Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/279/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210950
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 (zn. ZE - 3714 - 5491), proti žalovanému Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava (zn. 34302/2014/34), v konaní o náhradu
škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 387,24 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá

vznikla neplnením záväzku povinným Y. L., X.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.
5210045. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení
s porušením žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej
škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt.
Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 14508/2011,
o návrhu spísanom žalobcom ako oprávneným dňa 16.09.2010 na zmenu súdneho exekútora v

zákonom stanovenom čase, hoci prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala
s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul
enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní. O všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 26.04.2011 o zmene súdneho exekútora. Výšku škody odôvodnil tým, že
čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené
na udržiavanie a správu informačného systému, 50 eur bolo vynaložených na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne spracovanie textovurgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
odôvodnil tak, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,

že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu boli oprávnené
záujmy žalobcu vystavené nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny

prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu
a hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na
spravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravyaprimeranejsatisfakciezaporušenie

základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík,
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 276,60 eur (exekučný súd bol nečinný viac ako 222
dní). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalovaný na podanú žiadosť pozitívne
nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody

vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. 6111489 dlžníčky U. K., X.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 15058/2011.
Žalovanývpísomnejodpovediz27.02.2014uviedol,žejednýmzdôvodovodmietnutiasťažnostižalobcu
na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR vo viacerých
konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových

značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Nie je jasný
titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc
má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na

náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten
istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty
určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Všeobecným predpokladom rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného obsahujúca uvedenie súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného

exekútora. Žalovaný pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol súd rozhodnúť o zmene súdneho
exekútora po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, najmä ak súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu potrebnú súčinnnosť, čo je dôvod objektívny pre nerozhodnutie aj o trovách konania a postúpenie
veci novému exekútorovi. Žalobcovi nič nebránilo využiť zákonný prostriedok nápravy, akým je podanie
sťažnosti predsedovi súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák.. Poukázal na

rozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS16/02,vzmyslektoréhoÚstavnýsúdSRnedodržanielehôt,
uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné
prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať aaplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o zmene exekútora si
vyžaduje výzvu pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov, o ktorých súd rozhoduje spolu s rozhodnutím
o zmene exekútora a na zaslanie exekútorského spisu za účelom postúpenia veci novému exekútorovi.

Vzhľadomnapovahuúkonu,zákonnúlehotu,nečinnosťžalobcuanevyhnutnosťvykonaťajďalšieúkony
nemožno nerozhodnutie o zmene exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy, teda za
nesprávny úradný postup. Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní
o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v

právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu
nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku
žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná
jejexistenciaanivýška.Žalobcaakospoločnosťzaoberajúcasaspotrebiteľskýmiúvermiksvojejčinnosti

potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli
bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Žalobca neuvádza, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku
v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a účelovo požaduje za veľmi všeobecne uvedené činnosti
paušálne sumy. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.

Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,

ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia
zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli
aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu

podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla

postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na
náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 29.09.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.

Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Žalobca
elektronickým podaním z 24.09.2014 navrhol zrušenie pojednávania tvrdiac, že doteraz nebolo

rozhodnuté o nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe námietky žalobcu. Súd zdôrazňuje, že o
tomtonávrhužalobcurozhodolKrajskýsúdvŽilineuznesenímzodňa01.02.2013č.k.7NcC/47/2013-17,
právoplatným 11.04.2014, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.02.2014, o čom
svedčí podpis na doručenke do vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle
procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať

rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd
medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že
exekučný súd nerozhodol o žiadosti o zmene exekútora, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o
tejto žiadosti rozhodol, no oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výškeplnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie veci z dôvodu, že
žalobca požiadal o vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia
pojednávania.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové
tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné
bremeno nesú účastníci konania.Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne
relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom

ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u
15 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2013 predbežné prerokovanie nároku na

základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou
žiadosťou žalovaného, keď potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v inom
spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní
je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom

ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd.
por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15
Zákona nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom
mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí
písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou)

sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným
Zákonom na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Žalobca ani netvrdil, kedy v súdenom
prípade požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR (nie žalovaného - Slovenskú republiku) o predbežné
prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom akedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len
čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 14508/2011, ktorý spočíva v oneskorenom rozhodnutí. V prvom rade súd poukazuje
na nedostatočné označenie tohto konania - žalobcovi nič nebránilo uviesť meno a sídlo súdneho
exekútora. Na margo tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného súdneho

konania súd konštatuje, že ide o ďalšie zavádzajúce tvrdenie žalobcu, lebo vzhľadom na jeho
nevyhnutnú komunikáciu so súdnym exekútorom (či už priamo, alebo prostredníctvom jeho vtedajšieho
právneho zástupcu) žalobca meno a sídlo súdneho exekútora, ktorého ako oprávnený požiadal o
vykonanie exekúcie, musel vedieť (minimálne s ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy o vykonaní
exekúcie). Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/556/2005 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu
právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal

dôvod pri ich riadnej komunikácii spisovú značku súdneho konania nepoznať. Návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 16.09.2010 na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu okresnému
súdu doručený v ten istý deň ako elektronický, podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Podaním
zo dňa 30.09.2010 bola súdna exekútorka JUDr. Krasňanová exekučným súdom vyzvaná na vyjadrenie
sa k predloženému návrhu, predloženie exekučného spisu zn. EX 355/05 a na oznámenie uplatnenia

a vyčíslenia náhrady trov; žiadosť bola súdom odovzdaná na poštovú prepravu v ten istý deň a súdnej
exekútorke doručená 07.10.2010. K urgencii tejto žiadosti súd pristúpil písomnosťou zo dňa 22.11.2010,
podanej na poštovú prepravu v rovnaký deň. Podaním doručeným súdu 09.12.2010 súdna exekútorka
uviedla, že nevie, o akú vec ide. Tunajší okresný súd rozhodol o zmene exekútora uznesením č. k.
6Er/556/2005-23 zo dňa 26.04.2011. Žalobca nepreukázal tvrdenie o bezdôvodnej nečinnosti súdu

trvajúcej viac ako 222 dní. Pri rozhodovaní o zmene exekútora súd postupoval so všetkou opatrnosťou,
dbajúc nielen na poslednú vetu §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 (v zmysle
ktorého súd rozhodne o zmene súdneho exkútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora), ale aj na ods. 8 tohto zákonného ustanovenia (postúpenie veci s exekučným
spisom „novému“ súdnemu exekútorovi), preto požiadal pôvodnú súdnu exekútorku o predloženie

exekučného spisu a vyčíslenie dovtedy vzniknutých trov exekúcie. Až potom súd rozhodol 26.04.2011
o zmene exekútora. Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom súdnom konaní ani nečinnosť súdu
(porušenie právnej povinnosti) preukázaná nebola. Naopak, súd splnil svoju povinnosť a o návrhu na
zmenu súdneho exekútora rozhodol. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku
zodpovednosti - vznik škody (vzhľadom na neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej

vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie
príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym
konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú
škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé). Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na
správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či

ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola
žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a
správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu
so súdnym exekútorom (žalobca nehovorí, či ide o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora)
a na administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou

stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy 387,24 € v peniazoch žalobcom je hypotetické. Žalobca netvrdil, že došlo a kedy k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s ním, alebo k jeho insolvencii. Členovia
riadiacichorgánovžalobcu,resp.majiteiaprávnickejosobysaakofyzickéosobymôžudomáhaťochrany
svojich osobnostných práv v inom konaní. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované

podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Rovnako
netvrdil a nepreukázal stratu zisku z realizovaného obchodu a hospodársku stratu na jeho strane.
Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských
postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení
súd nemohol posúdiť dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy konania, náhradu ktorých navrhol priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.