Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233427
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113233427.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne H., bytom

J. nad P., X. XXX/X, občiansky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667 proti žalovaným 1/Aquatrend, s.r.o. so sídlom v Žiline, Hričovská
221, IČO 36 406 741, právne zastúpený JUDr. Martinom Burianom so sídlom v v Žiline, Štúrova 1, 2/
Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO 35 923 130, právne
zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 93, IČO
44 250 029, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa , že Zmluva o pôžičke č. 1094214722 zo dňa 29.09.2011 uzavretá medzi žalobkyňou

a žalovaným 2/ j e n e p l a t n á .

II. Žaloba v časti o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2011 medzi žalobkyňou a žalovaným
1/ sa z a m i e t a .

III. Žalovanému 1/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 596,71 Eur, a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. Martina Bartka.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že Kúpna zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným 1/ dňa
29.9.2011 je neplatná, a tiež určil, že Zmluva o pôžičke č. 1094214722 zo dňa 29.9.2011 uzavretá
medzi ňou a žalovaným 2/ je neplatná. Uviedla, že mala záujem ako starobná dôchodkyňa privyrobiť
si, preto reagovala na inzerovanú ponuku žalovaného 1/ možnosti robiť obchodného zástupcu
spoločnosti pre predaj vodných filtrov. Pri kontakte so žalovaným 1/ jej boli vysvetlené podmienky možnej
spolupráce,zárobokmalspočívaťvprovíziizakaždýpredanývodnýfilter,možnosťspoluprácevšakbola

podmienená kúpou samotného vodného filtra. Pod vplyvom okolností žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu
na vodný filter so žalovaným 1/ s cieľom získať zamestnanie. Vzhľadom k tomu, že nedisponovala
dostatočným množstvom finančných prostriedkov, aby mohla kúpnu cenu 1.399- Eur za filter zaplatiť,
zároveň uzavrela zmluvu o pôžičke za účelom úhrady kúpnej ceny vodného filtra so žalovaným 2/,
ktorého jej doporučil a sprostredkoval žalovaný 1/. Žalobkyňa tvrdila, že v skutočnosti nemala záujem
uzatvoriť ani kúpnu zmluvu, ani zmluvu o pôžičke, jej jediným záujmom bolo pre žalovaného 1/ pracovať
ako obchodný zástupca pre predaj vodných filtrov, takúto pracovnú zmluvu však žalovaný 1/ s ňou nikdy

neuzavrel. Žalovaný 1/ si musel byť vedomý toho, že nie je vo finančných možnostiach žalobkyne
vzhľadom na výšku jej mesačného príjmu 300,- Eur filtračné zariadenie si zakúpiť. Skutočným záujmom
žalovaného1/podľanázoružalobkynebolopredaťvodnýfilter,získaťodžalobkynefinančnéprostriedky,
aj za cenu zavretia pre žalobkyňu nevýhodnej pôžičky. Žalobkyňa bola toho názoru, že obidve zmluvy súneplatné,nakoľkoodporujúdobrýmmravomvzmysle§3Obč.zákonníka,tiežvykazujúznakyabsolútnej
neplatnosti podľa § 37 a § 39 Obč. zákonníka a v neposlednom rade je potrebné použiť aj § 52 a nasl.
Obč. zákonníka vo veci ochrany práv žalobkyne ako spotrebiteľky.

Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu, mal za to, že obe zmluvy boli uzavreté platne,
odmietol prepojenosť ponuky zamestnania s uzavretím týchto zmlúv.

Žalovaný 2/ rovnako navrhol žalobu zamietnuť, rovnako bol toho názoru, že obe zmluvy boli uzavreté

platne. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, plnenia z nej boli realizované, žalobkyňa prevzala tovar. Pokiaľ ide
o zmluvu o pôžičke, mohla žalobkyňa od nej odstúpiť v lehote 14 dní, čo nakoniec mohla v lehote 7 dní
urobiť aj v prípade kúpnej zmluvy. Žalovaný 2/ vyslovil názor, že žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné
dôkazy, preukazujúce skutočnosť, že by bol na ňu zo strany povereného zamestnanca žalovaného 1/
vyvíjaný cielený nátlak smerujúci k podpísaniu tak kúpnej zmluvy, ako zmluvy o pôžičke. Vôľa žalobkyne
konať v rámci dojednaných právnych úkonov bola v čase ich uzavretia slobodne daná. Zároveň poukázal

na to, že ani jedna zo zmlúv nevykazuje iné vady, pre ktoré by zmluvy mali byť absolútne neplatné, oba
úkony žalobkyňa urobila slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje zákon. Samotná
skutočnosť, že žalobkyňa sa zúčastnila rokovania, ktorého obsahom bola aj jej snaha získať pracovnú
pozíciu u žalovaného 1/, nemôže byť základom neplatnosti ani jednej z napadnutých zmlúv. Obchodné
rokovania prebiehali v priestoroch, ktoré mohla žalobkyňa kedykoľvek slobodne opustiť. Nie sú ničím

podložené tvrdenia žalobkyne, že ponuka práce v skutočnosti bola iba návnadou k tomu, aby došlo k
predaju vodného filtra.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne Q. X., prečítal podstatný obsah
listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobkyňauviedla,žesivinzertnýchnovináchPardonprečítalainzerátžalovaného1/otom,žeponúkajú
nejaké vodné filtre a zároveň ponúkajú prácu. Pracovníčka tejto spoločnosti jej neskôr vysvetlila, že
najskôr si musí kúpiť filter, potom si dá inzerát do novín na predaj filtra a zo získanej kúpnej ceny dostane
províziu 200,- Eur. Žalobkyňa tvrdila, že filter si v žiadnom prípade kúpiť nechcela, nakoľko ho ani v jej

domácnosti nie je možné použiť, okrem toho, že táto kúpa nebola v jej finančných možnostiach. Trvala
na tom, že má záujem iba o spoluprácu. Pripustila, že podpísala tak kúpnu zmluvu, ako aj zmluvu o
pôžičke, zástupkyňa žalovaného 1/ jej tieto zmluvy nedávala čítať, ale pravdou je, že o prečítanie zmlúv
ani nepožiadala. Nakoniec si do Pardonu inzerát na predaj filtrov dala, ohlásilo sa asi 7 záujemcov,
týchto nahlásila obchodnej zástupkyni žalovaného 1/, J., aby s nimi predaj vybavila. Pokúsila sa odstúpiť

od zmluvy, nakoľko kúpený filter sa jej nepodarilo predať a nemala peniaze na splácanie pôžičky na
kúpu, neúspešne. Pri jednaní s obchodnou zástupkyňou J. bola aj jej kamarátka Q. X., ktorá rovnako
chcela pre žalovaného 1/ pracovať a podpísala rovnakú zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že jej predstava o
spolupráci bude o tom, že dá inzerát a bude hľadať ďalších ľudí, aby si filter kúpili. Pokiaľ ide o zmluvu
o pôžičke, rokovala iba s J., žiadna iná osoba, ktorá by zastupovala spoločnosť žalovaného 2/ pri tom

nebola. Žalobkyňa potvrdila, že vodný filter prevzala, doposiaľ ho má doma nevybalený a nepoužitý.

Svedkyňa Q. X. uviedla, že so žalobkyňou, kamarátkou, spoločne čítali inzerát v Pardone, obe mali
záujem niečo si privyrobiť, preto sa zúčastnili stretnutia s obchodným zástupcom žalovaného 1/. Chceli
podnikať, čo sa im ale nepodarilo, podpísali nejaké zmluvy, ale nečítali ich. Okrem nich boli na stretnutí

aj ďalšie osoby, ktoré v tomto biznise už podnikali, všetci rozprávali o tom, aká dobrá je provízia 200,- Eur
za jeden predaný filter. Jej osobne sa podarilo predať iba jeden filter, konkrétne žalobkyni, dostala za to
províziu 160,- Eur. Predaj cestou inzercie sa jej nepodarilo. Rovnako aj ona si na začiatku filter zakúpila.
Svedkyňa uviedla, že pri spomínanom stretnutí podpísala aj zmluvu o obchodnom zastúpení, mala za to,
že takúto zmluvu podpísala aj žalobkyňa. Nevedela si spomenúť, či a s kým uzatvorila žalobkyňa zmluvu

o pôžičke, je možné, že žalobkyni dala zmluvu o pôžičke podpísať ona. Keď následne doma zistila, že
filter sa dá vrátiť do 7 dní, chcela tak urobiť, telefonovala J., tá jej povedala, že to možné nie je. Svedkyňa
pripustila,žefilterjuniktonenútilkúpiť,kúpilahozatýmúčelom,žehopredávrámciďalšiehopodnikania,
to sa jej nepodarilo, žalobkyňu k tomu, aby si filter kúpila, nenútila, rovnako žalobkyňu ku kúpe nenútila
ani J.. Obe si mysleli, že takáto činnosť im bude vynášať, asi preto si filter kúpila aj žalobkyňa. K podpisu

kúpnej zmluvy a zmluvy o obchodnom zastúpení ju nikto nenútil, rovnako ani žalobkyňu.Dňa 29.9.2011 bola uzavretá zmluva medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalobkyňou ako
kupujúcim, predmetom ktorej bol vodný filter za kúpnu cenu 1.399,- Eur. Za predávajúceho konala a
zmluvu podpísala Q. X..

Dňa 29.9.2011 bola uzavretá Zmluva o pôžičke č. 20127700, medzi spoločnosťou žalovaným 2/ ako
veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Pôžička bola poskytnutá na kúpu vodného filtra za kúpnu cenu
1.399,- Eur, akontácia bola 5 %, dohodnutý počet splátok po 50,52 Eur bol 36, priemerná RPMN 45,11
%, RPMN zo zmluvy 23,21 %, ročná úroková sadzba 23,21 %, termín konečnej splatnosti september

2014, celkové náklady spotrebiteľa boli 478,72 Eur.

Z dodacieho listu datovaného 4.10.2011 bolo zistené, že žalobkyňa prevzala tovar, ktorý bol predmetom
kúpnej zmluvy, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.

Dňa 24.12.2011 oznámil žalovaný 1/ žalobkyni, že 23.11.2011 zaevidoval jej žiadosť o odstúpenie

od zmluvy, následne poukázal žalovaný 1/ na to, že nepovažuje odstúpenie žalobkyne od zmluvy za
možné, nakoľko túto možnosť žalobkyňa nevyužila v zákonom stanovenej lehote, konkrétne v lehote 7
pracovných dní odo dňa prevzatia kúpenej veci.

V priebehu konania súd zadovážil originál zmluvy o pôžičke, v ktorom sa nachádzajú všetky údaje ako

je vyššie uvedené. Zároveň však v priebehu konania žalovaný 1/ súdu predložil ako listinný dôkaz kópiu
rovnakej zmluvy o pôžičke (č. l. 40), ktorá bola opatrená tak podpisom sprostredkovateľa, ako podpisom
žalobkyne, ale na tejto kópii nie sú vyplnené kolónky v časti predmet financovania pôžičky, konkrétne nie
sú uvedené údaje o kúpnej cene v počte a výške splátok, akontácii, úrokovej sadzbe, RPMN, celkovej
sume pôžičky a celkových nákladoch spotrebiteľa.

Žalovaný 1/ predložil Zmluvu o zastúpení, konkrétne č. 18616, zo dňa 28. 9. 2011, z ktorej vyplýva, že
H. J. ako zástupkyňa žalovaného 1/ uzavrela zmluvu s Q. X., na základe ktorej Q. X. ako zástupca môže
príležitostne uzatvárať obchody v mene a na účet zastúpeného, teda žalovaného 1/. Zo Zmluvy č. 18617
zo dňa 29.9.2011 vyplýva, že Q. X. ako zástupkyňa žalovaného 1/ uzavrela zmluvu so žalobkyňou,

na základe ktorej žalobkyňa ako zástupca môže príležitostne uzatvárať obchody v mene a na účet
zastúpeného, teda žalovaného 1/. Dňa 28.9.2011 zároveň Q. X. uzavrela so žalovaným 1/ Kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol vodný filter.

V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o

osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty

v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným) procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo

práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či
tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,

aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy,
ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, sa zdôrazňuje ich
preventívny charakter a význam. Možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je danývtedy,akjetuaktuálnystavobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcomažalovaným,ktorýjeohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na
tom, ako táto neistota vznikla.

Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam,
kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, neplatí vtedy, ak žalobca (napriek
možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení
určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za

procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý
v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením,
či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu
a predíde sa žalobe na plnenie).

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj (žalobkyňou v prejednávanej
veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Aj naliehavý právny záujem žalobkyne
na určení neplatnosti právnych úkonov bolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti
prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel
žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia.

Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Súd sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou nároku žalobkyne na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej bola kúpa vodného filtra. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení videla
žalobkyňavtom,ženemalavúmyslekúpiťvodnýfilter,alezískaťprácu,malazáujemdoposiaľnepoužitý
filter žalovanému 1/ vrátiť, oproti vráteniu kúpnej ceny. Bez toho, aby sa súd bližšie zaoberal možnými

dôvodmi neplatnosti tejto zmluvy bola žaloba v tejto časti zamietnutá, pretože žalobkyňa nepreukázala
naliehavýzáujemnapožadovanomurčení.Samotnékonštatovanieneplatnostikúpnejzmluvyvžiadnom
prípade situáciu žalobkyne nezmení a nevyrieši. Ochrany svojich práv sa žalobkyňa reálne
môže domáhať len žalobou na plnenie, teda žalobou na vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu kúpeného
tovaru, kde sa otázka platnosti kúpnej zmluvy posúdi ako otázka predbežná.

Iná bola situácia pri posudzovaní nároku žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Z
tohto záväzkového vzťahu jej plynie povinnosť pôžičku dohodnutým spôsobom splácať, pri neplnení
si tejto povinnosti sa vystavuje riziku súdneho konania, prípadne následného exekučného konania
na vymoženie poskytnutých a nesplatených finančných prostriedkov. Postavenie žalobkyne, ktorá sa

domnieva, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom, sa vyjasní len vtedy, ak súd
požadované určenie vysloví. Pokiaľ by sa táto otázka riešila ako otázka predbežná pri žalobe na plnenie,
zostáva postavenie žalobkyne právne neisté, pretože nevie, či a kedy žalovaný 2/ konkrétnu žalobu podá
proti jej osobe a pokiaľ nie je určená neplatnosť zmluvy o pôžičke, zostáva len jej povinnosť pôžičku
splácať. Za týchto okolností mal súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy o pôžičke, čo je možné konštatovať aj bez toho, aby sa súd zaoberal touto otázkou z pohľadu
ochrany práv žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže predmetná zmluva o pôžičke je nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou a žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že
adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné

vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých
výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe
právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k zrozumiteľnosti právneho úkonu bymohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy dbať na to, aby adresát v úplnosti
pochopil všetky slová uvedené v prejave.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný
rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím vôle.
Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Právny úkon je
neurčitý, ak vyjadrený prejav vôle je síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, ale nie je jednoznačný jeho
obsah. Určitosť prejavu vôle musí vyplývať z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený vo vyššie citovanom ustanovení

vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie
sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho
úkonu. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

V danom prípade došlo k situácii, keď žalobkyňa uzavrela so žalovaným 2/ zmluvu o pôžičke, resp.

podpísala tlačivo označené ako zmluva o pôžičke. Existuje kópia tejto zmluvy, kde nie je vyplnená
časť označená ako predmet financovania pôžičky, teda kde nie je uvedené, aká suma sa požičiava,
počet splátok a ďalšie základné údaje. Žalovaným predložený originál zmluvy už tieto údaje obsahuje.
Keďže zmluva bola vyhotovená na špeciálnom papieri, ktorý prepisuje text na ďalšie kópie, možno
logicky dovodiť iba jediné, a síce, že v čase, keď žalobkyňa podpísala zmluvu, bola vyplnená iba časť

tlačiva a ďalšie podstatné údaje boli do textu zmluvy doplnené až po podpise žalobkyne. Existujú teda
dve vyhotovenia rovnakej zmluvy s rozdielnym obsahom. Vyhotovenie zmluvy bez podstatných údajov
o výške pôžičky a ďalších možno považovať za neplatný právny úkon pre jeho nezrozumiteľnosť a
neurčitosť. Je nesporné, že predmetná zmluva o pôžičke má charakter spotrebiteľského úveru, mala
by teda mať písomnú formu a každá zmluvná strana by mala obdržať jedno vyhotovenie zmluvy,

predpokladá sa, že s rovnakým obsahom. Ak existujú dve vyhotovenia rovnakej zmluvy s rozdielnym
obsahom, nemožno takúto zmluvu považovať za platnú a v súlade so zákonom. Súd preto vyslovil, že
zmluva o pôžičke nie je platným právnym úkonom.

Žalovaný 1/ bol v konaní úspešným účastníkom, patrila by mu preto podľa § 142 ods. O. s. p. náhrada

trov konania. Túto mu súd nepriznal, použijúc § 150 ods. 1 O. s. p. , podľa ktorého ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Bral pritom do úvahy sociálnu situáciu žalobkyne, ide o dôchodkyňu s príjmom cca 300,- Eur mesačne.
Bral tiež do úvahy okolnosti za akých k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, konkrétne nie celkom korektný
postup obchodných zástupcov žalovaného 1/, ktorí v snahe predať výrobok inzerujú ponuku práce a

ponuku práce viažu následne na kúpu výrobku.

Žalobkyňa bola úspešná v časti nároku, uplatnenému proti žalovanému 2/. Preto jej súd priznal náhradu
trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p., konkrétne 596,71 Eur, ktoré jej vznikli trovami právnehozastúpenia.Tiespočívalivnáhradeza6úkonovprávnejslužby(prevzatieaprípravazastúpenia,podanie
žaloby, účasť na pojednávaniach 27.1.2014, 24.2.2014, 17.3.2014 a účasti na vyhlásení rozsudku
31.3.2014), z toho 5 x v hodnote 81,33 Eur a 1 x v hodnote 20,33 Eur (posledný úkon), k tomu režijný

paušál 2 x 7,81 Eur (2013) a 4 x 8,04 Eur (2014), 20 % DPH 94,95 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli
vyčíslené podľa vyhl. Č. 655/2004 Z. z. (§ 10 ods. 1, 6, § 14 ods. 1, 5, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.