Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213370
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1410213370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľov:
1/ V. T., bytom Q., A. XX, 2/ V. T., bytom Q., Č.. A. XXX, 3/ T. T., bytom Q., Č.. A. XXX, všetci zastúpení
Mgr. Marekom Piršelom, advokátom, Hviezdoslavov 310, proti odporcom: 1/ L. T., bytom L., M.. X. J.
X, zast. V. T., bytom L., M.. X. J.C. X, 2/ Centrop, s.r.o., Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 36 710 148,
zast. Mgr. Augustínom Španitzom, advokátom v Bratislave, Kýčerského 5, o určenie vlastníckeho práva
a iné, na odvolanie odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3. novembra 2011,
č. k. 24C 375/2010-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v spoluvlastníckom podiele 1/9 pozemku parc. registra „V.“ č.
XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 2324 m2 a pozemku parc. registra „V.“ č. XXXX, druh
pozemku: orná pôda o výmere 640 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. R. M. F., obec Q. - m.č. R.
M. F., Q. I., okres Q. I., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave,
Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania si
vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti veci samej. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 37

ods. 2, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
a vyslovil, že pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, že navrhovatelia
1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností každý v spoluvlastníckom podiele
1/9, navrhovatelia ho preukázali tým, že rozsudok súdu bude podkladom pre vykonanie záznamu v
katastri nehnuteľností za účelom zápisu ich spoluvlastníckeho práva k predmetným parcelám. Vyslovil
tiež, že existencia dvojitého zápisu vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam zakladá medzi
navrhovateľmi a odporcami stav právnej neistoty a obmedzenej navrhovateľov v riadnom výkone práv

vlastníka pozemkov registra V. v ich spoluvlastníckom podiele 1/9. Bez určenia vlastníckeho práva
navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam je ich vlastnícke právo ohrozené a ich postavenie neisté.
Mal preto za to, že tento stav dvojitého zápisu vlastníckeho práva je možné odstrániť iba autoritatívnym
rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k sporným parcelám.

Naliehavosť právneho záujmu vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľov, ktorou sa domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia, že odporca 2/ nie je 1/3 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,
však nepovažoval za danú. Vyslovil, že ak otázka platnosti zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté, na
základe žaloby o určenie, má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa

priamo rieši (v danom prípade otázka vlastníckeho práva) či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy nie je daný. Mal tiež za to, že rovnakorozhodnutím súdu negatívne určujúcim, že odporca 2/ nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností, nemožno uspokojivo odstrániť neistotu navrhovateľov v danom právnom vzťahu a že
pevný základ svojho právneho postavenia môžu dosiahnuť len pozitívnym určením, že sú podielovými

spoluvlastníkmispornýchnehnuteľností.Nedostatokdoloženianaliehavéhoprávnehozáujmupovažoval
za samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť a ktorý sám osebe vedie k
jej zamietnutiu. Preto v tejto časti návrh navrhovateľov zamietol.

Súd prvého stupňa konštatoval, že pri duplicitnom zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je pre
správne posúdenie vlastníckej žaloby potrebné náležite zistiť, ktorý z vlastníkov (navrhovatelia či

odporca 2/) má nadobúdací titul, ktorý na rozdiel od toho druhého je právne účinný a je na súde, aby
v prípade existencie viacerých titulov posúdil, ktorý z nich vo vzájomnej konkurencii lepšie obstojí a je
na rozdiel od druhého platným nadobúdacím titulom.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovatelia 2/ a 3/ a právny predchodca
navrhovateľky 1/ T. T., nar. XX.X.XXXX, svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nadobudli na
základe notárskej zápisnice č. N 1136/93, Nz 104/93 osvedčenie o vyrovnaní dedičských podielov. Zistil,

že odporca 2/ nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zmluvou zo dňa 22.4.2008, na
základe ktorej odporkyňa 1/ previedla na odporcu 2/ okrem svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1/3 aj spoluvlastnícke podiely navrhovateľov 1/-3/, čo vyplýva aj z oznámenia Správy katastra pre Hlavné
mesto SR Bratislavu., v ktorom sa okrem iného uvádza, že zhotoviteľ registra obnovenej evidencie pôdy
v kat. úz. R. M. F. chybne vyšetril vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/3 k tej

istej časti pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v prospech L. T. (odporkyňa 1/), ktorá následne
tento spoluvlastnícky podiel previedla na iný subjekt, pričom podľa notárskej zápisnice č. N 113/93, Nz
104/93- osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov k nehnuteľnostiam tento podiel bol vo vlastníctve
T. T., V. T. a T. T. a zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. R. M. F.. Vychádzal tak z toho, že spoluvlastnícke
podiely navrhovateľov 1/ až 3/ neboli nikdy odporkyni 1/ prevedené, resp. že ich táto žiadnym zákonným

spôsobom nenadobudla. Preto aj kúpnu zmluvu, ktorou odporca 2/ získal predmetné spoluvlastnícke
podiely navrhovateľov k nehnuteľnostiam považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. §
37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože (časť) predmetu tejto zmluvy predstavuje nemožné plnenie.
Dospel k názoru, že v danom prípade tak bola predmetnou kúpnou zmluvou podľa neho porušená
zásada súkromného práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Právny úkon

postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá podľa neho za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a
povinností, absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Mal
preto za to, že odporca 2/ nemôže mať platný nadobúdací titul k nehnuteľnostiam.

Návrh navrhovateľov v časti, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti Katastrálnemu úradu v Bratislave
vymazať odporcu 2/ ako podielového spoluvlastníka a zapísať ich ako podielových spoluvlastníkov,

každého v spoluvlastníckom podiele 1/9, zamietol z dôvodu, že takáto povinnosť pre správu katastra
vyplýva priamo z ust. § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
určené rozhodnutím súdu sa do katastra zapisuje záznamom. Duplicitný zápis vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti môže byť odstránený podľa neho na základe rozsudku, ktorým sa určuje vlastníctvo
k nehnuteľnosti v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a takéto rozhodnutie medzi účastníkmi konania

záväzným spôsobom deklaruje kto je vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu určenia súdom, rieši do tejto
doby sporné vlastnícke vzťahy medzi účastníkmi a odstraňuje problém duplicitného zápisu a takýmto
rozhodnutím je viazaný aj katastrálny úrad, ktorý na jeho základe prevedie výmaz vlastníckych práva
neúspešného odporcu „duplicitného vlastníka“, ktorého identifikácia je z výroku rozsudku v spojení s
jeho záhlavím celkom jasná. K obrane odporcu 1/, že predmetnú kúpnu zmluvu kontroloval a odsúhlasil

zodpovedný zamestnanec Katastrálneho úradu v Bratislave, z čoho možno odvodiť, že kúpna zmluva je
právne bez chýb a že je platná, uviedol, že v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra
síce preskúmava zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,

či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Konštatoval,
že obsahom rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu nie je prehlásenie zmluvy o prevode
nehnuteľnosti za platnú či neplatnú, ale povolenie vkladu vlastníckeho práva pre nadobúdateľa. Ostatné
argumenty odporkyne 1/ z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu považoval za irelevantné.Vyhradenie si rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti vo veci samej odôvodnil ust. § 151 ods.
3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 2/, ktorý žiadal rozsudok súdu

prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti zmeniť a návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietnuť,
považujúcvostatnýchzamietajúcichčastiachrozsudokzavecnesprávny, auložiťimpovinnosťnahradiť
trovy konania dôvodiac tým, že súd prvého stupňa pochybil keď z vykonaného dokazovania mal petit
navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva za dôvodný a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že podiel k predmetným

nehnuteľnostiam nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 22.4.2008, na základe ktorej odporkyňa 1/
previedla okrem svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3 k nehnuteľnostiam aj spoluvlastnícke
podiely navrhovateľov 1/ až 3/. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil predbežnú otázku
platnosti časti kúpnej zmluvy, ako aj odôvodnenosť petitu navrhovateľov v časti ich návrhu zo dňa
30.10.2011, a to z dôvodu, že sa opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že spoluvlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nadobudol v dobrej viere. Poukázal na to, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy

bola odporkyňa 1/ zapísaná na LV č. XXXX ako podielová spoluvlastníčka 2/3 spornej nehnuteľnosti
a pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy vychádzali z údajov uvedených v katastri nehnuteľností a z
údajov zapísaných na uvedenom LV, ktorý je verejnou listinou. Pri jej uzatváraní vychádzal z toho, že
stav v katastri nehnuteľností zodpovedá skutočnému stavu veci a že údaje katastra nehnuteľností sú
hodnoverné a záväzné a každý sa môže spoľahnúť na to, že takéto údaje sú pravdivé, ich hodnovernosť

nebola žiadnym spôsobom spochybnená a nebola k spornému podielu zapísaná žiadna obmedzujúca
poznámka. Preto vzhľadom na takýto stav nemal žiaden dôvod pochybovať o hodnovernosti zápisu v
katastri nehnuteľností. Uviedol, že kúpnu zmluvu uzavieral v dobrej viere, že odporkyňa 1/ je podielovou
spoluvlastníčkou sporného podielu na nehnuteľnostiach a teda si riadne splnil povinnosť uhradiť za
prevod odporkyni 1/ kúpnu cenu. Správa katastra mu tiež v predmetnom vkladovom konaní na základe

tejto kúpnej zmluvy aj po preskúmaní skutočnosti, či odporkyňa 1/ bola oprávnená nakladať so sporným
spoluvlastníckym podielom, povolila vklad k spornému spoluvlastníckemu podielu. Mal za to, že žiadnym
spôsobom neporušil žiadnu svoju povinnosť a v čase uzatvárania ani mu nemohli byť známe žiadne
okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporkyňa 1/ by nemohla byť vlastníčkou sporného podielu
na nehnuteľnostiach. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 165/11 zo dňa

11.5.2011, ktoré priznáva ochranu vlastníckeho práva ďalšieho nadobúdateľa pokiaľ svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti nadobudol na základe dobrej viery, nakoľko kúpnu zmluvu zo dňa 22.8.2008
uzavrelvdobrejviereadôverevpravdivosťaúplnosťzápisuvkatastrinehnuteľností,malzato,žeriadne
nadobudol vlastnícke právo k sporným spoluvlastníckym podielom. Mal tiež za to, že navrhovateľka 1/
nepreukázalaosvedčenímodedičstvesvojuaktívnulegitimáciunapodanieurčovaciehonávrhu,pretože

osvedčeniespornéspoluvlastníckepodielyknehnuteľnostiamdodedičstvapojejprávnompredchodcovi
T. T. nezahŕňa.

Navrhovatelia 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva, že ich spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti neboli nikdy na odporkyňu 1/ prevedené, resp.

že táto ich žiadnym zákonným spôsobom nenadobudla. Považovali tak kúpnu zmluvu, ktorou odporca
2/ získal spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti za absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 Obč.
zák., preto odporca 2/ podľa nich nemôže mať platný nadobúdací titul k nehnuteľnostiam. Boli
toho názoru, že Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že zmluvou možno nadobudnúť vlastnícke
právo len od vlastníka, pričom oprávnenie previesť svoje vlastnícke právo na iného je imanentnou

súčasťou vlastníckeho práva a prináleží výlučne vlastníkovi veci. V tomto smere podľa nich neobstojí ani
poukázanie odporcu 2/ na rozhodnutie II. ÚS ČR 165/11, pretože v otázke nadobudnutia vlastníckeho
práva od nevlastníka sa Najvyšší súd SR opätovne priklonil ku konštantnej judikatúre (napr. NS ČR
sp. zn. 30Cdo 250/2009) a opakovane potvrdil, že v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti nemožno uplatniť princíp nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere.

Taktiež poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 4280/2009). Mal za to, že dobrú vieru možno
považovať za subjektívnu kategóriu, pričom nebola nikdy vnímaná tak, že by mohla zakladať vlastnícke
právo ani v prípade ďalšieho prevodu vlastníctva a robila by tak z nevlastníka oprávneného vlastníka.
Poukázal aj na ust. § 130 ods. 1 Obč. zák. a že inštitút dobromyseľnosti musí existovať s ohľadom na
všetky okolnosti.Odporkyňa 1/ odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1
O.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa §

156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2/ nie je dôvodné.

V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právnyvzťahaleboprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Naliehavýprávnyzáujem
na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa alebo právny vzťah
ohrozený, prípadne ak by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým. U navrhovateľa
tak musí ísť o právny vzťah (právo) už existujúce alebo takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu

situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre
jeho neisté právne postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu môže mať aj osoba, ktorá nebola účastníkom tohto právneho
vzťahu, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny

záujem, zaťažuje navrhovateľa. Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná citovaným zákonným
ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v petite návrhu navrhovateľa. V zásade je naliehavý právny
záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa
by bolo bez takéhoto určenia neisté.

Navrhovatelia 1/ až 3/ sa podaným návrhom voči odporcom 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.4.2008 medzi odporkyňou 1/ ako predávajúcou a odporcom 2/ ako
kupujúcim, je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam: pozemku
parc. registra „K.“ č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 2324 m2 a pozemku parc. registra
„K.“ č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 640 m2, nachádzajúcimi sa v kat. úz. R. M. F., obec
Q. - m.č. R. M. F. , okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v

Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, každý v spoluvlastníckom podiele 1/9, a to pozemku parc. registra „K.“ č. XXXX, druh
pozemku orná pôda o výmere 2324 m 2 a pozemku parc. registra „K.“ č. XXXX, druh pozemku orná
pôda o výmere 640 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. R. M. F., obec Q. - m.č. R. M. F., okres Q. I.,
zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné

mesto SR Bratislavu. Tiež sa domáhali určenia, že odporca 2/ nie je podielovým spoluvlastníkom k
nehnuteľnostiam v podieli 1/3, a to pozemku parc. registra „K.“ č. XXXX, druh pozemku orná pôda
o výmere 2324 m 2 a pozemku parc. registra „K.“ č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 640
m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. R. M. F., obec Q. - m.č. R. M. F., okres Q. I., zapísaných na LV č.
XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu a

určenia, že Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu je povinný
vymazať odporcu 2/ ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti v podieli 1/3, a to pozemku parc.
registra „K. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 2324 m 2 a pozemku parc. registra „K.“ č.
XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 640 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. R. M. F., obec Q. - m.č.
R. M. F., okres Q. I., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa

katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu a určenia, že Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra
pre Hlavné mesto SR Bratislavu a zapísať ich ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, každého
v spoluvlastníckom podiele 1/9, a to pozemku parc. registra „K.“ č. XXXX, druh pozemku orná pôda
o výmere 2324 m 2 a pozemku parc. registra „K. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 640
m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. R. M. F., obec Q. - m.č. R. M. F., okres Q. I., zapísaných na LV č.

XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu.
Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení odôvodnili tým, že odporca 2/ je zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti a bez takéhoto určenia by ich právne postavenie bolo
neistým a ich vlastnícke právo ohrozené a súdne rozhodnutie určujúce ich vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti zaznamenané do katastra nehnuteľností považovali za spôsob dosiahnutia stavu súladu

medzi právnym stavom a stavom zapísaným, v katastri nehnuteľností a len takéto súdne rozhodnutie
môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovatelia 1/ a ž 3/ osvedčili naliehavý právny
záujem na určení, že navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý
v spoluvlastníckom podiele 1/9 pozemku parc. registra „V.“ č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o

výmere 2324 m2 a pozemku parc. registra „V.“ č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 640 m2,
nachádzajúcich sa v kat. úz. R. M. F., obec Q. - m. č. R. M. F., Q. I., okres Q. I., zapísaných na LV č.
XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. V
danom prípade bolo preukázané, že sporné pozemky parc. č. XXXX - roľa o výmere 2323 m2 a parc. č.
XXXX - roľa o výmere 640 m2 boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, pôvodne kat. úz. S. Q. v

podielovom spoluvlastníctve Š. T. v podiele 1/3, Y. L., rod. T. v podiele 1/3 a F. T. v podiele 1/3. Notárskou
zápisnicou č. N 113/93, Nz 104/93 osvedčením o vyrovnaní dedičských podielov k nehnuteľnostiam,
ktoré nadobudli dedič T. T. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava č. D 2589/76 zo dňa
4.11.1976 v dedičskej veci po neb. Š. T. nadobudli okrem iných pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX
T. T. v podiele 1/9, V. T. v podiele 1/9 a T. T. v podiele 1/9 a bol vykonaný zápis do operátu evidencie
nehnuteľností položkou výkazu zmien 96/94 na LV č. XXXX kat. úz. R. M. F.. Rozhodnutím Štátneho

notárstva Bratislava 4 č. D 156/78 zo dňa 21.12.1978 v dedičskej veci po neb. Y. L., rod. T. nadobudli
okrem iného pôvodné pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX Y. B., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/6
a Š.Á. R., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/6, zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX/XX na novozaložený
LV č. XXXX kat. úz. R. M. F.. Osvedčenie o dedičstve č. V2 ID 1130/95, Dnot 362/95 v dedičskej veci po
neb. C. T., nar. XX.X.XXXX nadobudla okrem iného pôvodné pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX

L. T., rod. L., nar. X.X.XXXX v podiele 1/3, zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX/XX na LV č. XXXX
kat. úz. R. M. F..

Zo správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu tiež vyplýva, že rozhodnutím Katastrálneho úradu v
Bratislave č. 1/2004 zo dňa 30.12.2004 bol schválený register obnovenej evidencie pôdy v katastrálnom
území R. M. F., v ktorom boli zahrnuté okrem iného pozemky registra V.-B., parc. č. XXXX a parc. č.

XXXX, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. R. M. F.V., zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX/XX, pričom
zhotoviteľ registra obnovenej evidencie pôdy chybne vyšetril vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 1/3 k citovaným pozemkom, v dôsledku čoho bolo zapísané v prospech L. T., rod. L.
v podiele 1/3 na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava IV č. D 156/78 zo dňa 21.12.1978 v
dedičskej veci po neb. Y. L., rod. T., čo je v rozpore s listinou predloženou na zápis do operátu evidencie

nehnuteľností. Následne nadobudla uvedený spoluvlastnícky podiel k pozemkom registra V.-B. parc.
č. XXXX a parc. č. XXXX spoločnosť Opera Reform Alfa, s.r.o. IČO: 36 710 148 na základe kúpnej
zmluvy povolenej správou katastra pod č. konania V-11229/08 dňa 22.4.2008, neskôr so zmeneným
názvom spoločnosti na Centrop, s.r.o. IČO: 36 710 148, t. j. odporca 2/. Vzhľadom na vyššie uvedené
Správa katastra v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona vyznačila k dotknutým pozemkom na LV

č. XXXX k vlastníkom T. T., V. T. a T. T. poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve
k nehnuteľnostiam bolo spochybnené a odporučila účastníkom uzavrieť dohodu s následným vkladom
do katastra nehnuteľností podľa § 31 katastrálneho zákona alebo podať na súde návrh na určenie
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nakoľko nie je oprávnená rozhodnúť, ktorá z predložených
právnych listín preukazujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je platná.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že spoluvlastnícke podiely navrhovateľov 1/ až 3/
neboli na odporkyňu 1/ prevedené, resp. že by ich táto nadobudla zákonným spôsobom. Preto ani
odporca 2/ nemohol získať predmetné spoluvlastnícke podiely navrhovateľov k nehnuteľnostiam na
základe predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.4.2008 uzatvorenej s odporkyňou 1/ a takýto právny úkon
treba považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

pretože (časť) predmetu tejto zmluvy predstavuje nemožné plnenie, nakoľko odporkyňa 1/ nemohla na
neho previesť viac práv ako sama mala. V dôsledku absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu“ v
zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. sa odporca 2/ nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré
odporkyňa 1/ nemohla na neho platne previesť (absolútna neplatnosť plynie z § 39 Obč. zák). Námietka
odporcu 2/, že súd prvého stupňa sa opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že spoluvlastnícke

právo k nehnuteľnostiam nadobudol v dobrej viere, nebola dôvodná, pretože kupujúci sa nestáva
vlastníkom nehnuteľnosti na základe toho, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v dobrej viere. Pokiaľ
uviedol, že Správa katastra mu tiež v predmetnom vkladovom konaní na základe tejto kúpnej zmluvy
aj po preskúmaní, skutočnosti, či odporkyňa 1/ bola oprávnená nakladať so sporným spoluvlastníckym
podielom, povolila vklad k spornému spoluvlastníckemu podielu, aj s touto otázkou sa súd prvého

stupňa správne vysporiadal, keď konštatoval, že Správa katastra nehnuteľností preskúmava zmluvu(v danom prípade kúpnu zmluvu) len z formálneho hľadiska, ale nie aj z hľadiska jej platnosti alebo
neplatnosti.Neboladôvodnáanijehonámietka,ženavrhovateľkanepreukázalasvojuaktívnulegitimáciu
na podanie určovacieho návrhu osvedčením o dedičstve č. 65D 271/2009, Dnot 36/2009, keď toto

osvedčenie neobsahuje sporné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam do dedičstva po jej právnom
predchodcovi T. T. a že nie je jeho univerzálnym sukcesorom.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej
časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p., keď
rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z

dôvodu postupu súdu prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p, ktorý rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.