Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/655/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206801
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
IČO: 001 660 73, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 03. 04. 2014 č. k. 4C/370/2012-62, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému
z titulu náhrady škody zaplatenia sumy 3.964,58Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 792,92 Eur.
Majetková škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená okresným súdom v exekučnom konaní
tvrdeným nesprávnym úradným postupom, konkrétne rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. O trovách konania rozhodol okresný súd
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní exekučným spisom

3Er/909/2010 Okresného súdu Revúca prvostupňový súd zistil, že dňa 10. 12. 2010 bola na súd
podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému B.
O. pre vymoženie 1.271,83 Eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
v Bratislave. Uznesením zo dňa 04. 01. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol po preskúmaní exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku keď zistil, že
dojednanie o rozhodcovskej doložke je neprijateľnou podmienkou v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj ustanoveniami Smernice 93/13 EHS a uvedeným rozhodcovským rozsudkom bolo

oprávnenému priznané aj plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Následne bola exekúcia
zastavená. Keďže bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 10. 12.
2010 a súd rozhodol 04. 01.2011 súd vyvodil, že tento časový úsek nemožno považovať za zbytočný
prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, žalobu považoval za nedôvodnú.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V

rozsiahlom odvolaní namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, okresný súd rozhodol v jeho
neprítomnosti, hoci neboli pre tento postup splnené zákonné podmienky. On trval na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré však bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Postupom súdu mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom, neumožnil mu vyjadriť sa ktvrdeniam žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, čím došlo k porušeniu jeho práva na kontradiktórne
konanie. Ďalej odvolateľ uvádza, že vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie, hoci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím opätovne došlo k porušeniu jeho práva na kontradiktórny

súdny proces. Namietal, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu predložiť písomné vyjadrenie a
preto malo byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, keď skutkovým základom mal byť žalobcom
tvrdený skutkový stav. Súd namiesto toho ignorujúc príslušné zákonné ustanovenie § 153b O. s. p.
doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého rozsah a obsah si určil sám. K posúdeniu majetkovej
škody vytýka súdu ignorovanie všetkých tvrdení žalobcu k majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na

udržiavanie a správu informačného systému a titulu výdavkov na administratívne, publikačné, poštové
a telekomunikačné výdavky. Rozhodnutie považuje v tejto časti za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. K nemajetkovej ujme vytýka súdu, že nevysvetlil, prečo nekonštatoval porušenie práva
napriek tomu, že toto bolo objektívne zistené, pričom pre nesprávny úradný postup nenašiel súd
žiadne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie označil za vnútorne rozporné, keď napriek
zisteniu porušenia práva súd toto nekonštatoval a na takejto chybe postavil svoje rozhodnutie o

nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným

v napadnutom rozsudku, tiež s jeho odôvodnením, ktoré považuje za zrozumiteľné, jasné a presvedčivé.
Námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné. V súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozsudku, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd prvú námietku - že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. O námietke
zaujatosti v tejto veci rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu U.. F. O. z prejednávania
a rozhodovania veci nevylúčil (č. k. 15NcC/627/2012 - 9 zo dňa 14. 11. 2012). Podľa ustálenej
súdnej praxe sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je odporcom súd, na
ktorom sudca vykonáva súdnictvo, nie je dôvodom na jeho vylúčenie (napr. 3NcC/14/2010 - uznesenie

NS SR, 6Cdo/201/2013, 3Cdo/202/2013).

Odvolací súd preskúmal všetky ďalšie podstatné odvolacie námietky a aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozsudkom okresného súdu. Konštatuje, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a na tieto aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu,

súd vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu o nesplnení predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu považuje v celom rozsahu za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený
nesprávny úradný postup. Prvostupňový súd jasne a presvedčivo vysvetlil, z akého dôvodu nezistil
tvrdené porušenie súdu rozhodnúť vec v zákonnej lehote. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu
odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré je vecne správne a zákonné.

K ďalším odvolacím námietkám odvolací súd konštatuje, že je z nich zrejmé, že ide o odvolanie
podávané v mnohých veciach a preto mnohé odvolacie námietky vôbec nesúvisia s odôvodnením
napadnutého rozsudku. Bezdôvodná je námietka ohľadne tvrdenia, že súd nemohol rozhodnúť bez
ústneho prejednania veci, pretože zo spisu je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že súd v

dostatočnejlehoteurčiltermínriadnehopojednávaniaatotoajvykonal,hocajvneprítomnostiúčastníkov
konania, keď žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil a z vážneho dôvodu nepožiadal o odročenie
pojednávania, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť dal a súhlas s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

Ďalšianámietkaopovinnostirozhodnúťrozsudkomprezmeškanieneobstojí,pretožejebezakýchkoľvek

pochybností zrejmé, že žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila a toto bolo včas doručené právnemu
zástupcovi žalobcu.Pokiaľ ide o námietku ohľadne nemajetkovej ujmy a o nedostatkov v odôvodnení rozsudku odvolací
súd uvádza, že vzhľadom na zistenie, že zo strany okresného súdu v exekučnom konaní 3Er/909/2010
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, neboli preto naplnené podmienky zodpovednosti za škodu

podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ako sa tejto domáhal žalobca, nebolo preto dôvodné, aby sa súd
zaoberal správnosťou, resp. oprávnenosťou či už výšky skutočnej škody alebo tvrdenej nemajetkovej
ujmy. Za takéhoto stavu nemožno preto ani konštatovať, že rozhodnutie je v tomto smere nepresvedčivé,
či nedostatočne odôvodnené. Preto ani z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý súdny proces.

V zmysle uvedeného, ako aj vzhľadom na dôvody, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvého stupňa a ktoré
nepovažoval odvolací súd za potrebné vzhľadom na ich presvedčivosť opätovne uvádzať, bol rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. potvrdený.

Zároveň súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ustanovenie
§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalovaná bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania,

pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani zo spisu nevyplývajú trovy odvolacieho
konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.