Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Dubjelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/55/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202061
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8512202061.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľov 1.
D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, právne zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom,
Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, 2. Obce Hajtovka, Hajtovka 24, IČO: 00 329 860 proti odporcovi
Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Údol, Údol, IČO: 00 204 455, právne zastúpeného JUDr.
Martou Konkoľovou, advokátkou AK, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 1 410,74 eur
s prísl. takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade Obci Hajtovka sumu 1 327,68 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia sumy 82,98 eur navrhovateľovi v 2. rade Obci Hajtovka.
Súd z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia sumy 82,98 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
6.11.2011 do zaplatenia navrhovateľovi v 1. rade.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky v 1. rade z a m i e t a .
Súd žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a náhradu trov konania
Navrhovateľ v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa
v sume 84,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka v 1. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhala, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 1 410,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 410,66
eur od 6.11.2011 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.12.2007, ktorú
uzavrela v tom čase ako podnikajúca pod názvom D. Q. s miestom podnikania 8. mája 635/29, Svidník,
IČO: 43 439 195 ako nájomkyňa s odporcom ako prenajímateľom, ktorý prehlásil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, odporca jej prenechal podľa čl. I. bodu 2 predmetnej zmluvy do nájmu
nebytové priestory - výrobnú halu, kancelárske priestory, rampu - celú stavbu za cenu podľa čl. III.
bodu 1 zmluvy vo výške 10 000,-Sk (331,93 eur) mesačne bez DPH a priľahlý pozemok v okolístavby vo výmere 816 m2 za cenu 2 500,- Sk (82,98 eur) mesačne bez DPH. Nájomný vzťah trval do
31.8.2011, kedy namiesto nej ako nájomkyne do nájomného vzťahu vstúpila spoločnosť Pri-Ka, s.r.o.
so sídlom Hajtovka 22, IČO: 45 990 719. Navrhovateľka sa po rozvode manželstva vrátila k svojmu
slobodnému priezvisku, zmenila bydlisko a ku 13.12.2011 ukončila podnikateľskú činnosť. Podľa LV
č. XXX v k.ú. O. a GP č. 546/11 zo dňa 23.12.2011 vypracovaného Štefanom Gulášim, geodetom,
Jakubany 428 pozemky, na ktorých sú postavené prenajaté nebytové priestory - stavby pozostávajúce
z výrobnej haly, kancelárskych priestorov, rampy, ako aj pozemok v okolí stavby o výmere 816 m2,
sú vo vlastníctve Obce Hajtovka. Z uvedeného vyplýva, že za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve Obce
Hajtovka, navrhovateľka platila nájomné odporcovi, hoci nebol vlastníkom týchto pozemkov. Listom zo
dňa 26.10.2011 navrhovateľka v 1. rade žiadala odporcu o vydanie neoprávneného obohatenia vo výške
3 651,33 eur najneskôr do 5.11.2011, čo predstavovalo zaplatené nájomné za celé obdobie trvania
nájmu. Listom zo dňa 14.10.2011 právna zástupkyňa odporcu jej oznámila, že odporca má prenajaté
pozemky na celom hospodárskom dvore, ako aj priľahlé pozemky, od vlastníkov týchto pozemkov na
základe nájomných zmlúv. Listom zo dňa 10.2.2012 navrhovateľka v 1. rade žiadala právnu zástupkyňu
odporcu o predloženie predmetných nájomných zmlúv. Do podania návrhu na súd právna zástupkyňa
odporcu jej tieto zmluvy nepredložila. Podľa jej vedomostí odporca nemá uzavretú nájomnú zmluvu
s Obcou Hajtovka, preto jej ju ani nepredložil. Navrhovateľka v 1. rade podaným návrhom uplatnila
vydanie bezdôvodného obohatenia odporcom, a to uhradené nájomné za pozemky za obdobie od apríla
2010 do 31.8.2011, t.j. 17 mesiacov celkom vo výške 1 410,66 eur (82,98 eur x 17 mesiacov).
Súd návrhu vyhovel platobným rozkazom č. 5C/55/2012-32 zo dňa 4.9.2012, proti ktorému odporca
podal v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že platobný rozkaz mu bol doručený bez návrhu a
príloh, teda mu nie je známe, na akom právnom základe a za čo má zaplatiť navrhovateľke v 1. rade
žalovanú sumu. Odporca mal s navrhovateľkou v 1. rade uzatvorenú zmluvu o nájme zo dňa 11.12.2007
a neskôr došlo k dohode o nájme so spoločnosťou Pri-Ka, s.r.o., v ktorej navrhovateľka v 1. rade bola
spoločníčkou. Dňa 26.10.2011 právny zástupca navrhovateľky v 1. rade žiadal odporcu, aby tento vrátil
navrhovateľke v 1. rade 3 651,33 eur, s čím však odporca nesúhlasil.
Vo vyjadrení navrhovateľky v 1. rade k podanému odporu právny zástupca navrhovateľky uviedol, že
nepožadujú od odporcu zaplatenie sumy 3 651,33 eur, ale iba čiastku 1 410,74 eur z dôvodu možnosti
vznesenia námietky premlčania zo strany odporcu na zvyšnú časť vo výške 2 240,59 eur. Ďalej doplnil,
že svoje právo o vrátenie bezdôvodného obohatenia opiera o rímsku zásadu nemo plus iuris ad
alium transfere potest quam ipse
habet, ktorá sa uplatňuje aj v súčasnom platnom práve a v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného
viac práv, ako sám má.
Uznesením č. k. 5C/55/2012-88 zo dňa 5.12.2013 súd na návrh odporcu a po vyjadrení súhlasu
Obce Hajtovka so vstupom do konania na strane navrhovateľa pripustil vstup do konania na strane
navrhovateľov ako navrhovateľa v 2. rade Obec Hajtovka, Hajtovka 24, IČO: 00 329 860.
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.
Na pojednávaní dňa 5.2.2014 na návrh zástupcu navrhovateľa v 2. rade súd podľa § 95 ods.
1 O.s.p. pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade sumu 1
410,66 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže výsledky doterajšieho konania mohli byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Tiež na tomto pojednávaní pr. zástupca navrhovateľky
v 1. rade zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny 82,98 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
6.11.2011 do zaplatenia a zástupca navrhovateľa v 2. rade zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny vo
výške 82,98 eur, obidvaja navrhli, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zástupca navrhovateľa v 2. rade
tiež uviedol, že po tom, čo odporca uzavrel s navrhovateľkou v 1. rade predmetnú nájomnú zmluvu,
na LV XXX k.ú. O. bola zapísaná ako vlastníčka parcely EKN č. X Obec Hajtovka. Právny zástupca
odporcu súhlasil so späťvzatím návrhu a zastavením konania v časti späťvzatia návrhu. V prevyšujúcej
časti žiadal návrh navrhovateľky v 1. rade voči odporcovi zamietnuť.Pojednávania dňa 26.2.2014 sa zúčastnila navrhovateľka v 1. rade a jej právny zástupca a pr. zástupca
odporcu a nezúčastnil sa ho navrhovateľ v 2. rade, ktorý vzal termín pojednávania na vedomie, svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa v 2. rade.
Na pojednávaní dňa 26.2.2014 navrhovateľka v 1. rade a jej pr. zástupca trvali na podanom návrhu,
poukázali na to, že od 1.4.2010 do 31.8.2011 navrhovateľka v 1. rade užívala na podnikateľské účely
okrem stavieb súp. č. XX aj pozemky, na ktorých sú postavené stavby - poľnohospodárska budova,
sklad, rampa súp. č. XX vedené na LV XXX k.ú. O. vo vlastníctve odporcu a aj priľahlé pozemky, ktoré
sú vo vlastníctve Obce Hajtovka a neplatila za ne Obci Hajtovka žiaden nájom. Časť týchto pozemkov vo
výmere 816 m2 odporca prenajal navrhovateľke v 1. rade za nájomné mesačne vo výške 82,98 eur, hoci
nebol ich vlastníkom, čím porušil zásadu, že nikto nesmie na iného previesť viac práv, ako sám má a
tak sa na úkor navrhovateľky v l. rade bezdôvodne obohatil a preto musí vydať bezdôvodné obohatenie
navrhovateľke. Pr. zástupca navrhovateľky nesúhlasil so započítaním pohľadávky navrhovateľky v l.
rade voči odporcovi za mesiac august 2011 vo výške 414,92 eur uvedenej pr. zástupcom odporcu.
Uviedol, že ak odporca má nejakú pohľadávku voči navrhovateľke v 1. rade, mal by si ju uplatniť riadnym
návrhom na súd. V prípade úspechu si uplatnil trovy konania.
Právny zástupca odporcu najskôr uviedol, že ak by súd rozhodol tak, že zaviaže odporcu uhradiť
navrhovateľke v 1. rade žalovanú sumu, navrhol, aby voči navrhovateľke v 1. rade bola započítaná
pohľadávka vo výške 414,92 eur z dôvodu, že za posledný mesiac - august 2011 navrhovateľka v 1.
rade neuhradila odporcovi túto sumu. Tiež poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že vlastníkom
sporného pozemku je Obec Hajtovka, teda odporca sa obohatil na úkor Obce Hajtovka, t.j. navrhovateľa
v 2. rade a potom musí jemu vydať bezdôvodné obohatenie a nie navrhovateľke v 1. rade. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby súd návrh navrhovateľky v 1. rade voči odporcovi zamietol. V prípade úspechu
si uplatnil trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade a jej právneho zástupcu, výsluchom
navrhovateľa v 2. rade, výsluchom právnej zástupkyne odporcu a oboznámil sa s návrhom na začatie
konania,podanímnavrhovateľkyv1.radezodňa16.7.2012,zodňa23.10.2013,30.10.2013,vyjadrením
navrhovateľky v 1. rade k odporu zo dňa 26.11.2012, podaním odporcu zo dňa 5.11.2013, vyjadrením
navrhovateľa v 2. rade zo dňa 22.11.2013, emailovým podaním navrhovateľa v 2. rade zo dňa 26.2.2014,
listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.12.2007 a situačným
náčrtom, dodatkom č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.9.2011, rozhodnutím
Obvodného úradu Stará Ľubovňa č. 2010/02407/Re zo dňa 7.12.2010, informatívnym výpisom odporcu
zoživnostenskéhoregistra,výpisomzLVč.XXXk.ú.O.,GPč.54/2011vyhotovenýmŠtefanomGulašim,
zo dňa 14.12.2011, žiadosťou navrhovateľky v 1. rade o vrátenie 3 651,33 eur zo dňa 26.10.2011,
nájomnou zmluvou č. P 4159105 zo dňa 11.8.2005 spolu s prílohou č. 1 a prílohou č. 2, výpisom z LV
č. XXX k.ú. O., vyjadrením Správy katastra nehnuteľnosti v Starej Ľubovni ohľadom parcely CKN XXX/
X, XXX k.ú. O., identifikáciou parciel podľa ROEP, výpisom z katastra nehnuteľností na parcelu č. XXX
o výmere 200 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavbu - dielne pre PV súpisné č. XX na parc. č.
CKN XXX a výpisom z katastra nehnuteľností na parcelu CKN XXX/X o výmere 73 772 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, informatívnymi kópiami z mapy k.ú. O., čiastočným výpisom z LV č. XXX k.ú O.,
fotokópiou spisového materiálu zo Správy katastra v Starej Ľubovni, týkajúcou sa záznamu vlastníckeho
právaknehnuteľnostiamzodňa19.2.2009,notárskouzápisnicousp.zn.36/2009,NZ5226/2009,NCRIs
5208/2009 napísanou dňa 19.2.2009 na Notárskom úrade JUDr. Dariny Sčensnej so sídlom v Starej
Ľubovni, GP č. 3/2008 vyhotoveným Jánom Arendáčom - Geodézia A-D dňa 20.5.2008, výpisom z
LV č. XXX, XXX k.ú. O., potvrdením o pridelení identifikačného čísla zo dňa 13.5.2008, osvedčením
o zvolení za starostu zo dňa 2.12.2006, oznámením Správy katastra Stará Ľubovňa o zápise údajov
právnych vzťahov do LV XXX k. ú. O., GP č. 34/2008 vyhotoveným Jánom Arendáčom - Geodézia A-D
dňa 18.8.2008, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 11.12.2007 uzatvorili navrhovateľka v 1. rade ako nájomkyňa a odporca ako prenajímateľ zmluvu
o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej mal odporca ako výlučný vlastník nehnuteľností
vedených na Správe katastra Stará Ľubovňa na LV č. XXX k.ú. O. - stavby - poľnohospodársku budovu
a sklad súp. č. XX, postavené na parcele č. XXX, prenechať navrhovateľke v 1. rade do nájmu nebytové
priestory, a to celú stavbu - výrobnú halu, kancelárske priestory, rampu a priľahlý priestor - pozemokv okolí stavby o výmere 816 m2, tak ako to je vyznačené na situačnom náčrte, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Predmet nájmu mala navrhovateľka v 1. rade ako nájomkyňa užívať na porez a ďalšie
spracovanie drevnej hmoty. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú od 1.1.2008 do 1.1.2018 s opciou
predĺženia na základe písomnej žiadosti navrhovateľky. Zmluvné strany si dohodli výšku mesačného
nájomného za užívanie prenajatých nebytových priestorov za objekty - výrobnú halu a kancelárske
priestory v sume 10 000,-Sk (331,94 eur) a za priľahlé priestory - pozemok v sume 2 500,-Sk (82,98
eur), všetko bez DPH. Prenajímateľ mal mesačne vyhotoviť nájomcovi faktúru na základe dohodnutej
ceny nájomného v zmluve, ktorá bola splatná do 14 dní. V predmetnej nájomnej zmluve pri pozemku -
priľahlý priestor - pozemok okolo stavby o výmere 816 m2, nebolo konkrétne uvedené parcelné číslo,
teda konkrétne pod akým číslom je v katastri nehnuteľnosti zapísaná uvedená parcela EKN, resp. CKN a
na akom LV je zapísaná a táto skutočnosť nie je uvedená ani v situačnom náčrte, ktorý bol neoddeliteľnú
súčasť nájomnej zmluvy (č.l. 43).
Dodatkom č. 1 zo dňa 30.9.2011 k zmluve o nájme nebytových priestorov dňa 11.12.2007 bola pôvodná
nájomná zmluva zmenená s účinnosťou od 1.9.2011 v časti identifikácie prenajímateľa, keďže došlo
k zmene predsedu a podpredsedu predstavenstva a v časti identifikácie nájomcu, kde sa namiesto
navrhovateľky v 1. rade stala nájomcom spoločnosť Pri-Ka, s.r.o., Hajtovka 22, IČO: 45990719. Nájomný
vzťah medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom teda trval do 31.8.2011.
Navrhovateľka v 1. rade platila odporcovi nájomné za prenajatý pozemok vo výške 82,89 eur mesačne.
Za obdobie od apríla 2010 do 31.8.2011 mu uhradila celkom sumu 1 410,66 eur (82,98 x 17).
Z dôvodu, že návrh bol na súd podaný dňa 19.4.2012 a z dôvodu možného namietania premlčania
odporcom, pr. zástupca navrhovateľky v 1. rade zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny vo výške
82,98 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6.11.2011 do zaplatenia a v tejto časti navrhol, aby
súd konanie zastavil. Zástupca navrhovateľa v 2. rade zobral návrh späť tiež v časti zaplatenia istiny vo
výške 82,89 eur a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
Podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Spoukazomnacitovanézákonnéustanoveniaasprihliadnutímnato,žeodporcasúhlasilsozastavením
konania v tejto časti, súd konanie vo vzťahu ku navrhovateľovi v 1. rade zastavil v časti zaplatenia 82,98
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6.11.2011 do zaplatenia a vo vzťahu ku navrhovateľovi v 2.
rade v časti zaplatenia istiny 82,98 eur.
Počiastočnomzastaveníkonaniapredmetomkonaniaostalozaplateniesumy1327,68eurs9%ročným
úrokom z omeškania od 6.11.2011 do zaplatenia navrhovateľke v 1. rade z dôvodu bezdôvodného
obohatenia odporcom a zaplatenie rovnakej sumy 1 327,68 eur bez úroku z omeškania navrhovateľovi
v 2. rade v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu bezdôvodného obohatenia odporcom.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ )Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Nájom veci, teda aj nehnuteľných veci, nie je osobitne upravený v Obch. zákonníku. Medzi
navrhovateľkou v 1. rade a odporcom bola uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej boli jednak
nebytové priestory - výrobná hala a kancelárske priestory postavené na parcele CKN XXX a jednak
priľahlýpozemokovýmere816m2.Medzinavrhovateľkouv1.radeaodporcomvznikolobchodnoprávny
záväzkový vzťah, keďže ide o subjekty, ktoré sú oprávnené podnikať a nájomnú zmluvu uzatvárali ako
podnikatelia za účelom svojej podnikateľskej činnosti a dosiahnutia zisku. Nájomná zmluva ohľadom
prenájmu nebytového priestoru - výrobnej haly a kancelárskych priestorov bola uzavretá podľa zák.
č. 116/1990 Zb. v znení noviel o nájme a podnájme nebytových priestorov a pokiaľ ide o prenájom
priľahlého pozemku je potrebné na túto nájomnú zmluvu aplikovať ustanovenia OZ upravujúci nájom
a podnájom vecí.
Podľa § 663 OZ Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 OZ Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na
svoje náklady udržiavať.
Podľa § 665 ods. 1 OZ Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo
inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom
kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo
že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.
Podľa § 666 ods. 1 OZ Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ
má právo odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 671 ods. 1 OZ Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy a aj v čase
rozhodnutia súdu vedený v katastri nehnuteľnosti v k.ú. O. ako vlastník stavby - súp. č. XX - vedenej
v katastri nehnuteľnosti ako 2 dielne pre PV - postavené na parcele CKN XXX na LV XXX k.ú. O. na
základe položky vedenej pod číslom Z 338/06-5/06. Právny vzťah na parcele, na ktorej je postavená
stavba súp. č. XX, nie je evidovaný na LV a na parcelu CKN XXX k.ú. O. nie je založený LV. Parcela
CKN XXX podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 18.9.2013 má výmeru 200 m2 a je vedená
ako zastavaná plocha a nádvoria, pričom stavba súp. č. XX podľa výpisu z katastra nehnuteľností je
postavená na parcele registra C - XXX/X, ale pozemok nie je vysporiadaný. Z informatívnej kópie z mapy
(č.l. 65) vyplýva, že pozemok okolo parcely CKN XXX je vedený v katastri nehnuteľností ako parcela
CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria k.ú. O. a podľa výpisu z katastra nehnuteľností list vlastníctva
k tejto nehnuteľností nie je založený.
Na základe uvedeného je zrejmé, že stavba súp. č. XX, ktorá bola tiež predmetom nájomnej zmluvy,
bola vo vlastníctve odporca, ale nájomné, ktoré platila navrhovateľka v 1. rade odporcovi za túto stavbu,
nie je predmetom tohto konania.
Spornou bola skutočnosť, či odporca bol vlastníkom priľahlého pozemku o výmere 816 m2 - okolo stavby
súp. č. XX, ktorý bol tiež predmetom nájomnej zmluvy a za ktorý platila navrhovateľka v 1. rade nájomne
odporcovi. Z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva, že tento pozemok v nej nebol presne identifikovaný
- pri tomto pozemku nebolo uvedené parcelné číslo pozemku, na ktorom LV je vedený, o aký druh
pozemku ide, ale v nájomnej zmluve bolo len uvedené, že ide o priľahlý pozemok ku stavbe súp. č. XX- výrobná hala a kancelárske priestory o výmere 816 m2 a medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté
nájomné za tento pozemok vo výške 2 500,-Sk, t.j. 92,98 eur mesačne a súčasťou zmluvy bol aj situačný
náčrt, v ktorom bol zakreslený pozemok, ktorý bol predmetom nájmu. Je potrebné konštatovať, že v tejto
časti, pokiaľ ide o priľahlý pozemok v okolí stavby súp. č. XX, bola nájomná zmluva nepresná a neurčitá.
Z GP č. 54/2011 (č.l. 10), ktorý síce nebol v katastri nehnuteľnosti zrealizovaný a zapísaný, vyplýva, že
parcela CKN XXX o výmere 200 m2 - zastavané plochy a nádvoria, teda parcela na ktorej je postavená
budova súp. č. XX, bola vytvorená z parcely EKN č. X a aj ďalšie parcely CKN XXX/X a CKN XXX/
X boli vytvorené z parcely EKN č. X na LV XXX k.ú. O.. Z výpisu z katastra nehnuteľnosti (čl. 64) a
z informatívnej kópie z mapy (č.l. 65) vyplýva, že časťou parcely CKN-XXX/X je aj priľahlý pozemok
okolo stavby súp. č. XX postavenej na parcele CKN XXX k.ú. O., ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom. Z identifikácie parciel predloženej Správou
katastra v Starej Ľubovni podľa ROEP (č.l. 77) vyplýva, že z parcely EKN č. X v k.ú. O. o výmere 3940
m2 bola vytvorená, resp. tejto parcele zodpovedá okrem iného aj parcela CKN - XXX o výmere 200 m2,
parcela CKN XXX/X o výmere 3381 m2, tiež aj parcela CKN XXX o výmere 21 m2, CKN XXX o výmere
18 m2, CKN XXX o výmere 229 m2 a CKN XXX/X o výmere 78 m2.
Z výpisu LV XXX k.ú. O. vyplýva, že Obec O., t.j. navrhovateľ v 2. rade je zapísaný na tomto LV ako
vlastník parcely EKN č. X, pričom zápis bol prevedený, ako vyplýva z tohto LV, pri II. etape XXX/XX a na
základe GP č. 40320481-34/08, Z 1916/08 - 2/09. Z uvedeného teda vyplýva, že ako vlastník sporného
priľahlého pozemku (teda aj parcely EKN XXX aXXX/X) bol vedený na LV XXX v celosti navrhovateľ
v 2. rade - Obec Hajtovka, ktorý bol zapísaný ako vlastník tohto pozemku v spornom žalovanom
období, t.j. od apríla 2010 do 31.8.2011 a ako vlastník má právo na platenie nájomného nájomcom,
t.j. odporcom. Odporca nebol vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník sporného pozemku a ani v
konaní nepreukázal, aby s navrhovateľkou v 2. rade - Obcou Hajtovka, uzavrel nájomnú zmluvu na
sporný pozemok a aby na základe toho mal právo uzavrieť s navrhovateľkou v 1. rade podnájomnú
zmluvu na sporný pozemok. Odporca tiež nepreukázal, aby predmetom nájomnej zmluvy č. P 4159105
uzavretej medzi odporcom a SPF, Bratislava, bol aj prenájom sporného pozemku od SPF Bratislava a
teda, že odporca mohol ako nájomca uzavrieť s navrhovateľkou v 1. rade podnájomnú zmluvu na sporný
pozemok.
V konaní však bolo preukázané, že navrhovateľka v 1. rade zaplatila odporcovi nájomné za sporný -
priľahlý pozemok o výmere 816 m2 ku stavbe súp. č. XX k.ú. O. za sporné obdobie vo výške 1 327,68
eur, v dôsledku čoho odporca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a na základe čiastočne
neplatne uzavretej nájomnej zmluvy v zmysle § 41 OZ a § 39 OZ.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Na základe uvedeného odporca sa neoprávnene obohatil a podľa § 451 OZ musí bezdôvodné
obohatenie vydať, a to podľa § 456 OZ tomu, na úkor koho sa obohatil. Keďže vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa v 2. rade, ktorý bol v čase
bezdôvodného obohatenia vlastníkom spornej parcely, t.j. časti parcely vedenej v katastri nehnuteľností
ako parcela EKN č. X na LV XXX k.ú. O., resp. časti parcely CKN XXX/X k.ú. O., teda je povinný tento
majetkový prospech - bezdôvodné obohatenie vydať navrhovateľovi v 2. rade a nie navrhovateľke v 1.
rade. Súd ešte dodáva, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka v 1. rade skutočne v žalovanom
období - od apríla 2010 do 31.8.2011 - sporný pozemok užívala na podnikateľské účely, teda bola
povinná platiť navrhovateľovi v 2. rade ako vlastníkovi sporného pozemku nájomné na základe zmluvy
alebo nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania. Toto nájomné však navrhovateľka v 1. rade platila odporcovi a nie navrhovateľovi v 2. rade.
Na základe uvedeného súd preto zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi v 2. rade sumu 1 327,68
eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na jeho úkor sa odporca obohatil. Vo vzťahu
ku navrhovateľke v 1. rade na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné
ustanovenia súd návrh navrhovateľky v 1. rade proti odporcovi zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
v 1. rade bol neúspešná v časti istiny vo výške 1 327,68 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
6.11.2011 do zaplatenia a v časti istiny vo výške 82,98 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
6.11.2011 do zaplatenia zobrala návrh späť, t.j. zavinila zastavenie konania, takže odporca by mal
voči navrhovateľke v 1. rade v zastavenej časti nárok na náhradu trov konania. S prihliadnutím na to
že v priebehu konania súd na návrh odporcu a so súhlasom navrhovateľa v 2. rade pripustil jeho vstup
do konania na strane navrhovateľa a na to, že odporca v podstate zavinil podanie tohto návrhu na súd,
keďže získal bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa v 2. rade, súd nepriznal odporcovi vo vzťahu
ku navrhovateľke v 1. rade z týchto dôvodov náhradu trov konania.
Navrhovateľ v 2. rade bol úspešný v časti istiny vo výške 1 327,68 eur a v časti istiny vo výške 82,98 eur
zavinil zastavenie konania, takže odporca by mal voči nemu podľa zásady zavinenia v zastavenej časti
nárok na náhradu trov konania. Táto časť, v ktorej by mal nárok odporca na náhradu trov konania, je však
nepatrná k celej žalovanej pohľadávke. Podľa zásady úspechu - neúspechu by mal nárok na náhradu
trov konania navrhovateľ v 2. rade, ktorý bol v konečnom dôsledku neúspešný iba v nepomernej časti.
Navrhovateľ v 2. rade si však žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní
nejaké trovy vznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
O zaplatení súdneho poplatku navrhovateľovi v 2. rade súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. a/ prílohy - Sadzobníka súdnych poplatkov k
citovanému zákonu. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku
(ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového
úkonu.
Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za
ktorého úkon sa vyberá.
Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo alebo ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním.
Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura.
Podľa položky 1 písm. a/ prílohy - Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania, aj nie je
ustanovená osobitná sadzba z ceny predmetu konania - 6 %, najmenej 16,50 eura.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím na to, že navrhovateľ v 2. rade si uplatnil
návrhom v tomto konaní najskôr zaplatenie sumy 1 410,66 eur, poplatok za návrh pripustením zmeny
návrhu OS v Starej Ľubovni uhradil, hoci bol povinný uhradiť poplatok za návrh vo výške 84,50 eur (6
% zo sumy 1 410,66 eur), na pojednávaní dňa 5.2.2014 zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny 82,98
eur, čiže v tejto časti by mal nárok na vrátenie súdneho poplatku vi výške 5,58 eur (6 % z 82,98 eur), ale
v zmysle § 11 ods. 4 cit. zákona tento poplatok sa má krátiť o 1 %, najmenej však 6,63 eur, teda súd mu
nevrátil žiaden poplatok, pretože mal by mu krátiť poplatok vo vyššej sume, ako by mu mal byť vrátený.Poučenie:
Proti rozsudku možno podať v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku odvolanie, a to na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.