Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111218018
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111218018.12

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľky: H.. P. X., bydlisko J. Č.. XX, XXX XX U., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, Ul. 29.
Augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o určenie neplatnosti výpovede č. 051/2011 -17
zo dňa 28. 02. 2011 a zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 06. 2011 sa navrhovateľka domáhala určenia, že
výpoveď č. 051/2011-17 zo dňa 28. 02. 2011 daná jej odporcom je neplatná, a náhrady trov konania.

Počas konania, podaním doručeným súdu dňa 18. 03. 2013, čl. 85, a na výzvu súdu doplneným
dňa 25. 04. 2013, čl. 89, navrhovateľka navrhla prvú zmenu návrhu. Súd uznesením zo dňa 27. 05.
2013, čl. 93, pripustil túto zmenu žalobného petitu tak, že nový petit návrhu znel - Súd určuje, že
skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom výpoveďou zo strany odporcu č.
051/2011-17 zo dňa 28.02.2011 je neplatné. Pracovný pomer u odporcu naďalej trvá a odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku vo výške 1 460,74 eura

mesačne od 01.06.2011 až do času, kým jej odporca umožní pracovať v práci. Odporca je povinný
nahradiť navrhovateľke trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Počas konania, podaním doručeným súdu dňa 28. 08. 2013, čl. 97, navrhovateľka navrhla druhú zmenu
návrhu. Súd uznesením zo dňa 09. 09. 2013, čl. 99, pripustil túto druhú zmenu žalobného petitu
tak, že petit znel - Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom

výpoveďou zo strany odporcu č. 051/2011-17 zo dňa 28.02.2011 je neplatné. Pracovný pomer u odporcu
naďalej trvá a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku
vo výške 1 460,74 eura mesačne od 01.06.2011 až do času, kým jej odporca umožní pracovať v práci
spolu s úrokmi z omeškania: 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 460,74 eura od 11.07.2011
do zaplatenia, 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 460,74 eura od 11.08.2011 do zaplatenia,
9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 460,74 eura od 11.11.2011 do zaplatenia, 9,00% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 1 460,74 eura od 11.01.2012 do zaplatenia, 8,75% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1 460,74 eura od 11.07.2012 do zaplatenia, 5,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1 460,74 eura od 11.02.2013 do zaplatenia, 5,240% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 460,74 eura
od 11.05.2013 do zaplatenia. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Počaskonania,podanímdoručenýmsúdudňa 06.05. 2014,čl.128,navrhovateľkanavrhlatretiuzmenu
návrhu. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19. 05. 2014, čl. 129, 130, za prítomnostioboch účastníkov konania, pripustil túto tretiu zmenu žalobného petitu tak, že ostatný petit znie
- Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru m medzi navrhovateľkou a odporcom výpoveďou zo
strany odporcu č. 051/2011-17 zo dňa 28.02.2011 je neplatné. Pracovný pomer u odporcu naďalej trvá

a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku 1 460,74
eura mesačne od 01.06.2011 až do času, kým jej odporca umožní pokračovať v práci spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1 460,74 eura od 11.07.2011 do zaplatenia. Odporca je
povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. .

Navrhovateľka vo svojom návrhu, písomnom podaní doručenom súdu dňa 18. 02. 2014, čl. 113, a počas
celého konania uvádzala, že u odporcu pracovala od 10. 12. 2001 na základe pracovnej zmluvy č.
041-1400-2001/1 zo dňa 05. 12. 2001 uzatvorenej na dobu neurčitú vo funkcii samostatný odborný
referent špecialista v oddelení právnej služby. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. BA - 28036/2011 zo dňa 11. 02. 2011 o znížení počtu zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ústredie,
v súlade s Organizačným poriadkom Sociálnej poisťovne účinným od 01. 03. 2011 sa zrušili niektoré

organizačné útvary a zriadili sa nové organizačné útvary za účelom racionalizácie činnosti a pracovných
postupov, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne znížil z evidenčného počtu 1 578 zamestnancov
vo fyzických osobách k 31. 12. 2010 počet zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ústredie o 129
zamestnancov, s účinnosťou od 01. 03. 2011 v organizačných útvaroch uvedených v tomto rozhodnutí.
Z tohto rozhodnutia vyplýva, že sa zrušuje odbor právnej služby, oddelenie právne a regresných náhrad,

a zriaďuje sa oddelenie právne a znižuje sa počet zamestnancov z 11 na 8. Podľa jej názoru sa týmto
fakticky zrušilo iba oddelenie regresných náhrad, pričom oddelenie právne podľa zostalo zachované,
pričom všetci traja zamestnanci ktorí boli nadbytoční boli práve z právneho oddelenia, ktoré sa podľa
jej názoru nezrušilo. Preto mala za to, že medzi určením jej nadbytočnosti a organizačnou zmenou
nebola príčinná súvislosť, keďže touto organizačnou zmenou nebolo zrušené oddelenie právne, ale

iba oddelenie regresných náhrad, a preto výpoveď danú jej odporcom z dôvodu jej nadbytočnosti s
poukazomnapredmetnúorganizačnúzmenupovažovalazaneplatnú. Dňa28.02.2011 odporcadoručil
navrhovateľke výpoveď č. 051/2011 - 17 zo dňa 28. 02. 2011, ktorá jej bola daná podľa ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti s poukazom na vyššie uvedenú
organizačnúzmenu.Pracovnýpomernavrhovateľkymalskončiťuplynutím3mesačnejvýpovednejdoby

dňa 31. 05. 2011. Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede je podľa navrhovateľky vadné splnenie si
odporcom tzv. ponukovej povinnosti. Odporca ešte pred doručením výpovede navrhovateľke jej dňa
23. 02. 2011 na osobnom stretnutí, z ktorého sa spísal zápis, ponúkol tieto tri pracovné miesta -
pracovné miesto referenta exekučných dávok v odbore dôchodkových dávok, v sekcii dôchodkového
poistenia v Sociálnej poisťovni, ústredie, ďalej pracovné miesto právnik na zastupovanie počas

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky v odbore nemocenského poistenia, oddelenie opravných
prostriedkov nemocenského poistenia, v sekcii nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia
v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej činnosti v Sociálnej poisťovni,
ústredie, ďalej pracovné miesto právnik na zastupovanie počas materskej dovolenky a rodičovskej
dovolenky v odbore poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v oddelení opravných

prostriedkov poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v sekcii nemocenského poistenia,
úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej
činnosti v Sociálnej poisťovni, ústredie. Táto ponuka nespĺňala obsahové a formálne náležitosti, ktoré by
zakladali jej právne účinky, pretože nebola podpísaná žiadnou osobou, chýbalo v nej tarifné zaradenie
ponúkaných pozícií, nebola vykonaná kvalifikovane a určite. Navrhovateľka sa k ponuke na tomto

stretnutínevyjadrila,ponukuneprijalaanineodmietla.Zprerokovaniatejtoponukydostalanavrhovateľka
nepodpísaný zápis (neuviedla navrhovateľka kým nepodpísaný, ani nepodpísaný ho súdu nepredložila).
Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede podľa navrhovateľky je nedostatočné prerokovanie výpovede
so zástupcami zamestnancov podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Navrhovateľka uvádzala, že
odporca dňa 03. 02. 2011 predložil zástupcom zamestnancov v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka

práce na prerokovanie návrh výpovede z jej pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Prílohou tohto listu odporcu bol nekonkrétny vzor návrhu výpovede. Podľa jej
názoru odporca pochybil, ak predložil na prerokovanie zástupcom zamestnancov iba nekonkrétny vzor
výpovede. Mal im predložiť konkrétny návrh výpovede so všetkými náležitosťami výpovede týkajúcimi
sa práve navrhovateľky. Prerokovanie vzoru návrhu výpovede, do ktorého následne odporca iba

vpisoval konkrétne mená prepúšťaných zamestnancov nepredstavuje podľa navrhovateľky splnenie
zákonnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 74 Zákonníka práce, pričom nesplnenie tejto povinnosti
má za následok neplatnosť výpovede. Návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou bol so
zástupcamiprerokovanýdňa25.02.2011skonštatovaním,ženavrhovateľkaponúknutévoľnépracovnémiesta odmietla. Táto skutočnosť nie je pravdivá, pretože navrhovateľka vyslovene ponuku neodmietla.
Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede je skutočnosť, že odporcom ponúknuté miesto právnika na
zastupovanie na materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky v oddelení opravných prostriedkov

poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v čase dania výpovede podľa navrhovateľky
vôbec neexistovalo. Navrhovateľka mala za to, že odporca v čase dania jej výpovede disponoval
iným voľným miestom vhodným pre navrhovateľku z hľadiska jej kvalifikácie a schopností. Odporca
ponúkol navrhovateľke iba nevhodné pracovné miesta a vhodné pracovné miesto napr. miesto právnika
oddelenia metodiky poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v sekcii nemocenského

poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej
posudkovej činnosti, navrhovateľke neponúkol. Navrhovateľka ďalej namietala, že výpoveď je neplatná
i z toho dôvodu, že ju podpísal H.. H. Š., riaditeľ odboru ľudských zdrojov, ktorý podľa jej názoru nemal
oprávnenie podpisovať výpoveď zamestnancom ústredia. K výpovedi nebola ako príloha pripojené
žiadne poverenie ani splnomocnenie. Poverenie zo dňa 10. 12. 2010, na základe ktorého mohol riaditeľ
ľudských zdrojov podpísať výpoveď jej bola odporcom predložená, až na jej vyžiadanie, dňa 20.

05. 2011. Toto poverenie však navrhovateľka neakceptovala, pretože ho považovala za dodatočne a
účelovo vyhotovené. Podľa kompetenčného poriadku odporcu platného do 01. 03. 2011 mal podpisové
právo v pracovnoprávnych veciach zamestnancov ústredia iba generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
nie riaditeľ odboru ľudských zdrojov. Preto jej výpoveď bol oprávnený podpísať jedine generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, a nie riaditeľ odboru ľudských zdrojov. A ak by skutočne existovalo poverenie

na zastupovanie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľom
odboru ľudských zdrojov, a ten by na základe takéhoto poverenia výpoveď podpisoval, mala byť táto
skutočnosť uvedená v znení výpovede alebo pri jej podpise.

Odporca sa k návrhu v rámci prípravy pojednávania vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa

09. 08. 2011, čl. 20. Počas konania sa k veci sa písomne vyjadril odporca podaniami doručenými súdu
dňa 02. 08. 2012, čl. 56, a dňa 24. 04. 2014, čl. 122. Odporca vo svojich písomných podaniach i počas
celého konania uvádzal, že rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. BA - 28036/2011
zo dňa 11. 02. 2011 o znížení počtu zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ústredie, sa od 01. 03. 2011
sa zrušili niektoré organizačné útvary a zriadili sa nové organizačné útvary za účelom racionalizácie

činnosti a pracovných postupov. Týmto rozhodnutím sa znížil z počtu 1 578 zamestnancov k 31. 12. 2010
počet zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ústredie, o 129 zamestnancov, v organizačných útvaroch
uvedených v tomto rozhodnutí a to s účinnosťou od 01. 03. 2011. Predmetným rozhodnutím sa zrušil
odbor právnej služby, oddelenie právne a oddelenie regresných náhrad, zriadilo sa oddelenie právne,
a znížil sa počet zamestnancov tohto nového zriadeného oddelenia z celkového počtu 11 na 8. Toto

zníženie počtu pracovných miest sa týkalo aj právneho oddelenia, na ktorom bola navrhovateľka
zamestnaná, ktorú určil odporca nadbytočnou, spolu s ďalšími dvomi zamestnancami. Rozhodnutím
zamestnávateľa o organizačných zmenách sa sledovala racionalizácia činnosti a zvýšenie efektívnosti
práce odporcu a to tým, že rovnakú agendu vykonával nižší počet zamestnancov. Na rozhodnutie o
nadbytočnosti zamestnancov v prípade organizačných zmien mal odporca plné právo. Odporca sa

rozhodol realizovať organizačné zmeny, v dôsledku ktorých ak sa zamestnanci stali nadbytočnými,
tak odporca im dal výpoveď. O tom, ktorý zamestnanec je nadbytočný, rozhodoval iba zamestnávateľ
a súd nemôže v tomto smere preskúmať rozhodnutie odporcu. Súd je oprávnený skúmať iba to, či
existovala organizačná zmena a či sa stal zamestnanec nadbytočným v jej dôsledku. Pred doručením
výpovede navrhovateľke, odporca na stretnutí dňa 23. 02. 2011 (trvalo asi 50 minút), na ktorom bola

prítomná navrhovateľka a dvaja zamestnanci odporcu (H.. H. Š., riaditeľ odboru ľudských zdrojov, H.. J.
Š., riaditeľka odboru právnej služby) ponúkol navrhovateľke podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka
práce iné vhodné miesta, ktoré navrhovateľka mohla prijať. Na tomto stretnutí boli zodpovedané
všetkyotázkynavrhovateľkytýkajúcesaponúkanýchmiest,navrhovateľkabolainformovanáomzdovom
zaradení týchto pozícií. Odporca navrhovateľke ponúkol iné vhodné voľné pracovné miesto, ktoré bolo

na dobu neurčitú - referent exekučných dávok na odbore dôchodkových dávok v sekcii dôchodkového
poistenia. Nad rámec tzv. ponukovej povinnosti, vzhľadom na to, že navrhovateľka bola stabilnou
zamestnankyňou odporcu, odporca ponúkol navrhovateľke ešte ďalšie dve voľné pracovné miesta,
ktoré však boli iba na dobu určitú a podľa názoru odporcu boli pre ňu vhodné. Išlo o tieto pracovné
miesta - právnik na zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky v odbore nemocenského

poistenia, oddelenie opravných prostriedkov nemocenského poistenia, a právnik na zastupovanie počas
materskej a rodičovskej dovolenky v odbore poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia,
v oddelení opravných prostriedkov poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia. Ponúknutie
týchto dvoch ďalších voľných miest nad rámec zákona bolo prejavom korektného postupu odporcuvoči navrhovateľke. Navrhovateľka v prípade týchto ďalších dvoch ponúknutých miest bola upozornená,
že ide o pracovné miesta na dobu určitú a to počas trvania materskej dovolenky a rodičovskej
dovolenky zamestnankýň (predpoklad bol 10 mesiacov až 3 roky). Slovne sa navrhovateľka pri ponuke

týchto pracovných miest vyjadrila, že nemá o ne záujem. Chcela aby zamestnávateľ prepustil iného
zamestnanca, že ona chce ostať na svojom mieste. Následne po upozornení riaditeľa odboru ľudských
zdrojov, aby sa ako právnička nevyjadrovala unáhlene a predčasne, sa navrhovateľka rozhodla, a
to i sama do písomného zápisu o prerokovaní organizačnej zmeny napísala, že sa vyjadrí do 24.
02. 2011 do 14. 00 hod. Navrhovateľka sa v stanovenom termíne k ponúkaným miestam nevyjadrila.

Nevyjadrila sa ani do 25. 02. 2011 dopoludnia, i napriek telefonickej urgencii. Navrhovateľka sa
nevyjadrila vôbec, preto mal odporca za to, že ponúknuté pracovné miesta neprijíma. Následne tak
dňa 25. 02. 2011 odporca predložil zástupcom zamestnancov Základná organizácia odborového
zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva (H.. H. X., predsedníčke Výboru základnej organizácie
odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva) žiadosť o prerokovanie výpovede z
pracovného pomeru konkrétnych zamestnancov, vrátane navrhovateľky. Prílohou tejto žiadosti bol vzor

textu výpovede z pracovného pomeru, ktorý sa týkal všetkých prepúšťaných zamestnancov, pretože
dôvod výpovede bol u všetkých prerokovaných zamestnancov rovnaký, a i konkrétny vzor výpovede
týkajúci sa priamo navrhovateľky. Zástupca zamestnancov výpoveď navrhovateľky, ale i ostatných
prepúšťaných zamestnancov, prerokoval, čo vyplýva zo znenia samotného zápisu o prerokovaní
predmetnej výpovede.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,

aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po

skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných

zmenách.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, čl. výsluchom
svedkyneH..H.X.,čl.103,výsluchomsvedkyneH..J.Š.,čl.105,výsluchomH..H.Š.,čl.106,výsluchom

svedkyne H.. G. Q., čl. 118, oboznámením s s listinnými dôkazmi - rozhodnutím generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne o znížení počtu zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ústredie, čl. 12, zápisom z
prerokovania dôsledkov organizačnej zmeny zo dňa 23. 02. 2011, čl. 11, 32, výpoveďou zo dňa 28.
02. 2011, čl. 7, oznámením navrhovateľky zo dňa 30. 05. 2011, že považuje výpoveď za neplatnú,čl. 6, zápisom z prerokovania výpovede so zástupcom zamestnancov zo dňa 25. 02. 2011, čl. 8,
pracovnou zmluvou zo dňa 05. 12. 2001, čl. 15, žiadosťou zástupcom zamestnancov zo dňa 25. 02.
2011, čl. 33, vzorom výpovede navrhovateľky, čl. 35, zápisom z prerokovania výpovede zo zástupcom

zamestnancov, čl. 36, ako aj oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými počas
konania navrhovateľkou a odporcom, a všetkými ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise.
Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav, ktorý takto právne
vyhodnotil:

Navrhovateľka u odporcu pracovala od 10. 12. 2001 na základe pracovnej zmluvy č. 041-1400-2001/1,
čl. 15, zo dňa 05. 12. 2001, uzatvorenej na dobu neurčitú na pozícii samostatný odborný referent
špecialista v oddelení právnej služby.
Rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. BA - 28036/2011 zo dňa 11. 02. 2011, čl.
26, 29, o znížení počtu zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ústredie, v súlade s Organizačným
poriadkom Sociálnej poisťovne účinným od 01. 03. 2011 sa zrušili niektoré organizačné útvary a zriadili

sa nové organizačné útvary za účelom racionalizácie činnosti a pracovných postupov, generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne znížil z evidenčného počtu 1 578 zamestnancov vo fyzických osobách k 31. 12.
2010 počet zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ústredie o 129 zamestnancov, s účinnosťou od 01. 03.
2011 v organizačných útvaroch uvedených v tomto rozhodnutí. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
uložil súčasne, aby opatrenia na vykonanie tohto rozhodnutia boli zrealizované do 30. 06. 2011. Týmto

rozhodnutím sa zrušil odbor právnej služby, oddelenie právne a oddelenie regresných náhrad, a zriadilo
sa oddelenie právne, a súčasne sa znížil počet zamestnancov z 11 na 8.
Odporca vo februári 2011 začal realizovať vyššie uvedené organizačné zmeny, v dôsledku ktorých sa
niektorí zamestnanci určení odporcom, stali nadbytočnými. O tom, ktorý zamestnanec je nadbytočný,
rozhodoval iba zamestnávateľ na základe vlastného uváženia, keďže žiadny právny predpis neurčuje

žiadne kritéria pre určenie zamestnanca nadbytočným. Preto súd v tejto časti, zhodne s argumentáciou
odporcu, uvádza, že súd nemá oprávnenie skúmať a vyhodnocovať rozhodnutie odporcu (prípadne
jeho interné kritéria, ak by ich aj mal, čo však vykonaným dokazovaním nebolo zistené) o tom, ktorý
zo zamestnancov sa stal nadbytočným. Súd je oprávnený skúmať iba to, či existovala organizačná
zmena a či sa stala navrhovateľka nadbytočnou skutočne v jej dôsledku, a to i s poukazom na námietku

navrhovateľky, že k určeniu jej nadbytočnosti nedošlo v príčinnej súvislosti s predmetnou organizačnou
zmenou.
Uvedeným rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. BA - 28036/2011 zo dňa 11. 02.
2011, o znížení počtu zamestnancov v Sociálnej poisťovni, ústredie, sa zrušil, odbor právnej služby,
oddelenie právne a oddelenie regresných náhrad, a zriadilo sa nové oddelenie právne, a na tomto

novom oddelení právnom sa znížil počet zamestnancov z celkového počtu 11 na 8. Táto organizačná
zmena sa teda týkala aj oddelenia právneho, na ktorom bola navrhovateľka zamestnaná. Odporca určil,
že na základe tejto organizačnej zmeny sa stala navrhovateľka nadbytočnou, spolu s ďalšími dvomi
zamestnancami pôvodne zamestnanými na oddelení právnom J.. R. W., H.. U.. Z týchto zistených
skutočností má súd za to, že predmetnou organizačnou zmenou, ktorou sa zrušil odbor právnej služby,

oddelenie právne a oddelenie regresných náhrad, a zriadilo sa nové oddelenie právne, a znížil sa počet
zamestnancov pôvodného oddelenia právneho a regresných náhrad z celkového počtu 11 na 8. Z
výkladu organizačnej zmeny vyplýva, že pôvodné oddelenie právne a oddelenie regresných náhrad,
ktoré patrili pod odbor právnej služby, sa zrušili a namiesto nich sa vytvorilo iba jedno nové oddelenie
právne s tým, že sa znížil celkový počet zamestnancov pôvodne zamestnaných na oddelení právnom

a regresných náhrad z 11 na 8. Z obsahu organizačnej zmeny vyplýva, že zamestnávateľ si mohol z
týchto 11 pôvodných zamestnancov, ktorí pôvodne robili na dvoch oddeleniach (regresných náhrad a
právnom), vybrať troch, ktorí sa stanú nadbytočnými, a je úplne irelevantné, či pôvodne boli zamestnaní
na oddelení právnom alebo na oddelení regresných náhrad. Bolo výlučne rozhodnutím zamestnávateľa,
ktorých troch zamestnancov ako nadbytočných určil. S poukazom na uvedené, má súd za to, že výklad

navrhovateľky tejto organizačnej zmeny nie je správny. Navrhovateľka uvádzala, že touto organizačnou
zmenou sa vlastne oddelenie právne nezrušilo, že sa zrušilo iba oddelenie regresných náhrad, a z
tohto dôvodu nemali byť zamestnávateľom ako nadbytoční určení zamestnanci pôvodného oddelenia
právneho, ale oddelenia regresných náhrad. A ak zamestnávateľ ako nadbytočných určil zamestnancov
oddelenia právneho, tak konal v rozpore s touto organizačnou zmenou a určenie jej nadbytočnosti

tak nie je v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou. Súd s touto argumentáciou navrhovateľky
nesúhlasí a to s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za
to, že počas konania odporca preukázal príčinnú súvislosť medzi určením nadbytočnosti navrhovateľkya predmetnou organizačnou zmenou, a preto súd považuje túto námietku navrhovateľky neplatnosti
výpovede za nedôvodnú.
Dňa23.02.2011bolanavrhovateľkaelektronickypozvanáH..H. Š.,riaditeľom odboruľudskýchzdrojov

k nemu na stretnutie, čl. 50. Na stretnutí, ktoré trvalo asi 50 minút, bola prítomná navrhovateľka a dvaja
zamestnanci odporcu H.. H. Š.R., riaditeľ odboru ľudských zdrojov, H.. J. Š., riaditeľka odboru právnej
služby. Ako vyplýva zo znenia zápisu z prerokovania dôsledkov organizačnej zmeny, navrhovateľka na
tomto stretnutí bola informovaná o predmetnej organizačnej zmene v dôsledku, ktorej došlo k zníženiu
počtuzamestnancovvSociálnejpoisťovni,ústredie,anavrhovateľkasatakstalanadbytočnou. Vsúlade

s ustanovením § 63 ods. 2 Zákonníka práce bolo prerokované ďalšie zamestnávanie zamestnankyne a
bolo jej ponúknuté pracovné miesto referenta exekučných dávok v odbore dôchodkových dávok, v sekcii
dôchodkového poistenia, v Sociálnej poisťovni, ústredie a pracovné miesto právnik na zastupovanie
počas materskej a rodičovskej dovolenky v odbore nemocenského poistenia, oddelenie opravných
prostriedkov nemocenského poistenia, ako aj v odbore poistenia v nezamestnanosti a garančného
poistenia, v oddelení opravných prostriedkov poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia

v sekcii nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného
poistenia a lekárskej posudkovej činnosti v Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava. Súčasne bola
navrhovateľka upozornená na skutočnosť, že neprijatím ponúknutého pracovného miesta je daný
výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť
zamestnanca z dôvodu organizačných zmien. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a

ustálil, že na tomto stretnutí boli s navrhovateľkou prerokované všetky skutočnosti týkajúce sa
ponúkaných miest, vrátane mzdového zaradenia jednotlivých ponúkaných pozícií. Boli s navrhovateľkou
prerokované i informácie týkajúce sa ponúkaných pozícií nad rámec tzv. ponukovej povinnosti miesta a
navrhovateľka bola upozornená, že ide o pracovné miesta na dobu určitú a to počas trvania materskej
dovolenky a rodičovskej dovolenky zamestnankýň s predpokladom ich trvania v rozsahu 10 mesiacov

až 3 roky. Navrhovateľka sama vlastnou rukou do tohto zápisu napísala, že sa k ponúkaným miestam
vyjadrí do 24. 02. 2011 do 14. 00 hod. Navrhovateľka sa v stanovenom termíne k ponúkaným miestam
nevyjadrila. Nevyjadrila sa ani do momentu predloženia žiadosti odporcu zástupcom zamestnancov
dňa 25. 02. 2011 o prerokovanie výpovede navrhovateľky, ale aj ďalších prepúšťaných zamestnancov.
Navrhovateľka počas konania namietala, že jej nebolo ponúknuté na tomto stretnutí miesto právnika

oddelenia metodiky poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v sekcii nemocenského
poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej
posudkovej činnosti, ktoré bolo podľa jej názoru v danom čase voľné a pre ňu i vhodné. Z vyjadrenia
odporcu počas konania vyplýva, že práve toto miesto navrhovateľke na uvedenom stretnutí bolo
ponúknuté, len omylom v zápise z tohto stretnutia je uvedené miesto právnika v oddelení opravných

prostriedkov poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v sekcii nemocenského poistenia,
úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej
činnosti.

Navrhovateľka ďalej namietala, že výpoveď je neplatná i z toho dôvodu, že splnenie si odporcom

tzv. ponukovej povinnosti bolo vadné. Poukazovala na to, že odporca ešte pred doručením výpovede
navrhovateľke jej dňa 23. 02. 2011 na osobnom stretnutí, z ktorého sa spísal zápis, ponúkol tieto tri
pracovné miesta - pracovné miesto referenta exekučných dávok v odbore dôchodkových dávok, v sekcii
dôchodkového poistenia v Sociálnej poisťovni, ústredie, ďalej pracovné miesto právnik na zastupovanie
počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky v odbore nemocenského poistenia, oddelenie

opravných prostriedkov nemocenského poistenia, v sekcii nemocenského poistenia, úrazového
poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej činnosti v
Sociálnejpoisťovni,ústredie,ďalejpracovnémiestoprávniknazastupovaniepočasmaterskejdovolenky
a rodičovskej dovolenky v odbore poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v oddelení
opravných prostriedkov poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v sekcii nemocenského

poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej
posudkovej činnosti v Sociálnej poisťovni, ústredie. Táto ponuka podľa názoru navrhovateľky nespĺňala
obsahové a formálne náležitosti, ktoré by zakladali jej právne účinky, pretože nebola podpísaná
žiadnou osobou, chýbalo v nej tarifné zaradenie ponúkaných pozícií, nebola vykonaná kvalifikovane
a určite. Navrhovateľka sa k ponuke na tomto stretnutí nevyjadrila, ponuku neprijala ani neodmietla.

Z prerokovania tejto ponuky dostala navrhovateľka nepodpísaný zápis (neuviedla navrhovateľka kým
nepodpísaný, ani nepodpísaný ho súdu nepredložila). Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu
svedkov H.. J. Š. a H.. H. Š., súd zistil a ustálil, tak ako to vyššie uviedol, že na stretnutí dňa 23. 02.
2011, kde sa zúčastnila navrhovateľka a H.. H. Š., riaditeľ odboru ľudských zdrojov, H.. J. Š., riaditeľkaodboru právnej služby, že navrhovateľa bola riadne informovaná a všetkých troch ponúknutých voľných
miestach, vrátane o tom, že ďalšie dve ponúknuté miesta nad rámec tzv. ponukovej povinnosti boli iba
na dobu určitú. Počas dokazovania sa nepreukázalo to, čo namietala navrhovateľka, že ponuka nebola

odporcom vykonaná kvalifikovane a určite. Navrhovateľka namietala, že ponuka nespĺňala obsahové
a formálne náležitosti. Z vykonaného dokazovania však súd takéto pochybenie zo strany odporcu pri
plnení si tzv. ponukovej povinnosti nezistil, o to viac, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
presná forma a obsah realizácie tejto ponukovej povinnosti. Pri plnení tejto ponukovej povinnosti musí
zamestnávateľ všeobecne, čo vyplýva z vnútornej logiky tohto inštitútu, jasne, zrozumiteľne opísať

ponúkané miesto napr. druh práce, ak existuje i jeho opis, tak ho predložiť zamestnancovi, miesto práce,
informácieotom,čiideopracovnýpomernadobuneurčitú,mzdovénáležitosti,kvalifikačnépredpoklady
(všeobecné, špecifické), potrebná prax atd. Naopak, že výsluchu oboch uvedených svedkov, i listinného
dôkazu zápisu z tohto stretnutia, ktoré podpísali obaja zamestnanci odporcu, vyplýva, že navrhovateľka
bola v dostatočne informovaná o ponúkaných miestach. Navrhovateľka namietala, že zo stretnutia
dostala nepodpísaný zápis, ale tento dôkaz súdu nepredložila. Naopak, tento listinný dôkaz predložil

počaskonaniaodporca.Ztohtozápisuvyplýva,žehopodpísaliobajatamprítomnízamestnanciodporcu
H.. J. Š. a H.. H. Š.. Navrhovateľka ho nepodpísala, ale vlastnou rukou do zápisu napísala, že sa
k ponúkaným miestam vyjadrí do 24. 02. 2011 do 14. 00 hod. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
má súd za to, že námietka navrhovateľky o vadnosti splnenia ponukovej povinnosti je nedôvodná. V
súvislosti s tzv. ponukovou povinnosťou odporcu navrhovateľa ďalej namietala, že odporca v čase dania

jej výpovede disponoval iným voľným miestom vhodným pre navrhovateľku z hľadiska jej kvalifikácie a
schopností. Odporca ponúkol navrhovateľke iba nevhodné pracovné miesta a vhodné pracovné miesto
napr. miesto právnika oddelenia metodiky poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, v sekcii
nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia
a lekárskej posudkovej činnosti, navrhovateľke neponúkol. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že

práce na stretnutí dňa 23. 02. 2011 bolo navrhovateľke ponúknuté voľné a pre ňu podľa odporcu i
vhodné miesto referent exekučných dávok na odbore dôchodkových dávok v sekcii dôchodkového
poistenia, pretože tejto sekcie sa organizačná zmena nedotýkala. Toto miesto bolo navrhovateľke
ponúknuté na dobu neurčitú. K tomuto miestu, o ktorom bola navrhovateľka dostatočne informovaná, sa
v lehote ňou samou určenej do 24. 02. 2011 do 14. 00 hod. navrhovateľka nevyjadrila, podľa odporcu

zrejme účelovo, preto odporca toto jej nevyjadrenie vyhodnotili a odmietnutie. Súd po vykonanom
dokazovaní má za to, že ponúknuté miesto referent exekučných dávok na odbore dôchodkových dávok
v sekcii dôchodkového poistenia, bolo v danom čase miestom voľným a pre navrhovateľku i vhodným.
Navrhovateľka mal dostatočnú možnosť sa k tejto ponuke vyjadriť, dokonca v lehote stanovenej ňou
samou, čo však neurobila. Nevyjadrenie (ani odmietnutie, ani neprijatie) sa k tejto ponuke za časových

podmienok ňou samou stanovených, bez akéhokoľvek vysvetlenia odporcovi, je možné považovať iba
ako za nesúhlasný prejav vôle navrhovateľky. Iný výklad tejto jej pasivity, by bol v rozpore s výkladom
inštitútutzv.ponukovejpovinnosti.Vprípade,akbymalnormotvorcaanáslednezákonodarcavúmysles
nevyjadrením zamestnanca spojiť i nejaké právne účinky napr. nemožnosť dať zamestnancovi výpoveď,
tak by túto skutočnosť vyslovene v Zákonníku práce uviedol. Navrhovateľka počas konania neuviedla

aké iné voľné miesta mal v danom čase k dispozícii odporca, ktorých existenciu a následnú voľnosť
a vyhodnoť by tak súd mohol preskúmať. A keďže odporca uvádzal, že iné voľné a vhodné miesto
pre navrhovateľku v danom čase nemal, súd tak vychádzal iba zo skutočností, ktoré zistil počas
dokazovania. Navrhovateľke boli na tomto stretnutí nad rámec tzv. ponukovej povinnosti ponúknuté
i dve miesta, ktoré však boli iba na dobu určitú (počas trvania materskej dovolenky a rodičovskej

dovolenky zamestnankýň s predpokladom ich trvania v rozsahu 10 mesiacov až 3 roky). Keďže išlo o
pracovné miesta, ktoré boli iba na dobu určitú, aj to nejasne určenú iba predpokladom trvania materskej
dovolenky alebo následne rodičovskej dovolenky, súd tieto dve miesta nepovažoval za vhodné pre
navrhovateľku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že i v tejto časti je
námietka navrhovateľky o nesplnení si ponukovej povinnosti odporcom podľa ustanovenia § 63 ods. 2

Zákonníka práce nedôvodná.

Dňa 25. 02. 2011 odporca predložil zástupcom zamestnancov Základná organizácia odborového
zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva (H.. H. X., predsedníčke Výboru základnej organizácie
odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva) písomnú žiadosť, čl. 33, o prerokovanie

výpovede z pracovného pomeru konkrétnych zamestnancov, vrátane navrhovateľky, čl. 34. Odporca
konkrétne pri navrhovateľke uviedol, že sa navrhovateľka mala k ponúkaným miestam vyjadriť do 24.
02. 2011 do 14. 00 hod, avšak do 25. 02. 2011 dopoludnia sa nevyjadrila a to i napriek telefonickej
urgencii. Prílohou tejto žiadosti bol vzor textu výpovede z pracovného pomeru, ktorý sa týkal konkrétnenavrhovateľky, čl. 35. Zástupca zamestnancov výpoveď navrhovateľky, ale i ostatných prepúšťaných
zamestnancov, prerokoval, čl. 61, čo vyplýva zo znenia samotného listu o prerokovaní predmetnej
výpovede, čl. 36, zo dňa 25. 02. 2011. Zo znenia tohto listu vyplýva, že Výbor ZO na zasadnutí dňa 25.

02. 2011 prerokoval návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti so zamestnancami Sociálnej poisťovne, ústredie,
konkrétne s navrhovateľkou, U.. P. Š., J.. H. E., Z.. J.Á. S., p. Ľ. T., p. M. U., p. J. M., p. J. D., nakoľko
ponúknuté voľné pracovné miesto odmietli. Tento list podpísala H.. H. X., predsedníčka ZO OZPPaP
SPu.

V tejto časti návrhu namietala navrhovateľka neplatnosť výpovede z dôvodu nedostatočného
prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce.
Navrhovateľka namietala, že odporca predložil zástupcom zamestnancov návrh na prerokovanie,
pričom prílohou tohto listu mal byť nekonkrétny vzor návrhu výpovede. Podľa jej názoru k pochybeniu
odporcu došlo tým, že predložil na prerokovanie zástupcom zamestnancov iba nekonkrétny vzor
výpovede, pričom mal im predložiť konkrétny návrh výpovede so všetkými náležitosťami výpovede

týkajúcimi sa práve navrhovateľky. Prerokovanie vzoru návrhu výpovede, do ktorého následne odporca
iba vpisoval konkrétne mená prepúšťaných zamestnancov nepredstavuje podľa navrhovateľky splnenie
zákonnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 74 Zákonníka práce, pričom nesplnenie tejto povinnosti
má za následok neplatnosť výpovede. Súd, tak ako to vyššie uviedol, zistil, že dňa 25. 02. 2011
odporca predložil zástupcom zamestnancov H.. H. X., predsedníčke Výboru základnej organizácie

odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva písomnú žiadosť o prerokovanie výpovede
z pracovného pomeru konkrétnych zamestnancov. V tejto žiadosti bolo uvedené i konkrétne meno
navrhovateľky. Pri jej mne bolo i uvedené, že sa navrhovateľka k ponúkaným miestam mala vyjadriť do
24. 02. 2011 do 14. 00 hod, avšak do 25. 02. 2011 dopoludnia sa nevyjadrila a to i napriek telefonickej
urgencii. Zo znenia tejto žiadosti jednoznačne vyplýva, že žiadosť nebola nekonkrétna, formálna, tak ako

to namietala navrhovateľka. Naopak, v žiadosti bolo uvedené meno a priezvisko navrhovateľky, vrátane
skutočnosti týkajúce sa ponuky miesta. Prílohou tejto žiadosti bol vzor textu výpovede z pracovného
pomeru, ktorý sa týkal konkrétne navrhovateľky, vo vzore výpovede je konkrétne uvedené meno
navrhovateľky a znenie tohto vzoru výpovede sa je úplne totožné so samotnou výpoveďou. Vzhľadom
na túto zistenú skutočnosť, má súd za to, že namietaná skutočnosť navrhovateľkou, že odporca

žiadal o prerokovanie výpovede iba nekonkrétne a súčasťou takejto žiadosti bol nekonkrétny vzor
výpovede, nebola počas dokazovania preukázaná. Zástupca zamestnancov výpoveď navrhovateľky,
ale i ostatných prepúšťaných zamestnancov, prerokoval, čo vyplýva zo znenia samotného listu o
prerokovaní predmetnej výpovede, zo dňa 25. 02. 2011. Zo znenia tohto listu vyplýva, že Výbor ZO
na zasadnutí dňa 25. 02. 2011 prerokoval návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa

ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti so zamestnancami Sociálnej
poisťovne, ústredie, konkrétne s navrhovateľkou, U.. P. Š., J.. H. E., Z.. J. S., p. Ľ. T., p. M. U., p. J. M., p.
J.D.,nakoľkoponúknutévoľnépracovnémiestoodmietli.TentolistpodpísalaH..H.X.,predsedníčkaZO
OZPPaP SPu. Z týchto zistených skutočností súd ustálil, že i táto námietka navrhovateľky je nedôvodná
a nepreukázaná.

Dňa 28. 02. 2011 odporca doručil navrhovateľke výpoveď č. 051/2011 - 17 zo dňa 28. 02. 2011, ktorá jej
bola daná podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti s poukazom
na vyššie uvedenú organizačnú zmenu. Pracovný pomer navrhovateľky mal skončiť uplynutím 3
mesačnej výpovednej doby dňa 31. 05. 2011. Výpoveď je podpísaná H.. H. Š., riaditeľ ľudských zdrojov
a opatrená pečiatkou odporcu. Z listinného dôkazu predloženého počas konania navrhovateľkou

poverenie zo dňa 10. 12. 2010, čl. 52, vyplýva, že v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov
Sociálnej poisťovne, ústredie, je v rozsahu ustanovenia § 9 ods. 1 veta 2 Zákonníka práce, s účinnosťou
od 10. 12. 2010, oprávnený robiť právne úkony H.. H.. H. Š., riaditeľ ľudských zdrojov. Oprávnenie
sa nevzťahuje na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vedúcich zamestnancov v priamej
riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Na tomto poverení je pečiatka Sociálnej

poisťovne - mzdová učtáreň dňa 17. 12. 2010.

V tejto časti zisteného skutkového stavu v danej veci, navrhovateľka namietala, že výpoveď je neplatná
z dôvodu, že ju podpísal H.. H. Š.R., riaditeľ odboru ľudských zdrojov. Tento podľa jej názoru nemal
oprávnenie podpisovať výpoveď zamestnancom ústredia. K výpovedi nebola ako príloha pripojené

žiadne poverenie ani splnomocnenie. Poverenie na podpisovanie takéhoto právneho úkonu, zo dňa 10.
12. 2010, jej bolo predložené až na jej vyžiadanie, dňa 20. 05. 2011. Poverenie však navrhovateľka
neakceptovala,pretožehopovažovalazadodatočneaúčelovovyhotovené.Navrhovateľkapoukazovala
nato,žeakbyskutočneexistovalopoverenienazastupovaniegenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovnev pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľom odboru ľudských zdrojov, a ten by na základe takéhoto
poverenia výpoveď podpisoval, mala byť táto skutočnosť uvedená v znení výpovede alebo pri jej
podpise, čo sa však nestalo. Po vykonanom dokazovaní, a vyhodnotení argumentácie oboch účastníkov,

má súd za to, že táto námietka navrhovateľky je nedôvodná, a naopak, súd sa stotožnil s argumentáciou
odporcu v tejto veci. Je pravdou, že neoddeliteľnou prílohou predmetnej výpovede nie je poverenie zo
dňa 10. 12. 2010, čl. 52, vyplýva, že v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov Sociálnej poisťovne,
ústredie, je v rozsahu ustanovenia § 9 ods. 1 veta 2 Zákonníka práce, s účinnosťou od 10. 12.
2010, oprávnený robiť právne úkony H.. H.. H.Á. Š., riaditeľ ľudských zdrojov, tak ako to uvádzala

navrhovateľka. Zo znenia výpovede i nevyplýva, uvedenie existencie takéhoto poverenia vo výpovedi
alebo pri jej podpise, tak ako to namietala navrhovateľka. Absencia poverenia ako prílohy výpovede,
ani neuvedenie existencie poverenia vo výpovedi alebo pri podpise výpovedi, však nerobí tento právny
úkon neplatným, o to viac, že takéto poverenie skutočne v danom čase existovalo, takže výpoveď
bola podpísaná oprávnenou osobou. Súd uvádza, že žiadny právny predpis neukladá odporcovi,
aby súčasťou výpovede bolo i uvedené poverenie alebo, aby z obsahu výpovede alebo podpisu

poverenej osoby vyplývalo, že ide o poverenú osobu na zastupovanie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne. Preto odporca nepochybil, ak prílohou výpovede nebolo predmetné poverenie, rovnako
nepochybil, ak vo výpovedi (či už v samotnom obsahu alebo pri podpise alebo inde) nebolo uvedené,
že ten, kto ju podpisuje je na tento úkon poverením oprávnený. Ako vyplynulo z výsluchu svedka H..
H. Š., riaditeľ ľudských zdrojov, poverenie bolo ukázané navrhovateľke bezprostredne po doručení

výpovede na jej žiadosť, a následne jej bolo i doručené dňa 20. 05. 2011, po odstránení osobných
údajov poverenej osoby. Navrhovateľka toto poverenie neakceptovala, považovala ho za dodatočne
vyhotovené,právezaúčelomtohtosúdnehosporu.Tietoskutočnostinebolinavrhovateľkoupreukázané,
ani ich počas dokazovania nezistil súd. Naopak, súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že
v čase podpisovania predmetnej výpovede H.. . H. Š., riaditeľ ľudských zdrojov, existovalo poverenie

zo dňa 10. 12. 2010, z ktorého vyplýva, že v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov Sociálnej
poisťovne, ústredie, bol v rozsahu ustanovenia § 9 ods. 1 veta 2 Zákonníka práce, s účinnosťou
od 10. 12. 2010, oprávnený robiť právne úkony H.. H.. H. Š., riaditeľ ľudských zdrojov. Oprávnenie
sa nevzťahovalo na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vedúcich zamestnancov v priamej
riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Na tomto poverení je pečiatka Sociálnej

poisťovne - mzdová učtáreň zo dňa 17. 12. 2010. Ako vyplýva z automatizovaného systému správy
registratúry odporcu toto poverenie bolo zaevidované dňa 13. 12. 2010 a dátum vybavenia je označený
14. 12. 2010. Z týchto súdom zistených skutočností vyplýva, že predmetné poverenie nebolo dodatočne
vyhotovené alebo antidatované. Navrhovateľka ďalej namietla, že pracovný pomer navrhovateľky sa
skončil uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby dňa 31. 05. 2011, ktorá začala plynúť dňa 01. 03. 2011.

Počas výpovednej doby navrhovateľka riadne chodila do práce, riadne si vykonávala svoju pôvodnú
agendu, odporcom jej bola prideľovaná jej pôvodná agenda. V tejto súvislosti poukazovala na to, že
ak organizačné zmeny nadobudli účinnosť dňa 01. 03. 2011, tak už nemal vykonávať svoju pôvodnú
prácu, odporca jej nemal prideľovať žiadnu prácu, keďže jej miesto zaniklo, a mala od odporcu dostávať
náhradu mzdy za prekážky v práci. Odporca s touto námietkou nesúhlasil. Uvádzal, že organizačná

zmena nadobudla účinnosť dňa 01. 03. 2011 a spočívala v znížení počtu zamestnancov, nie v zmene
agendy oddelenia, na ktorom pracovala navrhovateľka. Na novom právnom oddelení bola rovnaká
agenda ako na pôvodnom zrušenom oddelení právnom a oddelení regresných náhrad, len sa znížil
počet zamestnancov. Preto bolo možné, aby navrhovateľka počas výpovednej doby vybavovala svoju
pôvodnú agendu, ktorá sa po jej odchode rozdelila medzi zostávajúcich 8 zamestnancov. Dokonca i

organizačná zmena sa stala síce účinnou dňa 01. 03. 2011, ale generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
uložil vedúcim zamestnancom vykonať všetky opatrenia smerujúce k realizácii tejto organizačnej zmeny
až do 30. 06. 2011. Po vyhodnotení tejto námietky navrhovateľky a argumentácie odporcu, má súd
za to, že táto námietka navrhovateľky je nedôvodná. Súd má za to, že s poukazom na organizačnú
zmenu spočívajúci v znížení počtu zamestnancov na oddelení právnom (pôvodne právnom a oddelení

regresných náhrad) z 11 na 8, sa touto organizačnou zmenou skutočne znížil iba počet zamestnancov
na tomto novom oddelení, ale nezmenila sa agenda, ktorú vykonávali jej zamestnanci. Túto agendu
(pôvodnú i novú súčasne), preto v čase výpovednej doby mohla navrhovateľka riadne vykonávať,
pretožetátonezanikla,otoviac,žeorganizačnázmenajeprocesčasovonasebanadväzujúcichúkonov,
ktoré bol podľa organizačnej zmeny odporca povinný uskutočniť až do 30. 06. 2011.

Navrhovateľka listom zo dňa 30. 05. 2011, čl. 6, doručeným odporcovi v ten istý deň, odporcovi
oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.Keďže súd vyhodnotil námietky navrhovateľky o neplatnosti výpovede zo dňa 28. 02. 2011 ako
nedôvodné, návrh navrhovateľky tejto časti určenia neplatnosti výpovede zo dňa 28. 02. 2011 zamietol.
Preto neexistuje právny základ ani na vyhovenie návrhu navrhovateľky v ďalších častiach návrhu, kde sa

domáhala určenia, že jej pracovný pomer trvá a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy
titulom neplatného skočenia pracovného pomeru, a tak súd návrh navrhovateľky i v týchto častiach ako
nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. V danej veci mal plný úspech odporca, pretože súd návrh navrhovateľky zamietol. Odporca
prostredníctvom svojho povereného zástupcu počas konania uviedol, že si odporca trovy konania
neuplatňuje, pretože mu žiadne nevznikli. Preto súd vo výroku tohto rozhodnutia rozhodol o náhrade
trov konania tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

Okresný súd Bratislava I dňa 03. 06. 2014

JUDr. Otília Doláková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:

Nikola Brunovská