Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/46/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113225904
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113225904.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:
V.. W. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. 8, D., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Mrázovský &partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, Žilina, IČO: 36 855 278, proti
odporcovi: W. Y., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom V. XX, A., štátny občan SR, o zaplatenie 7.500 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 7.500 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15.000 eur od 9.5.2011 do 30.9.2011 a úrok z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 7.500 eur od 1.10.2011 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.922,15 eur (súdny poplatok
vo výške 450 eur a trovy právneho zastúpenia 1.472,15 eur) a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Mrázovský& partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, Žilina č.
účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v UniCredit Bank pobočka Žilina, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.8.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
7.500 eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 28.3.2011 poskytol odporcovi
bezúročnú pôžičku vo výške 15.000 eur a odporca sa zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť do 8.5.2011.
Odporca dňa 30.9.2011 uhradil časť pôžičky vo výške 7.500 eur a zostatok dlhu predstavuje 7.500 eur.
Navrhovateľ súčasne uplatňuje i úrok z omeškania vo výške vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15.000 eur
od 9.5.2011 a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.500 eur od 1.10.2011 až do zaplatenia,
keďže odporca nereagoval na jeho výzvu.

Rozsudkom č.k. 17C 46/2014-88 zo dňa 19.5.2014 Okresný súd Žilina (v poradí prvý) návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 7.500
eur spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania) a náhrady trov konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k. 11Co 397/2014-49 zo dňa 29.9.2014 zrušil
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že postupom okresného súdu došlo k odňatiu odporcovi základných práv účastníka v občianskom
súdnom konaní, najmä práva vyjadriť sa k podanej žalobe, k návrhom na vykonanie dokazovania, uviesť
skutkové tvrdenia na svoju obhajobu a preukázať ich navrhnutými alebo predloženými dôkazmi, právo
vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a skutkovej a právnej stránke veci. Povinnosťou okresného súdu
bude v zmysle vyššie uvedeného doručiť žalobu s prílohami do vlastných rúk odporcu, prípadne aj fikciou

doručenia v zmysle ust. § 47 ods. 2 O. s. p., ale tak, aby boli splnené všetky zákonom predpokladané
podmienky náhradného doručenia. Povinnosťou okresného súdu bude odporcu účinným spôsobom
predvolať na pojednávanie a vec opätovne prejednať a rozhodnúť.

Jediným dôvodom odvolania odporcu v súdenej veci bolo odňatie mu možnosti konať pred súdom v
súvislosti s vykonaním pojednávania zo dňa 19.5.2014, kedy nemohol brániť svoje práva, písomne
sa vyjadriť k veci a nemohol uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a tiež zúčastniť sa pojednávania pred súdom.

Súd v ďalšom konaní vytýčil termín pojednávania na deň 14.1.2015, ktoré bolo pre dôvody na
strane odporcu odročené, keďže odporca e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 13.1.2015 zaslal
ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania na iný neskorší termín z dôvodu jeho choroby,
s odôvodnením, že lekárske potvrdenie doloží, ale momentálne nemá prístup k skenu. Súd spolu s
predvolaním na nariadené pojednávanie na deň 25.2.2015 odporcovi na adresu prechodného pobytu
doručoval návrh na začatie konania spolu s uznesením zo dňa 17.2.2014, ktorým bol odporca vyzvaný
na splnenie povinnosti v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p. a na podanie vyjadrenia k veci odporcom súd určil
lehotu 15 dní, zároveň odporca bol poučený v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p., t.j. o povinnosti označiť
dôkazy. Predvolanie na termín pojednávania spolu s návrhom a uznesením o poučení boli dňa 21.1.2015
doručené odporcovi do vlastných rúk. Odporca sa žiadnym spôsobom či už počas poskytnutej lehoty
na vyjadrenie, ani po jej uplynutí k veci samej nevyjadril, na nariadené pojednávanie dňa 25.2.2015
sa nedostavil. Odporca opätovne e-mailovým podaním dňa 24.2.2015 (deň pred pojednávaním) zaslal
ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania na iný neskorší termín vzhľadom k jeho pracovnej
neschopnosti. Súd žiadosť odporcu o odročenie pojednávania posúdil v súvislosti s uplatňovaným
procesným právom, ktoré je odporcovi priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a
odporcom tvrdený a nepreukázaný dôvod nepovažoval za závažný dôvod pre odročenie pojednávania.
Odporca si sám vytvoril prekážku prítomnosti na pojednávaní; jeho návrh na odročenie pojednávania
dňa 25.2.2015 nemá náležitosti návrhu podľa § 119 O.s.p (nebola dodržaná lehota bez zbytočného
odkladu - od doručenia uznesenia do podania návrhu na odročenie pojednávania uplynula lehota viac
ako 1 mesiaca, čo súd nevyhodnotil ako lehotu bez zbytočného odkladu a jeho návrh nemal ani ostatné
náležitosti preukazujúce, že zdravotný stav odporcu neumožňuje účasť na pojednávaní). Potvrdenie o
tvrdenej jeho pracovnej neschopnosti doposiaľ nedoložil a pripojená lekárska správa zo dňa 9.2.2015 k
návrhu na odročenie pojednávania osvedčuje len tú skutočnosť, že odporca bol v tento deň ambulantne
ošetrený. Súd nemá zákonnú povinnosť (§ 119 O.s.p.) odročiť súdne pojednávanie a ak sa odporca
opakovane na termín pojednávania nedostavil, k návrhu i napriek výzve súdu sa nevyjadril, musí znášať
aj následky svojej neprítomnosti. Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom
prípade nebolo využité a sám odporca sa vzdal možnosti konať pred súdom, uplatňovať tie procesné
práva a plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona vyplývajú. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
odporcu pri aplikácií ustanovenia § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a doteraz
vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ v priebehu ďalšieho konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení.
Nárok odvodzoval od písomne uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 28.3.2011, kedy požičal odporcovi
peňažnú sumu 15.000 eur, odporca prevzatie potvrdil a sumu sa zaviazal vrátiť najneskôr do 8.5.2011.
Z poskytnutej pôžičky navrhovateľ dňa 30.9.2011 prevzal od rodičov odporcu sumu 7.500 eur, pričom
odporca dlžnú sumu 7.500 eur doposiaľ neuhradil.

Z overenej kópie navrhovateľom predloženej listiny - „Zmluva o pôžičke“ súd zistil, že bola uzavretá
dňa 28.3.2011 medzi účastníkmi konania a navrhovateľ ako veriteľ poskytol dlžníkovi návratnú pôžičku
vo výške 15.000 eur a vyplatenie peňažnej pôžičky dlžník potvrdil podpisom tejto zmluvy. Zároveň sa
odporca ako dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť pôžičku najneskôr do 8.5.2011, pôžička bola dohodnutá
bezúročne. Zmluva je podpísaná obidvoma účastníkmi tak veriteľom (navrhovateľ) ako aj dlžníkom
(odporca).

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný. V tlačive pre dokladovanie jeho
pomerov ako účastníka konania, ktorým navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov zo dňa 9.12.2014 (čl.58 ) v časti 5 (dlhy účastníka konania) uviedol pôžičku od veriteľa
(navrhovateľ) a požičanú sumu 7.500,- eur (tj. pôžičku, ktorá je predmetom tohto konania).

Predmetom prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie zostatku peňažnej
sumy 7.500 eur titulom poskytnutej pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná
forma (táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne) pričom odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičku
vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa
požadovať vrátenie pôžičky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú
najčastejšie peniaze. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu
o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a
jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah ktorého obsahom sú práva a
povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z
pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej
kvality.

Všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, vyhodnotil súd vo vzájomných
súvislostiach a rozhodol tak, že je právne dôvodné priznať navrhovateľovi uplatňované peňažné plnenie
titulom vrátenia pôžičky. Zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že medzi navrhovateľom a
odporcom bol založený právny vzťah z pôžičky zo dňa 28.3.2011 a základnou povinnosťou odporcu ako
dlžníka bolo vrátiť pôžičku vo výške 15.000 eur najneskôr do 8.5.2011. Skutočnosť, že k odovzdaniu
sumy 15.000 eur došlo dňa 28.3.2011 bola v konaní nepochybná, čo odporca ako dlžník prevzatie
potvrdil svojim podpisom na predloženej písomnej zmluve. Teda medzi účastníkmi konania vznikol
právny vzťah z pôžičky, odporcovi vznikol záväzok vrátiť peňažné plnenie a tomu zodpovedajúce právo
veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Odporca nesplnil svoj záväzok vrátiť celú pôžičku do dohodnutej
doby a zaplatil len časť a to 7.500 eur a zostávajúca časť dlhu doposiaľ predstavuje sumu 7.500 eur
ako neuhradený zostatok pôžičky (tento dlh voči navrhovateľovi ako veriteľovi z pôžičky uvádza i sám
odporca v tlačive o svojich dlhoch). Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p.
dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí
a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Navrhovateľ v konaní preukázal existenciu
poskytnutej pôžičky od ktorej vyvodzoval uplatnený nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie
právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu, bolo na odporcovi ako dlžníkovi. Dôkaz o opaku
(neexistencii dlhu) podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení (§ 559-587 Občianskeho zákonníka)
zaťažovalo odporcu a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovania nad tento
zákonný rámec. Nepriaznivé procesné dôsledky, neúspech v spore stíhajú v sporovom konaní toho, kto
neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie
dokázané. Keďže súd nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, preto súd
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 7.500 eur tak, ako
vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. (s účinnosťou do 31.1.2013) výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže odporca nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku ani na výzvu, vznikol navrhovateľom nárok na
zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania s
plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno
priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na

úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku
úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z
povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Základná úroková sadzba ECB k 9.5.2011 bola 1,25 %, k 1.10.2011 1,5 % zvýšená o 8
percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 9,25 % a 9,5%. Súd nárok navrhovateľa
v časti príslušenstva (úroku z omeškania) považoval za dôvodný a popri istine priznal úrok z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15.000 eur od 9.5.2011 do 30.9.2011 (tj. deň čiastočného zaplatenia
pôžičky v sume 7.500 eur ) a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.500 eur (zostávajúca
časť nesplatenej pôžičky) od 1.10.2011 až do zaplatenia

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým a konanie
končí.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku z
návrhu na začatie konania vo výške 450 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.472,15 eur
pozostávajúce z piatich úkonov právnej služby po 237,34 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 19.5.2014, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.7.2014, účasť
na pojednávaní dňa 25.2.2015) a režijného paušálu k úkonom právnej služby 2x7,81 eur, 2x 8,04 eur,
1x 8,39 eur; + 20% DPH 245,36 eur. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené trovy konania, pričom z
obsahu spisového materiálu mal nesporne preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu
na začatie konania vo výške 450 eur a vyčíslenie uplatnených trov právneho zastúpenia čo do výšky za
jednotlivé úkony boli uplatnené v súlade s § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3
Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinných zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.922,15 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).