Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/479/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613208331
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613208331.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu Alfa Inkaso s.r.o.,
so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Nusle, Česká republika, IČO: 290 50 910, zastúpený
advokátom Mgr. Petrom Starinským, so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, proti žalovanému L. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX V. 9, toho času bytom V. XX, o zaplatenie 59.005,24 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Trovy konania žalovanému n e p r i z n á v a a žalobca n e m á právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 59.005,24 CZK s 15,8 %
úrokom z úveru zo sumy 58.717,24 CZK od 6.1.2010 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 59.005,24 CZK od 6.1.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania z nesplatených splátok do dňa
splatnosti úveru vo výške 331,93 CZK.

Žalobu odôvodnil tým, že Česká spořitelna, a. s., so sídlom Olbrachtova 1929/62, Praha 4, IČO: 45
244 782 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 3920263843, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 80.000,- CZK pri dohodnutej úrokovej sadzbe
vo výške 15,80 % ročne. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať úver v mesačných splátkach vo výške 3.787,-
CZK splatných k 5. dňu každého mesiaca od 6.10.2008. V splátke úveru boli zahrnuté splátky istiny,
splátky dohodnutého úroku za poskytnutie úveru a poplatky za vedenie úveru. Pri dodržaní zmluvných
podmienok mala byť posledná splátka uhradená dňa 5.10.2010. Zmluva bola dohodnutá v súlade
s § 497 a násl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a. s. a Sadzobník poplatkov.
Pre prípad, že je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
alebo so splatením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote bolo v Zmluve dohodnuté, že Česká
sporiteľňa, a. s. je oprávnená požadovať splatenie celého zostatku úveru v lehote, ktorú určí. Žalovaný
porušil zmluvnú dohodu tým, že nesplácal úver v súlade s podmienkami dojednanými v Zmluve, preto
sa nesplatená časť úveru spolu s príslušenstvom stala splatnou ku dňu 5.1.2010 a to výzvou zo dňa
9.12.2009, zaslanú žalovanému doporučene.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Česká spořitelna, a. s., Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782 uzatvorila so
žalovaným dňa 4.9.2008 Zmluvu o úvere č. 3920263843, na základe ktorej žalovanému poskytla
peňažné prostriedky do výšky 80.000,- Kč a to v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splatiť
pravidelnými splátkami vo výške 3.787,- Kč vždy k 5. dňu každého kalendárneho mesiaca. Prvá

splátka mala byť zaplatená dňa 6.10.2008 a posledná splátka dňa 5.10.2010. Celkový počet splátok
činil 25. Bol dohodnutý ročný úrok vo výške 15,80 % a RPMN vo výške 18,8 %.

Česká spořitelna, a. s. písomným podaním zo dňa 9.12.2009 vyzvala žalovaného k úhrade pohľadávky
vo výške 5.608,- Kč najneskôr do 6.12.2009. Zároveň žalovaného upozornila, že v prípade, ak v tejto
lehote nebude pohľadávka uhradená, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom
nasledujúcim po márnom uplynutí uvedeného termínu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2010 postúpil postupca Česká spořitelna, a. s., so sídlom
Praha 4, Olbrachtova 1929/62, 140 00, IČO: 45 244 782 pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Písomným podaním zo dňa 15.2.2011 Česká spořitelna, a. s. oznámila žalovanému postúpenie
pohľadávky na žalobcu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v roku 2010 kontaktoval Českú sporiteľňu, aby mohol splácať
pôžičku v nižších splátkach, nakoľko stratil zamestnanie, avšak na to
nepristúpila. Zároveň vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že ani v súčasnej dobe nemá
finančné prostriedky na vyrovnanie dlhu. Je bez pracovného pomeru a má tri vyživovacie povinnosti.
Poberá sociálnu dávku v celkovej výške 360,- Eur a rodinné prídavky na tri maloleté deti.

Keďže v tomto prípade ide o konanie s cudzím prvkom a to s poukazom na sídlo žalobcu, ktoré je
v Českej republike a bydlisko žalovaného, ktoré je na území Slovenskej republiky, súd v prvom rade
riešil otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a tiež otázku
aplikácie právneho poriadku, ktorý má byť použitý na posúdenie nároku žalobcu uplatneného žalobou.

Podľa kapitoly II. Oddielu 1 článku 2 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa kapitoly II. Oddielu 4 článku 16 bodu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy
môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Z citovaných ustanovení vyplýva danosť právomoci tunajšieho súdu na konanie v predmetnej veci.

Podľa kapitoly II. článku 3 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, zmluva
sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne
alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu
zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 29 vety 1 Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne, a. s., právne vzťahy medzi
Klientom a Bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 145/2010 Sb. (o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov), právne
vzťahy týkajúce sa spotrebiteľského úveru, ktoré vznikli pred dnom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa riadia doterajšími právnymi predpismi).

Na základe uvedeného posudzoval súd uplatnené nároky žalobcu podľa príslušných právnych
predpisov Českej republiky (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere).

Podľa § 2 písm. a/ veta prvá zák. č. 321/2001 Sb. (o niektorých podmienkach dojednávania
spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb.), pre účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme
úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.

Podľa § 2 písm. b/ cit. zákona, pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednávaný.

Podľa § 2 písm. c/ cit. zákona, pre účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická alebo právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo
združenie takýchto osôb.

V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ zák. č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), touto časťou zákona sa
riadia bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákoníka, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnému
zákonníku dohodou podľa ods. 1 sa použijú, ak nevyplýva z tohto zákona alebo zo zvláštnych právnych
predpisov niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo
zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich
klauzulách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,
znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a na jej
spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 497 Obchodního zákoníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodního zákoníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Pokiaľ lehota pre vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V dobe, kedy má byť vrátený zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 504 ods. 1 Obchodního zákoníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dohodnutej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ
a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 52 ods. 2 Občanskýho zákoníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy
jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občanskýho zákoníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení
zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného
výkonu svojho povolania.

Podľa § 565 ods. 1 Občanskýho zákoníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Podľa § 100 ods. 1 Občanskýho zákoníka, právo sa premlčí, pokiaľ nebolo vykonané v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dovolá
dlžník premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanskýho zákoníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát.

Podľa § 103 ods. 2 Občanskýho zákoníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane pre nesplnenie niektorej zo
splátok splatným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občanskýho zákoníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 4.9.2008 spotrebiteľskú
zmluvu. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a
žalovaný pri uzavieraní a plnení zmluvy nejednal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti alebo v rámci samostatného výkonu povolania. Pôvodný veriteľ (Česká spořitelna, a. s.) je
podnikateľom a predmet konania sa týka jej podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa
povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.

Rozhodujúcou otázkou v danom konaní bolo posúdenie, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu
pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní. K zosplatneniu celého dlhu žalovaného z predmetnej
zmluvy o úvere došlo v zmysle listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 9.12.2009 dňom 5.1.2010,
pretože žalovaný preukázateľne neuhradil v určenej lehote dlžnú sumu pohľadávky tak, ako ho právny
predchodca žalobcu týmto listom vyzval. Žalobca, resp. jeho právne predchodca mohol teda už dňa
6.1.2010 uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu žalobou na súde. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na znenie § 262 ods. 4 druhej vety Obchodního zákoníka, konkrétne „zmluvná strana, ktorá nie je
podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov“ (v zmysle prvej vety
uvedeného ustanovenia ide o vzťahy podľa § 261 Obchodního zákoníka, a teda aj o vzťahy zo
zmluvy o úvere) „podľa Občanského zákoníka“. Podľa názoru súdu, ak má spotrebiteľ (v danom
prípade žalovaný) v zmysle uvedeného ustanovenia znášať zodpovednosť za porušenie povinností
zo zmluvy o úvere (ktorý je síce tzv. absolútnym obchodom), podľa Občanského zákoníka nemožno
prijať iný výklad ako ten, že rovnako veriteľ takéhoto spotrebiteľa (v danom prípade žalovaného) musí
nároky spojené s porušením povinností z tejto zmluvy uplatniť voči spotrebiteľovi, pokiaľ má byť
v konaní úspešný, taktiež v lehotách podľa Občanského zákoníka - teda v danom prípade najneskôr
vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 zák. č. 40/1964 Sb. (Občanský zákonník).
Vychádzajúc totiž z vyššie citovaného znenia príslušnej časti § 262 ods. 4 zák. č. 513/1991 Sb., podľa
súdu zároveň samotná zmluvná strany, ktorá nie je podnikateľom nepochybne dôvodne očakáva, že
pokiaľ má znášať zodpovednosť za porušenie povinností zo vzťahov podľa § 261 zák. č. 513/1991
Sb. podľa Občanského zákoníka, budú príslušné nároky voči nej uplatňované súdnou cestou taktiež
najneskôr v lehotách podľa Občanského zákoníka. Tu podľa súdu nejde o otázku uplatňovania
premlčacej lehoty podľa uvedeného ustanovenia z dôvodu, že je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
nie je podnikateľom (§ 262 ods. 4 veta prvá; zák. č. 513/1991 Sb.), alebo o logický následok toho, že
pokiaľ má podľa uvedeného zákonného ustanovenia zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom
znášať zodpovednosť za porušenie povinností zo zmluvy o úvere (ktorá je v konkrétnom prípade
vzhľadom na povahu zmluvných strán pri jej uzatváraní zmluvou spotrebiteľskou) podľa Občanskeho
zákoníka musí aj veriteľ takéhoto subjektu uplatniť svoje práva z takejto zmluvy (hoci zmluva o úvere
je v zásade tzv. absolútnym obchodom) taktiež podľa Občanskeho zákoníka, a teda konkrétne aj vo
vzťahu k zaplateniu celého zostatku úveru a jeho príslušenstva (ako v tomto prípade), najneskôr
pokiaľ sa chce vyhnúť
následkom v zmysle § 100 ods. 1 vety tretej zák. č. 40/1964 Sb. vo všeobecnej premlčacej trojročnej
lehote podľa § 101 zák. č. 40/1964 Sb. (v danom prípade teda najneskôr 5.1.2013). Z uvedených
dôvodov sa preto súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade mohlo dôjsť k
premlčaniu žalovanej pohľadávky až vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397 zák. č.
513/1991 Sb. (Obchodní zákoník).

Z uvedených dôvodov súd vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú a žalobu v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol neúspešný a úspešnému
žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto mu súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.