a rozvíjanie citových väzieb s ňou, avšak hoci otec žije
v Moskve, o maloletú sa zaujíma a udržiava s ňou kontakty elektronickou formou aj občasnými, hoci
zriedkavými osobnými návštevami a to v miere, v akej to možno považovať za primerané s ohľadom na
vzdialenosť, ktorá delí ich bydliská a z toho vyplývajúcu vysokú finančnú aj časovú náročnosť takýchto

stretnutí. Otec navyše mal záujem upraviť jeho styk s maloletou tak, aby si ju raz ročne mohol brávať
domov na jeden mesiac, ale súd jeho návrhu nevyhovel. O pretrvávajúcich dobrých vzťahoch svedčí tiež
skutočnosť, že maloletá, napriek nízkemu veku a napriek odstupu času, ktorý vždy delí ich stretnutia,
nemá podľa vyjadrenia matky žiadny problém zostať s ním sama, keď ju navštívi a sú aj schopní, napriek
rozdielnosti jazykov, spolu priemerane komunikovať. Z uvedených skutočností je vidieť, že medzi otcom

a maloletou Sofiou existujú pevné citové väzby, ktoré v záujme maloletej treba podporovať a rozvíjať,pričom práve nosenie rovnakého priezviska je jedným zo základných elementov, ktoré vzťahy otca s
dieťaťom stmeľujú.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že maloletá nemá so svojím priezviskom žiadny

vážny problém ani tým netrpí, priezvisko nie je hanlivé, je naň zvyknutá a akceptuje ho. Zároveň na
strane otca neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by viedli súd k záveru, že nie je namieste prehlbovať
pocit spolupatričnosti medzi otcom a maloletou pre neprijateľné správanie zo strany otca. Naopak, v
súdenom prípade sú citové väzby medzi nimi veľmi dobré, otec si riadne plní svoju rodičovskú úlohu,
takže zmena priezviska maloletej by znamenala neprimeraný zásah do práv maloletej a jej otca, preto

súd ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať
i bez návrhu, čo je aj prípad konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).