Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cbi/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224324
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113224324.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská

a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca úpadcu ACASE,
a.s. „v konkurze", Čordáková 13, 040 23 Košice, IČO: 36 192 252, proti žalovanému: NOVITECH a.s.,
Moyzesova 58, 040 01 Košice, IČO: 31 718 868, zast. prof. JUDr. Petrom Vojčíkom, CSc., advokátom,
Rázusova 28, 040 01 Košice v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.8.2013 domáhal určenia, že Licenčná zmluva
zo dňa 27.6.2011 uzatvorená úpadcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo udelenie neobmedzenej

licencie z hľadiska času, priestoru a rozsahu na výkon majetkových práv v zmysle ust. § 18 zák. č.
618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení
neskorších predpisov, najmä na právo na

úpravupočítačovýchprogramov,naichrozvojaspájaniedosúbornýchdielakoajnapredajamodifikáciu
S., S., S. pod spoločným názvom S., Q., S. H. S., prípadne aj na zmenu ich názvu, je voči veriteľom v
konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K/25/2012 neúčinná a žalovaný
je povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu 550 000 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/25/2012 zo dňa 20.8.2012,

zverejneným v Obchodnom vestníku č. 166/2012 dňa 28.8.2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu
ACASE,a.s.,Čordáková13,04023 Košice,IČO:36192252azasprávcukonkurznejpodstatyustanovil
spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. (žalobcu). Uviedol, že v zmysle ust. § 62
ods.5 a § 86 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZKR) je správca oprávnený a zároveň povinný uplatniť
právo odporovať právnemu úkonu žalobou na súde a tiež využiť všetky dostupné právne prostriedky
na ochranu práv konkurzných veriteľov. Poukázal na § 57 ods. 2, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 3 a §
3 ods. 1, 2 ZKR. Licenčná zmluva bola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá dňa 27.6.2011, pričom

konkurzné konanie bolo voči úpadcovi začaté s účinkami ku dňu 19.6.2012 zverejnením uznesenia
Okresného súdu Košice I, zo dňa 11.6.2012 v Obchodnom vestníku č. 116/2012 dňa 18.6.2012. Z
uvedeného vyplýva, že právny úkon úpadcu spočívajúci v uzavretí Licenčnej zmluvy bol urobený počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok úpadcu bol
vyhlásený konkurz s účinkami ku dňu 29.8.2012 zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice I zodňa 20.8.2012 v Obchodnom vestníku č. 166/2012 dňa 28.8.2012, lehota na uplatnenie práva odporovať
právnemu úkonu úpadcu je naďalej zachovaná. Na základe Licenčnej zmluvy zo dňa 27.6.2011 úpadca
udelil žalovanému neobmedzenú licenciu z hľadiska času, priestoru a rozsahu na výkon majetkových

práv v zmysle ust. § 18 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä na právo na úpravu počítačových programov, na
ich rozvoj a spájanie do súborných diel ako aj na predaj a modifikáciu S., S., S. pod spoločným názvom
S., Q., S. H. S., prípadne aj na zmenu ich názvu. Toto právo bolo udelené aj na prípadný prechod alebo
prevod majetkových práv na tretie osoby. Počítačové programy boli žalovanému poskytnuté na obdobie
od podpisu osobitnej dohody č. AC 110601 o prevode práv a povinností zo zmlúv zo dňa 2.3.2011 na

neurčito. Licenčná odplata bola zmluvnými stranami dohodnutá v článku VIII bode 1. Licenčnej zmluvy
vo výške 10 000 EUR bez DPH. Podľa názoru správcu je Licenčná zmluva právnym úkonom bez
primeraného protiplnenia, nakoľko výška tzv. licenčnej odplaty dohodnutej v Licenčnej zmluve sa ani
zďaleka nepribližuje trhovej cene licenčných odplát, resp. poplatkov za obdobné počítačové programy,
t.j. software. Žalobca mal za to, že výška licenčnej odplaty je o to neprimeranejšia, ak sa vezme do úvahy
skutočnosť, že (i) Licenčná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, (ii) mala charakter jednorazovej

platby, (iii) predmetný počítačový program, t.j. CASE*ERP je komplexný podnikový informačný systém,
ktorý je určený hlavne pre riadenie stredne veľkých a veľkých spoločností s potrebou spracovania
veľkého objemu dát. Je postavený na báze CASE technológie v prostredí databázy firmy C. a pozostáva
z týchto základných modulov: 1. S. je integrovaný finančný riadiaci informačný systém, ktorý podporuje
ľubovoľnú organizačnú štruktúru spoločnosti a zároveň podporuje

manažment správnymi a komplexnými ekonomickými informáciami, 2. Personálny a mzdový informačný
systém S. je určený na vedenie ucelenej evidencie o zamestnancoch, o starostlivosti o zamestnancov
v sociálnej aj vo finančnej oblasti, riadenie a vedenie mzdovej a zamestnaneckej politiky, 3. Obchodno-
logistický systém S. predstavuje komplexný nástroj na riadenie logistického reťazca spoločnosti, 4.
S. je konsolidačný informačný systém, ktorý podporuje vykonanie konsolidácie akejkoľvek štruktúry

konsolidovaného celku. Systém je založený na zbere zdrojových údajov v štruktúre Konsolidačného
balíka MF SR a 5. ESU (Ekonomický systém úradov) je špeciálne vyvinutý a jedinečný systém
vedenia ekonomickej evidencie na zastupiteľských úradoch SR. Je integrovaný s S., do ktorého
odovzdáva údaje z finančných a majetkových transakcií realizovaných na zastupiteľských úradoch SR.
ESU je implementovaný na C. U. technológii - Y., L. a (iv) žalovaný s novým portfóliom S. v roku

2011 podpísal a zrealizoval projekty s Ministerstvami zahraničných vecí, hospodárstva, školstva a ich
podriadenými organizáciami, zabezpečujúce podporu prevádzky, rozvoj a prípadnú migráciu údajov
u zákazníkov, ktorí prechádzali na centralizovaný systém štátnej správy na báze SAP. Predmetom
týchto projektov bolo poskytnúť zákazníkom sofistikované poradenské služby, zabezpečiť technickú,
technologickú a projektovú podporu prevádzky, aplikovať legislatívne zmeny ako aj interné požiadavky,

poskytnúťriešenienamieruintegrovanésinýmidotknutýmisystémami.Okremštátnejsprávysystémbol
zabezpečovaný aj vo verejnej správe (Úrad jadrového dozoru), niektorých mestách, resp. ich častiach
(Komárno, Štúrovo), či v súkromnej sfére (KOSIT, I.P.R.) a to vo výške rádovo niekoľko desaťtisíc EUR.
Uviedol, že podľa jeho zistení bola obvyklá cena/hodnota len jednej licencie napr. software S. vo výške
až 1 991 EUR bez DPH. Pri určení obvyklej ceny plnenia určenej v ust. § 58 ods. 1 ZKR správca

poukázal na priemernú výšku odplaty za dodávku informačného systému S. pre jedného koncového
odberateľa/zákazníka, ktorú správca postupom podľa odbornej starostlivosti stanovil na sumu 56 000
EUR. Mal za to, že hodnota budúcich príjmov, ktoré by vyplynuli z podnikateľskej činnosti úpadcu, pri
kalkulácii na desať rokov a pri bežnom/obvyklom fungovaní úpadcu, by bola vo výške 560 000 EUR. Z
uvedeného vyplýva, že úpadca udelil/poskytol žalovanému Licenčnou zmluvou licenciu k predmetným

počítačovým programom za odplatu, ktorá je oproti obvyklej hodnote odplaty niekoľko násobne nižšia,
a to o sumu 550 000 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že licenčná odplata vo výške 10 000 EUR, navyše
dohodnutá na neurčitý čas, je jednoznačne neprimerané protiplnenie v zmysle ust. § 58 ods. 1 ZKR.
Licenčná zmluva bola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá dňa 27.6.2011. Z účtovníctva úpadcu a
zo zoznamu pohľadávok vyhotoveného v konkurznom konaní úpadcu vyplýva, že úpadca neplnil viac

ako 30 dní po lehote splatnosti nasledovné peňažné záväzky voči veriteľom: a) DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinová 25, 851 01 Bratislava, pohľadávka v celkovej výške 32 495,94
EUR uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 28.9.2012, právny dôvod:
neuhradené poistné, b) CMT-Real s.r.o., so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava, pohľadávka vo
výške 40 428,77 EUR uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 21.9.2012, právny dôvod: dohoda o

skončení nájmu, c) NOVEKON, s.r.o., Košice, so sídlom Tajovského 1, 040 01 Košice, pohľadávka
vo výške 246 209,68 EUR uplatená prihláškou pohľadávky zo dňa 5.10.2012, právny dôvod: zmluvao pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon úpadcu, ktorým je uzavretie Licenčnej zmluvy dňa
27.6.2011, bol urobený už počas úpadku, nakoľko úpadca v čase uzavretia Licenčnej zmluvy neplnil viac

ako 30 dní po lehote splatnosti vyššie uvedené peňažné záväzky, t.j. bol platobne neschopným a teda

v úpadku. Zo zoznamu pohľadávok vyhotoveného v konkurznom konaní úpadcu vyplýva, že celková
zistená suma pohľadávok veriteľov úpadcu je 771 866,63 EUR, pričom trhová hodnota úpadcovho
majetku uvedeného v súpise majetku nie je podľa názoru správcu viac ako 75 000 EUR. Ukrátenie
uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu spočíva v tom, že hodnota majetku úpadcu sa
uskutočnením právneho úkonu spočívajúceho v uzavretí Licenčnej zmluvy úpadcom zmenšila, a to o

sumu spočívajúcu v rozdiele medzi obvyklou licenčnou odplatou a licenčnou odplatou dojednanou v
Licenčnej zmluve, teda o sumu 550 000 EUR.

Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.11.2013 uviedol, že sa nestotožňuje s vyššie
uvedeným názorom žalobcu, považuje ho za neopodstatnený a nároky z neho uplatňované za právne
neobhájiteľné. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Spoluprácu s
úpadcom neinicioval. Spoločnosť NOVITECH a.s. bola požiadaná konateľom spoločnosti ACASE, a.s

Karolom Repaským o pomoc u existujúcich zákazníkov (hlavne Ministerstvo zahraničných vecí SR,
Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR), kde už nebola firma
ACASE, a.s. schopná naďalej plniť svoje záväzky vyplývajúce z platných zmluvných vzťahov. Menované
ministerstvá neboli schopné vo vlastnej réžii udržiavať prevádzkyschopnosť informačného systému
dodaného firmou ACASE, a.s., z čoho hrozil kolaps chodu jednotlivých ministerstiev (Ministerstvo

zahraničných vecí bolo v tej dobe najväčším zákazníkom úpadcu). Za účelom hľadania možností ako
pomôcť riešiť vzniknutú situáciu jednak vo firme ACASE, a.s. a jednak na dotknutých ministerstvách
bola podpísaná dňa 2.3.2011 Dohoda č. AC 11061 o prevode práv a povinností zo zmlúv (Ďalej len
ZPPP) medzi úpadcom a žalovaným, kde NOVITECH a.s. zaplatil 40 000 EUR bez DPH spoločnosti
ACASE, a.s. za prevod týchto práv a povinností pre menovaných zákazníkov (hlavne hore uvedené

3 ministerstvá). Na základe tejto dohody žalovaný začal pracovať a riešiť krízové stavy prevádzky
informačných systémov na menovaných ministerstvách, a to aj bez existencie zmluvného vzťahu
medzi ním a dotknutými ministerstvami a zabránil tak kolapsu ich informačných systémov S.. Týmto
rozhodnutím okrem iného NOVITECH a.s. ochránil firmu ACASE, a.s. pred možnými sankciami a
náhradami škôd vyplývajúcich z neplnenia si zmluvných povinností voči svojim zákazníkom. Táto ujma

ako majetková, tak aj nemajetková je ťažko vyčísliteľná. Ako to vyplýva z preambuly tejto dohody,
ACASE, a.s. si bola plne vedomá rozsahu nepredvídateľných škôd a následkov, a preto aj vo verejnom
záujme musela konať a hľadať možnosti na odvrátenie ujmy. Žalobca túto skutočnosť nezohľadnil vo
svojom návrhu. Príčinou vzniku možnej škody je to, že úpadca vo svojom podnikaní nevedel poskytnúť
sám a na svoj účet výkon služieb, prác a činností voči tretím osobám bez toho, aby neporušil platne

uzatvorené zmluvy vo verejnom sektore v štátnej správe. Tejto škode chcel úpadca predísť a tak
realizovať minimálne ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva zo Zmluvy o poskytovaní
služieb č. NT/MZ110903, žalobou napadnutá licenčná zmluva nebola prostriedkom na získanie príjmov
žalovaného, ale iba formálnym právnym predpokladom na zachovanie kontinuity poskytnutia služieb,
ktoré dovtedy poskytovala spoločnosť ACASE, a.s.. Napádaná licenčná zmluva (ďalej aj LCZ) zo dňa

27.6.2011 sa nedá posudzovať samostatne a je prepojená s už menovanou dohodou ZPPP. Dôvodom
uzavretia LCZ bola nevyhnutná potreba úprav a rozvoja zdrojových textov z dôvodov zapracovania

legislatívnych zmien pre už spomínané ministerstvá. Išlo teda o právny prostriedok na zabezpečenie
naplnenia celého účelu ZPPP. LCZ neodobrala licenčné práva firme ACASE, a.s.. Podľa platného
autorského zákona č. 618/2003 Z.z. (ďalej aj AZ) nemožno platne previesť všetky autorské práva na

iný subjekt. Licenčnou zmluvou sa iba poskytuje právo na využitie autorského diela. Práva udelením
licencie nezanikajú (§ 18 ods. 3 AZ). Majetkové práva podľa § 18 ods. 5 AZ sú neprevoditeľné, autor sa
ich nemôže vzdať a nemožno ich postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia, ani exekúciou vedenou podľa
osobitného predpisu. To znamená, že spoločnosť ACASE, a.s. vždy mala a má naďalej možnosť predaja
licencií konečným zákazníkom, úprav a rozvoja zdrojových textov a tie isté práva udelila aj spoločnosti

NOVITECH a.s.. Licenčná zmluva zakázala predať tieto práva inej tretej osobe bez súhlasu NOVITECH,
a.s., ktorý podpisom ZPPP, LCZ a zahájením prác pre už spomínaných zákazníkov bez zmluvného
vzťahu s nimi išiel do značného rizika, že tieto náklady sa mu už nikdy nevrátia. Získaná licencia bola
iba formálnou podmienkou pre vytvorenie právnej možnosti pre spoločnosť NOVITEC a.s. pracovať a
vykonávať úkony, ktoré boli závislé na nadobudnutí majetkových autorských práv. Ako vyplýva z čl.

III. LCZ, počítačové programy sa mali využívať pre plnenie záväzkov, ktoré na seba NOVITECH a.s.prevzal. NOVITECH a.s. sa stal výlučným majiteľom týchto práv vo vzťahu k predmetom zmlúv, vo
vzťahu k zákazníkom, pre ktorých ACASE už tieto služby nebol schopný poskytovať. Žalovaný nikdy
nikomu neposkytol práva zo získanej licencie a teda nezískal ani žiaden príjem bez toho, aby nemusel

vynaložiť primerané množstvo kvalifikovanej odbornej práce na jeho dosiahnutie. Išlo o neobvyklú
situáciu, čo vyžadovalo aj neobvyklé právne riešenie. Aj keby NOVITECH a.s. bol získal licenciu
bezodplatne, aj to by bolo obhájiteľné, ani v takom prípade by LCZ netrpela neúčinnosťou v zmysle
predmetnej žaloby vzhľadom na skutočnosť, že celý softvér, ktorý mal ACASE, a.s. k dispozícii sám
o sebe, už nemal žiadnu hodnotu. V čase podpísania LCZ, licencie S. neprinášali pre úpadcu žiadne

príjmy, ale naopak neplnenie existujúcich zmlúv prinášalo hrozbu veľkej ujmy ako majetkovej, tak aj
nemajetkovej. Na majetok spoločnosti ACASE, a.s. siahal exekútor a vykazovala pomerne vysoké dlhy.
LCZ vlastne umožnila realizovať Výberové konania ministerstvám na nevyhnutné služby, potrebné na
údržbu a podporu prevádzky informačných systémov S., do doby výmeny týchto systémov novým
ekonomickým informačným systémom na báze SAP. Cenové rokovania pri výberových konaniach vôbec
neboli jednoduché a aby ceny boli priechodné, boli znižované o viac ako 50%. Minimálne od 1.7.20111

do podpisu zmlúv (október) NOVITECH a.s. podporu prevádzky pre zákazníkov S. robil bezodplatne,
na svoje náklady a riziko. Informačné systémy S. na spomínaných ministerstvách nie sú v produktívnej
prevádzke od 1.4.2012 a boli plne nahradené informačným systémom na báze SAP. Žalovaný nemal
nikdy záujem predávať samotné licencie S. a ani tieto licencie nikdy žiadnemu zákazníkovi nepredal a
ani neponúkal. LCZ mu to síce umožňovala, ale iba preto, ak by niektorý z existujúcich zákazníkov mal

zakúpený nedostatočný počet licencií pre nevyhnutný chod organizácie. Príjem spoločnosti NOVITECH
a.s. z licencií CASE*ERP bol, je a bude nula. Poukázal na ust. § 62 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.. Tvrdil,
že preukázal, že žiaden priamy prospech v dôsledku nadobudnutia licencie nenadobudol. Uviedol, že v
rámci zmlúv s existujúcimi zákazníkmi (väčšina bola podpísaná na základe verejných obstarávaní mimo
zmlúv voči Úradu pre jadrový dozor a KOSIT), poskytoval reálne práce/služby (nepredával licencie),

ktoré generovali nemalé náklady s tým spojené. Jednalo sa hlavne o tieto činnosti: servisné

práce súvisiace s legislatívou a technologickou podporou, servisné práce súvisiace s podporou
prevádzky, prechod na novú verziu databázy C., migráciu údajov do nového ekonomického systému
na báze SAP a prípadne práce naviac, ak ich zákazník požadoval. Žalovaný svojim vstupom do
podpory prevádzky systémov S., čo umožnili už spomínané ZPPP a LCZ, pomohol vylepšiť finančnú

bilanciu ACASE, a.s. minimálne o 100 000 EUR, pozostávajúcich zo 48 000 EUR vrátane DPH za
ZPPP, 12 000 EUR vrátane DPH za LCZ a približne 50 000 EUR tým, že vzal do zamestnaneckého
pomeru zamestnancov spoločnosti ACASE, a.s., čím ušetril úpadcovi ďalšie mzdové náklady a náklady
odstupné, plus odvrátil hrozby sankcií a náhrad škôd od existujúcich zákazníkov za neplnenie si svojich
povinností z platných zmlúv. Išlo o zamestnancov, s ktorými uzavrel pracovnú zmluvu dňa 27.6.2011

s nástupom do práce dňa 1.7.2011 (G.. K. X., N.. L. X., N.. H. J., N.. H. V., N.. P. V., X.. C. Y.U.,
S. W., H. W., T. W. H. G. G.). To, že žalovaný bol ochotný zaplatiť určitú sumu (bod 3.3 v ZPPP)
vyplývalo iba z tej skutočnosti, že žalovaný mal snahu zabezpečiť pre ACASE, a.s. prostriedky na úhradu
dlžných miezd pre zamestnancov úpadcu. Softvér S. podľa názoru žalovaného je v súčasnosti a bol aj v
dobe podpisu LCZ nepredajný (žalovaný ho neponúkal, nepredával a ani nepredal) z dôvodu morálnej

zastaranosti. Ide o takmer 20 ročný softvér nemodernej architektúry, kde základné prvky zastaranosti
sú hlavne klasické alfanumerické obrazovky (bez grafiky) a neoddeliteľnosť databázovej a aplikačnej
vrstvy. Žiadne ERP systémy v dnešnej dobe už takéto charakteristiky nemajú a ich samotné doplnenie
by si vyžiadalo ďalšie nemalé náklady. Sumu 550 000 EUR žalobca definuje v žalobe ako rozdiel na
odplate za poskytnuté licencie na základe licenčnej zmluvy, no výšku uvedenej sumy nijako nepreukázal

a nezdôvodnil. Neuviedol akým hodnotením dôkazov, písomností, dokumentov úpadcu dospel k sume
550 000 EUR. Mal za to, že táto suma je určená svojvoľne a neodborne. Poukázal aj na to, že petit
žaloby sa javí ako zmätočný a nezrozumiteľný. Pri úspechu žalobcu by to pre žalovaného znamenalo
vrátenie licencie a aj povinnosť na zaplatenie sumy 550 000 EUR.

Na pojednávaní dňa 10.6.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že správca vychádzal pri určení ceny

z celkových hodnôt zákaziek z účtovníctva úpadcu. Systém bol drahý, preto z toho vychádzal aj správca
a zohľadnil priemernú fakturáciu za rok, ktorú násobil potom 10 rokmi. Žalobca má za to, že ostatné
podmienky na uplatnenie odporovacieho práva boli splnené. Úpadca bol v čase uzavretia zmluvy v
predlžení. Záväzky presahovali 700 000 EUR, pričom majetok bol vykázaný vo výške cca 70 000 EUR,
pričom speňažený bol len vo výške okolo 500 EUR. Ďalej uviedol, že nerozporuje príjem úpadcu z

týchto zmlúv, ale podľa názoru žalobcu bez licencie by žalovaný nemohol ani vstúpiť do rokovania sministerstvami. Ak podnikateľsky nevyšiel tento zámer žalovanému, nemôže to byť na ujmu veriteľom
úpadcu. Ani predaj licencie nezabránil tomu, aby úpadca nakoniec skončil v konkurze.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.6.2014 uviedol, že žalovaný nepotreboval uzavrieť

licenčnú zmluvu, keby na tom netrvalo ministerstvo. Správcom skúmané faktúry neboli za licenčnú
zmluvu, ale za vykonanú prácu. Žalovaný kúpil licenciu preto, aby mohol ďalej pracovať a podporovať
systém na ministerstvách. Žalovaný mal oprávnenie vstúpiť na ministerstvo pracovať, pričom odmeny
boli poskytované za prácu, a nie licenčnú zmluvu. Pokiaľ pre žalobcu nie je dôležité či tu bol alebo nebol
zisk, je otázne od

čoho potom odvodil hodnotu softvéru. Keby mal znalec určovať hodnotu softvéru, nemôže to urobiť

osamotene, ale musí to urobiť v súvislostiach t.z. že je potrebné posúdiť aj na čo sa mohol v danom
období tento softvér použiť a koľko mohlo byť záujemcov v danom období o tento softvér.

Štatutárny zástupca žalovaného Ing. Jozef Balun na pojednávaní dňa 10.6.2014 uviedol, že NOVITECH
neinicioval zmluvný vzťah s úpadcom. Žalovaný bol oslovený úpadcom, konkrétne p. G., ktorý žiadal
o pomoc v tejto oblasti. Predstavenstvo najskôr nesúhlasilo, ale nakoniec sa rozhodli pomôcť. Úpadca

mal uzavreté zmluvy s ministerstvom. Keby sa spočítali príjmy žalovaného zo všetkých zákaziek, zistilo
by sa, že žalovaný nedosiahol žiadny zisk na týchto zákazkách. Úpadca naopak získal od žalovaného
finančnú pomoc vo výške 50 000 EUR na základe uzavretých zmlúv. Zároveň došlo k prevzatiu desiatich
zamestnancov úpadcu žalovaným, pričom ak by ich žalovaný neprevzal, úpadca by im musel vyplatiť
odstupné a vznikli by úpadcovi ďalšie náklady a škoda. Nedošlo k predaju žiadnej licencie a sublicencie

zo strany žalovaného. Nakoniec bolo potrebné preklopiť všetky údaje zo starého systému do nového
systému, keďže tento systém úpadcu bol už zastaraný. Tým, že si úpadca neplnil všetky záväzky v
tomto období voči ministerstvu, hrozili mu ďalšie škody, nakoľko ministerstvo mohlo uplatniť sankcie
voči úpadcovi. Žiadny prevod zmlúv sa v skutočnosti neudial, nakoľko bolo potrebné urobiť verejné
obstarávanie a vlastne k tomu verejnému obstarávaniu žalovaný potreboval licenčnú zmluvu. Ak žalobca

mal názor, že cena alebo licencia softvéru je taká, akú uviedol vo svojom návrhu, potom je otázne, z
akého dôvodu sa úpadca dostal do straty, keď mohol mať takýto zisk alebo príjem z tohto softvéru. Toto
bola jediná činnosť úpadcu t.z., že pracoval len na základe toho jediného softvéru.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Uznesenie o začatí konkurzného konania zo dňa 11.6.2012 bolo zverejnené v obchodnom vestníku č.

OV 116/2012 dňa 18.6.2012. Uznesením zo dňa 20.8.2012, sp. zn. 31K/25/2012 tunajší súd vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka ACASE, a.s., IČO: 36 192 252 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil
žalobcu.Totouzneseniebolozverejnenévobchodnomvestníkuč.OV166/2012dňa28.8.2012.Konkurz
bol teda vyhlásený dňa 29.8.2012.

Licenčnou zmluvou zo dňa 27.6.2011, vrátane dodatku č. 1 zo dňa 16.7.2011 bolo súdu preukázané, že

ju uzavreli spoločnosť ACASE, a.s. ako poskytovateľ a spoločnosť NOVITECH a.s. ako nadobúdateľ.
Predmetom zmluvy bolo udelenie neobmedzenej licencie z hľadiska času, priestoru a rozsahu na
využívanie počítačových programov alebo ich kvalitatívne alebo ich kvantitatívne podstatných častí
uvedených v článku III zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Odplata bola dohodnutá vo výške
10 000 EUR bez DPH. Nadobúdateľ licencie sa zaviazal, že počítačové programy bude využívať hlavne

s cieľom plnenia záväzkov zo zmlúv, ktoré prevzal k plneniu ich realizácie nadobúdateľ od poskytovateľa
na základe osobitnej Dohody č. AC 110601 o postúpení práv a povinností zo zmlúv zo dňa 2.3.2011.

Faktúrou č. 60110093 zo dňa 27.6.2011 na sumu 12 000 EUR mal súd preukázané, že úpadca vyúčtoval
žalovanému odplatu za licenciu. Výdavkovými dokladmi mal súd preukázané, že žalovaný uhradil
úpadcovi vyúčtovanú odplatu.Dohodouč.AC110601oprevodeprávapovinnostízozmlúvuzavretoumedziúpad-comažalovanýmzo
dňa 2.3.2011 mal súd preukázané, že spoločnosť ACASE, a.s. sa dohodla so spoločnosťou NOVITECH
a.s. na prevode všetkých práv a povinností zo zmlúv uvedených v článku I. dohody a to: a) zo Zmluvy

o poskytovaní služieb č. AC 090501 zo dňa 24.6.2009 v znení dodatkov, uzavretej medzi Ministerstvom
zahraničných vecí SR ako prijímateľom a úpadcom ako poskytovateľom, b) zo Zmluvy o dielo č.
H. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v znení jej dodatkov, uzavretej medzi Slovenskou agentúrou pre
medzinárodnú rozvojovú spoluprácu ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom, c) zo Zmluvy o
dielo č. AC 100301 zo dňa 26.5.2010 v znení jej dodatkov, uzavretej medzi Ministerstvom školstva SR

ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom, d) zo Zmluvy o dielo č. AC 070907 zo dňa 6.11.2007
v znení jej dodatkov, uzavretej medzi Ústavom informácií a prognóz školstva ako objednávateľom a
úpadcom ako zhotoviteľom, e) zo Zmluvy o dielo č. H. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej
dodatkov, uzavretej medzi Agentúrou na podporu výskumu a vývoja ako objednávateľom a úpadcom
ako zhotoviteľom, f) zo Zmluvy o dielo č. H. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v znení jej dodatkov, uzavretej
medzi Štátnou školskou inšpekciou ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom, g) zo Zmluvy o

dielo č. H. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX v znení jej dodatkov, uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva
SR ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom, h) zo Zmluvy o dielo č. H. XXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov, uzavretej medzi Hlavným banským úradom ako objednávateľom a
úpadcom ako zhotoviteľom, i) zo Zmlúv o dielo č. H. XXXXXX zo dňa 16.7.2009 a č. H. XXXXXX zo dňa
19.11.2008 v znení dodatkov, uzavretých medzi Úradom jadrového dozoru SR ako objednávateľom a

úpadcom ako zhotoviteľom, j) z iných zmlúv po vzájomnej dohode. Odplata bola dohodnutá vo výške
40 000 EUR bez DPH. V Preambuli tejto dohody bolo uvedené: „ACASE, a.s. so sídlom Čordáková
13 v Košiciach, po dôkladnom prehodnotení celkovej ekonomickej a prevádzkovej činnosti spoločnosti,
s rešpektovaním všetkých zákonov, právnych noriem a predpisov a v neposlednom rade zmlúv o
poskytovaní služieb pre prijímateľov, plne si uvedomujúc rozsah nepredvídateľných škôd a následkov

v záujme Slovenskej republiky, s cieľom udržania a nenarušenia prevádzkových systémov jednotlivých
ministerstiev a rezortov sme jednoznačne rozhodnutí a nútení pristúpiť k dohode prevode práv a
povinností z uzavretých zmlúv na tretiu osobu. ACASE, a.s. vyhlasuje, že súčasná ekonomika firmy
nedovoľuje zmluvy, ktoré sú vo verejnom sektore, dodržať a pri ich nedodržaní hrozia verejnej správe
škody v značnom rozsahu, viď pripravované výberové konania na MH SR resp. MZV SR na výber

informačného systému, kde výmena informačného systému sa predpokladá na úrovni niekoľko miliónov
eur. V snahe predísť týmto škodám sa obe strany dohodli na tejto zmluve.“

Faktúrou č. 60110092 zo dňa 27.6.2011 na sumu 48 000 EUR mal súd preukázané, že úpadca vyúčtoval
žalovanému odplatu v zmysle Dohody č. AC 110601 zo dňa 2.3.2011. Výdavkovými dokladmi mal súd
preukázané, že žalovaný uhradil úpadcovi vyúčtovanú odplatu.

Listom zo dňa 4.7.2011 žalovaný oznámil Štátnej školskej inšpekcii prevod práv a povinností zo zmluvy
č. AC 070602.

Zmluvou o prevode práv a povinností zo zmluvy zo 16.7.2009 bolo súdu preukázané, že úpadca,
žalovaný a Úrad jadrového dozoru SR sa dohodli na prevode práv a povinností zo zmlúv č. AC 081002
a č. 090701.

Dohodou o postúpení práv a povinností zo zmluvy č. AC 030701 zo dňa 20.2.2012 bolo súdu
preukázané, že úpadca, žalovaný a spoločnosť KOSIT, a.s. sa dohodli na prevode práv a povinností
zo zmlvy č. AC 030701.

Listom zo dňa 6.10.2011 mal súd preukázané, že Ministerstvo zahraničných vecí SR vyzývalo
žalovaného na rokovanie o zmluve na prevádzku, servis, legislatívnu a technologickú podporu systému

S., vrátane všetkých licencií, ktoré môže poskytovať výhradne žalovaný.

Zmluvou o poskytovaní služieb č. NT/MZ110903 bolo súdu preukázané, že žalovaný uzavrel zmluvu s
Ministerstvom zahraničných vecí SR.Na preukázanie vzťahov medzi úpadcom a tretími osobami účastníci predložili súdu Zmluvu o dielo č.
H. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretú medzi Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú
spoluprácu a úpadcom, Zmluvu o dielo č. H. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzavretú medzi Ministerstvom

hospodárstva SR a úpadcom, Zmluvu o dielo č. H. XXXXXX zo dňa 19.11.2008 uzavretú medzi Hlavným
banským úradom a úpadcom, Zmluvu o dielo č. H. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretú medzi Štátnou
školskou inšpekciou a úpadcom, Zmluvu o poskytovaní služieb č. AC 090501 zo dňa 24.6.2009 uzavretú
medzi T. Z. P. U. a úpadcom, Zmluvu o dielo č. H. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretú medzi T. Š. U.
a úpadcom, Zmluvu o dielo č. H. XXXXXX zo dňa 16.7.2009 uzavretú medzi Úradom jadrového dozoru

SR a úpadcom, Zmluvu o dielo č. AC 030701 uzavretú medzi spoločnosťou KOSIT, a.s. a úpadcom.

Podľa ust. § 18 zák. č. 618/2003 Z.z. autor má právo použiť svoje dielo. Autor má prá-vo udeľovať súhlas
na každé použitie diela, najmä na a) vyhotovenie rozmnoženiny diela, b) verejné rozširovanie originálu
diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné
rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, d) spracovanie,
preklad a adaptáciu diela, e) zaradenie diela do súborného diela, f) verejné vystavenie diela, g) verejné

vykonanie diela, h) verejný prenos diela. Práva podľa odsekov 1 a 2 udelením súhlasu autora podľa
odseku 2 nezanikajú; autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného
súhlasu. Iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch ustanovených týmto zákonom.
Práva podľa odsekov 1 a 2 sú neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a nemožno ich postihnúť
súdnym výkonom rozhodnutia, ani exekúciou vedenou podľa osobitného predpisu; to sa nevzťahuje

na pohľadávky vzniknuté z majetkových práv. Práva podľa odsekov 1 a 2 sú predmetom dedičstva.
Ustanovenia tohto zákona o autorovi sa vzťahujú, ak z ich povahy nevyplýva iné, aj na jeho dedičov. Ak
spoluautor nemá dedičov, jeho podiel pripadá ostatným spoluautorom.

Ak autor udelí súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo
vypožičaním [ odsek 2 písm. c)] výrobcovi zvukového záznamu tohto diela alebo výrobcovi originálu

audiovizuálnehodiela,vznikámuprávonaprimeranúodmenuvočiosobe,ktorábudeorigináldielaalebo
jeho rozmnoženinu verejne rozširovať nájmom alebo vypožičiavaním; tohto práva sa nemožno vzdať.
Ustanovenie odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na a) architektonické dielo vyjadrené stavbou alebo v
podobe záhrady, interiéru či scény, b) dielo úžitkového umenia vyjadrené v úžitkovej podobe.

Podľa ust. § 40 zák. č. 618/2003 Z.z. licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie

diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods. 2), rozsah
licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej
určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Licenčná zmluva
musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu. Ak majetkové práva autora vykonáva iná
osoba ( § 50), na udelenie licencie sa primerane použijú ustanovenia § 40 až 49a. Ak licenčná zmluva

nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo požadovať od druhej zmluvnej
strany vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu
diela, ktoré je predmetom licencie, a údaje podľa § 41 až 42a a § 45; to sa nevzťahuje na licenčnú zmluvu
na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii 6a) uzavretú podľa § 47 a na udelenie licencie
podľa § 49a. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok

na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15
dní od dôjdenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Podľa ust. §57zák.č.7/2005 Z.z.okonkurze areštrukturalizácii(ďalejlenZKR)právneúkonytýkajúce
samajetkudlžníkasúvkonkurzevočiveriteľomdlžníkaneúčinné,akimsprávcaaleboveriteľprihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa

majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo
odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka
od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby,
len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym
úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno

len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľovdlžníka.Akpredvyhlásenímkonkurzuprebiehaloreštrukturalizačnékonanie,počasktoréhobolvyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať
podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

Podľa ust. § 58 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je

bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno
odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon
urobený v prospech osoby

spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného
protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym
úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 60 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich

veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym
úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 62 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo
odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného
právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli

byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s
dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri
vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo

právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj
proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo
odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti
podľa osobitného predpisu. 12) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie
právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo

od dlžníka. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej
osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči
všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech
podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. Právo odporovať právnemu
úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na

základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť
tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe
odporovateľnéhoprávnehoúkonupopriečodoprávnehodôvodu,výšky,zabezpečeniazabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

Podľa ust. § 63 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty

prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať

právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú
náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo
alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania
tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu

úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naňpreviedlo. Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný
vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa
obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť

ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola
uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo
odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby
niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný
právny úkon neurobil.

Podľa ust. § 86 ZKR správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou
starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo
iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom
zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie
zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným
záujmom všetkých veriteľov. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a

vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa
tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne
úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich
konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu

uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za
úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne
po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na
majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca
poveriť advokáta alebo exekútora. Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci

úpadcovi do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo
aspoň vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu,
aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti,
aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o nájme bolo
možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť

len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku
podliehajúceho konkurzu. Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých
činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku
podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak

náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon

týchto činností. Ustanovenia § 88 sa použijú primerane.

Žaloba bola doručená súdu dňa 27.8.2013, konkurzné konanie na majetok dlžníka ACASE, a.s. bolo
začaté dňa 19.6.2012, konkurz bol vyhlásený dňa 29.8.2012 a licenčná zmluva medzi úpadcom a
žalovaným bola uzavretá dňa 27.6.2011, teda žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote podľa
ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 3 a § 60 ods. 3 ZKR.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že spoločnosť ACASE, a.s. bola v čase uzavretia licenčnej
zmluvy v úpadku. Žalovaný nie je a nebol spriaznenou osobou úpadcu.

Žalobcažiadal,abysúdurčilneúčinnosťLicenčnejzmluvyzodňa27.6.2011uzatvorenejmedziúpadcom
a žalovaným s poukazom na to, že sa jedná o právny úkon bez primeraného protiplnenia a zároveň ide
o ukracujúci právny úkon.

Pre určenie, že licenčná zmluva zo dňa 27.6.2011 je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia
je potrebné zo strany žalobcu preukázať, že obvyklá cena plnenia na základe predmetného právneho
úkonu dlžníka, je podstatne vyššia ako cena plnenia, ktoré na jeho základe získal od žalovaného.

Pri určení obvyklej ceny plnenia správca poukázal na priemernú výšku odplaty za dodávku informačného
systému S. pre jedného koncového odberateľa/zákazníka, ktorú správca postupom podľa odbornejstarostlivosti stanovil na sumu 56 000 EUR. Mal za to, že hodnota budúcich príjmov, ktoré by vyplynuli z
podnikateľskej činnosti úpadcu, pri kalkulácii na desať rokov a pri bežnom/obvyklom fungovaní úpadcu,
bybolavovýške560000EUR.Tvrdil,žeúpadcaudelil/poskytolžalovanémuLicenčnouzmluvoulicenciu

k predmetným počítačovým programom za odplatu, ktorá je oproti obvyklej hodnote odplaty niekoľko
násobne nižšia, a to o sumu 550 000 EUR.

Žalobca uviedol, že obvyklú cenu odplaty za predmetnú licenciu určil postupom podľa odbornej
starostlivosti. Nepreukázal však súdu, či má odborné znalosti, resp. primerané vzdelanie a oprávnenie
na určovanie výšky licenčných poplatkov. Nepredložil súdu, ani nenavrhol žiaden relevantný, resp.

objektívny a nezávislý dôkaz na preukázanie alebo stanovenie obvyklej ceny (hodnoty) predmetnej
licencie.

Súd mal zato, že žalobcom určená obvyklá cena licencie (560 000 EUR) nie je preukázaná. Správca
vychádzal pri jej určení len z jednej zmluvy, ktorú úpadca uzavrel s odberateľom, pričom nezohľadnil
ďalšie faktory, ktoré môžu mať vplyv na určenie ceny predmetnej licencie, a to napr. využiteľnosť
počítačových programov, rozsah ich použitia, vek programov, možnosť ich aktualizácie a rozvoja a pod..

Pokiaľ by využitie predmetných programov malo byť také výhodné a výnosné, ako to myslí žalobca,
prečo ich nevyužil sám úpadca a ďalej ich nerozšíril, resp. neposkytol viacerým osobám. Pokiaľ by
to urobil, resp. vedel urobiť, mohol získať financie a vyhnúť sa aj konkurznému konaniu. Súd uveril
tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k hodnote licencie ako bola stanovená v zmluve aj s prihliadnutím
vek predmetných počítačových programov, ich morálnu zastaranosť a možnosť ich využitia len v rámci

zmluvných vzťahov, do ktorých žalovaný vstúpil na základe prechodu práv a povinností v zmysle zmlúv
uzavretýchsúpadcom.Bolopotrebnéprihliadnuťajnato,ženadotknutýchministerstváchužpredmetné
programy (S.)

od 1.4.2012 nie sú v produktívnej prevádzke. Je potrebné poznamenať, že s prihliadnutím na rýchlosť
vývoja počítačových technológií a programov vo svete, na posúdenie ich tzv. morálnej zastaranosti nie

sú potrebné odborné znalosti.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Predmetná licenčná zmluva by bola ukracujúcim právnym úkonom, ak by žalobca preukázal súdu, že
tento bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej

strane známy (§ 60 ZKR). Žalobca však nepreukázal súdu, že predmetný právny úkon bol urobený s
úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že tento úmysel bol alebo musel byť žalovanému známy, ani
nenavrhol dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Dôvod uzavretia licenčnej zmluvy je jasne vymedzený
v predmetnej zmluve aj s odkazom na Dohodu č. AC 110601 o prevode povinností zo zmlúv z 2.3.2011.
V preambule predmetnej dohody žalovaný a úpadca jasne a zrozumiteľne vyjadrili z akého dôvodu došlo

k uzavretiu tejto dohody, na ktorú nadväzuje sporná licenčná zmluva - jednalo sa o odvrátenie hrozby
vzniku škôd. Vzhľadom na to, že dohoda č. AC 110601 bola uzavretá už 2.3.2011, súd nepochyboval
o pravdivosti skutočností uvedených v jej preambule, ktoré vylučujú naplnenie podmienok uvedených
v ust. § 60 ods. 1 ZKR.

Podľa ust. § 118a O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach

ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním,
o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci
povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie
prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po
prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená
vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich

nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.Účastníci konania boli súdom poučení o povinnostiach v zmysle ust. § 118a O.s.p. uzneseniami zo dňa
12.9.2013.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhod-nutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

Žalobca nepreukázal súdu svoje tvrdenia, ani nenavrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré
by preukázali neúčinnosť Licenčnej zmluvy zo dňa 27.6.2011 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným

s poukazom na to, že by mal byť právnym úkonom bez primeraného protiplnenia alebo ukracujúcim
právnym úkonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 100 ZKR z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na
ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov
konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak
tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné

alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli
po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. Z uspokojenia
v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením
povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným
podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.10.2014 uviedol, že si
neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).