Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5S/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414204219
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5414204219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci navrhovateľa: Minister

spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáš Borec, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Župné nám. 13, IČO: 00166073, proti odporkyni: Disciplinárna komisia
Notárskej komory Slovenskej republiky, Notárska komora Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave
- mestská časť Petržalka, Krasovského 13, IČO: 30811236, za účasti JUDr. V. K., nar. XX.XX.XXXX,
notárky so sídlom Notárskeho úradu v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 2051/8 ako účastníčky konania, v
konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo
dňa 25.04.2014 č. k. DK 1/2014-38, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2014 č.
DK 1/2014-38 podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdzuje.

II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím z 25.04.2014 č. k. DK 1/2014-38 podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) jej Disciplinárneho
poriadku uznala disciplinárne obvinenú notárku JUDr. V. K., so sídlom Notársky úrad, Q. (ďalej len
„obvinená“) za vinnú a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho
poriadku a uložila jej disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 150,- eur, splatnú v lehote
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na v rozhodnutí uvedený účet komory. Zároveň
obvinenejuložilapovinnosťuhradiťodporkynitrovydisciplinárnehokonaniavzniknutévsúvislostistýmto

konaním vo výške 238,20 eura v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie
odôvodnila tým, že z dôvodov uvádzaných navrhovateľom v návrhu na začatie disciplinárneho konania
vzhliadla porušenie povinností obvinenej len v súvislosti s nedôsledným popisom skutkového deja,
keď od účastníka Q. B. (ďalej len „účastník“), na návrh ktorého osvedčila v notárskej zápisnici č. N
44/2012,Nz9165/2012,NCR1s9418/2012zo14.03.2012jehovyhlásenieovydržanívlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam v k. ú. E., vedených na LV č. XXXX parc. KN-E č. 2440 - orná pôda o výmere 153
m2, zapísanej pod B1 v celosti na V. Š., rod. B., na LV č. XXXX parc. KN-E č. 2439 - orná pôda o

výmere 77 m2, zapísanej pod B1 v 22/47-inách na Q. Š., pod B3 v 25/94-inách na Y. V. a pod B5 v
25/94-inách na S. S., rod. Ť., na LV č. XXXX, parc. KN-E č. 2438 - orná pôda o výmere 40 m2, zapísanú
pod B1 v celosti na Q. Č. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), nevyžadovala, aby svoje vyhlásenie
spresnil, ktoré nehnuteľnosti nadobudol zámenou a ktoré kúpou s riadnym uvedením dňa, kedy sa
tak stalo, čo podľa odporkyne s poukázaním na zákonom stanovené predpoklady vydržania nemalo
zásadný vplyv pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Uznala teda za dôvodné tvrdenie navrhovateľa,
že vyhlásenie účastníka osvedčila napriek tomu, že z neho nebolo zrejmé, ktoré pozemky nadobudol na

základe zámenných zmlúv a ktoré na základe kúpnych zmlúv. Obvinená spísala osvedčenie vyhlásenia
s obsahom nie tak presvedčivým, že by nemohol vyvolať - a u navrhovateľa aj vyvolal - pochybnostio dobrej viere účastníka. Skutkový stav mohol a mal byť popísaný v notárskej zápisnici precíznejšie.
Obvinená mala v zápisnici uviesť konkrétne, ktoré nehnuteľnosti účastník nadobudol kúpou a ktoré
zámenou a pokiaľ to účastník vo svojom vyhlásení neuviedol, mala trvať na takom jeho vyhlásení,

z ktorého by to bolo zrejmé tak, aby to nevyvolávalo pochybnosti nielen notára, dotknutých osôb,
ale ani tretích osôb. Predovšetkým lehota, ku ktorej došlo k vydržaniu, nebola uvedená dostatočne
a v súlade so zákonom. Podľa vyhlásenia účastníka, zmluvy boli uzatvorené v priebehu r. 1998 a
preto 10-ročná lehota na vydržanie mala uplynúť niekedy v priebehu r. 2008, pričom lehota, ku ktorej
došlo k vydržaniu je však uvedená jedna, a to 01.01.2009. V notárskej zápisnici nebol riadne uvedený

koniec lehoty, pretože nebol v nej uvedený riadne ani jej začiatok. Deň uvedený v zápisnici, v ktorý
nadobudol účastník vlastnícke právo vydržaním, nie je však deň, ktorý by predchádzal dňu, ktorým
nadobudol v skutočnosti vlastnícke právo, ale naopak je dňom neskorším, t.j. kedy už vlastnícke
právo nadobudol a aj samotná notárska zápisnica bola spísaná až po dni, ktorým vlastnícke právo v
skutočnosti nadobudol. Dané pochybenie obvinenej považovala odporkyňa pri uznaní viny obvinenej
za rozhodujúce. Skutočnosť, že neboli žiadne pochybnosti, či k uvedenému dňu 01.01.2009 účastník

už mohol byť vlastníkom, zohľadnila pri výške druhu disciplinárneho opatrenia. Tiež uviedla, že pri
svojom rozhodnutí prihliadla na stupeň závažnosti previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané,
na dôsledky previnenia ako aj osobu obvinenej. Pri uložení samotnej výšky disciplinárneho opatrenia
- peňažnej pokuty prihliadla tiež na rozsah porušenia povinností, ktoré sa jej kládli za vinu v návrhu
na začatie disciplinárneho konania, z ktorých bola uznaná vinnou. Ostatné skutočnosti, v ktorých

navrhovateľ taktiež videl disciplinárne previnenie obvinenej, nepovažovala za dôvodné. Konkrétne
nepovažovala za dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že v prípade predmetných nehnuteľností nešlo o
nedoložené právne vzťahy, a preto obvinená nemohla osvedčiť vyhlásenie o vydržaní Q. B.. Poukázala,
že pojem „nedoložené právne vzťahy“ sa nepochybne vzťahuje na subjekt vydržania (vydržiteľa) - Q.
B. k predmetu vydržania, ktorý ich mal nadobudnúť kúpou a zámenou od pôvodných vlastníkov a ich

právnych nástupcov a pritom z celej veci nie je zrejmé, že by tieto vzťahy - nadobudnutie predmetu
vydržania vydržiteľom na základe zámenných a kúpnych zmlúv boli doložené. Naopak šlo o prípad, u
ktoréhoprávnyvzťahoprávnenéhodržiteľaQ.B.(účastníka)kpredmetnýmpozemkomneboldoloženýa
notár spísaním osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva poskytol takémuto nedoloženému
právnemu vzťahu ochranu, ktorá mu prináleží zo zákona. Tiež uviedol, že hoci nie je z vyhlásenia

účastníka zrejmé, na ktoré pozemky sa vzťahuje zámenná a na ktoré kúpna zmluva, ale je nepochybné,
že na každý pozemok sa vzťahuje buď kúpna alebo zámenná zmluva, tzn. s každým predmetom držby
je spojená existencia takého právneho titulu, o ktorý sa obvykle opiera dobrá viera. Podľa odporkyne
nie je potrebné podrobné zdôvodnenie, na základe čoho sa účastník cítil dobromyseľným, ale postačí,
že z vyhlásenia je zrejmá existencia právneho, hoc aj domnelého právneho titulu, o ktorý sa opiera

dobrá viera. Tvrdenia účastníka uvádzané v notárskej zápisnici o tom, že mu vec právom patrí, bolo
podložené uvedením konkrétnych okolností, ktoré boli dostatočné na vyhodnotenie, že účastník bol v
dobrej viere vzhľadom na konkrétne okolnosti a povahu daného prípadu, keď existenciu titulu, o ktorý sa
opiera dobrá viera účastníka, potvrdili svojimi vyhláseniami aj samotní dotknutí vlastníci, resp. ich právni
nástupcovia. Poukázal aj na to, že pri osvedčení podľa § 63 Notárskeho poriadku nejde o sporné riešenie

veci a preto okolnosti, z ktorých možno dobromyseľnosť usudzovať, nemusí držiteľ preukazovať - pri
pochybnostiach platí zákonný predpoklad dobromyseľnosti držby. V prípade disciplinárneho konania je
však na navrhovateľovi jednoznačne preukázať nedostatok dobrej viery, čo sa nestalo. Podľa odporkyne
zákonné podmienky vydržania, vrátane dobrej viery účastníka, boli splnené, a preto nebol dôvod zo
strany obvinenej odmietnuť úkon. Tvrdenie navrhovateľa, že obvinená spísaním osvedčenia vyhlásenia

o vydržaní mohla spôsobiť škodu, ktorá je škodou spôsobenou pri výkone orgánu verejnej moci, za ktorú
v plnej miere zodpovedá štát, čo malo zvýrazniť protiprávnosť konania obvinenej, označil za tvrdenie
len s hypotetickým dopadom.

V zákonnej lehote podal navrhovateľ proti uvedenému rozhodnutiu odporcu odvolanie, ktorým žiadal
podľa ustanovenia § 250q ods. 2 v spojení s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a), písm. d) a písm.

e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Odôvodnil ho tým, že hoci obvinená pri osvedčení vyhlásenia účastníka
o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam stotožnila pôvodného vlastníka Q. Š.
(zapísaného pod B1 v 22/47-inách na LV č. XXXX k. ú. E. k parc. KN-E č. 2439) s Q. Š., nar.

XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX, ktorého majetok bol prejednaný v dedičskom konaní vedenom
na Štátnom notárstve v Dolnom Kubíne pod D 628/85 a ktorý nadobudla jeho dcéra Z. Ť., rod. Š.a z tohto dôvodu ho nepovažovala za neznámeho, neuplatnila postup stanovený v § 175x O. s. p.,
keďže vedela a mala vedieť, že na základe účastníkom uvádzaného skutkového stavu nejde o prípad
nedoložených právnych vzťahov, nakoľko k danej nehnuteľnosti je jasne a bez akejkoľvek pochybnosti

priradený jej vlastník, resp. vlastníci, a preto v rámci právnej istoty nemožno proti tejto skutočnosti
namietať domnienkami vydržania. V prípade účastníka ide o právny vzťah, ktorý nie je doložený
oprávnene, resp. ktorý nevznikol vôbec a ktorému preto ani neprináleží právna ochrana. Z uvedených
dôvodov bolo potrebné začať konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa a konať s jeho oprávnenými
dedičmi. Obvinená nerešpektovala platný právny stav založený právoplatným súdnym rozhodnutím,

keď znova usporiadala právne vzťahy pôvodných vlastníkov a účastníka, pričom musela vedieť, že
jediným zákonným riešením pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo v danom čase a
miestespísaniejednejzpomenovanýchzmlúvpodľaObčianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)anásledný
vklad do katastra. Obídenie právnych inštitútov, akými sú kúpa, darovanie, dedenie a pod. sa tak zo
strany obvinenej javí ako úmyselné a účelové. Skutkový stav tak ako je opísaný v notárskej zápisnici
je nepostačujúci. Nie je z neho zrejmé, na ktoré z nehnuteľností sa vzťahuje prevod kúpou a na ktoré

prevod zámennou zmluvou a chýba tiež podrobné zdôvodnenie, na základe čoho sa navrhovateľ cítil
byť dobromyseľným. Aj napriek skutočnosti, že pôvodní vlastníci vyhlásili, že nemajú námietky voči
vydržaniu vlastníckeho práva účastníkom, obvinená sa týmto konaním nechala zahnať za hranice práva
za účelom uspokojenia subjektívnych potrieb občanov. Konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odporkyňa podriadila zistený skutkový stav

pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu v zmysle
§ 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. Namietol aj nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V návrhu na začatie disciplinárneho konania
navrhovateľ spochybnil všetky tri predpoklady oprávnenej držby (predpoklad existencie právneho titulu,
o ktorý sa opiera dobrá viera účastníka, nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou

a predpoklad dobrej viery o týchto skutočnostiach). Ohľadne existencie právneho titulu poukazujúc na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 283/2009 a to, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti
jednoznačne formulovaného ustanovenia OZ platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je
ospravedlniteľný, uviedol, že účastník pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel vedieť, že účinky prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vznikajú až zápisom do katastra. Obvinená musela vedieť, že

hrubým spôsobom porušuje ustanovenia Notárskeho poriadku, keď do znenia notárskej zápisnice
pojala skutkový stav, na základe ktorého účastník nadobudol nehnuteľnosti titulom kúpnej a zámennej
zmluvy z r. 1998, teda v čase, keď dlhodobo platila právna úprava nezaťažená historickými zmenami
odôvodňujúcimi existenciu nedoložených právnych vzťahov. Vyhlásenie účastníka o oprávnenosti a
nepretržitosti jeho držby alebo vyhlásenia iných osôb, hoci sú nimi samotní pôvodní vlastníci, nemá

v danej situácii žiadne reálne opodstatnenie ani právny základ. Účastník sa už od počiatku plynutia
vydržacej doby (v r. 1998) nemohol oprávnene domnievať, že mu veci vlastnícky patria, nakoľko
pri spísaní notárskej zápisnice mal k dispozícii príslušné listy vlastníctva a rozhodnutia v dedičskom
konaní, ktoré toto vlastníctvo právoplatne prisúdili iným osobám. Vydržacia doba tak ani nemohla začať
plynúť, pričom v jej priebehu došlo k vydaniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (5D 44/2007 a 5D

176/2008), čo by plynutie aj tak neexistujúcej vydržacej doby prerušilo. Obsahom vyhlásenia v notárskej
zápisnici nemá byť len konštatovanie o dobromyseľnosti držby, ale uvedenie konkrétnych okolností,
ktoré nasvedčujú, že držiteľ mohol objektívne považovať nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo. Pokiaľ ide
o otázku škody, ktorú mohla obvinená svojim konaním spôsobiť a ktorá by bola škodou spôsobenou pri
výkone verejnej moci, dôkazné bremeno jej preukázania spočíva na aktívne legitimovaných subjektoch,

ktorým však nie je štát, ale oprávnení dedičia pôvodných vlastníkov. Odporkyňa preto nesprávne a
nelogicky vztiahla dôkazné bremeno preukazovania zodpovednosti štátu na štát. Ako navrhovateľ
navyše nemal postačujúce materiály k tomu, aby túto výšku škody jednoznačne určil a táto výška je v
súdnom konaní predmetom náročného dokazovania. Ani odvolávanie sa na jej hypotetickosť nemôže
byť celkom dôvodné, nakoľko sa oprávnení dedičia môžu tejto škody dovolávať i naďalej pro futuro, a to

aj po ukončení tohto súdneho konania. Zdôraznil, že miera závažnosti zásahu do ústavou chráneného
vlastníckeho práva fyzickej alebo právnickej osoby k nehnuteľnosti sa nezmenšuje spolu s jej výmerou
alebo charakterom. Nie je možné prisvedčiť odporkyni, že argumentácia, podľa ktorej je úspešnosť zo
strany poškodených dedičov, resp. dotknutých vlastníkov v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody
otázna, je vhodná. Týmto spôsobom odporkyňa prejudikuje rozhodnutie súdu a nepriamo tak zbavuje

aktívne legitimované osoby úspechu domáhať sa ochrany svojho vlastníctva na súde. K disciplinárnou
komisiou uvádzanému prílišnému formalizmu zo strany navrhovateľa uviedol, že využívanie inštitútu
vydržania nemôže suplovať iné inštitúty, akými sú dedenie, dvojstranné právne úkony a pod. Poukaz
na čl. 20 Ústavy SR, o ktorý sa disciplinárna komisia opiera vo vzťahu k navrhovateľovi, bol paradoxneporušený práve vo vzťahu k pôvodným vlastníkom (hoci sa ho oni sami dobrovoľne, avšak nie za
zákonom stanovených podmienok „vzdali“). Napokon konštatoval aj porušenie precedenčnej zásady
koncipovanej v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. - odklon v napádanom rozhodnutí od zaužívanej

rozhodovacej praxe disciplinárnej komisie, čo dokladoval rozhodnutiami vydanými v disciplinárnom
konaní č. 5/2011 a č. 7/2012 vedenom voči notárke JUDr. K., kde disciplinárna komisia uviedla, že
ústna darovacia zmluva z r. 2000 uvedená v notárskej zápisnici z 03.02.2011 a kúpna zmluva z r. 2006
uvedená v notárskej zápisnici z 29.11.2010 nie je dôkazom dobromyseľnosti oprávneného držiteľa, z
ktorejbynadobúdateľmoholodvodzovaťsvojudobromyseľnosťvovzťahukuchopeniudržbysmerujúcej

k vydržaniu.

Obvinená vo vyjadrení k odvolaniu z 03.10.2014 uviedla, že samotné prejednanie disciplinárneho
obvinenia pred zástupcom ministra a disciplinárnou komisiou bolo pre ňu dostatočným trestom a
ponaučením a toto už neovplyvní prípadná zmena výšky peňažnej pokuty. Navrhla rozhodnutie potvrdiť.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo 07.10.2014 uviedla, že význam inštitútu vydržania podľa § 63
zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok - ďalej len „NP“) v

znení neskorších zmien spočíva v premene oprávnenej držby, poskytujúc ochranu tzv. nedoloženým
právnym vzťahom na vlastnícke právo. O nedoložené právne vzťahy ide v prípade, keď právny vzťah
nie je možné doložiť listinou, pritom nepochybne sa má na mysli právny vzťah medzi oprávneným
držiteľom a predmetom vydržania. Pokiaľ by sa mala považovať za rozhodujúcu, v súvislosti či ide
o doložený/nedoložený právny vzťah, skutočnosť, či k danej nehnuteľnosti (predmetu vydržania) je

priradený jeho vlastník (t.j. vzťah medzi formálne vedeným vlastníkom a predmetom vydržania), tak by
nebolomožnépoužiť§63NPvpraxi(atotonebolúmyselzákonodarcu),pretožekukaždejnehnuteľnosti
je priradený takýto vlastník (na liste vlastníctva, v pozemkovej knihe...). Obsahom notárskej zápisnice
je predovšetkým vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o
okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby. Okrem okolností preukazujúcich existenciu držby je dôležité

uviesť okolnosti preukazujúce jej oprávnenosť. Obsahom vyhlásenia v notárskej zápisnici nemá byť
len konštatovanie dobromyseľnosti držby, ale uvedenie konkrétnych okolností, ktoré nasvedčujú, že
držiteľ mohol objektívne považovať nehnuteľnosť za svoje vlastníctvo. Tými konkrétnymi okolnosťami
je uvedenie nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe právneho úkonu (nadobúdacieho
titulu), ktorý v držiteľovi objektívne mohol vyvodiť psychický stav dobromyseľnosti, pričom nie je

potrebné aj „podrobné zdôvodnenie“ na základe čoho sa účastník cítil byť dobromyseľným, keď je
to zrejmé z uvedenia konkrétnych okolností (kúpna, darovacia zmluva). Miera závažnosti zásahu
do ústavou chráneného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa nezmenšuje spolu s jej výmerou
alebo charakterom, ale táto skutočnosť (výmera a charakter) má zásadný vplyv na výšku potenciálnej
škody spôsobenej zásahom do ústavou chráneného vlastníckeho práva a len z tohto pohľadu to v

rozhodnutí odporkyňa posudzovala. Posudzovať iné prípady (5/2011, 7/2012) je potrebné s dôrazom
na konkrétne okolnosti prípadu. V uvedených prípadoch bolo v notárskej zápisnici výslovne uvedené,
že držiteľ nadobudol nehnuteľnosti na základe „ústnej zmluvy“, čo však nie je prejednávaný prípad. Z
obsahu vyhlásenia účastníka nevyplýva, že by nehnuteľnosti nadobudol na základe „ústnych“ kúpnych
a darovacích zmlúv. Taktiež z vyhlásenia účastníka nevyplýva, že by vedel o tom, že vôbec nebol daný

návrh na vklad do katastra. V konečnom dôsledku je potrebné brať do úvahy § 130 ods. 1 druhá veta
OZ, podľa ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Na pojednávaní navrhovateľ pridržiavajúc sa v celom rozsahu podaného odvolania doplnil, že fakt
samotnej držby navrhovateľa nespochybňuje, ale podľa neho v danom prípade nebol navrhovateľ
domáhajúci sa vydania notárskeho osvedčenia dobromyseľným počas celej doby, po ktorú držal

predmetnú nehnuteľnosť. Každému totižto musí byť zrejmé, akým spôsobom sa nadobúda vlastníctvo
k nehnuteľnosti, že k tomu je potrebná zmluva a jej intabulácia do katastra. Ak konal navrhovateľ v
omyle, tak ide o neospravedlniteľný omyl. Notár by mal byť zárukou prevencie, teda že nedôjde k
porušovaniu v rámci právnych vzťahov, ale notári poňali inštitút notárskeho osvedčenia o vydržaní ako
univerzálny inštitút na prevod vlastníctva, cez ktorý suplujú iné inštitúty, a preto sú v súčasnosti voči

väčšiemu množstvu notárov iniciované disciplinárne konania. Z takejto činnosti by mohla vzniknúť škoda
osobám,ktorýmsvedčízápisvkatastriknehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomnotárskehoosvedčenia.
Aj keď dané osoby spísali vyhlásenia k návrhu navrhovateľa, nie je vylúčené, že ich podpisy mohli
byť sfalšované. Za hlavný problém v činnosti obvinenej považoval to, že táto spísala osvedčenie ovydržaní vlastníckeho práva osobe, ktorá nebola dobromyseľná. Obvinená vydávala osvedčenie v r.
2012, kedy platili rapídne iné skutočnosti ako v r. 1998. To, že účastník vedel, že kto je vlastníkom týchto
nehnuteľností, svedčí z toho, že sám pripojil výpisy z listov vlastníctva.

Obvinená uviedla, že si je vedomá toho pochybenia, ktoré jej vytýka odporkyňa, že mala trvať v návrhu
na vydanie osvedčenia a aj v samotnom osvedčení na uvedení bližších dôvodov, na základe ktorých
svedčí navrhovateľovi dobromyseľnosť. Dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. E., kde sa do r.
1990 prejednával pozemnoknižný stav a po r. 1990 komasačný stav. Dedičské rozhodnutie po Q. Š.
z r. 1985 znelo ešte na pozemnoknižný stav a preto, ak by aj chcel navrhovateľ tieto nehnuteľnosti

previesť na seba zmluvou, nebolo by to možné, keďže v r. 1998 nebol prejednaný po tomto dedičovi
komasačný stav. V r. 2005 bola ukončená ROEP v k. ú. E., kde podľa jej informácií komisia, ktorá bola
zriadená, neakceptovala ani jednu osobu ako oprávneného držiteľa, hoci napr. ROEP, ktorá prebieha v
k. ú. Y. a prebieha už dlhú dobu, tam sa bežne vydávajú aj rozhodnutia o oprávnenej držbe jednotlivých
držiteľov. Čiže týmto spôsobom si tiež nemohol dotyčný svoje práva v rámci ROEP uplatniť, lebo ako
už uviedla, ani na jedného držiteľa sa neprihliadalo. Je bežné a skôr pravidlom ako výnimkou, že

počas obdobia, kedy niekto drží nejaký pozemok, prebehnú viaceré dedičské konania a dedičia ani
nevedia, či všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dedičského konania podľa oznámenia katastra,
ešte vôbec patrili poručiteľovi alebo či k nim už nesvedčí právo niekomu inému. Viackrát sa jej stalo,
že bolo prejednané niečo, čo sa neskôr zistilo, že už poručiteľovi nepatrí. Podľa § 70 katastrálneho
zákona nie je hodnoverným zápisom údaj o správe zapísaného neznámeho vlastníka Slovenským

pozemkovým fondom. Má stále pocit, že navrhovateľ povyšuje formálne zapísaného vlastníka nad
skutočného vlastníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu listinných dokladov tvoriacich
obsah spisu odporkyne sp. zn. DK 1/14, v rámci ktorého konania bolo vydané odvolaním napadnuté
rozhodnutie, ako aj spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5D 2537/93 po poručiteľovi Q. Š., súčasťou ktorého je

aj spis z tzv. základného dedičského konania po uvedenom poručiteľovi sp. zn. D 628/85.

Podľa § 2 ods. 1, 2 NP tento zákon upravuje a) postavenie a činnosť notárov, b) samosprávu notárov.
Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
Notári svojim postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o
predchádzanie sporom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) NP notárskou činnosťou je osvedčovanie právne významných skutočností
(§ 56 až § 64).

Podľa § 63 NP osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica
musí obsahovať

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, (134 OZ) najmä
okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník
dokladá

1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto

osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,

2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu

alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 34 ods. 3 NP konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upraví v disciplinárnom poriadku.

Podľa § 91 ods. 1, 2 NP notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti
vyplývajúce z tohto zákona, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním
závažným spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, možno uložiť disciplinárne opatrenia.
Disciplinárne opatrenia sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur, c)
pozastavenie výkonu notárskeho úradu, d) zbavenie notárskeho úradu.

Podľa § 92 veta prvá NP návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda
krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel
o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 93 ods. 1, 3 NP disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia. Ten, komu bolo uložené
disciplinárne opatrenie podľa odseku 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný

prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný
prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v ktorého
obvode má notár sídlo.

Podľa Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR (ďalej len „DP NK SR“) - čl. 2 ods. 1. a 2.
disciplinárnej zodpovednosti podliehajú notári a notárski kandidáti, pokiaľ sú ustanovení za zástupcu

notára (ďalej len „notár“). Disciplinárnym previnením je: a) závažné alebo opätovné porušenie povinností
notára vyplývajúce z NP, etického kódexu notára alebo uznesení orgánov komory.

Podľa čl. 3 ods. 1 DP NK SR disciplinárnymi opatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta
až do výšky 3.300 eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu, d) zbavenie notárskeho úradu.

Podľačl.16ods.1písm.c)ad)DPNKSRsenátrozhodnutímuznádisciplinárneobvinenéhozavinného,

ak sú splnené podmienky a ak nie, návrh zamietne.

Podľa čl. 16 ods. 3 DP NK SR pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát na závažnosť
disciplinárneho previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného
a na jeho osobné a rodinné pomery.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Podľa § 250m ods. 1 O. s. p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 2 veta prvá O. s. p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od
doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné.Podľa § 250m ods. 3 O. s. p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Podľa § 250j ods. 1 O. s. p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Po zistení, že odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne bolo podané v zákonom stanovenej

lehote(odvolanímnapadnutérozhodnutiebolonavrhovateľovidoručené25.08.2014anavrhovateľpodal
odvolanie, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené 11.09.2014 na pošte dňa 09.09.2014) súd preskúmal
odvolaním napadnuté rozhodnutie čo do rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní, pričom dospel k
záveru, že toto rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup sú v súlade so zákonom. Podané odvolanie
súd považoval za nedôvodné, pričom vychádzal z nasledovných záverov:

Disciplinárne konanie voči obvinenej inicioval navrhovateľ ako oprávnený subjekt podľa § 92 veta prvá
NP, ktorý tak konal po jeho šetrení vykonanom na podnet Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.

Medzi účastníkmi bola „nesporná“ vina obvinenej v tom rozsahu, v ktorom bola obvinená uznaná
vinnou v odvolaním napadnutom rozhodnutí, t.j. že táto závažným spôsobom porušila svoje povinnosti
vyplývajúce z NP, za čo jej bolo uložené disciplinárne opatrenie vo forme peňažnej pokuty vo výške

150,- eur. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia obvinenej k odvolaniu navrhovateľa. Konkrétne odporkyňou
konštatované závažné porušenie povinností obvinenou spočívalo v nedôslednom popise skutkového
deja v osvedčení vyhlásenia účastníka o vydržaní v ňou spísanej notárskej zápisnici, ktorý mal byť v
zápisnici popísaný precíznejšie, keď obvinená od účastníka nevyžadovala upresnenie jeho vyhlásenia,
ktoré nehnuteľnosti nadobudol na základe zámenných zmlúv a ktoré na základe kúpnych zmlúv s

riadnym uvedením dňa, kedy sa tak stalo, aby to nevyvolávalo pochybnosti. Teda podrobnejšie uvedenie
konkrétnych okolností, ktoré nasvedčujú, že držiteľ mohol predmetné nehnuteľnosti považovať za svoje
vlastníctvo. Za nedostatočne uvedenú tak, aby to bolo v súlade so zákonom, považovala predovšetkým
uvedenie lehoty, ku ktorej došlo k vydržaniu, t.j. kedy presne malo dôjsť k vydržaniu toho ktorého z
predmetných pozemkov, ohľadne ktorých mali byť zmluvy uzatvárané v priebehu r. 1998 a tak vydržacia

lehota mala uplynúť niekedy v priebehu r. 2008, ale v osvedčení vyhlásenia bola uvedená len jedna,
a to k 01.01.2009. Riadne teda nebol uvedený ich koniec, pretože v zápisnici nebol riadne uvedený
ani začiatok ich plynutia. Odporkyňa však zohľadnila, že uvedené porušenia povinností nemali zásadný
vplyv pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, pričom v osvedčení uvedený deň je dňom neskorším,
než deň, ku ktorému účastník už vlastnícke právo nadobudol a až po uvedenom dni bola spísaná

aj notárska zápisnica, čo zohľadnil (okrem ďalších v rozhodnutí uvedených kritérií) pri uložení výšky
peňažnej pokuty.

Navrhovateľ nad rámec odporkyňou uznaného rozsahu porušenia povinností obvinenou v odvolaní videl
závažné porušenie povinností obvinenou aj v tom, že:

1/ obvinená neuplatnila postup stanovený v § 175x O. s. p., keďže vedela a mala vedieť, že na

základe účastníkom uvádzaného skutkového stavu nejde o prípad nedoložených právnych vzťahov
k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko k nim je jasne a bez akejkoľvek pochybnosti priradený
jej vlastník, resp. vlastníci a preto v rámci právnej istoty nemožno proti tejto skutočnosti namietať
domnienkami vydržania;

2/ obvinená nerešpektovala platný právny stav založený právoplatným súdnym rozhodnutím, keď

znova usporiadala právne vzťahy pôvodných vlastníkov a účastníka, pričom musela vedieť, že jedinýmzákonným riešením pre prevod vlastníckeho práva je spísanie jednej z pomenovaných zmlúv podľa OZ
s vkladom do katastra;

3/ neboli naplnené predpoklady vydržania, predovšetkým dobromyseľnosť účastníka počas celej

vydržacej doby a táto nebola už na začiatku jej plynutia;

4/ v osvedčenom vyhlásení účastníka chýba podrobné zdôvodnenie, na základe čoho sa navrhovateľ
cítil byť dobromyseľným;

5/ že nebolo zohľadnené to, že obvinená svojim konaním mohla spôsobiť škodu, za ktorú by zodpovedal
štát ako za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci;

6/ porušenie precedenčnej zásady.

Z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že tento nespochybňoval fakt samotnej držby
účastníka (po určenú vydržaciu dobu), ale existenciu jeho dobromyseľnosti počas tejto držby.

Z odvolania navrhovateľa a aj z jeho prvotného návrhu nevyplýva, že by tento spochybňoval, že
obvinená zistila všetkých do úvahy pripadajúcich osôb, ktorým v katastri buď svedčil zápis vlastníckeho
(spoluvlastníckeho) práva k niektorej z predmetných nehnuteľností alebo ktoré sú právnymi nástupcami

osôb, v prospech ktorých svedčí zápis. Nespochybnil ani to, čo napokon navrhovateľa viedlo k
prevedeniu šetrenia, na základe ktorého následne inicioval voči obvinenej disciplinárne konanie, že by
obvinená tým, že dokázala stotožniť Q. Š., zapísaného pod B1 v 22/47-inách na LV č. XXXX k. ú. E. k
parc. KN-E č. 2439, s Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX, ktorého majetok bol prejednaný
v dedičskom konaní vedenom na Štátnom notárstve v Dolnom Kubíne pod D 628/85 a ktorý nadobudla

jeho dcéra Z. Ť., rod. Š., mala postupovať z nejakého dôvodu nesprávne, keď ako v prípade podielu
zapísaného na menovaného, tak aj v prípade ostatných dotknutých osôb, bolo vyhlásenie účastníka,
ktoré osvedčovala, doložené v zmysle § 63 písm. a) NP vyjadreniami osôb, ktorým svedčí posledný
zápis v katastri nehnuteľností k nim alebo vyjadreniami ich právnych nástupcov, že nemajú k vzniku
vlastníckeho práva účastníka výhrady, a teda že by malo byť potrebné napriek uvedenému stotožneniu

vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu zapísaného pod B4 LV č. XXXX k. ú. E. ako správcu.

K navrhovateľom uvádzanému porušeniu povinností obvinenou zhrnutému pod bodmi 1/ až 4/ súd
uvádza:

Dedičské konanie je nesporové konanie, v rámci ktorého je rozhodnutím deklarovaný prechod
konkrétnych majetkových práv z poručiteľa na dedičov, ku ktorému došlo ku dňu jeho smrti. To však

automaticky neznamená, že v každom jednotlivom prípade a ku všetkým nehnuteľnostiam uvádzaným
v dedičskom rozhodnutí stav ním deklarovaný (v prípade nehnuteľností vychádzajúci aj zo zápisov v
katastri) vystihuje skutočné vlastnícke vzťahy a že v prípade niektorej z nich nemohlo už ku dňu smrti
poručiteľa existovať právo inej osoby, nezachytené v operátoch katastra (vlastnícke právo alebo iné
vecné právo).

Pokiaľ ide o údaje katastra a v rámci nich o zapísané práva k nehnuteľnostiam (t.j. údaj o vlastníckom
práve, záložnom práve, vecnom bremene...) v katastri, ohľadne nich platí pokiaľ ide o údaje katastra
uvedené v § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv,
vyvrátiteľná domnienka ich hodnovernosti (ak nebude preukázaný opak) a pokiaľ ide o údaje uvedené
v § 70 ods. 2 uvedeného zákona a v rámci nich aj údaje o právach k nehnuteľnostiam aj vyvrátiteľná

domnienka ich záväznosti (ak sa nepreukáže opak). Avšak údaje o vlastníkoch nehnuteľnosti sú
hodnoverné, ale nie sú záväzné (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 uvedeného zákona).

Typickým prípadom, kedy dochádza k rozporom medzi stavom zapísaným v katastri so skutočným
právnym stavom, sú aj prípady vydržania vlastníckeho práva. Vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutiavlastníckehoprávazozákona(§129až134OZ)vznikásplnenímzákonompožadovaných

predpokladov (1. spôsobilý predmet vydržania, 2. oprávnenosť držby, t.j. musí ísť o faktické ovládanieveci alebo vykonanie práva s vôľou nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim opierajúca sa o
dobrú vieru, že oprávnenému držiteľovi vec alebo právo patrí a 3. držba musí byť nepretržitá počas
celej zákonom stanovenej doby - 10 rokov v prípade nehnuteľností). Zosúladiť existujúci faktický stav

vlastníctva veci nadobudnutej vydržaním s údajmi katastra možno dosiahnuť buď prostredníctvom
sporového konania, v rámci ktorého sa vydržateľ bude domáhať deklarovania existencie svojho práva
žalobou podľa § 80 písm. c) O. s. p., alebo podklad pre zápis takéhoto práva do katastra, v ktorom takýto
vzťah ešte nie je evidovaný, možno dosiahnuť aj prostredníctvom notárskeho osvedčenia vyhlásenia
o vydržaní za splnenia podmienok uvedených v § 63 NP. Z argumentácie navrhovateľa v podanom

odvolaní vyplýva, že automaticky, ak je v katastri k určitej nehnuteľnosti zapísaný konkrétny vlastník,
resp. ak v priebehu plynutia držby k nejakej nehnuteľnosti dôjde k zápisu dedičského rozhodnutia k
takejto nehnuteľnosti, nemôže ísť o tzv. nedoložený vzťah, resp. o neevidovaný vlastnícky vzťah a
nemôže za žiadnych okolností existovať oprávnená držba k spôsobilému predmetu vydržania vedúca
v prípade jej nepretržitosti k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním. V danom smere sa súd stotožňuje
s „definovaním“ pojmu tzv. nedoložených právnych vzťahov ako to urobila odporkyňa v rozhodnutí

(str. 7 šiesty odsek zhora). Teda samotný fakt, že k nehnuteľnosti tvoriacej predmet vydržania sú v
katastri evidované vlastnícke vzťahy v prospech iných osôb, sám o sebe nebráni možnosti vzniku
oprávnenej držby, ktorá môže viesť k vydržaniu. Odporkyňa v dovolaním napadnutom rozhodnutí
poukázala, že pri osvedčení podľa § 63 NP nejde o sporné riešenie veci, a preto okolnosti, z ktorých
možno dobromyseľnosť usudzovať, účastník nemusí preukazovať. Postačí teda, ak sú splnené všetky

podmienky uvedené v § 63 NP, pričom vo vyhlásení účastníka o tom, že splnil podmienky vydržania
podľa osobitného predpisu, majú byť dostatočne podrobne uvedené okolnosti spôsobilé (objektívne
posudzované) začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť. S uvedeným záverom, ktorému
zodpovedá aj znenie ust. § 63 písm. a) NP sa súd stotožňuje. V danom smere aj súd zistil zo strany
obvinenej len tie pochybenia, ktoré odporkyňa vyhodnotila ako závažné porušenie jej povinností, vedúce

kuloženiudisciplinárnehoopatrenia,keďohľadneuloženejvýškypokutyobvinenejodporkyňapoukázala
na konkrétne skutočnosti, ktoré pri tom zohľadnila.

Pokiaľ ide o titul, o ktorý sa má oprávnená držba opierať, navrhovateľ spochybňujúc v tejto súvislosti
nadobúdacie tituly uvádzané v predmetnom osvedčení vyhlásenia o vydržaní (kúpne a zámenné
zmluvy z r. 1998) označiac ich nespôsobilé založiť dobrú vieru účastníka, poukazoval na rozhodnutia

NS SR sp. zn. 4Cdo 283/2009 a 5Cdo 30/2010. K tomu je potrebné poznamenať, že ani jedno z
uvedených rozhodnutí, znamenajúcich nepochybne určitý „posun“ v dovtedajšej rozhodovacej činnosti,
však nebolo doposiaľ uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Naopak v danej zbierke bolo pod R 83/2002 (teda v období, kedy účastníkovi mala plynúť
vydržacia doba) publikovaný rozsudok NS SR z 30.10.2001 sp. zn. 3 Cdo 80/01 riešiaci otázku

zápočtu oprávnenej držby, ku ktorej došlo pred 01.01.1992. Súdy v uvedenom konaní považovali
nadobúdací titul spôsobilý započať oprávnenú držbu držiteľa nehnuteľností, neperfektnú darovaciu
zmluvu z r. 1973. Obdobne v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 117/94 (R 44/1996), podľa právnej vety
ktorého neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie
vlastníctva vydržaním, opäť ako spôsobilý titul bola konštatovaná neperfektná (kúpna) zmluva. S

poukazom na uvedené, vychádzajúc zo skutočností tvoriacich obsah vyhlásenia účastníka o vydržaní
predmetných nehnuteľností, osvedčeného obvinenou, nie je podľa názoru súdu namieste konštatovať
jednoznačný záver o nedobromyseľnosti tohto účastníka ako to urobil navrhovateľ, naviac, ak v rámci
postupu podľa § 63 NP nejde o sporové konanie a vyhlásenie daného účastníka potvrdili ako vyjadrenie
obce E., v k. ú. ktorej sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, tak aj všetky ďalšie potrebné subjekty

- osoby, resp. ktorým podľa údajov katastra svedčí k nim posledný zápis, resp. ich nástupcovia. Len
v prípade, ak by z vyhlásenia účastníka nepochybne vyplývali také okolnosti, ktoré by (posudzované
objektívne) vylučovali jeho oprávnenú držbu po zákonom stanovenú vydržaciu dobu, a to aj vo väzbe
na ust. § 130 ods. 1 veta druhá OZ stanovujúceho, že pre prípad pochybností, či držba je alebo
nie je oprávnená, vyvrátiteľnú právnu domnienku o oprávnenosti držby, alebo ak by neboli splnené

ďalšie v § 63 NP stanovené predpoklady, bol by daný dôvod, aby notár účastníkom požadovaný úkon
odmietol vykonať. Ak aj súd s ohľadom na dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že zo
skutočností tvoriacich obsah obvinenou osvedčeného vyhlásenia účastníka o vydržaní nemožno vyvodiť
záver, že by tento nebol počas držby dobromyseľným, pričom tieto skutočnosti potvrdili nielen obec E.,
ale aj tie osoby, ktoré dôsledkami tohto vyhlásenia mohli byť dotknuté na svojich právach, nemožno

označiť za správny záver navrhovateľa, že daným postupom malo dôjsť k nezákonnému obchádzaniu a
suplovaniu iných inštitútov, prostredníctvom ktorých si mal a mohol účastník zabezpečiť vlastnícke právokpredmetnýmnehnuteľnostiam(dedičskékonanie,dvojstrannéprávneúkony),ktorýpostupnavrhovateľ
naznačoval len vo všeobecnej rovine.

Podľa názoru súdu sa s poukazom aj na už uvedené odporkyňa dostatočným spôsobom vyporiadala

vo svojom rozhodnutí s navrhovateľom namietanými skutočnosťami, v ktorých na rozdiel od neho
nevzhliadla porušenie povinností zo strany obvinenej.

Súd považuje za náležité aj odporkyňou označenú možnosť vzniku škody konaním obvinenej tvrdenú
navrhovateľom (uvádzanú súdom pod bodom 5), za jeho tvrdenie len s hypotetickým dopadom. Sám
navrhovateľ tvrdil, že takáto škoda by mohla vzniknúť osobám, ktorým svedčil zápis v katastri k
predmetným nehnuteľnostiam (resp. ich nástupcom). Už bolo uvedené, že navrhovateľ nerozporoval,

že k osvedčeniu vyhlásenia účastníka o vydržaní spísanom obvinenou boli pripojené o.i. aj písomné
vyjadrenia všetkých takýchto osôb definovaných v § 63 písm. a) bod 1 NP o tom, že nemajú k vzniku
vlastníckeho práva navrhovateľa výhrady. Ak uvedené osoby, ktorým potencionálne podľa navrhovateľa
mohla činnosťou obvinenej vzniknúť škoda, dali takéto vyhlásenia, ani súd si dosť dobre nevie predstaviť
situáciu, že by napriek tomu niekto z nich, ktorý dal takéto vyhlásenie, inicioval takéto konanie a ak by k

tomu aj došlo, že by v takomto konaní reálne mohol byť aj úspešným. Totiž ak by v týchto prehláseniach
prípadne mali také osoby z nejakých pohnútok uvádzať nepravdivé skutočnosti, šlo by z ich strany o
porušenie ich zákonnej povinnosti počínať si tak, aby škoda nevznikla, o to viac, ak by mala vzniknúť
práve im (§ 417 ods. 1 OZ). Podpisy osôb na daných vyjadreniach sú pritom overené obcou E. (nie
obvinenou), a ich overenie do značnej miery vylučuje navrhovateľom naznačenú (hypotetickú) možnosť

ich sfalšovania a ak by k nemu napriek tomu malo dôjsť, danú skutočnosť by nebolo možné pripočítať
na vrub obvinenej. Napokon je k tomu potrebné poukázať na to, že celková výmera predmetných
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E., u ktorých je ako kultúra vedená orná pôda je „len“ 270 m2, od
čoho by bola odvislá možná výška hypotetickej škody, ak by vôbec mohla konaním obvinenej vzniknúť
nejaká škoda.

Navrhovateľ napokon namietol porušenie precedenčnej zásady (bod 6) zrejme vo väzbe ako na to,
aké z ním namietaných porušení povinností obvinenej bolo odporkyňou akceptované ako dôvodné a
tak aj vo väzbe na výšku uloženej pokuty ako disciplinárneho opatrenia, dokladujúc iné rozhodnutia
disciplinárnejkomisie,menovite5/2011a7/2012,považujúcnapadnutérozhodnutiezaexcesvprospech
obvinenej. Ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Správne poukázala odporkyňa vo vyjadrení

k odvolaniu, že je potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti prípadov, ktorých sa dané rozhodnutia
týkali. Rozhodnutie DK 5/2011, ktorým bola uložená pokuta 2.000,- eur, odhliadnuc od iného charakteru
dotknutých nehnuteľností, konštatuje výrazne závažnejšie porušenia viacerých povinností zo strany
týmto rozhodnutím dotknutej notárky, a to aj takých, ktoré neboli prítomné v prejednávanej veci (vady
plnomocenstva, absencia vyjadrenia obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že

nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, ktoré je podstatnou náležitosťou, pri nesplnení ktorej nie je
možné notársku zápisnicu spísať). V rozhodnutí DK 7/2012, ktorým bola uložená pokuta 1.000,- eur, sú
konštatované závažné porušenia pri spísaní až dvoch notárskych zápisníc osvedčujúcich vyhlásenie o
vydržaní s celkovým rozsahom dotknutých nehnuteľností podstatne väčším než v prejednávanej veci,
kde v jednom prípade v zápisnici spísanej v r. 2011 chýbalo vyjadrenie právnickej osoby príslušnej

na správu nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady a
účastníčka odvodzovala svoje vlastníctvo od ústnej darovacej zmluvy z r. 2000 a v zápisnici z r. 2010
bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní napriek tomu, že oprávnenosť držby bola odvodzovaná od kúpnej
zmluvy z r. 2006, čím neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním (už len preto,
že do spísania zápisnice nemohla ani len uplynúť stanovená vydržacia doba). Tiež navrhovateľ pripojil

aj ďalšie rozhodnutia napr. DK 5/2013, ktorým bola uložená inej notárke pokuta 2.000,- eur za závažné
porušenia, ktoré sa týkali až 15 skutkov, pritom pri viacerých z nich bolo konštatované, že ešte ani
nemohla do spísania príslušnej zápisnice uplynúť vydržacia doba plynúca od vzniku titulov, ktorými
účastníci odvodzovali oprávnenosť trvanie a nepretržitosť svojej držby.

Zvyššieuvádzanýchrozhodnutípredkladanýchnavrhovateľom,predovšetkýmzposlednemenovaného,

nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť exces, resp. výrazný odklon, ktorého by sa mala odporkyňadopustiť vo vzťahu k obvinenej (v jej prospech) aj čo do výšky uloženej pokuty. Naopak ako zjavne
neprimeraná pôsobí výška navrhovateľom navrhovanej pokuty.

Preto tunajší súd ako súd vecne a miestne príslušný rozhodnúť o navrhovateľom podanom opravnom

prostriedku, nakoľko po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia odporkyne v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že rozhodnutie a postup
odporkyne bol v súlade so zákonom, postupujúc podľa § 250q ods. 2 O. s. p. toto rozhodnutie potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bol vo
veci plne neúspešný, teda mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v
spojení s § 250l ods. 2 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 250s veta prvá O. s. p.), písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 205 ods. 1
O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 246c ods. 1
O. s. p. v spojení s § 205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 205 ods. 3 O. s. p.).