Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/167/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110224626
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110224626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: R. Š., nar.
X.XX.XXXX, bydlisko L. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, Magurská 3, Košice,
proti žalovanému: E.. K. P., advokát, P. XX, F., o náhradu škody, za účasti vedľajšieho účastníka popri
žalovanom: Wüstenrot poisťovňa, a. s., IČO: XX XXX XXX, Karadžičova 17, Bratislava, zastúpeného
advokátom JUDr. Jaroslavom Čollákom, Floriánska 19, Košice, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo 16.1.2013 č. k. 11C/221/2010 - 125

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal zaplatenia 7 184,95 € (216 454 Sk) s úrokmi z omeškania 13 % ročne
od 15.1.2005 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej mu opomenutím, resp. neochotou
žalovaného advokáta. Ten ako D.A.S. poisťovňou právnej ochrany, a. s. (ďalej aj len „D.A.S.“) poverený
zástupca žalobcu v spore pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 35Cb/46/2006 nerozšíril žalobu o
ďalší nárok na zaplatenie 216 454 Sk s príslušenstvom proti žalovanej obchodnej spoločnosti B.O.F.,
a. s. titulom bezdôvodného obohatenia v podobe žalobcom R. Š. zaplatenej ceny opravy motorového

vozidla vo vlastníctve žalovanej spoločnosti. Tým podľa žalobcu žalovaný advokát v dôsledku uplynutia
premlčacej doby vážne poškodil záujmy žalobcu a spôsobil mu majetkovú ujmu. Žalovaný proti žalobe
bránil sa tvrdením, že od žalobcu nedostal pokyn na rozšírenie žaloby. Rozšírením žaloby o tento ďalší
nárok ho poverila len D.A.S., ktorá však nebola jeho klientom a v zmysle zákona o advokácii jemu
ako advokátovi nemohla preto prikazovať ani dávať záväzné pokyny, konkrétne akým spôsobom má
vykonávať konkrétne právne služby a nemohol mu ich dávať ani Jozef Juhás, cez ktorého žalobca
komunikoval so žalovaným. Žalovaný poisťovni D.A.S. oznámil dôvody, pre ktoré žalobu nerozšíri

(prebiehajúce trestné stíhanie Jozefa Juhása) a prostredníctvom nej o nich vedel aj žalobca. Z pohľadu
vedľajšieho účastníka (poisťovňa, v ktorej žalovaný advokát má poistenú svoju zodpovednosť za škodu
spôsobenú výkonom advokácie) bolo nepochopiteľným, prečo priamo žalobca nepoveril žalovaného
rozšírením pôvodnej žaloby proti B.O.F., a. s. o sumu za opravu motorového vozidla, ale sa dožadoval,
aby advokáta tým poverila D.A.S. Považoval preto za otázne, či žalovaný vôbec bol oprávnený rozšíriť
žalobu o čiastku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, či žalobcovi škoda vôbec vznikla, či
ju spôsobil žalovaný a v kladnom prípade či jej vznik je v príčinnej súvislosti s výkonom advokácie

žalovaného. Podľa neho žalobca úspech vo veci neuplatnených nárokov z opravy motorového vozidla
nesprávne zakladal na skutočnosti, že odvolací súd zrušil zamietavý rozsudok vo veci 35Cb/46/2006.Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu. Citoval
ustanovenia §420 ods. 1 Obč. zák., §18 ods. 1 a 2, 22 ods. 1, 2 a 5 a §26 ods. 1 a 4 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii, v zmysle ktorých advokát pri výkone advokácie je povinný chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, postupovať s odbornou starostlivosťou, t. j. konať čestne,
svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme
klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, dbajúc pritom na účelnosť a
hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát pritom zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu
spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie s tým, že tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode

nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Usúdil, že v posudzovanej veci vznik škody na strane žalobcu ako veriteľa predpokladá, že jeho právo
na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, nebolo na súde včas uplatnené a už nie je možné na
dlžníkovi vymáhať, pretože v súdnom konaní by sa úspešne bránil námietke premlčania (pripustil
pritom, že i otázku premlčania práva v konaní o náhradu škody možno riešiť ako otázku predbežnú

bez toho, aby o spornom nároku veriteľa proti dlžníkovi muselo prebehnúť iné súdne konanie, v
ktorom by bola posudzovaná otázka premlčania nároku) a dobrovoľne by odmietal plniť. Považoval
pritom za povinnosť veriteľa preukázať také skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva jednoznačný záver,
že dlžník odmietol splniť jeho pohľadávku, že dobrovoľne nehodlá mu ju plniť a že i v prípade
uplatnenia premlčaného nároku na súde, s ohľadom na jeho predchádzajúci postoj k plneniu záväzku

voči veriteľovi a na jeho doterajší vzťah k nemu, je zrejmé, že v rámci obrany proti žalobe dôvodne
by sa dovolal premlčania. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal o. i.,
že žalobou uplatnenú sumu od dlžníka vôbec vymáhal, že dlžník uvedenú sumu odmietol uhradiť,
nepreukázal tiež zodpovednosť žalovaného, vznik škody, ani príčinnú súvislosť s výkonom advokácie
žalovaného. Výpoveď žalobcu zo 16.1.2013 v porovnaní s jeho výpoveďou z 15.2.2012 hodnotil ako

účelovú a pripravenú. Pri svojom rozhodovaní vychádzal preto z jeho skoršej výpovede, v zmysle
ktorej žalobca o svoje záležitosti ohľadom opravy motorového vozidla vo vlastníctve B.O.F., a. s. sa
nestaral, všetko prenechal na E. E., ktorý následne s uvedeným motorovým vozidlom spôsobil dopravnú
nehodu, napriek absencii písomného súhlasu vlastníka žalobca vozidlo dal opraviť na vlastné náklady,
pričom poisťovňa, v ktorej bolo poistené sporné vozidlo, odmietla uhradiť poistnú udalosť (t. j. opravu

motorového vozidla). Táto výpoveď žalobcu bola v zhode so skutočnosťami zistenými z výpovede
svedka Juhása i žalovaného, že všetky záležitosti spojené s motorovým vozidlom vybavoval práve
tento svedok a žalovaný, pričom žalobcu o postupe informoval. Vykonaným dokazovaním takto mal
preukázané, že v konaní 35Cb/46/2006 žalovaný žalobcu oboznámil so všetkými skutočnosťami, mal
preukázanú aj vedomosť žalobcu, že žalovaný žalobu nerozšíri a uzavrel, že žalobcovi nič nebránilo,

aby pred súdom prípadne aj sám urobil tento procesný úkon.

Zdôraznil, že zodpovednosť advokáta za vzniknutú škodu nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je
dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie, pričom dospel k záveru,
že v danej veci žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože nepreukázal súčasné splnenie troch

zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného (vznik škody, porušenie povinností súvisiacich s
výkonom advokácie žalovaným, ani príčinnú súvislosť medzi činnosťou žalovaného advokáta a vznikom
škody).

S odôvodnením, že úspešnému žalovanému v konaní trovy nevznikli, podľa §142 ods. 1 OSP tomuto

ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi postupujúc podľa toho istého zákonného ustanovenia
priznal náhradu jeho trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia 25.1.2012, písomné podanie na súd vo veci samej 14.12.2012 a
konanie pred súdom v dňoch 15.2., 30.5. a 10.10.2012 a tiež 16.1.2013) po 237,34 €, režijný paušál 5 x
7,63 € za úkony v roku 2012 a 1 x 7,81 € za úkon v roku 2013, t. j. spolu 1 470 € zvýšených o 20 % DPH,

teda celkovo 2 088 €. Prisúdenú náhradu trov uložil zaplatiť advokátovi, ktorý vedľajšieho účastníka v
konaní zastupoval (§149 ods. 1 OSP).
Proti rozsudku žalobca podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie, eventuálne aby rozsudok zruší a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Súdu vytýkal, že vôbec sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uplatnenými vo vyjadrení

z 15.1.2013 a neprihliadal ani na ním predložené podania žalovaného, v dôsledku čoho napadnutý
rozsudok je zmätočný a neúplný. Zotrval na tom, že s vlastníkom sporného, pri dopravnej nehode
poškodeného vozidla (B.O.F., a. s.) sa dohodol, že vozidlo dá opraviť na svoje náklady a potom ho
odstaví na parkovisko vlastníka. Poukazujúc na list žalovaného z 18.12.2006 namietal, že vlastníkavozidla upovedomil, že v prípade, ak tento neurobí žiaden úkon, na základe ktorého žalobca by
bol oprávneným uplatňovať si nároky z poistenia, príp. ani sám vlastník ich neuplatní, náklady na
opravu poškodeného vozidla žalobca si bude uplatňovať od vlastníka. Za právne významnú považoval

skutočnosť, že žalovaný v žiadnom svojom podaní sa nezmienil, že nárok žalobcu voči vlastníkovi
podlieha premlčaniu, čím žalobcovi zabránil v uplatnení svojho nároku v zákonnej lehote. Pokladal za
nesporné, že žalobca ako klient žalovaného osobne aj prostredníctvom D.A.S. trval na tom, aby advokát
rozšíril žalobu podľa jeho pokynov, pričom za dôležitú pokladal skutočnosť, že žalovaný nevyužil svoje
z §22 ods. 2 zákona o advokácii vyplývajúce oprávnenie odstúpiť od poskytovania právnych služieb.

Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že škode nemohol zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od neho žiadať, ani neuniesol dôkazné bremeno, že svojho klienta vhodným spôsobom poučil,
že sa nebude riadiť jeho pokynmi a nerozšíri žalobu. Zastával preto názor, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný klientovi škodu spôsobil činnosťou v súvislosti s výkonom advokácie, že škoda
žalobcovi vznikla jeho nekonaním a že je daná príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou
s výkonom advokácie a vznikom škody. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tom, že za celé obdobie právneho zastupovania od žalobcu
nedostal žiaden pokyn ani urgenciu na podanie ani rozšírenie žaloby proti vlastníkovi vozidla, „celú
vec“ prenechal na svedka Juhása, ktorý namiesto žalobcu prejednával vec so žalovaným, žalobca mal
vedomosť o postoji advokáta, že v danej veci žalobu nerozšíri, kým bude prebiehať trestné stíhanie

svedka E.. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu v odvolaní sa nezaoberajú skutočnosťami podstatnými
pre posúdenie žalovaného nároku ani nesúvisia s meritom veci. Vedľajší účastník vo vyjadrení k
odvolaniu zopakoval svoje stanovisko prezentované v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalobca v
replike na odvolanie žalovaného zopakoval niektoré svoje tvrdenia a právne názory prezentované aj v
konaní pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) v
rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal
napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach 31.3.2015 o 14,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II.
poschodí.

Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu
vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti skutkových záverov súdu nič nezmenili ani odvolacie námietky
žalobcu, ktoré sú len opakovaním už aj v priebehu konania na prvom stupni prezentovaných tvrdení,
s ktorými súd zákonne a presvedčivo sa vysporiadal. V odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky

otázky, ktoré pre vec majú podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia.
Napadnutý rozsudok aj z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný, nesignalizuje možnosť takého porušenia
procesných práv účastníka konania, v dôsledku ktorého by bol namieste postup podľa §221 ods. 1 písm.
f) OSP. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach

odkazuje na dôvody v ňom uvedené.

Dňa 6.10.2010 na Okresnom súd Košice I v posudzovanej veci z podnetu žalobcu ako (bývalého)
klienta proti svojmu (bývalému) advokátovi začalo súdne konanie o náhradu škody o 7 184,96 € (216
454 Sk). V posudzovanej veci z hľadiska skutkového stavu medzi účastníkmi nebolo sporným, že v

konaní pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 35Cb/46/2006 proti žalovanej leasingovej spoločnosti
B.O.F., a.s. vedenom o zaplatenie iného peňažného nároku advokát nerozšíril žalobu o ďalší nárok
(216 454 Sk) titulom vydania bezdôvodného obohatenia v podobe žalobcom v servise zaplatenej ceny
za opravu motorového vozidla vo vlastníctve leasingovej spoločnosti, čím advokát mal porušiť svoju
právnu povinnosť riadiť sa pokynmi klienta v procesnom postavení žalobcu. Žalobca tvrdí, že žalovaný

týmto nekonaním vážne poškodil záujmy klienta a spôsobil mu majetkovú ujmu, pretože už uplynula
premlčacia doba. Sám žalobca nárok žalobou na súde neuplatnil ani žalobu nerozšíril. Sporným medzi
účastníkmi bolo, či klient vôbec dal pokyn advokátovi, aby v danom súdnom konaní takto rozšíril žalobu o
sporný nárok. Úspešnosť žaloby na náhradu škody ale vychádza z troch základných prvkov, ktoré musiabyť naplnené kumulatívne: (i) porušenie povinnosti právneho zástupcu; (ii) vznik škody; a (iii) existencia
príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma prvkami s tým, že je na žalobcovi, aby ich naplnenie preukázal.

V danom prípade aj za predpokladu naplnenia druhého prvku, t. j. že na strane žalobcu vznikla ujma
v jeho majetkovej sfére vynaložením nákladov na opravu cudzieho motorového vozidla, poškodenie
ktorého on priamo nespôsobil (hoci svojím konaním umožnil, aby dané vozidlo užíval E. E., ktorý ho
poškodil pri ním zavinenej dopravnej nehode), prvý a tretí prvok, ako sú uvedené vyššie, určite neboli
naplnené. Žalobca predovšetkým nepreukázal, či svojmu advokátovi vôbec dal pokyn na rozšírenie

žaloby o ďalších 216 454 Sk proti leasingovej spoločnosti, pričom v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. o
advokácii advokát je povinný chrániť a presadzovať záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi (§18 ods.
1), pokyny a záujmy tretích osôb nie sú preňho relevantné, pričom žalobca tak v samotnej žalobe, ako
aj neskôr v konaní tvrdil, že na takýto procesný úkon advokáta poverili len takéto osoby („myslím že
pokyn mu dal E. E. a potom aj D.A.S.“, „ja osobne taký pokyn som nedal“), on priamo ako klient advokáta
nepoveril vykonaním takéhoto úkonu. Samotný svedok E., ktorý vo vzťahu k žalovanému ani nekonal

z poverenia žalobcu, pritom poprel, žeby takýto pokyn advokátovi dal on. Sú preto správne závery
súdu prvého stupňa, že v posudzovanom prípade nemožno uvažovať o porušení právnej povinnosti
advokátom, keďže v žalobe tvrdená povinnosť advokáta preukázane ani neexistovala. Vo svetle týchto
argumentov potom je irelevantné zaoberať sa úvahami, prečo advokát nevyužil v §22 zákona o advokácii
zakotvené právo odstúpiť od zmluvy s klientom, že tento o premlčaní nároku klienta (ne)poučil, prípadne

ho poučil (ne)dostatočne, ani že klienta vhodným spôsobom nepoučil o tom, že sa nebude riadiť
jeho pokynmi a žalobu nerozšíri. Úvahy súdu prvého stupňa sú správne, aj pokiaľ výpoveď žalobcu
zo 16.1.2013 (v podstate ide len o odpovede na sled vopred pripravených otázok jeho zástupcu), v
porovnaní s jeho skoršou výpoveďou hodnotil ako účelovú a pripravenú, odvolací súd s nimi plne sa
stotožňuje a na tieto odkazuje. Po obsahovej stránke odpovede na položené otázky totiž absolútne

nekorešpondovali s tým, ako o tých istých rozhodných skutočnostiach žalobca vypovedal na prvom
súdnom pojednávaní (č. l. 65 - 68 spisu), pričom v odpovediach žalobcu išlo značný, žalobcom absolútne
nevysvetlený obrat v jeho vyjadreniach učinených tesne pred prednesom záverečných rečí, keď už
všetky dôkazy boli vykonané a účastníkom bolo známe, aké skutočnosti boli nimi zistené.

Odhliadnuc od toho, že nie je naplnený základný prvok (i) pre zodpovednosť žalovaného, zo žalobcom
poskytnutého opisu skutkových okolností je zrejmé, že uplatnenie práva na náhradu škody proti
advokátovi (nevedno, pre aké pohnútky) opiera o istotu, že by bol úspešným v súdnom spore o
vydanie bezdôvodného obohatenia proti majiteľovi auta v čase vynaloženia nákladov na jeho opravu,
t. j. nepripúšťa, žeby dané konanie preňho stále mohlo mať negatívny výsledok. Samotné uplatnenie

súkromnej žaloby v spore nezaručuje však právo na pozitívny výsledok vo forme vyhovujúceho rozsudku
súdu. Akokoľvek, nie je možné vopred prezumovať nielen výsledok súdneho konania, ktoré by prebehlo,
ale v danom prípade nie je možné prezumovať ani to, či súd by vôbec súhlasil s takou zmenou žaloby
v prebiehajúcom súdnom spore, predmetom ktorého bol iný nárok žalobcu (§95 OSP) a v kladnom
prípade, s akým výsledkom spor o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia by skončil v merite. Zo

všetkých týchto dôvodov môže ísť nanajvýš len o hypotetický predpoklad úspešnosti žalobcu s daným
nárokom v konaní 35Cb/46/2006.

Vzhľadom na absenciu žalobcom produkovaných dôkazov tiež nemožno ani len predpokladať, či
žalovaná leasingová spoločnosť v takomto prípadnom spore by sa vôbec bránila námietkou premlčania

proti nemu takto uplatneného práva a či s touto obranou by mala úspech. Ako správne konštatoval
súd prvého stupňa, v danej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že od leasingovej spoločnosti
zaplatenie sporných 216 454 Sk vymáhal, že táto odmietala plniť a rovnako bolo jeho povinnosťou
preukázať konanie povinného subjektu nasvedčujúce tomu, že v prípadnom súdnom konaní zaplateniu
spornej sumy bude sa brániť námietkou premlčania. Žalobca takéto skutočnosti ani len netvrdil,

nieto ešte navrhoval o nich dôkazy. Navyše treba podotknúť, že aj za predpokladu, že žalobcovi v
spore 35Cb/46/2006 nárok na 216 454 Sk by nebol priznaný rozsudkom súdu len pre žalovanou
spoločnosťou vďaka nečinnosti advokáta úspešne uplatnenú námietku premlčania, premlčané právo
nezaniká, len sa oslabuje, t. j. naďalej existuje ako naturálny záväzok, ktorý povinný subjekt, v danom
prípade leasingová spoločnosť, môže kedykoľvek dobrovoľne splniť. Keďže brániť sa v súdnom konaní

námietkou premlčania výlučne je právom dlžníka a len od neho závisí, či a v ktorom prípade ho uplatní,
žalobca stále môže (hoci aj s úspechom) sporný nárok proti leasingovej spoločnosti uplatniť žalobou
na súde.Z hľadiska posudzovania príčiny a následku každá z vyššie uvedených okolností znamená pretrhnutie
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti (iii), čo bez ďalšieho (a to aj
každá z nich čo i len jednotlivo) taktiež vylučuje zodpovednosť advokáta za spôsobenú škodu, a aj preto

nárok žalobcu uplatnený v tu posudzovanom konaní správne bol zamietnutý. Odvolací súd napadnutý
rozsudok preto potvrdil ako vecne správny (§219 OSP), vrátane rozhodnutia o trovách konania.

Z dôvodov, pre ktoré rozsudok vo veci samej bol potvrdený, ani odvolací súd nevzhliadol potrebu
podrobnejšie sa zaoberať listinnými dôkazmi, ohľadom ktorých žalobca v odvolaní namietal, že súd

prvého stupňa s nimi sa nevysporiadal. Súd nie je povinný vyjadriť sa ku všetkým predloženým alebo
navrhovaným dôkazom, ale len k tým, ktoré sú pre rozhodnutie danej veci rozhodujúce. Z práve
uvedených dôvodov žalobcom namietané listiny taký význam pre rozhodnutie v tu posudzovanej veci
nemajú. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď v odôvodnení rozsudku k týmto nezaujal žiadne
stanovisko.

Odvolacísúdotrováchúspešnéhožalovanéhovodvolacomkonanínerozhodoval,pretožetentonepodal
návrh na takéto rozhodnutie (§ 224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 a 151 ods. 1 OSP, a contrario).
Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jeho trovy v
odvolacom konaní neboli účelne vynaložené. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu po
obsahovej stránke v podstate je doslovným zopakovaním jeho stanoviska vyjadreného v konaní pred

súdom prvého stupňa, za ktoré trovy náhrada mu už bola priznaná. Pokiaľ sa vyjadroval k absencii
procesného návrhu žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov v konaní pred súdom prvého stupňa či k
právu namietať zaujatosť sudcu, jeho vyjadrenia boli bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci.
Neúspešnému žalobcovi náhrada trov neprináleží.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.