Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/147/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Fegyesová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213231.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 24. 01. 2014 z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na
zaplatenie sumy 175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 Eur z titulu nemajetkovej ujmy.
Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcej zo zmluvy o úvere s dlžníkom B.
U., pričom exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX 493/2006. Okresný súd Žiar nad Hronom
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca podal exekučnému súdu návrh
na zmenu súdneho exekútora pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v
zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu exekútora splnil všetky formálne
a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom sa tak nestalo a súd o zmene exekútora
nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Nečinnosť exekučného súdu je neospravedlniteľná. Žalobca
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovaný však na ňu do podania žaloby nereagoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď žalobca uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy
v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom ako
žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol vyzvaný na
doplnenie týchto žiadostí. Žalobca žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, preto žalovaný považoval nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu
tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho
zástupcu, ktorí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.1.2014 požiadali o zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď žalobcom
označené skutočnosti v podanom návrhu sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých
sudcov okresného súdu z prejedávania a rozhodovania vo veci. Zároveň žiadal konanie vedené
pod sp. zn. 6C/147/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednávaním veci. Tiež navrhol doplnenie dokazovania, keď uviedol, že zadal
objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody. Súd zároveň
konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie,
riadne a včas vykázané, pričom písomne požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní,
keď zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, prihliadnuc pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Súd neakceptoval žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z
ním uvádzaných dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie
po oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v bode I. podaného žalobného návrhu predložil podanie
navrhovateľa spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie
o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 OSP (čl.7 spisu), pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o jeho
námietke rozhodol uznesením č.k. 16NcC/85/2012-8 zo dňa 10.10.2012.

Podľa § 109 ods. 2, písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodoval v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Súd
poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O. s. p. prerušenie konania nie je obligatórne.
Dôvodom pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2, písm. c) však musí byť, že prebieha konanie,
v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na
ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva,
žalobca namietal už v podanej žalobe.

O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným,
postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. a zákonná sudkyňa Mgr. Milena Fegyesová nebola vylúčená z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci
vedenej pod sp. zn. 14Er/342/2006. Súd bol toho názoru, že keďže si žalobca uplatnil svoje zákonné
právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd
nevidel dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania ako nedôvodný
zamietol.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14Er/342/2006, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 14Er/342/2006 (Ex 493/06)
súd zistil, že dňa 22.2.2006 podal súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice, notára JUDr. Ondreja Ďuriača
č. N 4252/2005, NZ 40683/2005 zo dňa 01.09.2005, v právnej veci oprávneného (tu žalobca) proti
povinnému: B. U. pre vymoženie sumy 18 000 Sk s prisl.. Dňa 24.2.2006 tunajší súd vydal poverenie
pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie. Dňa 02.11.2009 bol
tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Toto podanie bolo dňa
13.11.2009 doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi na vyjadrenie sa k trovám exekúcie.
Súdny exekútor podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22.01.2010 uviedol, že predmetnú
exekúciu navrhuje vyhlásiť za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku. Zároveň

žiadal návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako neúčelný zamietnuť. Uznesením č. k.
14Er/342/2006-18 zo dňa 2.2.2010 súd uvedenú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku a rozhodol o trovách
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.9.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12CoE/140/2010-28 zo dňa
29.6.2010, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, potvrdené.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci

Podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165,96 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v súdnom
exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 02.11.2009 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom
doručený návrh oprávneného (tu žalobcu) na zmenu súdneho exekútora. Podľa uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo
môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.

Ústavný súd SR v náleze sp.zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000 konštatoval, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny

spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na
ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného
a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom, preskúmal
notársku zápisnicu notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 4252/2005, NZ 40683/2005 zo dňa 01.09.2005,
na podklade ktorej sa predmetná exekúcia vedie, a dospel k záveru, že nie je vykonateľná z dôvodu
absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. V tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako
exekučného titulu nedošlo k splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, a teda oprávnenej osobe
nebolo možné priznať právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Súd uvádza, že pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel
a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej exekúcie, daný postup by
bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol identický s aplikovaným
postupom exekučného súdu.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej
exekúcie, odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Preto súd
nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní)
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.
Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní)
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv.
medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre
postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že
žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stavveci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.
s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).