Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206773
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512206773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: D. I. H. O. E. Ň. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom W., H. Č.. X, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa
rodičov matka: G.. P. I. H. O. E. Ň. E. Q. Á. , trvale bytom W., H. Č.. X, otec G.. U. X. A. E. F. O. E. , trvale

bytom P., E. I. Č.. XXX, v skutočnosti bytom W., H. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou Niku & partners, s. r.
o., Bratislava, Prokopa Veľkého č. 51, IČO: 36 866 008, za ktorú koná JUDr. Anna Niku, o návrh matky
na zmenu splátok zročného výživného a o úpravu styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V. zo dňa 14. novembra 2013, č.k. 20 P 126/2012-227, v znení opravného uznesenia
zo dňa 14. júla 2014, č.k. 20 P 126/2012-269, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 14. novembra 2013, č.k. 20 P
126/2012-227, v znení opravného uznesenia zo dňa 14. júla 2014, č.k. 20 P

126/2012-269,vovýroku,ktorýmsúdzmenilrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIII.zodňa14.10.2008,
č.k. 20 C 238/2004-546, v časti dlhu na zročnom výživnom tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie
od 29.1.2003 do 14.10.2008 ku dňu 14.11.2013 v neuhradenej výške 9.374,38 € je
otec maloletého D. I., narodený dňa XX.X.XXXX, povinný zaplatiť v siedmych splátkach splatných vždy
do 15. dňa v mesiaci od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, z toho v šiestich splátkach po
1.500,-- € mesačne a v jednej splátke v sume 374,38 €, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok

riadne a včas sa stáva zročným celý dlh, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým súd rozhodoval o úprave styku otca s maloletým D. I., vo výroku o náhrade trov
konania, rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 14.11.2013, č.k. 20 P 126/2012-227, v znení opravného
uznesenia zo dňa 14.7.2014, č.k. 20 P 126/2012-269, zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III.
zo dňa 14.10.2008, č.k. 20 C 238/2004-546, v časti dlhu na zročnom výživnom tak, že dlh na zročnom

výživnom za obdobie od 29.1.2003 do 14.10.2008 ku dňu 14.11.2013 v neuhradenej výške 9.374,38 €
je otec maloletého D. I. povinný zaplatiť v siedmych splátkach splatných vždy do 15. dňa v mesiaci od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, z toho v šiestich splátkach po 1.500,-- € mesačne a v
jednej splátke v sume 374,38 €, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva
zročným celý dlh; ohľadom stretávania sa otca s maloletým rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení,
že styk otca s maloletým D. sa neurčuje, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa
14.10.2008, č.k. 20 C 238/2004-546, v časti styku otca s maloletým; žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania.Vychádzal z návrhu matky doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.4.2012, ktorým sa domáhala zmeny
rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14.10.2008, č.k. 20 C 238/2004-546,
vo výroku o výživnom a zročnom výživnom spôsobom, že otec bude povinný platiť výživné vždy do 15.

dňa v mesiaci a zročné výživné, ktoré bolo v čase vyhlásenia rozsudku v sume 465.484,-- Sk (15.451,24
€) otec zaplatí v mesačných splátkach po 1.500,-- € vždy do 15. dňa v mesiaci popri bežnom výživnom
od podania návrhu na zmenu uvedeného rozsudku, pretože u otca došlo k podstatnej zmene okolností
v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím. Zostalo právoplatne skončené dedičské
konanie po otcovi otca maloletého D. a množstvo nehnuteľností nadobudli (len) príbuzní otca maloletého

D.. Išlo pritom o majetok, ktorý mohol a mal zdediť aj otec maloletého D. a pokiaľ sa ho vzdal v prospech
svojej matky a sestry, odmietnutím dedičstva úmyselne skrátil svoj majetok, ktorý mohol nadobudnúť a
ktorý neskôr mohol nadobudnúť jeho syn. Keďže nechcela, aby otec maloletého predal svoj majetok,
netrvala na jednorazovej úhrade zročného výživného, ale v splátkach po 1.500,-- € mesačne. Okrem
oficiálneho príjmu má otec aj príjmy pomimo a hlavne z diét, keď aj v súčasnosti chodí na časté služobné
cesty do Rakúska. Pokiaľ by bol celý dlh vyplatený v roku 2008, resp. v roku 2009, prichádzala by vtedy

do úvahy liečba maloletého D. delfínmi, ktorá by vzhľadom na diagnózu maloletého bola indikovaná.
Maloletý bude potrebovať novú posteľ a pravdepodobne aj kompletný nábytok do detskej izby, keďže v
bytovom dome majú opakovane problém s plošticami, čo neskôr aj zdokladovala potvrdeniami správcu
a tiež lekárskym potvrdením. Keďže otec nezaplatil výživné za mesiace máj a jún 2013, spôsobilo im
to značné problémy, keďže z májového výživného synovi platila tábor. V tomto čase nemohol ísť plávať

a ani ísť do školy v prírode. Taktiež by maloletý chcel rehabilitačného koňa, ktorý stojí cca 690,-- € a
peniaze by celkovo mohla použiť na rehabilitácie.

Súčasne navrhla zmeniť citovaný rozsudok vo výroku o úprave styku otca s dieťaťom tak, že otec bude
oprávnený stretávať sa s maloletým poslednú sobotu v mesiaci v čase od 7.00 hod. do 13.00 hod. s tým,
že maloleté dieťa odovzdá otcovi v mieste jej bydliska, kde otec jej ho odovzdá, prípadne súd upraví

styk otca s maloletým na základe dokazovania s prihliadnutím na konanie vedené
na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 2 Em 1/2010, v ktorom sa nachádza aj list od otca zo dňa
21.3.2012. V ňom otec okrem iného uvádzal, že sa nebude dožadovať ďalších stretnutí. Rozsudok v
tejto časti súd prvého stupňa už ďalej ničím neodôvodnil.

Znapadnutéhorozsudkuvyplýva,žerodičianapojednávanídňa24.1.2013uzavrelirodičovskúdohoduv

časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým, ktorou sa v podstate rozhodli upustiť od autoritatívneho
vymedzenia styku v ostatnom rozhodnutí súdu; súd ju v súlade s ustanovením § 25 ods.
1 v spojení s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine prevzal do výroku tohto rozhodnutia, pričom v
tomto smere nevykonával ďalšie dôkazy.

Podľa názoru otca nenastala u neho taká zmena pomerov, podstatná, ktorá by odôvodňovala zmenu

rozsudku. Jeho pomery sa v zásade nezmenili, resp. ak, tak v jeho neprospech, keďže momentálne má
oproti predchádzajúcej úprave znížený príjem. Naďalej však vlastní garsónku a spláca úver. Dohoda
dedičov z roku 2011 nemôže mať za dôsledok zmenu výšky splátok určených v roku 2008. Ak by aj
nadobudol nehnuteľnosti, ešte to neznamená, že nadobudol majetok, z ktorého by mohol uhradiť dlh
na výživnom v požadovaných splátkach, keďže by najskôr musel mať možnosť

tento majetok speňažiť. Ak by však aj dedil, nadobudol by iba majetok, ktorý by bol vždy v podielovom
spoluvlastníctve s predkupným právom rodiny, preto aj prípadné scudzenie, resp. vôbec scudziteľnosť
týchto nehnuteľností by bola značne problematická. Poukázal tiež na hodnotu nehnuteľností, ktoré
boli nadobudnuté titulom dedenia. Z jeho strany nešlo o dobrovoľné vzdanie sa majetku, ale dohoda
vychádzala z istých historických okolností, keď dostal za života poručiteľa dary, ktoré boli zarátané a tiež

boli zohľadnené investície jeho sestry do nehnuteľností. Dedičské konanie by mohlo byť zohľadnené
výlučne v inom konaní v spojení s ustanovením § 75 Zákona o rodine, keď v danom
prípade musí súd striktne posudzovať zmenu okolností, resp. porovnávať okolnosti, za ktorých bolo
prijaté pôvodné rozhodnutie, a v súčasnosti; z majetkových pomerov by súd mohol
vychádzať pri tvorbe úspor. Návrhu by mohol vyhovieť v prípade, ak by napr. vyhral v športke alebo

mu bola vyplatená mimoriadna odmena. Okrem príjmu, ktorý je dokonca nižší než suma, ktorú platí na
výživu maloletého D. vrátane splátok na dlhu na výživnom, iný príjem ani majetok nemá, nedarí sa mupredať ani garsónku. Súčasnú situáciu považoval dokonca za výhodnejšiu pre matku a
maloletého, keď matka nepracuje a v zásade žije spolu so synom z výživného ním zasielaného.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný

skutkový stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14.10.2008, č.k. 20 C
238/2004-546, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2009, sp. zn. 4 Co
75/2009, bolo určené, že otcom maloletého D. je G.. U. X., maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matky a otcovi určená vyživovacia povinnosť v sume 5.000,-- Sk mesačne od 29.1.2003 do 31.12.2003,
v sume 5.500,-- Sk mesačne od 1.1.2004 do 31.12.2004, v sume 6.000,-- Sk mesačne od 1.1.2005 do

31.12.2005, v sume 9.000,-- Sk mesačne od 1.1.2006 do 31.12.2006, v sume 15.000,-- Sk mesačne od
1.1.2007 do 31.12.2007 a v sume 11.000,-- Sk mesačne od 1.1.2008 naďalej. Dlžné výživné za obdobie
od 29.1.2003 do 14.10.2008 v sume 465.484,-- Sk otcovi uložil zaplatiť po 3.000,-- Sk mesačne popri
bežnom výživnom. Tiež bol upravený styk otca s maloletým D. na každú párnu sobotu v mesiaci v
čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. V tom čase bola matka na ďalšej rodičovskej dovolenke do šiestich
rokov veku dieťaťa, v roku 2008 poberala rodičovský príspevok v sume 4.560,-- Sk mesačne, vlastnila

dvojgarsónku na H. Č.. X Q. W., bola slobodná, bez iných vyživovacích povinností. Otec bol slobodný,
ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, vlastnil garsónku na H. Č.. XX Q. W.. V roku 2008 dosahoval
čistý príjem cca v sume 38.203,-- Sk mesačne. Rozsah vyživovacej povinnosti otca bol naposledy
posudzovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 17 P 81/2010,
v ktorom bol rozsudkom zo dňa 27.10.2010 zamietnutý návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti

otca zo sumy zo sumy 365,13 € mesačne na sumu 689,-- € mesačne, a síce v dôsledku absencie takej
podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého, ktorá by mala za následok potrebu väčšej participácie
otca na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého, ako aj v dôsledku v konaní preukázaných
nezmenených možností, schopností a majetkových pomerov otca. V tom čase súd vychádzal zo stavu,
keď o rozsahu vyživovacej povinnosti otca bolo rozhodované iba bezmála o dva roky skôr. V tej dobe

maloletý navštevoval základnú školu, teda z uvedeného hľadiska k zmene pomerov
na jeho strane nedošlo, rovnako ani z hľadiska zdravotného, keďže zdravotné problémy maloletého
pretrvávajú od jeho narodenia. V dôsledku doby uplynulej od určenia výživného taktiež súd nemohol
konštatovať takú významnú zmenu pomerov u maloletého v súvislosti s vývojom
životných nákladov, ktorá by zakladala jeho nárok na vyššie výživné. K zmene pomerov došlo u oboch

rodičov maloletého, keď matka ukončila čerpanie ďalšej rodičovskej dovolenky a v súvislosti s nástupom
maloletého do školy mala vytvorenú možnosť zaradiť sa aspoň v obmedzenom rozsahu do pracovného
procesu a zabezpečiť si tak vyšší príjem, než v predchádzajúcom sledovanom období.
Otcovi vznikla vyživovacia povinnosť k manželke uzavretím manželstva (dňa 14.2.2009), keď manželka
otca bola študentkou denného vysokoškolského štúdia a zníženie jeho zárobku v dôsledku zmeny

zamestnávateľa. Otec ukončil predchádzajúce zamestnanie v spoločnosti Terraprojekt, a.s., dohodou
po rozhodnutí zamestnávateľa, že ďalší zamestnanecký pomer otca je nežiaduci z pohľadu
zamestnávateľa, ako aj zamestnania pre výhrady zamestnávateľa voči jeho konaniu k zákazníkom
spoločnosti. Súd následné zníženie zárobku otca u ďalšieho zamestnávateľa vyhodnotil v súlade s
ustanovením § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Z dôvodu veku maloletého a jeho zdravotného

stavu súd zohľadňoval osobnú opateru matky ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k
nemu, aj keď už nie až v takej miere, ako v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom, a to z dôvodu
ukončenia jej čerpania rodičovskej dovolenky a nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku.
Naďalej za primerané výživné k preukázaným pomerom maloletého, ako aj jeho rodičov, považoval
sumu stanovenú v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 20 C 238/2004 o

určenieotcovstvaaúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletémuD..Vdanomkonanísúdtiežprihliadol
na krytie určitých potrieb maloletého z mesačného štátneho prídavku, ako aj ďalších štátnych dávok
priznaných maloletému v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu.

V predmetnom konaní (podľa § 163 ods. l veta prvá O.s.p.) sa súd prvého stupňa nezameral na opätovné
prehodnocovanie výšky výživného zo strany otca, na zmenu pomerov na strane rodičov a maloletého

odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine v
spojení s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p., ale posudzoval, či sa zmenili okolnosti, ktoré boli rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie splátok zročného výživného za čas od 29.1.2003 do 14.10.2008, v sume
465.484,-- Sk (15.451,24 €) splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp.zn.
20 C 238/2004, ktoré bol otec povinný zaplatiť po 3.000,-- Sk mesačne spolu s bežným výživným,

vždy do 20. dňa v mesiaci. Matka otca P.. B. X. uvádzala, že po smrti jej manžela rodinný dom apozemky rodiny X. podľa trhového ohodnotenia mali hodnotu 140.920,-- €. Keďže rodinný dom bol v
bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov, do dedičstva patrila len manželova polovica domu, a
teda polovičný podiel predstavoval sumu 70.460,-- €. Manželova polovica domu sa delila na tri diely, a

teda podiel syna predstavoval približne sumu 24.000,-- €. Z tejto sumy bol jej syn (otec maloletého D.)
vyplatený nasledovne: v roku 2003 celá rodina X. (otec, matka, sestra a starí rodičia po matke) prispela
na kúpu garsónky sumou 600.000,-- Sk (cca 20.000,-- €). Na zvyšnú časť nehnuteľnosti si syn zobral
hypotekárny úver. V roku 2008 mu zakúpila osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia v hodnote
6.000,-- €. V roku 2011 synovi požičala 3.700,-- € na zaplatenie nákladov nevydatej matky, výživného

a zaostalého výživného na maloletého D.. Z dôvodu hospodárskej krízy, úpadku v stavebníctve na
slovenskom trhu a s tým súvisiaceho nedostatku práce, spolu s nebohým manželom mu pomáhala, a aj v
súčasnosti niekedy stále ešte pomáha, pri splátkach výživného na maloletého D., ktoré zaberá viac ako
polovicučistéhomesačnéhopríjmujejsyna.Vroku2007sajejdcérasmanželomfinančnespolupodieľali
na výmene pôvodných energeticky náročných okien na ich rodinnom dome v P. v celkovej hodnote
17.000,-- €. V ďalších rokoch dcéra s manželom investovali do rekonštrukcie rodinného domu 7.000,--

€ (rekonštrukcia podláh, vnútorných povrchov stien a schodiska). Z týchto dôvodov nebol po smrti jej
manžela synovi vyplatený dedičský podiel. Synovi dokonca poskytli ešte viac. Pamätala si aj sumy, ktoré
vyberali z vkladných knižiek, resp. z účtov detí, a zo stavebného sporenia. Na garsónku
išli všetky úspory jej, manželove a tiež ich rodičov vrátane peňazí, ktoré sporili pre syna a dcéru. Suma
251.595,-- Sk bola poskytnutá z vkladnej knižky dcéry, rovnaká suma z vkladnej knižky syna, 50.000,--

Sk z účtu dcéry, 15.000,-- Sk boli jej vlastné úspory, 72.355,-- Sk zo stavebného sporenia dcéry a syna,
22.777,-- Sk jej vlastná poistka, ďalších 100.000,-- Sk si požičali od dobrého priateľa, ktorú pôžičku mu
následnemuselivrátiť.Ztohtodôvodudedičstvosivysporiadalitak,žemajetoksirozdelila(len)sdcérou.
Zo spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 25 D 335/2011, Dnot 73/2011, o
prejednaní dedičstva po poručiteľovi U. X., narodený dňa XX.X.XXXX, zomrel dňa 16.6.2011, mal súd

preukázané, že čistá hodnota dedičstva po poručiteľovi (starom otcovi maloletého D.), po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po odrátaní pasív, bola určená v sume
122.359,82 €. Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti vedené pre katastrálne územie P. v LV XXXX ako
1/2 rodinného domu súp. č. XX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX, v LV č. XXX ako rodinný dom
súp. č. XXXX spolu s pozemkom označeným ako parcela registra „C“ č. XXX, ďalej početné pozemky

ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pivnica, ostatné plochy, lesné pozemky, trvalé trávne porasty,
orná pôda, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., H., W., M. F., podrobne označené v osvedčení
o dedičstve vydanom dňa 16.11.2011. Dedičmi v I. dedičskej skupine boli manželka poručiteľa P.. B.
X. (stará matka maloletého D.), dcéra poručiteľa G.. B. C.O., rodená X., a otec maloletého D. G.. U.
X.. Na základe dedičskej dohody bolo dedičstvo vysporiadené tak, že všetky nehnuteľnosti nadobudli

pozostalá manželka a dcéra poručiteľa v rozsahu ako je uvedené v osvedčení o dedičstve
bez povinnosti výplaty podielu G.. U. X., nakoľko táto nebola žiadaná. Ku dňu 1.11.2013 predstavovala
otcom neuhradená časť dlhu na zročnom výživnom od 21.9.2003 do 14.10.2008 sumu 9.374,38 €, a teda
z celkovej dlžnej sumy 15.451,23 € otec v splátkach zaplatil sumu 6.076,85 € (z celkového súčtu dlžného
a ďalšieho bežného výživného od októbra 2008 do októbra 2013 v sume 37.724,35 € otec zaplatil sumu

28.349,97 €, z čoho bežné výživné za uvedené obdobie predstavovalo sumu 22.273,12 €).

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že okolnosti, za ktorých súd pristúpil k určeniu splatnosti dlhu na
výživnom v celkovej sume 465.484,-- Sk v splátkach po 3.000,-- Sk mesačne popri bežnom výživnom
v sume 11.000,-- Sk sa medzičasom podstatne zmenili. Okresný súd Bratislava III. vo svojom ostatnom
rozhodnutí pri určení splatnosti dlhu v splátkach (vzhľadom na absenciu konkrétneho odôvodnenia

v tomto smere), bezpochyby prihliadal na vtedajšiu platobnú schopnosť otca vychádzajúcu z jeho
vtedajších zárobkových a majetkových pomerov, ktoré súd zohľadňoval aj pri určení bežného
výživného. Po rozhodnutí súdu došlo k podstatnej zmene okolností, keď otec bol účastníkom dedičského
konania, pričom jeho zákonný dedičský podiel predstavoval, vychádzajúc z celkovej hodnoty dedičstva,
sumu 40.786,33 €. Uzavrel dedičskú dohodu, na základe ktorej celé dedičstvo nadobudli ostatné dve

spoludedičky bez povinnosti výplaty jeho dedičského podielu. Aj za zohľadnenia čiastky, ktorú dostal
za života od poručiteľa, pôvodne deklarovanej v sume 600.000,-- Sk (19.916,35 €), resp. matkou otca
neskôr vyčíslenej dokonca na sumu 700.545,-- Sk (23.253,83 €), z ktorej je potrebné odrátať
položky poskytnuté výlučne matkou, resp. z iných zdrojov, než z majetku poručiteľa, zostávajúca časť
hodnoty dedičského podielu, ktorého sa otec maloletého vzdal, stále prevyšuje celkovú výšku jeho dlhu

na výživnom k maloletému D. (15.451,24 € ku dňu 14.10.2008), keď v čase vyporiadania
dedičstva (november 2011) mal už časť z tohto dlhu pri pravidelnom plnení v zmysle rozhodnutia súduuhradenú. Súd v tejto súvislosti dodal, že dedičstvo nemuselo byť vyporiadané tak, žeby otec nadobudol
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, čo by podľa argumentácie právnej zástupkyne otca
značne sťažilo ich scudzenie. Dedičská dohoda mohla byť uzavretá vo viacerých variantoch, otec mohol,

a napokon aj v záujme maloletého mal, trvať na výplate svojho dedičského podielu, hoci aj za súčasného
započítania toho, čo za života dostal od poručiteľa (§ 484 Občianskeho zákonníka). Otec mal teda
možnosť nadobudnúť majetok v dedičskom konaní v značnej hodnote, ktorého sa ale bez vážneho
dôvoduvzdalvplnomrozsahuvprospechsvojichblízkychosôb.Užvčasevznikudlhunavýživnom,t.j.v
období, počas ktorého otec na výživu maloletého neplatil vôbec, resp. v nižšom rozsahu než zodpovedal

jeho schopnostiam a možnostiam a potrebám dieťaťa, matka maloletého D. zabezpečovaním plnej
výživy maloletého fakticky plnila aj diel otca na výživnom. Pri rozložení splatnosti dlhu na dlhšie obdobie
(v danom prípade pri nezmenených splátkach by mal byť zostatok dlhu uhradený pri reálnom splácaní
už od roku 2009 za ďalších takmer 8 rokov) dochádza k faktickému bezúročnému úverovaniu otca
matkou, čo súd nepovažoval za súladné so záujmami dieťaťa; súdna prax smeruje k tomu, aby bol dlh
na zročnom výživnom uhradený čo najskôr, najneskôr do 3 rokov. Je teda nespravodlivé, aby bol otec

naďalej neprimerane zvýhodňovaný na úkor maloletého, potreby ktorého odôvodňovali použitie dlžnej
čiastky už v minulosti, t.j. v období, v ktorom došlo ku vzniku dlhu. Zostalo bez významu, ako účelne
s peniazmi matka naloží v prospech dieťaťa v budúcnosti, keď pochybnosťami o účelnosti ich použitia
otec okrem iného zdôvodňoval svoj nesúhlas so skoršou splatnosťou dlhu. Všeobecne rešpektovaný
princíp potencionality vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam povinnej osoby (§ 75 ods.

1 Zákona o rodine) nemožno vztiahnuť výlučne len na určenie výživného, ale je aplikovateľný aj na
prípad prehodnocovania dôvodnosti úhrady dlhu na výživnom v splátkach, pri rozhodovaní o ktorom súd
v rámci rozhodujúcich okolností posudzuje aj platobnú schopnosť a osobné pomery povinnej osoby. V
tejto súvislosti poukázal na R V/1968, R 87/1966. Navyše rozhodnutie, ktorým boli pre splácanie čiastok
výživného, ktoré sa stalo zročným do jeho právoplatnosti, nestráca povahu rozhodnutia o výžive. Výrok

o náhrade trov konania odôvodnil len ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o zmene splátok zročného výživného a vo výroku o úprave styku otca
s maloletým D., podal včas odvolanie otec dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Výrok rozsudku súdu prvého

stupňa o úprave styku otca s maloletým D. nezodpovedá obsahu spisu, keďže rodičia o tomto neuzavreli
dohodu, obidvaja len súhlasili s tým, aby styk nebol určený. Dohoda v písomnej forme ani v zápisnici
súdu o tomto nebola medzi rodičmi uzavretá. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že sa vzdal
majetkového prospechu, keď na základe rozhodnutia o dedičstve predmet dedičstva nadobudli ostatné
dve dedičky bez povinnosti výplaty podielu v jeho prospech, čo súd považoval za podstatnú zmenu

okolností na jeho strane. Pri skúmaní podstatnej zmeny okolností je potrebné porovnať zmenu pomerov
v čase rozhodovania súdu pôvodným rozhodnutím (ktorým bol dlh na zročnom výživnom vyčíslený
a určený spôsob jeho zaplatenia) a pomerov, ktoré súd zistil na základe vykonaného dokazovania v
konaní, v ktorom rozhoduje o zmene splatnosti nesplatenej časti dlhu. V čase rozhodovania súdu v roku
2008rozhodnutím,ktoréhozmenysamatkadomáhavtomtosúdnomkonaní,dosahovalpríjem38.203,--

Sk netto mesačne, mal hypotekárny úver v sume 600.000,-- Sk na kúpu nehnuteľnosti, ktorý spláca po
4.730,-- Sk mesačne, bol vlastníkom garsónky - bytu č. X na IV. poschodí obytného domu v W. na H. Č..
XX. Matka bola v tom čase výlučnou vlastníčkou bytu č. XX (dvojgarsónky) na IV. poschodí obytného
domu v W. na H. Č.. X, nepracovala, žila iba z finančnej výpomoci, z dávok v hmotnej núdzi, bol jej
vyplácaný rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, do šiesteho roku veku maloletého D. bola na ďalšej

materskej dovolenke, ktorá jej skončila v januári 2009, pričom sama uviedla, že následne zváži možnosť
zamestnania sa, prípadne požiada o opatrovateľský príspevok. Pomery na jeho strane sa nezmenili
natoľko podstatne, aby to zakladalo možnosť zmeny pôvodného rozhodnutia vo výroku o spôsobe
zaplatenia zročného výživného. Zdôraznil, že v ďalšom konaní o zvýšení výživného matka úspešná
nebola.Matkasaprácivyhýbaonarodeniamaloletého,využívanapokrytiesvojichvýdavkovajvýdavkov

maloletého sociálny systém, bez prijatia zodpovednosti za plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči
maloletému aj finančne, túto si plní iba osobným plnením. Od rozhodnutia súdu sa jeho majetkové
pomery nezmenili, ale v jeho neprospech sa zmenili príjmové pomery, keďže jeho zamestnávateľ z
dôvodu celoplošného zníženia miezd znížil jeho príjem z pôvodných 800,-- € mesačne netto od 1.4.2013
na 450,-- € mesačne brutto, t.j. 374,-- € mesačne netto. Aby bol schopný splácať bežné výživné

spolu s pôvodne určenou splátkou dlhu na zročnom výživnom, hradiť splátky hypotekárneho úveru a
uhrádzať svoje aspoň tie najzákladnejšie a nevyhnutné potreby, je nútený každý mesiac si peniazepožičať; nepretržite mu pomáhajú príbuzní a najbližší priatelia. Napriek tomu sa snaží nehnuteľnosť
už dlhšiu dobu predať, ktorá je ale pre existujúci nevysporiadaný právny vzťah v bytovom dome
nepredajná. Základom pre uzavretie dedičskej dohody bola okolnosť, že rodina mu od narodenia

maloletého neoceniteľným spôsobom finančne pomáhala, ešte za života otca mu poskytla finančné dary
vo vysokej hodnote. Súd bez opory v zákone a nenáležite zhodnocuje nesprávnosť, resp. nezákonnosť
pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. v časti o plnení dlhu v splátkach, keďže ide
o právoplatne rozhodnutú vec; neprináleží súdu sa v tomto duchu už k právoplatnému rozhodnutiu
vyjadrovať. Súd nepostupoval správne, keď sa obmedzil pri posudzovaní jeho konania v súvislosti s

uzavretím dohody dedičov iba na matematický výpočet hodnoty dedičstva, hodnoty jeho
zákonného dedičského podielu so zohľadnením iba čiastky, ktorú dostal od poručiteľa.
Nezohľadnil investície jeho sestry a jej manžela do hodnoty samotného dedičstva po poručiteľovi, ktoré
nie sú zanedbateľnými a ktoré zvýšili hodnotu samotného dedičstva bez pričinenia
poručiteľa. Nezohľadnil ani to, že týmto si jeho sestra a manžel riešili svoju bytovú otázku. Jemu
rodičia pomohli riešiť jeho bytovú otázku, že výlučne len sestra, matka, zabezpečovali všetky výdavky

spojené s liečebnými procedúrami, opatrovali a doopatrovali jeho otca. Ak by trval na výplate dedičského
podielu a súčasne by nenadobudol zákonný dedičský podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach,
takýto výsledok by mohol dosiahnuť iba prostredníctvom uzavretia dohody dedičov, s čím však ostatní
dedičia nemali dôvod súhlasiť, pretože nemajú finančné prostriedky na jeho výplatu a naviac ani nemali
za to, že pri započítaní plnení, ktoré mu boli poskytnuté zo strany poručiteľa, resp. plnení, ktorým bola

bez pričinenia poručiteľa zvýšená hodnota dedičstva po poručiteľovi, mal nárok na výplatu akéhokoľvek
plnenia. Ak by aj nadobudol podiel v majetku poručiteľa, tento by predať nemohol inému v dôsledku
predkupného práva spoluvlastníkov. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že týmto spôsobom sa bez vážneho
dôvodu vzdal majetkového prospechu v prospech svojich blízkych, a teda je nespravodlivé, aby bol
naďalej neprimerane zvýhodňovaný na úkor maloletého. Nebol zvýhodnený, už vôbec nie na úkor

maloletého. Ak by sa matka riadne zamestnala, plnila by si svoju vyživovaciu povinnosť, aj finančne, a
čiastku, ktorou prispieva na výživu maloletého, by používala výlučne na pokrytie jeho potrieb, maloletý
by mal tým zabezpečené pokrytie svojich odôvodnených potrieb, aj pri zohľadnení jeho zdravotného
stavu, nadštandardne. Okolnosť zavretia dedičskej dohody a prevzatie dedičstva výlučne ostatnými
spoludedičmi vyhodnocuje súd ako jeho vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu.

Túto okolnosť zákon viaže iba s určením výživného, keď v ustanovení § 75 ods. l zákona o rodine
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Z tohto dôvodu dané
ustanovenie nie je aplikovateľné na danú vec, pretože nejde o určenie výživného, ale o revíziu výšky
splátok podľa už existujúceho rozhodnutia o určení výživného. Pre daný prípad je rozhodujúca iba

podstatná zmena okolností, za ktorých bolo rozhodnuté pôvodne. Keďže takáto podstatná zmena
okolností na jeho strane nenastala, napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, nemajúce oporu v
zákonnom ustanovení. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým
zmenil splátky zročného výživného, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok v uvedenom
rozsahu zmeniť a návrh matky zamietnuť. Vo výroku o úprave styku bolo potrebné rozhodnúť tak, že

styk otca s maloletým sa neurčuje; schválenie rodičovskej dohody nemá oporu v zákone. Preto navrhol
odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku zmeniť a rozhodnúť, že styk
otca s maloletým sa neurčuje. O náhrade trov odvolacieho konania navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť
tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu.

Matka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca naďalej trvala na tom, že otec sa

dobrovoľne vzdal majetku z dedičstva po svojom otcovi v sume 40.786,6 €, aby za cenu fiktívne, len na
súdnom konaní papierovo preukázané ochudobnenia sa, nepriaznivo postihol svojho maloletého syna.
Okrem toho otec si vedome necháva znižovať plat a zotrváva v zamestnaní s platom minimálne o 60 %
nižším ako zodpovedá jeho pracovnému miestu „vedúci projektant“ v stavebníctve s praxou 13 rokov.
Investorom je osoba, ktorá mala byť manželkou otca. Na súdnych pojednávaniach deklaroval, že jej

daroval 250.000,-- Sk (8.298,50 €) na zveľadenie rodičovského domu v W., kde B. F. prevádzkuje I. I..
Ďalej otec uviedol, že daroval v decembri 2008 svoj podiel v stavebnej a projekčnej firme S. X..H..E..
svojej sestre. V súčasnosti je po výpovedi dohodou v bývalom nadštandardne platenom zamestnaní
zamestnancom firmy S., X..H..E.. V novembri 2009 odišiel od zamestnávateľa dohodou, pričom v
poslednej výplate dostal plat 3.222,44 € brutto, t.j. o 1.325,04 € vyšší, ako priemer predchádzajúcich

mesiacov. To odporuje písomnému potvrdeniu zamestnávateľa, že otec od neho odišiel bez odstupného,
resp. tvrdeniu otca, že musel odísť kvôli neuspokojivému správaniu sa voči zákazníkom firmy. V rokoch2012-2013 kompletne zrekonštruoval svoju garsónku, podlahový rozmer garsónky zväčšil o minimálne
11,5 m2, dal nové zariadenie; v tom čase býval už v prenajatom rodinnom dome v F. W.. Ak by bola
pravda, že otec zarába od 1.4.2013 len 450,-- € brutto, je nereálne, aby mu Slovenská X., Y..X.., poskytla

ďalšie záložné právo zo dňa 26.11.2013, teda ďalší úver. Má za to, že otec vedome pracuje za nižší
príjem, ako je cena práce odborníka, ako on, na trhu práce. Tým ukracuje nielen seba, ale aj chorého
maloletého syna o vyššiu životnú úroveň. Peniaze, ktoré mal od rodičov na kúpu garsónky v roku
2003 dostať, nie sú v takej výške, aby boli dôvodom na vzdanie sa dedičstva. Je otázne, či skutočne
chce otec garsónku predať, keď ju zaťažil ďalším úverom. Na domových schôdzach bytového domu

je nielen plateným zástupcom bytového domu, ale aj vo výbore zástupcov vlastníkov bytového domu,
ktorí rozhodujú o odpredaji priestorov nadstavby bytového domu, v ktorom sa garsónka nachádza.
Na týchto stretnutiach a rokovaniach ohľadom odpredaja podkrovných priestorov vchodov č. 30-36
vystupuje ako majiteľ svojej firmy, ktorá by mala záujem tieto priestory odkúpiť a dobudovať v nich byty
na ďalší predaj. Na súdnom pojednávaní podrobne preukázala všetky náklady na maloletého, ktoré
presahujú sumu výživného na syna od jeho otca. Popiera, žeby žila z výživného na syna. V dôsledku

starostlivosti o syna má nárok a poberá peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. Tým, že ju na internete otec maloletého D. osočuje, že má dieťa ako životnosť,
svedčí o nenávisti otca dieťaťa voči nej ako matke maloletého D., o neznalosti zdravotného stavu syna
a následných komplikáciách, o neochote otca prijať stav, že má chorého syna namiesto zdravého,
bez morálnych zásad, dostatočných vedomostí a komplexných znalostí stavu a situácie napíše nielen

o matke svojho jediného dieťaťa, ale aj na adresu syna hocikde a hocičo hanlivé, klamlivé, vedome
zavádzajúce a skresľujúce. Skutočný záujem o dieťa otec nemá. Od januára 2003 do decembra 2006
výlučne sama živila syna, on ani jeho časť rodiny jej neprispeli ničím, od decembra 2006 do septembra
2009 otcovi dlh na výživnom stále narastal. Ku dňu 1.11.2013 dlh na výživnom predstavoval sumu
9.374,38 €. Žiadna platná legislatíva Slovenskej republiky nepodporuje bezúročné úverovanie rodiča

na zameškanom výživnom, prípadne rodičom, s ktorým žije. Nie je v súlade s morálnymi a výchovnými
princípmi, ani v súlade s dobrými mravmi, aby otec maloletého dieťaťa celé detstvo syna užíval tak
vysokú sumu peňazí, ktoré už mali byť použité na potreby a výdaje dieťaťa. Syna 2,5 roka nevidel,
nenavštívil, nekontaktoval sa s ním, napriek tomu, že syn navštevoval školu na vedľajšej ulici, kde má
garsónku a korešpondenčnú adresu. Ako otec je neznalý synovej diagnózy (Asperger), následných

záchvatov a prejavov, ktoré je potrebné vedieť a hlavne chcieť ustáť. Skôr otcovi navrhovala striedavú
starostlivosť o maloletého, kedy by nemusel platiť výživné, len sa rovnakým dielom ako ona podieľať
na starostlivosti o syna, nielen finančne; vôbec neuviedol, kedy tak chce urobiť. Zmena pomerov u
maloletého syna od vynesenia rozsudku Okresným súdom Bratislava III. v roku 2008 na vyživovaciu
povinnosť nastala 2x, keď nastúpil do l. ročníka základnej školy a keď v súčasnosti je žiakom II. stupňa

základnej školy; medzitým mu k DMO žiaľ pribudla ďalšia diagnóza (Aspergerov syndróm - zo spektra
autistických porúch). Napriek tomu výživné nebolo zvýšené 5 rokov, zameškané výživné nebolo doposiaľ
doplatené, otec nedaruje ani 2 % z dane zo svojho príjmu synovej škole. U otca podstatná zmena najmä
finančných okolností od posledného pojednávania po vynesení rozsudku na výživné na maloleté dieťa
v roku 2008 a do súčasnosti nastala viackrát. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti potvrdiť.

Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrvával na dôvodoch uvedených v odvolaní. Zdôraznil,
že súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetom konania pred prvostupňovým súdom nebolo
opätovné prehodnocovanie výšky výživného, tvrdenia matky boli predmetom konania pred súdom
prvého stupňa. Navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť spôsobom navrhnutým v jeho odvolaní.

Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k odvolaniu otca, k vyjadreniu matky sa nevyjadril.

Opravným uznesením zo dňa 14.7.2014, č.k. 20P 126/2012-269, súd prvého stupňa opravil záhlavie a
výrok napadnutého rozsudku spôsobom podrobne v opravnom uznesení uvedenom.

Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu, teda aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (§
212 ods. 2 písm. a/, § 206 ods. 1, ods. 2 veta druhá O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len

O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď
pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol
podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie otca je len sčasti dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 18. marca 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III.
zo dňa 14.10.2008, č.k. 20 C 238/2004-546, v časti dlhu na zročnom výživnom tak, že dlh na zročnom

výživnom za obdobie od 29.1.2003 do 14.10.2008 ku dňu 14.11.2013 v neuhradenej výške 9.374,38 € je
otec maloletého D. I., narodený dňa XX.X.XXXX, povinný zaplatiť v siedmych splátkach splatných vždy
do 15. dňa v mesiaci od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, z toho v šiestich splátkach po
1.500,-- € mesačne a v jednej splátke v sume 374,38 €, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok
riadne a včas sa stáva zročným celý dlh, odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu

už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

Rozsudky odsudzujúce k plneniu v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach majú svoje
opodstatnenie len za nezmenených pomerov. Možno ich zmeniť (§ 163 ods. l O.s.p.) na návrh
v prípade, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré boli rozhodujúce pri pôvodnom (predchádzajúcom)

rozhodnutí. Pri zmene rozsudku podľa § 163 ods. l O.s.p. súd nepreskúmava správnosť pôvodného
rozsudku, ale sa zaoberá len otázkou, či sa (následne) podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie už prisúdených v budúcnosti zročných dávok alebo splátok a v čom
podstatná zmena spočíva. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
zmenu podstatnú, nielen prechodnú. V rámci toho je potrebné mať preukázané aj (následné) chovanie

účastníkov konania, vrátane toho, či a ako sa pričinili o nadobúdanie, stratu, udržanie majetku (podľa
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 75 ods. l Zákona o rodine).

V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa dôsledne riadil citovaným zákonným ustanovením,
zásadami, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane otca
maloletého D. preukázaných v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 20 C

238/2004, s pomermi existujúcimi v nasledujúcom období, v čase rozhodovania súdu napadnutým
rozsudkom (v roku 2013); z tohto dokazovania vyvodil správnej skutkové závery a následne správne
právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Nie je sporným, že k podstatnej zmene pomerov
došlo u otca maloletého D. tým, že bez vážnych dôvodov sa vzdal výhodného majetkového prospechu
v dedičskom konaní po jeho nebohom otcovi v prospech ďalších dedičov bez toho, aby získal a vôbec

trval na poskytnutí protihodnoty majetku (v sume minimálne 40.786,33 €), dostatočnej na to, aby zročné
výživné uhradil jednorazovo. Dôvody otca uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé privodiť pre neho
priaznivé rozhodnutie. Ak jeho sestra vložila nemalé finančné prostriedky do majetku poručiteľa, a
tým zvýšila hodnotu dedičstva, nič jej nebránilo, aby vložené investície ako svoju pohľadávku žiadala
zohľadniť v konaní o dedičstve, čo sa ale nestalo. Takéto chovanie sestry odvolateľ nemôže potom

zohľadňovať vo svoj prospech. Je notorietou, že dedičské konanie je konanie nesporové, kde aj aktíva,
pasíva, dedičstva závisia od zhodného tvrdenia účastníkov, a teda hodnota majetku poručiteľa nemusí
doslovne zodpovedať všeobecnej hodnote určenej podľa ponuky a dopytu; majetok poručiteľa tak
nemusí, už v tom čase nemusel, zodpovedať skutočnej hodnote určenej podľa ponuky a dopytu. Zostalo
irelevantné aj to, že sestra odvolateľa a jej manžel vloženými investíciami do majetku poručiteľa riešili

svojubytovúotázkuvrodičovskejnehnuteľnosti,pretožetútootázkunebolpovinnýriešiťotecmaloletého
D.. V neprospech otca vyznieva jeho tvrdenie aj v tom, že len jeho sestra a matka zabezpečovali všetky
výdavky spojené s liečebnými procedúrami, opatrovali a doopatrovali jeho otca. V prípade, ak by v
dedičskom konaní nebola uzavretá dohoda dedičov, súd by vyporiadal dedičstvo podľa ustanovenia
§ 175q O.s.p. po zohľadnení namietaného a preukázaného obdarovania otca maloletého D. (len) jeho

otcom za života presahujúci rámec obvyklého darovania (§ 484 Občianskeho zákonníka). Keďže sa
otec bez vážnych dôvodov vzdal zákonom dovolených práv, ale aj povinností, účastníka v konaní o
prejednaní dedičstva po jeho nebohom otcovi, vzdal sa bez vážnych dôvodov preukázateľne vysokého
majetkového prospechu. Tieto skutočnosti zároveň odôvodňujú vznik podstatnej zmeny pomerov nastrane otca smerujúcu ku zmene predchádzajúceho rozhodnutia vo výroku o zaplatení zročného
výživného. Zníženie zárobkových možností otca, pribudnutie vyživovacej povinnosti, bolo zohľadnené
Okresným súdom Bratislava V. v konaní vedenom pod sp.zn. 17 P 81/2010 o návrhu matky na zvýšenie

vyživovacej povinnosti otca k maloletému D.. V tomto konaní, už bez ďalšieho, vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody nemalo žiaden právny význam. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nehodnotil
predchádzajúce rozhodnutie, vychádzal z neho. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z
ustanovenia§157ods.2O.s.p.Vňomdalsúdprvéhostupňajasnúapresvedčivúodpoveďnapodstatnú
otázku, prečo otcovi podstatne skrátil čas zaplatenia zročného výživného. Dôkazy hodnotil v súlade

s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo; správne vyhodnotil chovanie otca. Ďalšie dôvody otca spočívajúce v tom,
aby sa aj matka zamestnala, aby tak zabezpečila prostriedky pre seba a možnosti plniť si vyživovaciu
povinnosť k maloletému D. aj vo finančnom vyjadrení, odvolací súd považuje za nenáležité. Totiž
vzhľadom na zdravotný stav syna ani len netvrdil, či a ako je sám schopný a ochotný sa spolupodieľať
na starostlivosti o syna, ako by matka mala zabezpečovať starostlivosť o syna v prípade plnenia si

pracovných povinností. Otec ani len netvrdil, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa sa vyskytla vada,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212
ods. 3 O.s.p.). Výživné má spotrebný charakter, a tak aj zročné výživné je potrebné zaplatiť riadne a
čo najskôr.

Vo výroku, ktorým súd rozhodoval o úprave styku otca s maloletým D., v súvisiacom výroku

o náhrade trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.). Výrok o úprave styku otca s maloletým D.
nie je vôbec odôvodnený a z tohto pohľadu potom je absolútne nepreskúmateľný. Súd len uviedol, že
rodičia uzavreli na pojednávaní dňa 24.1.2013 rodičovskú dohodu, ktorou sa v podstate rozhodli upustiť
od autoritatívneho vymedzenia styku (č.l. 93 spisu). V rozpore s tým je ale tvrdenie otca v odvolaní, že

takúto dohodu rodičia neuzavreli. Matka vo svojom návrhu navrhla upraviť styk otca s maloletým D. vždy
v poslednú sobotu v mesiaci v čase od 7.00 hod do 13.00 hod.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní je preto za aktívnej účasti oboch rodičov o návrhu matky
na úpravu styku otca s maloletým D. rozhodnúť, majúc pritom na zreteli záujem maloletého D.. V
novom rozhodnutí rozhodne súd opätovne aj o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred

odvolacím súdom (§ 224 ods. 1, 3 O.s.p.).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho

súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý

dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a

ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.