Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/302/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208784
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208784.2

Rozhodnutie

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.EvouBíróovouvprávnejvecižalobcu:EOS
KSISlovensko,s.r.o.,Bratislava,Pajštúnska5,IČO35724803,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: A. P. E.., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Z.,
U. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému v konaní opatrovníkom O. E., súdnou tajomníčkou
tunajšieho súdu, o zaplatenie 746,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcu sa žalobou zo dňa 29.04.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k
zaplateniu istiny vo výške 746,95 eur, úroku z omeškania 8,25% ročne od 05.12.2013 a k náhrade trov

konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovaný mal úver splácať
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, svoj záväzok si neplnil. Veriteľ zmluvou zo dňa
04.12.2013 pohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi. Dlžnú čiastku 746,95 eur pri postúpení
predstavovala istina. Od oznámenia postúpenia pohľadávky žalovaný nezaplatil žiadnu sumu. Poukázal
na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.03.2013 vo veci sp. zn. 6MCdo/4/2012, v zmysle ktorého aj v otázke
premlčania je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Z dôvodu neznámeho pobytu žalovaného, mu súd na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov
ustanovil v zmysle § 29 ods. 2, 5, 6 O. s. p. opatrovníčku v osobe pracovníčky tunajšieho súdu.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný
skutkový stav veci:

Žalovaný dňa 02.06.2008 podal formulárovú žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro pod č. 25138073

s úverovým rámcom 15.000 Sk (497,91 eur) a určenou pevnou mesačnou splátkou 500 Sk (16,60 eur),
na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver čerpaný kreditnou kartou. Iný údaj z formuláranevyplýva. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a. s., Bratislava) formulár podpísal dňa 05.06.2008. Podľa
platobnej histórie predloženej žalobcom boli žalovanému poskytnuté prostriedky v objeme 857,91 eur
(naposledy vykonal výber dňa 29.01.2010 sumou 10 eur), v zmysle vyčíslenia platieb žalobcom žalovaný

na úvere splatil celkom sumu 545 eur (naposledy dňa 13.05.2010 splátkou vo výške 50 eur).

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 04.12.2013 bola pohľadávka veriteľa voči žalovanému, vyčíslená v
prílohe sumou 746,95 eur, postúpená na žalobcu.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaný mal uzavrieť predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.),
na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ZSÚ), tiež aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže právny predchodca

žalobcu je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaný je fyzická osoba, ktorá
preukázateľne nekonala v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (spotrebiteľ).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 (OZ) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa

ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolalpremlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie
nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle
občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania
podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech
žalovaných - spotrebiteľov.

V danom prípade zmluve chýbajú náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ aj k/. Zo zmluvy
nijako nevyplýva ani revolving. Pre absenciu týchto náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento
spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 4 ods. 3 zák.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z
nich má tie isté dôsledky. Čo sa týka neuvedenia RPMN v zmluve, tu súd poukazuje na znenie

§ 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z.), napriek nemožnosti vyčísliť túto
hodnotu(vprípaderevolvingu),nemožnoobchádzaťpotrebuostatnýchnáležitostízmluvyvyžadovaných
zákonom. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo
mu dodávateľ - právny predchodca žalobcu poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z
úveru,bezpoplatkov,poistenia.Žalovanýnárokžalobcuaniposkutkovej(vecnej),anipoprávnejstránke

nesporoval.

V danom prípade musel súd vziať do úvahy aj citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods.

2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne
predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu
premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a bolo potrebné ju v celosti zamietnuť. Zo zmluvy nevyplýva
splatnosť úveru, premlčacia lehota uplynula pre celý nárok dňom 29.01.2013, po uplynutí trojročnej
lehoty od posledného výberu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanému, ako úspešnému
účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).