Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lýdia Gálisová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/493/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205207362
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4205207362.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. O., bydlisko: F., E. XX/X,
proti odporcovi: E.. Y. Z., adresa na doručovanie: F., E. XX, zastúpenému: KUTAN & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Laurinská 18, Bratislava, IČO: 36 861 308, o zaplatenie 7.160,56 eura, o odvolaniach odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 20. júna 2014 pod č. k. 8C/125/2005-1092 a uzneseniam zo
dňa 14.08.2013 pod č. k. 8C/125/2005-1053 a zo dňa 12.06.2013 pod č. k. 8C/125/2005-1037 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd n e p r i p ú š ť a do konania na strane odporcu Mgr. H. Z..
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14.08.2013 pod č. k. 8C/125/2005-1053
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov p o t v r d z u j e.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12.06.2013 pod č. k. 8C/125/2005-1037
p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.104,12 eura
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti prevyšujúcej sumu 2.104,12 eura návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. V dôvodoch písomného rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a listinnými
dôkazmi v spisoch Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 10C/117/2004, 9C/64/2008, 7C/195/2011,
13C/48/2004. Poukázal na výsledky jednotlivých konaní. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu
Komárno z 30.05.2011pod č. k. 10C/117/2004-383 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 28.03.2012 pod č. k. 25Co/529/2011-471 bola odporcovi a Mgr. H. Z. uložená povinnosť vypratať
nebytový priestor č. 1 nachádzajúci sa na prízemí obytného domu na ulici E. so súp. č. XX do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.08.2012. Ďalším rozsudkom
Okresného súdu Komárno z 01.09.2009 pod č. k. 13C/48/2004-398 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre z 01.12.20098 pod č. k. 6Co/156/2009-434 bol zamietnutý návrh odporcu (v uvedenom
konaní v postavení navrhovateľa), o vyslovenie neplatnosti časti právneho úkonu, zmluvy o prevode
vlastníctva. Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 24.11.2009 pod č. k. 9C/64/2008-264 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 21.10.2010 pod č. k. 8Co/90/2010-314 bol zamietnutý návrh
odporcu (v uvedenom konaní v postavení navrhovateľa) o určenie vlastníckeho práva ku kancelárii
na rohu ulice E. XX a J., ležiacej na parc. č. XXX/X v kat. úz. F. o výmere 31 m2. Navrhovateľ mal
v uvedenom konaní procesné postavenie odporcu v 1. rade. Uznesením Okresného súdu Komárnozo 14.03.2013 pod č. k. 7C/195/2011-311 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
30.12.2013 pod č. k. 25Co/288/2013 bol návrh odporcu na obnovu konania vedeného pod sp. zn.
9C/64/2008. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že na danú vec aplikoval ust. § 123, § 137, § 139 ods.
1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 2, 4 zák. č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do
30.06.2004.Uviedol,žemedziúčastníkmikonaniaprebehloviacerosúdnychkonaní,predmetomktorých
bol nebytový priestor č. 1 označený ako „J.“ na prízemí domu so súp. č. XX na E. ulici v F., ktorého
spoluvlastníkom je podľa LV č. XXXX pre kat. úz. F. navrhovateľ v podiele 8091/45414-in a to povolením
vkladu V 916/03 zo dňa 20.08.2003, pričom právne účinky vkladu nastali 20.08.2003. Vzhľadom na
zásadu prejudiciality vyplývajúcej z ust. § 135 ods. 2 OSP a zásadu viazanosti súdu právoplatnými
rozhodnutiami vydanými v inom konaní, podľa § 159 ods. 2 OSP súd musí rešpektovať právoplatné
rozhodnutie a to najmä rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 28.03.2012 pod č. k. 25Co/229/2011,
ktoré vyriešilo otázku nájomnej zmluvy k predmetnému nebytovému priestoru. Z toho dôvodu ju súd
nemôže riešiť ako predbežnú otázku, ak bolo o nej rozhodnuté v inom spore účastníkov konania.
Vzhľadom na takto vykonané výsledky dokazovania dospel k záveru, že odporca nebytový priestor
užíva bez právneho dôvodu. Navrhovateľovi ako podielovému spoluvlastníkovi s poukazom na ust.
§ 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom dôvodne vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca získal užívaním predmetného nebytového priestoru
bez právneho dôvodu. Odporca sa stal účastníkom konania podaním návrhu navrhovateľa a jeho
vstupom do konania 16.03.2010. Vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému peňažnému nároku,
a preto nárok nad 2 roky pred dňom 16.03.2008 je premlčaný. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok vo
výške 7.160,56 eura za 105 mesiacov a 11 dní po 60,98 eura mesačne od 10.09.2002 do 20.06.2011.
S poukazom na vyjadrenia realitných kancelárii o trhových hodnotách prenájmu kancelárii považoval
za primeranú náhradu v sume 53,70 eura mesačne za 31,29 m2. Pri zohľadnení vznesenej námietky
premlčania za obdobie predchádzajúce dátumu 16.03.2010 je nárok premlčaný s poukazom na ust.
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za obdobie od 16.03.2008 do 20.06.2011 predstavujúce 38
mesiacov a 36 dní je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.104,12 eura. Návrh v časti prevyšujúcej
sumu 2.104,12 eura zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Odporca podal odvolanie v jeho vyhovujúcej časti. Namietal, že prvostupňový súd vo veci nedostatočne
zistil skutkový stav, pretože nájomná zmluva bola uzavretá pred kolaudáciou. Namietal postup Mesta
Komárno, nedanie výpovede zo strany navrhovateľa a výzvy na vypratanie nehnuteľnosti, ktorej bol
oprávneným užívateľom. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že návrh
zamietne.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada zaplatenie celej škody od
oboch manželov Z. a žiadal pripustiť do konania manželku odporcu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky v § 213
ods. 2 - 7 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku (§ 156
ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a
nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitovpráva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen článkom 46 ods. 1 ústavy, ale aj článkom 6 ods.
1 Dohovoru.
Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil.
Odvolací súd prvé rozhodnutie zrušil iba z procesných dôvodov a z dôvodu nesprávneho posúdenia
premlčania nároku navrhovateľa. Stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu v otázke ust. § 159
ods. 2 OSP a uviedol, že právoplatným rozsudkom súdu, ktorým sa ukladá povinnosť, sa adresátom
účinkov tohto rozhodnutia označeným v ust. § 159 ods. 2 OSP zakladá prekážka právoplatne
rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 OSP). Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov
konania, v ktorom bolo vydané, jeho nárok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy,
ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý riešil uvedeným
právoplatným rozhodnutím. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že
ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym (neidentický s predmetom skončeného
konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) konaní pri zodpovednosti predbežnej otázky (ktorá
právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto riešením viazaný (ust. § 159
ods. 2 OSP predstavuje totiž vo vzťahu k ust. § 135 ods. 2 veta druhá OSP osobitnú procesnú
úpravu). Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru o (ne) existencii uloženej povinnosti medzi
tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté (viď
rozhodnutia zaoberajúce sa otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia 1Cdo/133/2009
z 29.04.2010, II ÚS 349/09-36 z 20.01.2010, 1Cdo/44/2010). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že súd
vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ust. § 159 ods. 2 nemá možnosť výberu v otázke, či
bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši javiacu sa prejudiciálnu
otázku v súvislosti s riešením daného prípadu. Keďže súd nemôže riešiť ako predbežnú otázku, čo už
bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne
skončenomkonanívecsprávnealebonesprávneposúdil.Sozreteľomnaprávoplatnosťaztohoplynúcu
závažnosť a nezmeniteľnosť právoplatného súdneho rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a
akékoľvek jej nové právne posúdenie v inom konaní tých istých účastníkov je neprípustné.
V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/48/2004 sa JUDr. Y. Z. ako navrhovateľ
domáhal proti odporcovi v l. rade Mesto Komárno a ostatným odporcom, kde v postavení odporcu v 4.
rade vystupoval navrhovateľ Y. O., neplatnosti časti právneho úkonu, zmluvy o prevode vlastníctva k
bytom na základe toho, že sa stal vlastníkom bytového priestoru na prízemí obytného domu s vchodom
z E. XX na ulicu J. v F. o výmere 31 m2, ležiaceho na parc. č. 533. Okresný súd Komárno rozsudkom
z 01.04.2009 pod č. k. 13C/48/2004-398 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 01.12.2009
pod č. k. 6Co/156/2009-434 žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ na
danomurčenínepreukázalnaliehavýprávnyzáujem,pretoževprípadeúspešnostijehožalobybyspráva
katastra vyznačila stav pred právnym úkonom, za vlastníka nehnuteľnosti by bol označený odporca v l.
rade, t. j. Mesto Komárno a právne postavenie navrhovateľa by sa žiadnym spôsobom nezmenilo.
V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C/64/2008 vystupoval JUDr. Y. Z. ako
navrhovateľ, proti odporcom v l. rade Y. O. a ostatní vlastníci bytov, v ktorom sa navrhovateľ domáhal
určenia vlastníckeho práva ku kancelárii na rohu ulíc E. XX a J., ležiacej na parc. č. 283/1 o výmere 31
m2. Prvostupňový súd rozsudkom z 24.11.2009 pod č. k. 9C/64/2008-246 návrh navrhovateľa zamietol
a Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21.10.2010 pod č. k. 8Co/90/2010-314 rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd v záveroch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v
podstate k pôvodnej stavbe vybudoval prístavbu, preto v zmysle ust. § 120 Občianskeho zákonníka
prístavba a ani iné stavebné zmeny zásadne nemenia nič vo vlastníctve nehnuteľnej veci. Vlastnícke
právo k nehnuteľnosti zostalo zachované a v dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanou
prístavbou možno voči vlastníkovi pôvodnej stavby nanajvýš uplatňovať nárok na vydanie získaného
bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ nevytvoril novú stavbu, nevytvoril tým veci v právnom zmysle.
Preto žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k nebytovému priestoru.
V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/117/2004 sa navrhovateľ, v danom
konaní v postavení navrhovateľa v l. rade a ostatný vlastníci bytov domáhali proti odporcom v l.
rade Mgr. H. Z., v 2. rade E.. Y. Z. vypratania nebytového priestoru. Prvostupňový súd rozsudkom z
30.05.2011 pod č. k. 10C/117/2004-383 uložil povinnosť odporcom vypratať nebytový priestor do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku a Krajský súd v Nitre rozsudkom z 28.03.2012 pod č. k. 25Co/229/2011-471
prvostupňový rozsudok potvrdil. Odporca už v tomto konaní, ako vyplýva z odvolania proti rozsudkupodanýmnímaMgr.Z.sadomáhalneplatnostikúpnychzmlúv,ktorýmivlastnícinadobudlinehnuteľnosti.
Ďalej namietal nesprávne rozhodnutie katastrálneho úradu, keď úrad prekročil svoje kompetencie a
Mesto Komárno nenadobudlo vlastnícke právo, na základe ktorého by mohlo nehnuteľnosti postupne
previesť na navrhovateľov. Odvolací súd sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia vysporiadal s
námietkami odporcu a uviedol, že titulom nadobudnutia nebytového priestoru navrhovateľa v l. rade,
t. j. Y. O. bola zaopatrovacia zmluva. Všetci navrhovatelia si vlastnícke právo k nebytovému priestoru
vyvodzovali z ust. § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. Národnej rady a vlastnícke právo nadobudli kúpou
od Mesta Komárno. Súd sa v dôvodoch rozhodnutia vysporiadal s kúpnymi zmluvami, zápismi zmlúv
do katastra nehnuteľností, totožnosťou nebytového priestoru, nájomnou zmluvou č. 305/93 zo dňa
31.03.1993uzatvoreniumedziBytovýmpodnikomš.p.Komárnoaodporcomazmluvouč.120/96zodňa
26.07.1996, uzatvorenou medzi Civitas MPSB Komárno ako prenajímateľom a Mgr. Z. ako nájomcom.
Odporca v konaní a v odvolaní proti rozsudku namietal skutočnosti, ktoré boli vyriešené v iných
konaniach právoplatnými rozhodnutiami súdov, v ktorých súdy riešili niektoré otázky ako predbežné.
Odvolacísúdsavtejtočastistotožnilsnázoromprvostupňovéhosúduoichzáväznostipretotokonaniea
jeho konštatovaním, že nárok navrhovateľa je daný podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Preto sa ďalej
nezaoberal dôvodmi odvolania odporcu v tej istej časti. Stotožnil sa s výškou stanoveného mesačného
obohatenia odporcu, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne
správny potvrdil.
Prvostupňový súd uznesením z 12.06.2013 pod č. k. 8C/125/2005-1037 zaviazal odporcu zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie. Odporca podal proti uzneseniu odvolanie. Uznesením zo 14.08.2013 pod č. k.
8C/125/2005-1053 nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto odvolací súd pristúpil
najprv k preskúmaniu uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov založil na tom,
že odporca v predloženom tlačive uviedol, že nevlastní žiaden majetok, nemá príjem, napriek tomu
uhrádzamesačne30eurnalieky.Bezpochybymázabezpečenébývanieajehozákladnéživotnépotreby
sú uspokojované, preto údaje uvedené v predloženom tlačive považoval za účelové, nehodnoverné,
skresľujúce s cieľom dosiahnuť priznanie oslobodenie od súdnych poplatkov. Šetrením pomerov zistil,
že manželka odporcu vlastní viacero nehnuteľností v kat. úz. F., je poberateľkou invalidného dôchodku.
Preto údaje uvedené v tlačive odporcu, že nežije s manželkou v spoločnej domácnosti a teda nemá
vedomosť o jej majetkových pomeroch považoval za účelové.
Odporca v odvolaní namietal, že v roku 2007 bol prepustený z výkonu trestu a odvtedy je nezamestnaný.
Nemá žiaden príjem a nepoberá žiadnu podporu. Je odkázaný na pomoc svojej dcéry. S manželkou
nežije v spoločnej domácnosti a nie je ochotná z dôchodku 192 eur mu poskytnúť finančné prostriedky.
Keď je v Komárne, zdržiava sa vo svojej kancelárii. Nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdnych
poplatkov, preto žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 138 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo
sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa
oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení
sa však nevracajú.
Podľa § 138 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a/ vyplnené tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle alebo
b/ rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dohovor zaručuje každému právo na prístup k súdu, akoaj konkrétne procesné garancie v konaní pred súdom, súčasne však nezaručuje aj právo na bezplatné
súdne konanie. Súdne poplatky sú jedným z druhov trov konania, ktoré musí znášať účastník. Súd môže
na návrh účastníka konania priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Predpokladom oslobodenia od
súdnych poplatkov sú pomery účastníka, pri ktorých nemôže ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Proti uzneseniu súdu, ktorým sa nevyhovelo návrhu na oslobodenie
od súdnych poplatkov je prípustné odvolanie. Až do právoplatnosti zamietavého rozhodnutia súd
nemôže zastaviť konanie podľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov. Avšak ustanovenie § 4 obsahuje aj zákonné oslobodenie od poplatku. Pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá
finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné
pomery. Oprávnenosť žiadosti súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených zákonných podmienok,
pričom vychádza zo skutočností preukázaných žiadateľom.
O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na
návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové
pomery.
V predmetnom konaní odvolací súd poukazuje na závery súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení
a na podklady, na základe ktorých k týmto záverom dospel. Odporca návrh na oslobodenie od súdnych
poplatkov preukazoval iba vyplneným tlačivom pre dokladovanie jeho pomerov. Z obsahu tlačiva vyplýva
iba to, že je od roku 2007 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, býva na adrese L., B.
XX/III v byte dcéry. S manželkou, invalidnou dôchodkyňou nežije v spoločnej domácnosti, majetok
majú rozdelený od roku 1992. Odporca okrem vyplneného tlačiva žiadnym spôsobom nepreukázal
svoju finančnú situáciu, majetkové pomery. V odvolaní tvrdil, že od roku 2007 je nezamestnaný a
nepoberá žiadnu podporu. Pokiaľ by situácia odporca bola taká, ako ju prezentoval v uvedenom tlačive
a bol by sociálne odkázaný alebo evidovaný na úrade práce, preukázal by to potvrdeniami o svojej
sociálnej situácii a je zrejmé, že štát by mu poskytol pomoc v poberaná dávok v hmotnej núdzi. Z
uvedených dôvodov má odvolací súd za preukázané, že odporca nepreukázal relevantné skutočnosti
odôvodňujúce priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. V tomto smere je potrebné uviesť,
že pri rozhodovaní o oslobodení od platenia súdnych poplatkov je rozhodujúca celková majetková
situácia žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a to, že nejde o jeho svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odporca napriek tomu, že vo viacerých súdnych
konaniachneuspelanedomoholsavlastníckehoprávakspornejnehnuteľnosti,bránilsapožadovanému
plneniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Pretože odvolací súd potvrdil uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, potvrdil
uznesenie,ktorýmprvostupňovýsúdzaviazalodporcuzaplatiťsúdnypoplatokvsume110eurzapodané
odvolanie.
Odvolací súd nepripustil do konania na strane odporcu jeho manželku s poukazom na ust. § 216 ods.
1 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.