Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313226808
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313226808.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom v právnej veci navrhovateľky X. O., J..

X.XX.XXXX G. N., N. XXXX/X, proti odporcovi F. O., J.. X.X.XXXX, G. N.Ď., N. XXXX/X, K. XX D. N., M.,
X. G. XSW, W. H., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletý deťom O., K. M. K., Q. J.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dňa 27. 10. 2014 takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo F. O.G., J.. X.X.XXXX I. Š. a X. O., V.. K., J.. X.XX.XXXX I. V., ktoré bolo uzavreté dňa
XX.X.XXXX a je zapísané v knihe Mestského národného výboru v X. S. vo zv. XX, roč. XXXX, str. XXX,
por. č. XXX rozvádza.

Maloleté deti O., K., J.. XX.X.XXXX M. K., J.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej
starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou 100,- EUR mesačne, na mal. K. sumou 100,-
EUR mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletých detí.
Styk otca s maloletými deťmi zostáva bez obmedzenia.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na súde dňa 15. 10. 2013 žiadala, aby súd manželstvo účastníkov
rozviedol z toho dôvodu, že odporca odišiel v apríli 2006 po vzájomnej dohode pracovať do M., odkiaľ
pravidelne prispieval na spoločnú domácnosť a na výživu detí. Od roku 2008 mala vážne podozrenie, že
odporca nadviazal v cudzine vážnu známosť a tento vzťah trval približne do januára 2013. d rolu 2008
prestal prispievať na výživu detí a spoločnú domácnosť a zadlžil spoločnú domácnosť finančným dlhom
pretože v tom čase zarábala len 350 € mesačne a tieto peniaze nestačili na pokrytie potrieb domácnosti.
Na pojednávaní doplnila svoju výpoveď tak, že nemieni obnoviť manželské spolužitie a žiada súd, aby

manželstvo rozviedol. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje rozdiel pováh, názorov a záujmov
a citové ochladenie voči odporcovi.
V prípade rozvodu manželstva žiada, aby mal. deti, ktoré sa narodili z manželstva K. a K. boli zverené do
jej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný prispievať výživným na každé dieťa po 100,- EUR mesačne. Čo
sa týka zárobkov je zamestnaná ako kuchárka v MŠ a priemerný mesačný zárobok dosahuje cca 390,-
EUR mesačne. Stále býva v byte, ktorý nadobudli počas trvania manželstva a platí 92,- EUR nájom, 50,-
EUR elektrina, 45,- EUR plyn. Otec výživné neplatí, momentálne poberá náhradné výživné vo výške

108,- EUR mesačne. Otec detí je nezodpovedný, s deťmi sa nestretáva, neposiela výživné cca 1,5 roka
a odôvodňuje to tým, že má ťažké pomery.
Odporca sa písomne vyjadril, že s návrhom manželstva súhlasí, avšak rozporuje tvrdenie navrhovateľky
žeichmanželstvomaloproblémyažodroku2008.Dôvodovtýchtoproblémovbolnedostatokfinančnýchprostriedkov a preto sa rozhodli, že vycestuje do zahraničia. Peniaze jej prestal posielať z roho dôvodu,
že keď prišiel domov a doniesol veci ktoré žiadala manželka, vždy sa sťažovala, že má stále nedostatok
peňazí a spoločné dlhy narastali. Dokonca v apríli 2007 si musel vypožičať sumu 1000 libier aby poplatil

dlhy a tieto peniaze musel požičať z nebankových ústavov, ktoré boli drahšie ako oficiálne peňažné
ústavy. Peniaze ktoré mala k dispozícii využívala na nákup nepotrebných vecí. Dokonca sa dohodol
so synom že jemu a jeho partnerke zabezpečím v X. prácu, a keď im poskytol bývanie z Internetu sa
dozvedel, že vlastného syna okráda. Čo sa týka vyjadrenia odporcu o vyporiadaní spoločného majetku,
ale na tieto vyjadrenia nemohol súd prihliadať, pretože nie sú predmetom konania.

Kolízna opatrovníčka sa na pojednávaní vyjadrila tak, že navrhuje, aby súd v prípade rozvodu mal.
deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať výživným na každé dieťa po 100,-
EUR a styk otca s maloletými deťmi ponechal bez obmedzenia, nakoľko takéto rozhodnutie je v záujme
maloletých detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením
otca, sobášnym listom, rodný listom maloletých detí, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku,

potvrdením ÚPSVaR Nové Zámky o poberaní prídavkov na deti, dokladmi založenými odporcom o
výdavkoch a zárobkoch, správou o zárobku matky, a ostatným písomným materiálom a zistil nasledujúci
skutkový a právny stav:
Obaja manželia sú slovenskí štátni občania slovenskej národnosti u oboch ide o manželstvo prvé.
Obaja účastníci majú vyživovacie povinnosti len z terajšieho manželstva. Obaja účastníci mali posledné

spoločné bydlisko v obvode tunajšieho súdu.
Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Súd mal za preukázané, že je dôvod na rozvod manželstva, pretože bola zistená objektívna existencia

rozvratu vzťahov medzi manželmi a ich vážne narušenie, ktoré zapríčinilo nemožnosť ďalšieho plnenia
účelu manželstva. Zo strany manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo
vyplýva zo skutočnosti, že manželia spolu dlhodobo nežijú a intímne sa nestýkajú, preto súd manželstvo
účastníkov rozviedol.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielnosť pováh názorov a záujmov a z toho

vyplývajúci rozpad manželstva. Súd mal za preukázané, že nie je predpoklad obnovenia manželského
spolužitia, pretože toto je hlboko a trvalo rozvrátené.
Podľa § 24 ods.1 až 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťa

zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má
rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a
stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.
Podľa § 25 ods.1 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia sa
môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza
manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Keďže rodičia detí spolu nežijú, otec pôsobí v zahraničí kde pracuje a n a Slovensko dochádza len
sporadicky, od odchodu otca zo spoločnej domácnosti sa o deti osobne výlučne stará matka a nie sú
známe skutočnosti ktoré by spochybňovali starostlivosť matky o deti, súd zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky.
Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, keďže aj matka navrhla, aby sa mohol otec stretávať

s deťmi bez obmedzenia, súd návrhu vyhovel, pretože aj druhý rodič má právo stretávať sa s deťmi a
pre zdravý vývoj detí je potrebné aby otcovi nebolo bránené v styku s deťmi lebo neboli zistené také
skutočnosti, ktoré by bránili otcovi v styku s deťmi.Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,

prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 76 ods.1 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa
platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
O úprave rodičovských práv a povinností, o úprave styku sa rodičia dohodli, ktorú dohodu súd schválil

tak, ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia, pretože táto dohoda je na prospech maloletého dieťaťa.
Pri určení vyživovacej povinnosti otca súd prihliadol na zárobok matky vo výške cca 390 € mesačne,
otca vo výške cca 800 € mesačne.
Súd je povinný zároveň upozorniť otca, že platenie výživného je jeho zákonná povinnosť a výživné
na deti nie je možné zarátať alebo kompenzovať iným plnením ale len plnením vzájomnej vyživovacej

povinnosti voči maloletým deťom. Výživné je určené výlučne na výživu detí.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 prvá veta O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.