Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12C/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213202847
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213202847.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v

právnej veci navrhovateľky: DP. A., D.. XX.XX.XXXX, O. XX, N., zastúpená: JUDr. Jarmilou Milatovou,
advokátkou, Metodova 7, Bratislava proti odporcovi: M. A., D.. XX.X.XXXX, Z. XX, N., zastúpený:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Viera Malinowska, s.r.o., Lamačská cesta 3, Bratislava, o úpravu
výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumu 350 eur, počnúc od
15.1.2014.

Výživné je s p l a t n é k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Na zaostalom zročnom výživnom od 22.10.2013 v sume 4.900 eur sa odporcovi započítava zaplatené
výživné v sume 3.500 eur a zvyšok v sume 1.400 eur odporca je povinný zaplatiť nasledujúci mesiac po

právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným.

Súd z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 7C/223/1998 zo dňa 13.4.1999 v časti o výživnom.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18.10.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa
22.10.2012 domáhala úpravy výživného. Žiadala, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.
7C/223/98 týkajúci sa výživného tak, že súd zvýši výživné na navrhovateľku voči odporcovi zo sumy
59,75 eur mesačne na sumu 1.300 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Zároveň žiadala,
aby nedoplatok na výživnom súd odporcu zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach spolu s bežným

výživným.

Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že od času pôvodného rozhodovania o výživnom uplynulo viac ako
13 rokov a odôvodnené potreby a náklady spojené s vekom, výživou, štúdiom a výchovou navrhovateľky
vzrástli. Navrhovateľka v súčasnosti navštevuje denné bakalárske štúdium v anglickom jazyku na Y.
X. P. Z. S. N.. Náklady spojené s výchovou a výživou navrhovateľky uhrádza matka navrhovateľky.Odôvodnené potreby navrhovateľky sú: školné s pomôckami 325 eur mesačne, strava a voda počas
dňa v škole 100 eur, cestovné 200 eur, mobil 70 eur, oblečenie a obuv 702 eur, hygienické a kozmetické
potreby 150 eur, vreckové 100 eur, poistka 33,19 eur. Navrhovateľka sa venuje športu, resp. od 11 -

tich rokov sa venuje parkúrovému jazdeniu. V roku 2008 navrhovateľke rodičia zakúpili parkúrového
koňa v hodnote 15.000 eur, pričom výstroj pre koňa a jazdca bol naviac 3.319,39 eur. Ustajnenie vo
výške 298,75 eur mal po vzájomnej dohode rodičov hradiť otec, t.j. odporca. Náklady na koňa mesačne
predstavovali sumu 505,50 eur. Nakoľko kôň navrhovateľky podstúpil liečbu, nebolo na ňom možné
jazdiť. Navrhovateľka začala navštevovať fitnes centrum, ktorého je členkou, a členské na 6 mesiacov

predstavuje sumu 275 eur. Navrhovateľke jej matka k 18 - tim narodeninám darovala auto v hodnote
14.300 eur. Ďalej navrhovateľka počas roka absolvuje 2 - 3 dovolenky. Taktiež matka navrhovateľke
z vlastných finančných prostriedkov zafinancovala pobyt v Amerike, za účelom zlepšenia anglického
jazyka, v celkovej hodnote 3.000 eur. Popri škole sa navrhovateľka snažila si nájsť brigádu, avšak
bezvýsledne. Z uvedeného je zrejmé, že celkové náklady navrhovateľky sú v sume 2.656,63 eur.

Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej poukázala, že odporca je spoločníkom a konateľom firmy PC

HELP SERVIS, s.r.o., IČO: 35 969 211, výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností: bytu č. X a XX na
Z. X. XX S. N., pozemku o výmere XXX O.? v O., na ktorom je postavený rodinný dom. Odporca vlastní
auto PORSCHE Cayenne a TOYOTA Rav. Odporca má okrem navrhovateľky aj vyživovaciu povinnosť
voči ďalšiemu maloletému dieťaťu. Od septembra roku 2012 odporca dobrovoľne prispieval na výživu
navrhovateľky sumou 250 eur mesačne. Poslednou väčšou investíciou odporcu bola kúpa diamantov v

hodnote 6.000 eur pre navrhovateľku k jej 18 - tim narodeninám.

Podaním zo dňa 17.12.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 20.12.2012 sa odporca
vyjadril k návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného. Uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí,
nakoľko nezodpovedá jej odôvodneným potrebám. Okrem povinnosti hradiť výživné rozhodnutím
sp.zn. 7C/223/98, si plnil vyživovaciu povinnosť nad rámec uvedeného rozhodnutia a to dobrovoľne.

Navrhovateľka je už plnoletá, a preto výkon a potrebu osobnej starostlivosti o ňu zo strany matky
nemôže byť kritériom pre určenie výšky výživného. Dcéra, t.j. navrhovateľka, je už samostatnou
osobou a mala by sa sama podieľať na potrebách rodiny. Okrem výživného vo výške 250 eur odporca
uhrádzal navrhovateľke náklady na koňa vo výške 298,75 eur mesačne. Ako navrhovateľka sama
uviedla, pôvodne odporca uhrádzal sumu 400 eur, avšak od októbra 2012 len sumu 250 eur, pričom

uvedené nemôže byť na ťarchu odporcu. Odporca považoval navrhovateľkou uvedené mesačné
náklady za nadsadené a neprimerane vysoké. Porovnajúc s výškou priemernej mzdy na SR v roku
2012, navrhovateľka spotrebuje finančné prostriedky v sume, ktorou väčšina plnoletých občanov živí
mesačne aj svojich rodinných príslušníkov. Odporca uviedol, že výdavky na benzín vo výške 200 eur
mesačne sú nadhodnotené, 170 eur na mobil, vreckové sú výdavky, ktoré nie je možné považovať za

nevyhnutné, 700 eur mesačne na oblečenie a obuv sú absolútne neadekvátne, 150 eur na kozmetiku je
neprimerane vysokých. Taktiež výdavky na dovolenky nie sú nevyhnutné výdavky a bežné výdavky, ale
nadštandardné. Navrhovateľka by s ohľadom na svoju finančnú situáciu mala minimalizovať náklady

a prispôsobiť svoju životnú úroveň životnej úrovni svojich rodičov. Výška mesačných výdavkov
navrhovateľky v sume 2.656,63 eur je nadsadená a potreba vynakladania takýchto výdavkov je

vzhľadom na potreby navrhovateľky spochybniteľná.

Odporca ďalej uviedol, že je pravdou, že je jediným spoločníkom a konateľom firmy PC HELP SERVIS,
s.r.o., avšak nie po celú doba jej fungovania. V súčasnej dobe je firma na hranici ziskovosti. Taktiež
odporca podniká v oblasti výpočtovej a kancelárskej techniky. Odporcovi ďalej pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletému V. A., nar. X.X.XXXX. Príjem odporcu je 500 eur netto, pričom uvedená

výška neumožňuje platiť navrhovateľkou požadované výživné. V závere písomného vyjadrenia odporca
uviedol, že suma 350 eur by zodpovedala odôvodneným primeraným potrebám navrhovateľky. Vo
zvyšku navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť.

Dňa 6.2.2013 bol tunajšiemu súdu postúpený z Okresného súdu Bratislava IV predmetný návrh
navrhovateľky, ktorému bola pridelená sp.zn. 25P/253/2012, vzhľadom na skutočnosť, že odporca

namietal miestnu príslušnosť pri prvom úkone a má svoje trvalé bydlisko v obvode tunajšieho súdu.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: návrhom
navrhovateľky na zvýšenie výživného, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 7C/223/1998, potvrdením
navrhovateľky o štúdiu na vysokej škole, rozhodnutím o prijatí navrhovateľky na vysokú školu, výpisom

výšky školného na vysokej škole, výpisom spoločnosti REBECA-BS, s.r.o. z Obchodného registra,
predpisom mesačných zálohových platieb matky navrhovateľky za užívanie bytu, predpisom poistného
k poistnej zmluve pre domácnosť, dokladom o úhrade platieb za rozhlas a TV, faktúrou za vankúše
a prikrývky, pokladničnými blokmi za kozmetické a hygienické a čistiace prostriedky, ako i stravu,
pokladničnými blokmi za nákup benzínu, faktúry za používanie telekomunikačných služieb, faktúrami

za veterinárne vyšetrenia koňa, kúpnou zmluvou o kúpe koňa a zmluvou o ustajnení koňa, zmluvou
o členstve navrhovateľky vo fitnes centre, zmluvou o životnom poistení, faktúrou za jazykový pobyt
navrhovateľky, oznámením o neprijatí navrhovateľky do zamestnania na kratší pracovný úväzok vo
viacerých spoločnostiach, výpisom z Obchodného regsitra spoločnosti PC HELP SERVIS, s.r.o.,
listami vlastníctva nehnuteľností odporcu, písomnými i ústnymi vyjadreniami odporcu a navrhovateľky,
ako i právnych zástupcov, výsluchom svedkyne N. A., daňovým priznaním odporcu ako právnickej

osoby, potvrdením o príjmoch matky navrhovateľky zo závislej činnosti, daňovým priznaním z príjmov
navrhovateľky ako fyzickej osoby, zmluvou o splátkovom úvere a zmluvou o prevode vlastníctva k bytu,
poistnou zmluvou na byt, platobným výmerom z dane nehnuteľnosti, zmluvou o nájme bytu, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Rozsudkomtunajšiehosúdusp.zn.7C/223/98zodňa13.4.1999súdrozviedolmanželstvoM.A.aN.A.a

schválil rodičovskú dohodu, ktorou, vtedy maloletú, W. A., navrhovateľku, zveril do osobnej starostlivosti
matky a otca, t.j. odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 59,75 eur
( 1.800,-Sk ).

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zmenil vyššie uvedený rozsudok a odporcu
zaviazal povinnosťou hradiť výživné mesačne vo výške 1.300 eur. Svoj návrh odôvodnila podstatnými

zmenami pomerov a odôvodnenými potrebami súvisiacimi s jej nástupom na vysokú školu, zvýšením
cien základných potrieb.

Navrhovateľka vo svojom prednese na pojednávaní konanom dňa 26.3.2013 uviedla, že uvedený návrh
podala na podnet svojej matky, aby nemusela väčšinu výdavkov hradiť matka, nakoľko prišla o prácu a
nemá ich z čoho platiť. Ďalším dôvodom na podanie návrhu bolo, že

otec od októbra 2012 prestal posielať výživné vo výške 400 eur, a posiela len vo výške 250 eur. Uvedené
peniaze prestal posielať v čase, keď bol jej kôň chorý a potreboval pomoc. Navrhovateľka od 1.9.2012
nastúpila na vysokú školu managementu Y. X. S. N., čo je súkromná škola. Poplatok na jeden rok
predstavuje sumu 2.925 eur a uhradila ho matka. Taktiež jej matka zakúpila automobil značky O., aby
mohla chodiť na tréningy a nemusela stáť pri lese a čakať na autobus mestskej hromadnej dopravy.

Tiež uviedla, že jej matka zakúpila byt, pretože má nevlastného šesťročného brata, ktorý nemá vlastnú
izbu. Stravu jej hradí matka, pričom stravné v škole je 100 eur na mesiac. Matka je účtovníčka a od
otca navrhovateľka dostala k narodeninám diamanty, náušnice a náhradelník, ktorých cenu si nepamätá,
približne6.000eur.Sjazdenímnakoninavrhovateľkaprestala,nakoľkokôňzdochol.Počasjehochoroby
hradila všetky výdavky matka. Keďže športuje, matka jej zakúpila permanentku do fitnes centra v N.

I. Y.. Taktiež jej matka hradí telefón, benzín, havarijné poistenie, kozmetiku, hygienické potreby. Na
otázku súdu, či sa snažila navrhovateľka niekde zamestnať uviedla, že si prácu hľadala, avšak ju nikde
nezobrali.

Odporcavosvojompredneseuviedol,ževždydalsvojejdcére,t.j.navrhovateľkevšetko,čojejdaťmohol
a to v rozsahu väčšom, ako bolo stanovené rozhodnuutím sp.zn. 7C/223/1998. Koňa pre navrhovateľku

kúpil na polovicu spolu s jej matkou. O ustajnenie a krménie kňa sa staral odporca, čo mesačne
predstavovalo sumu 430 eur. Odporca navrhovateľku na 18te narodeniny obdaroval briliantami, nakoľko
došlo medzi ním a matkou k nedorozumeniu, nakoľko on navrhoval kúpiť ojazdené auto, s čím matka
navrhovateľky nesúhlasila. Brilianty kúpil z dôvodu, aby si navrhovateľka na neho spomenula, keď
bude stará. Odporca okrem sumy 250 eur dal navrhovateľke pri každej jej návšteve nejaké vreckové,

prípadne na benzín. Dôvod, prečo zasiela výživné vo výške 250 eur je zlý hospodársky výsledok na jehospoločnosti a živnosti a nemôže si ďalej dovoliť hradiť také vysoké výživné. Medzičasom sa odporcovi
narodil syn, žije v domácnosti v rodinnom dome s rozlohou XXX O.? spolu so svojou priateľkou, matkou
syna a jej dcérou Simonou. Priateľka je na materskej dovolenke. Na záver uviedol, že navrhovateľke

hradil životné poistenie, ktoré jej dal pri dovŕšení 18 rokov a predstavovalo sumu 1.200 eur a nevie, ako
s týmito peniazmi navrhovateľka naložila. Na otázku súdu, či má firmu alebo je živnostník uviedol, že
má firmu a je aj živnostník. Pomery sa však zmenili, nakoľko trh je presýtený a so ziskom je niekde pri
nulových číslach. V minulosti mal 50 dodávateľov a teraz je to 7 ľudí. Pri svojom podnikaní sa snažil
investovať do nehnuteľností, na ktoré si požičal od súkromných ľudí, a preto nestrávil dve tri dovolenky

v zahraničí v Dubaji. Niektoré nehnuteľnosti musel predať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Ponúkol aj spoločnú dovolenku navrhovateľke do Turecka, čo však ona odmietla. Obdobne aj dovolenku
do Y.. Kritická situácia nastala, keď skončila strednú školu a odporca sa opýtal, kedy má navrhovateľka
stužkovú, na čo odpovedala, že ju už mala, pričom jeho nepozvala z dôvodu, že: "čo by tam robil".

Vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 9.5.2013, 28.8.2013, 5.11.2013 navrhovateľka uviedla, že
odporca nikdy navrhovateľku nevozil do školy a zo školy, neučil sa s ňou, nepripravoval sa s ňou

na prijímacie pohovory, nebral ju na dovolenky, nezaujímal sa o jej zdravotný stav. Odporca trávil s
navhrovateľkou čas tak, že pozerali televízor alebo venčili psa. Taktiež odporca v čase od rozchodu s
matkou navrhovateľky až po rozvod žiadnym spôsobom neprispieval na výživu a výchovu navrhovateľky.
Ďalej navrhovateľka poukázala, že jej matka - N. A.Á., ho viackrát požiadala o vyššie výživné, na čo
uviedol, že nemá peniaze. Tým nastala situcácia, že väčšinu nákladov navrhovateľky hradila matka.

Odporcova osobná starostlivosť a záujem o navrhovateľku nebol taký, ako prezentuje. Od roku 2003 až
do roku 2008 navrhovateľka navštevovala súkromné gymnázium, pričom výdavky súviace so školným
hradila matka a odporca na výživné prispieval sumou 99,58 eur. V období od 10/2008 do 09/2008
odporca hradil navrhovateľke výživné v sume 99,58 eur, plus hradil ustajnenie koňa vo výške 298,75 eur.
Týmito výdavkami na ustajnenie koňa však odporca optimalizoval vykazovaný zisk vo svojej spoločnosti

a to na základe Zmluvy o prenájme nebytového priestoru. Navrhovateľka mala za to, že nie je pravda,
že odporca mal príjem 500 eur netto, pretože počas predchádzajúcich 14 rokov si odporca bol schopný
zadovážiťmotorovévozidloznačkyA.Y.aH.F.,akoiviacerénehnuteľnosti.Taktiežnaosobnomstretnutí
s matkou navrhovateľky odporca navrhol platiť navrhovateľke výživné vo výške 450 eur. S uvedeným
matka navrhovateľky súhlasila za podmeinky, že odporca navrhovateľke daruje nehnuteľnosť v podiele

X/X , pričom druhú polovicu zaplatí matka navrhovateľky, s čím odporca nesúhlasil. Uvedeneným chcela
matka navrhovateľke zabezpečiť bytovú otázku, aby ju neskôr nemusela riešiť sama. Navrhovateľka
ďalej poukázala, že dôvod, prečo nebol odporca jediným spoločníkom v spoločnosti PC HELP SERVIS,
s.r.o. bola skutočnosť, že sa rozvádzal s manželkou N. A. a riešilo sa vysporiadanie bezpodielového
spoluvlasníctva manželov. Taktiež si odporca neplní zákonnú povinnosť a nezverejňuje v Zbierke listín

výsledky svojho hospodárenia za spoločnosť PC HEPL SERVICE, s.r.o..

Navrhovateľka ďalej uviedla, že študuje na súkromnej vysokej škole z dôvodu, že má nadanie a
záujem o štúdium cudzích jazykov, hlavne anglického, a žiadna iná škola v N. také možnosti neponúka.
Matka navrhovateľky je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti REBECA - BS, s.r.o., ktorej hlavným
predmetom činnosti sú účtovnícke práce. Podľa pracovnej zmluvy matka navrhovateľky pracuje v

spoločnosti ELTRAK, spol. s r.o. a v roku 2012 pracovala aj ako členka výboru pre audit v spoločnosti
VUKI, a.s. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že nákupy oblečenia, pri ktorých je ako kupujúca matka,
neboli určené pre navrhovateľky, nakoľko všetky karty znejú na matku a to z dôvodu, že obchody
poskytujú množstevné zľavy. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že zaplatil za ustajnenie koňa,
ani za účet u veterinára, ani tvrdenie, že sa navrhovateľka snaží od odporcu získať financie z dôvodu

narodenia syna matke navrhovateľky.

Navrhovateľka na záver poukázala, že v čase podania návrhu boli jej náklady v sume 2.709,83 eur.
Napriek skutočnosti, že odpadli náklady na koňa, vznikli matke navrhovateľky náklady súvisiace s
bývaním navrhovateľky, ktorej bol zakúpený byt. Uvedený byt je na meno druha matky navrhovateľky,
pričom v byte býva navrhovateľka na základe Zmluvy o nájme bytu, kde dohodnutá výška nájomného

je 650 eur a 200 eur sú náklady za energiu, vodu, kúrenie, televízor, internet, odvoz smeti. Na základe
uvedeného sú tak celkové náklady navrhovateľky vo výške 2.930,54 eur. Taktiež uviedla, že jej náklady
zodpovedajú životnej úrovni a majetkovým pomerom rodičov a odporca sa snaží predstierať, že jehoživotná úroveň je nižšia než je v skutočnosti, a preto mu jeho majetkové pomery umožňujú uhrádzať
odôvodnené potreby navrhovateľky.

Odporca vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 17.12.2012, 11.11.2013 uviedol, že navrhovaná

výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného a ani možnostiam a schopnostiam
povinného. Životná úroveň navrhovateľky nezodpovedá životnej úrovni jej rodičov a to na úrovni
samotnej navrhovateľky. Vysoké náklady navrhovateľky svedčia o tom, že sa nijako nedokáže
prispôsobiť skutočnosti, že nemá žiadny príjem. Odporca mal za to, že z pokladničných blokov
navrhovateľky je zrejmé, že nakupovala v značkových obchodoch, pričom náklady navrhovateľky

predstavujú náklady pre štvorčlennú rodinu. Z uvedených blokov nie je možné ustáliť, či sa jedná o
náklady samotnej navrhovateľky. Taktiež odporca zastával názor, že náklady na benzín v sume 200
eur mesačne sú neadekvátne, pretože pri priemernej spotrebe by prejazdila navrhovateľka 3.100 km.
V prípade, ak by navrhovateľka využívala mestskú hromadnú dopravu, boli by mesačné náklady na
cestovné v sume 574,40 eur za rok. Odporca považoval za prehnané aj výdavky na ošatenie, stravu,
telefón, kozmetické výrobky, členstvo v centre N. I. Y.. Výber školy a ani náklady na školné navrhovateľka

s odporcom nekonzultovala a nijako sa nezaujímala, či má odporca financie na prispievanie. Obdobne
náklady na bývanie navrhovateľky nie sú dôvodnou potrebou a ani preukázanou potrebou, nakoľko byt
je vo vlastníctve partnera matky navrhovateľky. Odporca mal tiež za to, že priznanie výživného vo výške
navrhovanej navrhovateľkou by bolo v rozpore s dobrými mravmi a aj z tohto dôvodu ho nie je možné
priznať. Na záver odporca uviedol, že navrhuje priznať výživné vo výške 350 eur a zároveň žiadal, aby

súd zohľadnil dobrovoľne zaplatené výživné v sume 250 eur mesačne od podania návrhu.

Svedkyňa N. A. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013 uviedla, že
odporca po rozvode hradil výživné vo výške 59 eur, pričom zvýšenie výživného nepožadovala, nakoľko
pracovala v akciovej spoločnosti na pozícii ekonomickej riaditeľky a jej príjem bol postačujúci na pokrytie
jej, aj dcériných, t.j. navrhovateľkyných potrieb. S odporcom sa stretla prvý krát po tom, čo sa rozišla

so svojím patrnerom a sa dohodli, že odporca bude hradiť školné, pretože navrhovateľka nastúpila na
gymnázium O., napriek tomu však školné 3250 Sk, zápisné 40.000 Sk, šitie cca 10.000 Sk, strava v škole
i doma, cestovné, bývanie, energie, všetko hradila ona. Navrhovateľka sa popri škole začala venovať
koňom. Svedkyňa hradila aj náklady súvisiace s návštevou pony tímu, kde jazdila každý deň, čo stálo
3.000 Sk mesačne. Neskôr prenajali navrhovateľke koňa za čo svedkyňa platila 4.000 Sk mesačne.

Odporca hradil sumu 3.000 Sk ako výživné, pričom od 15tich rokov navrhovateľky začal uvedenú sumu
hradiť na účet navrhovateľky. Čiastka, ktorú odporca hradil ako výživné do 15tich rokov navrhovateľky
nepostačovala na pokrytie školného ani základných potrieb navrhovateľky, stravy a bývania. Výživné vo
výške 99 eura hradené navrhovateľke svedkyňa považovala za vreckové.

Keď mala navrhovateľka 16 rokov nešportovala, pretože sa majiteľ koní odsťahoval do Švajčiarska a

pribrala 16 kilogramov. Uvedené malo za následok podozrenie na auto imunitné ochorenie, ktoré sa však
nepotvrdilo. Následne sa svedkyňa spolu s odporcom dohodli na kúpe koňa pre navrhovateľku, pričom
každý prispel sumou 250.000 Sk. Koň v roku 2013 v januári uhynul. Odporca prispel na úhradu pohrebu
sumou 270 eur a to po tom, ako videl, aké následky má smrť koňa na navrhovateľku, ktorá nejedla
a zvracala. Odporca od septembra roku 2012 uhrádzal na výživné pre navrhovateľku sumu 250 eur,

čo však nepostačovalo. Odporca žiadnym spôsobom neprispieval na úhradu školného navrhovateľky s
tvrdením, že nemá peniaze. Avšak svedkyňa zistila, že v tom čase si odporca zakúpil nehnuteľnosť v
A. N. a vykonával prístavbu - halu pre preteky autíčok. Tvrdenie odporcu, že si užívame 2 až 3 luxusné
dovolenky nie je pravdivé, nakoľko len jedna dovolenka je luxusná. Inak chodievajú do B. alebo Y.,
pričom v Y. má ich známy dom, čiže platia len za cestu. Svedkyňa tiež uviedla, že ani jednu materskú

dovolenku nestrávila doma.

Keď sa narodila navrhovateľka svedkyňa študovala a pred skončením materskej dovolenky už bola
zamestananá. Po narodení druhého dieťaťa bola už po dvoch týždňoch spolu s ním v práci. Svedkyňa
kúpu auta pre navrhovateľku považovala za prioritnú, pretože navrhovateľku do 18tich rokov vozila.
Taktiež odporca kúpil navrhovateľke čižmy v sume 500 eur, čím dáva najavo, aký má štandard. Tvrdenie

odporcu, že navrhovateľke nikdy neodmietol prispieť nie je pravdivé. Navrhovateľka ho požiadala, aby
jej prispel na letnú dovolenku, čo odmietol. Rovnako sa odmietol podieľať na kúpe domácich spotrebičovdo nového bytu pre navrhovateľku. Všetko zariaďovala svedkyňa. Svedkyňa dala peniaze navrhovateľke
aj na kúpu darčekov pre odporcu a jeho rodinu, avšak odporcu nikdy nenapadlo dať navrhovateľke
peniaze. Svedkyňa na záver uviedla, že so svojím partnerom nemajú zlú finančnú situáciu, avšak všetky

peniaze sú na domácnosť a náklady detí. Preto neboli schopní kúpiť navrhovateľke byt bez úveru.

Na otázku súdu, prečo svedkyňa nepodala návrh na súd na zvýšenie výživného pred nadobudnutím
plnoletosti navrhovateľky uviedla, že mala postačujúci príjem na pokrytie všetkých výdavkov. Ďalej
uviedla, že ich príjmy spolu s partnerom pokryjú ich náklady, avšak nie sú schopní šetriť a deti zabezpečiť
do budúcna. Na otázku súdu, prečo bola navrhovateľka vozená do školy svedkyňa uviedla, že všetky

deti boli vozené ako i z bezpečnostných dôvodov. Taktiež v spoločnosti, v ktorej sa svedkyňa pohybuje
je kúpa auta 20 ročnému dieťaťu štandardný dar. Dôvodom kúpy bytu bola skutočnosť, že svedkyňa
chcela, aby sa navrhovateľka osamostatnila, nakoľko s matkou nebude žiť do 40 - tky. Na otázku súdu,
či navrhovateľka niekedy pracovala ako brigádnička svedkyňa uviedla, že áno a to v jej spoločnosti,
kde jej platila 150 - 250 eur. Svedkyňa tiež uviedla, že režijné náklady navrhovateľky sú v sume
2.300 eur. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky svedkyňa uviedla, že nemala osobný problém

s odporcom a ani sa nesnažila získať jeho finančné prostriedky z dôvodu narodenia syna. Taktiež
náklady svojej dcéry, t.j. navrhovateľky považovala za oprávnené a nevyhnutné. Na otázky právneho
zástupcu odporcu svedkyňa uviedla, že informácie o konaní má od právneho zástupcu navrhovateľky.
Na nadštandarde navrhovateľky sa s odporcom nedohodli, a preto uvedené riešia súdnou cestou. Na
otázku, ako sa svedkyňa snažila minimalizovať náklady navrhovateľky uviedla, že suma 1.500 eur

bol základ, v ktorom je zahrnuté školné, bývanie a strava. Nevedela, ako sa dá ovplyvvniť spotreba
pohonných hmôt, drogérie, ošatenia, vreckového. Navrhovateľka sa na potrebách rodiny podieľala
upratovaním, pomáhaním svedkyni v práci a chodením brata do škôlky.

Súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že matka navrhovateľky je spoločníčkou a konateľkou
spoločnosti REBECA-BS, s.r.o. od 10.12.2008 do súčastnosti. Zároveň z potvrdenia spoločnosti

ELTRAK spol. s r.o. je zrejmé, že matka navrhovateľky pracuje v spoločnosti a jej pracovný pomer je
na dobu neurčitú. Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby matky navrhovateľky zo závislej činnosti za
rok 2012 v spoločnosti VUKI, a.s. súd zistil, že výška úhrnu zúčtovaných a vyplatených príjmov bola
490,81 eur, v spoločnosti ELTRAK, s.r.o. bola výška úhrnu zúčtovaných a vyplatených príjmov 12.346,48
eur. Z daňového priznania matky navrhovateľky za rok 2012 súd zistil, že úhrn príjmov od všetkých

zamestnávateľov bol 12.837,29 eur.

Z výpisu z Obchodného registra zistil súd u odporcu, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
PC HELP SERVIS, s.r.o. od 15.12.2005. Taktiež je vedený ako živnostník v Živnostenskom registri ako
M. A. - PC HELP SERVIS. Z daňového priznania odporcu ako fyzickej osoby za rok 2012 súd zistil, že
výsledok hospodárenia odporcu bol kladný vo výške 1.837,36 eur, z daňového priznania odporcu ako

právnickej osoby za rok 2012 je zrejmé, že výsledok hospodárenia pred zdanením bol záporný a to -
4.483,00 eur. Z výkazu o príjmoch a výdavkoch odporcu ako fyzickej osoby súd zistil, že rozdiel príjmov
a výdavkov za rok 2012 bol 4.013 eur. Odporca je tiež vlastníkom viacerých nehnuteľností: bytu č. XX
na Z. X. v N., ornej pôdy v obci O. vo výmere XXX O.?, rodinného domu v A. N..

V zmysle § 62 odsek 1 a 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V zmysle § 62 odsek 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

V zmysle § 62 odsek 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Vzmysle§63odsek1a2zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného

príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

V zmysle § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 75 odsek 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle § 78 odsek 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

V zmysle § 78 odsek 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných

potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom
na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie. V zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných
príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným

a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym
možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom
slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo
všeobecných hľadísk, tj. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom
na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza

zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa splniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností
a možností osôb povinných poskytovať výživné, tj. od zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností.

Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného za zmenu pomerov v zmysle § 78 odsek 1 zákona o rodine

treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je
odkázané výživou.

Súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako i vykonané dokazovanie dospel k záveru,
že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je čiastočne opodstatnený. Súd mal preukázané, že
od poslednej úpravy výživného, tj. od mája 1999, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného

súdu Bratislava II sp.zn. 7C/223/98 zo dňa 13.4.1999, nastala zmena pomerov na strane navrhovateľkysúvisiacich s jej nástupom na vysokú školu, ako i bežným zvýšením cien tovarov a služieb, ktoré nie je
možné pokryť výživným určeným vyššie uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu.

Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je študentkou druhého ročníka na Vysokej

škole manažmentu Y. X. S. N.. Výška školného na jeden trimester je 975 eur.

Navrhovateľka v návrhu na výživné vyčíslila svoje odôvodnené potreby nasledovne: školné spolu s
učebnicami v sume 325 eur mesačne, strava a voda počas dňa v škole 100 eur mesačne, benzín
mesačne 200 eur, mobil mesačne 70 eur, oblečenie a obuv mesačne 702 eur, hygienické a kozmetické
potreby mesačne 150 eur, vreckové mesačne 100 eur, životná poistka 33,19 eur, členstvo vo fitnes
clube 45,83 eur mesačne. Ďalšími výdavkami navrhovateľky sú nájomné na byt vo výške 650 eur

mesačne a 200 eur mesačne platby za spotrebovanú elektrickú energiu, teplo, vodu, káblovú televíziu.
V neposlednom rade navrhovateľka poukázala aj na skutočnosť, že jej matka zafinancovala študijný
pobyt v X. za účelom zlepšenia sa navrhovateľky v anglickom jazyku, taktiež jej matka zakúpila auto,
navrhovateľka absolvuje 2 až 3 dovolenky za rok, a zároveň jej matka uhrádzala náklady spojené s
ustajnením, liečbou a kŕmením koňa, ktorý však v januári roku 2013 uhynul.

Súd pri rozhodovaní o určení výšky výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb osoby, ktorá
žiada o výživné, tj. navrhovateľky ako aj schopností, možností a majetkových pomerov osoby povinnej,
tj. odporcu.

Súd sa podrobne zaoberal skúmaním odôvodnených potrieb navrhovateľky a zistil, že potreby, ktoré
navrhovateľka označuje za odôvodnené a štandardné sú nadštandardné v porovnaní s osobami jej veku.

Súd vychádzal z toho, že navrhovateľka je študentkou druhého ročníka vysokej školy, má 21 rokov a
svoje náklady vyčíslila na sumu 2.930,54 eur. Uvedenú sumu súd považuje za vysoko nadhodnotenú
a nereálnu, a stotožnil sa s vyjadrením odporcu, že náklady navrhovateľky sú neprimerané a pokrývajú
nálady štvorčlennej rodiny.

Za odôvodnenú potrebu navrhovateľky súd považoval školné a nákup učebníc, nakoľko súd mal

preukázané, že navrhovateľka študuje na vysokej škole v anglickom jazyku, má záujem o štúdium
anglického jazyka. Navrhovateľka sa štúdiom na vysokej škole venuje príprave na budúce povolanie,
a je v možnostiach a schopnostiach rodičov jej pomáhať pri príprave naň. Súd však v tejto súvislosti
poukazuje na to, že navrhovateľka si zvolila štúdium na uvedenej vysokej škole bez konzultácie s
odporcom, ktorý sa nemal možnosť vyjadriť, či je v jeho možnostiach prispievať navrhovateľke na

štúdium. Navrhovateľka tak urobila len po konzultácii s matkou, ktorá náklady na školné uhrádza.

Súd považuje náklady navrhovateľky na oblečenie a obuv v sume 702 eur mesačne, kozmetické a
hygienické potreby mesačne 150 eur, strava 300 eur mesačne ( v škole i doma ), za nadhodnotené a
nezodpovedajúce reálnym potrebám navrhovateľky. Navrhovateľka súdu predložila pokladničné bloky
o nákupe potravín, ošatenia, kozmetiky, potrieb pre domácnosť, avšak z uvedených dokladov nie

je možné jednoznačne ustáliť, že ide o skutočné náklady navrhovateľky, ktoré sú ako také súdom
nepreskúmateľné. Vzhľadom na množstvo uvedených položiek, tj. potravín, oblečenia, kozmetických
potrieb, je možné dôvodne predpokladať, že ide o náklady viacerých členov domácnosti, Vyživovacia
povinnosť na dieťa nemá, resp. nesmie kryť náklady akejkoľvek inej dospelej osoby. Taktiež je súd
toho názoru, že nie je možné, aby navrhovateľka ako 21 ročná dospelá žena spotrebovala kozmetiku

a hygienické potreby a stravu v rozsahu 450 eur mesačne. Taktiež ošatenie v sume 702 eur
mesačne je neprimerané a nadštandardné. Pri uvedenom mesačnom ošatnom za mesiac vychádza
suma za rok 8.424 eur, čo súd považuje za nereálne a neodôvodnené. Z pokladničných blokov je
zrejmé, že navrhovateľka nakupuje v značkových obchodoch, avšak pri znížení svojich nárokov môže
navrhovateľka obmedziť svoje nároky na ošatenie. Taktiež je súd toho názoru, že navrhovateľka sa

môže na svojich nákladoch podieľať aspoň z časti aj sama a to brigádnickou činnosťou popri štúdiu
tak, ako to robia mnohí vysokoškolskí študenti v N.. Navrhovateľka súdu uviedla, že sa snažila si nájsť
nejakú prácu, avšak bezúspešne. Súdu predložila doklady z dvoch spoločnosti o oznámení o neprijatí
do zamestnania. Súd je toho názoru, že na území Bratislavy je nespočetné množstvo firiem, ktoré bypotenciálne umožnili navrhovateľke pracovať na dohodu, ak by prejavila väčšiu snahu si nejakú prácu
nájsť. Avšak navrhovateľka neprejavila takú snahu a vôľu si nájsť prácu a aspoň z určitej časti uhrádzať
svoje náklady sama.

Náklady na bývanie navrhovateľka vyčíslila v sume 850 eur, pričom táto suma pozostáva z nájomného
vo výške 650 eur mesačne a 200 mesačne za elektrickú energiu, vodu, teplo, káblovú televíziu, odvoz
smetí, internet. Navrhovateľka býva v byte č. X na G. X. Č.. X S. N., ktorý zakúpil partner matky
navrhovateľky, ktorý je vedený ako vlastník bytu. Uvedený byt bol zakúpený z finančných prostriedkov
z hypotekárneho úveru a ako dôkaz, že v uvedenom byte navrhovateľka býva, predložila zmluvu o

nájme bytu zo dňa 10.10.2013. Výška nájomného je stanovená bodom 3.1 uvedenej zmluvy. Z prednesu
matky navrhovateľky je zrejmé, že kúpu bytu považovala za nevyhnutnú matka navrhovateľky, aby sa
navrhovateľka osamostatnila a taktiež z dôvodu, aby mal brat navrhovateľky samostatnú izbu. Matka
navrhovateľky v tejto súvislosti poukázala na neochotu odporcu darovať navrhovateľke byt na Z.H. X.
S. N., ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Súd sa však stotožňuje s vyjadrením odporcu, že nie je
vhodné darovať plnoletému dieťaťu byt, pričom nie je schopné zabezpečiť všetky výdavky súvisiace s

vlastníctvom bytu. Taktiež odporca nemal právnu povinnosť byt darovať navrhovateľke.

Súd náklady na bývanie nepovažoval za odôvodnenú potrebu navrhovateľky. Je nesporné, že
navrhovateľka nie je vlastníčkou bytu a nájomné pokrýva splátky hypotekárneho úveru partnera matky
navrhovateľky a nie navrhovateľkine potreby. Ďalej súd poukazuje, že nie je bežné a obvyklé, aby osoby
vo veku navrhovateľky, ktoré sú študentmi, bežne vlastnili svoj vlastný byt, nakoľko nemajú príjem,

z ktorého by hradili výdavky súvisiace s vlastníctvom bytu. V prípade, ak sa chcela navrhovateľka
osamostatniť,mohlabývaťvpodnájmesinýmiosobamizanižšienájomnéakojesuma650eur,prípadne
na vysokoškolskom internáte, tak ako je bežné pre osoby v jej veku a študentov vysokých škôl.

Nakoľko navrhovateľka študuje a nie je zamestnaná, a odporca uhrádzal výživné v sume 400 eur, neskôr
v sume 250 eur, je zrejmé, že všetky výdavky navrhovateľky uhrádzala jej matka. Vysoký štandard

navrhovateľke zabezpečuje jej matka, ktorá by tak nerobila v prípade, že by na uvedený nadštandard
mala nedostatok finančných prostriedkov. Súd je toho názoru, že nie je daný zákonný dôvod, aby sa
na vysokom štandarde podieľal aj otec, ktorý sa nemal možnosť vyjadriť k nákladom navrhovateľky a
k ich opodstatnenosti a potreby.

Náklady navrhovateľky na benzín v sume 200 eur mesačne súd taktiež považoval za nereálne a

neadekvátne z dôvodu, že vozidlo, ktoré užíva navrhovateľka nie je v jej vlastníctve, ale vo vlastníctve
spoločnosti, ktorej je jednou zo spoločníčok matka navrhovateľky - REBECA - BS, s.r.o. Súd dáva do
pozornosti, že v prípade, ak by navrhovateľka využívala mestskú hromadnú dopravu, cestovné mesačne
pri zakúpení električenky pre študenta vysokej školy je 13,40 eur. V prípade, že by navrhovateľka
cestovala mestskou hromadnou dopravou, náklady na cestovné na mesiac by v značnej miere poklesli.

Navrhovateľka ďalej vyčíslila náklady na dovolenky v sume 125,58 eur mesačne, pretože absolvuje
2-3 dovolenky na Slovensku alebo v zahraničí. Náklady na dovolenku však podľa názoru súdu nie sú
nákladmi,ktorébymalibyťsúčasťouvýživného,aktorémožnozarátaťdoodôvodnenýchpotriebdieťaťa.
Nie je bežné, aby si plnoletá osoba, ktorá sa domáha zvýšenia výživného, zarátala do svojich nákladov aj
náklady na dovolenku. Súd preto uvedené výdavky nezahrnul do odôvodnených potrieb navrhovateľky,

nakoľko z výpovede odporcu ako i matky navrhovateľky je zrejmé, že počas roka zvyknú chodievať na
dovolenky. Odporca dokonca ponúkol navrhovateľke, aby s ním aj s jeho rodinou strávila dovolenku v
zahraničí, čo však odmietla. Súd preto nevidí dôvod, aby odporca prispieval na dovolenky navrhovateľky
v rámci zvýšeného výživného, keď navrhovateľka môže stráviť dovolenku s odporcom, a jej náklady
uhradí. Obdobne, ak strávi navrhovateľka dovolenku s matkou, uhradí jej náklady.

Značnou položkou v nákladoch navrhovateľky sú aj výdavky na koňa, ktoré sú však neopodstatnené pre
zvýšenie výživného, nakoľko kôň v januári roku 2013 uhynul. Z tohoto dôvodu preto navrhovateľka už
od roku 2012 chodieva pravidelne do fitnes centra, ktorého je členkou a mesačné náklady sú v sume45,83 eur. Táto suma na voľnočasové aktivity mesačne je v komparácii s inými klubmi v rovnakej lokalite
značne vyššia ( pr. 19,90 eur mesačne členské v klube Fit Inn).

Súd sa tiež stotožňuje s vyjadrením odporcu, že priznanie výživného vo výške uplatnenej v návrhu

s poukazom na prezentovanú štruktúru, charakter výdavkov a ich výšku by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Ako vyplýva z ustanovenia § 75 odsek 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo
v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Súd tiež za v rozpore s
dobrýmimravmipovažovalnielenvýškuvýživného,aleajskutočnosť,ženavrhovateľka,podľavýpovede
odporcu, nepreukázala po dobu jedného roka od kedy prebieha toto konanie na súde, záujem stretnúť

sa s odporcom, tj. otcom, nehovoriac o snahe kontaktovať nevlastného brata, tj. syna odporcu alebo
jeho rodinu. Pričom takýto stav nepretrvával len v priebehu vyššie uvedeného konania, ale aj v minulosti.
Je v rozpore s dobrými mravmi požadovať výživné vo výške 1.300 od osoby povinnej, tj. odporcu, hoci
osoba oprávnená, teda navrhovateľka, sa správa voči odporcovi nevďačne, nemá záujem o odporcu
ako otca, nenavštevuje ho.

Súd sa ďalej zaoberal schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca, ako osoby povinnej z

vyživovacej povinnosti.

Z priložených listinných dôkazov súd zistil, že odporca je vlastníkom bytu na Z. X. S. N., rodinného
domu v obci Malinovo a vlastníkom ornej pôdy. Taktiež je konateľom a spoločníkom vo firme PC HEL
SERVIS, s.r.o. a je tiež živnostníkom v tejto oblasti. Navrhovateľka uvádza, že odporca je vlastníkom
dvoch motorových vozidiel značky PORSCHE a TOYOTA, čo odporca nepoprel.

Z predloženého daňového priznania odporcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 vyplýva, že
odporca mal v roku 2012 kladný hospodársky výsledok vo výške 1.837,36 eur (mesačne cca 153,11
eur). Odporca tiež predložil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby - spoločnosti PC HELP
SERVIS, s.r.o., ktorej výsledok hospodárenia za rok 2012 bol záporný v sume 4.483,00 eur. Súd z listov
vlastníctva zistil, že odporca nadobudol nehnuteľnosť na Z. X. S. N. v roku 2002 darovaním. Ďalšie

nehnuteľnosti, rodinný dom v Podunajských Biskupiciach a ornú pôdu v O. zakúpil v roku 2009 a 2010.
Je zrejmé, a súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol v čase
hospodárskej prosperity, kedy bola v oblasti podnikania, ktorej sa venuje, nízka konkurencia. V tomto
období prispieval navrhovateľke výživným v sume 400 eur, čo uviedla aj samotná navrhovateľka.

Navrhovateľka uvádza, že životná úroveň odporcu je vysoká, čo vyplýva z vlastníctva nehnuteľností

a motorových vozidiel. Súd je toho názoru, že uvedené skutočnosti samo o sebe nezakladajú vysoký
životný štandard odporcu, nakoľko ako vyššie súd už poznamenal, nehnuteľnosti odporca zakúpil ešte v
rokoch 2009 a 2010, pričom v rokoch 2011 - 2013 súd nezistil odporcom zakúpené ďalšie nehnuteľnosti.
Pričom navrhovateľka návrh na súd podala v roku 2012, t.j. v čase, keď už odporca prispieval na
výživnom sumou 250 eur, a nedosahoval také hospodárske výsledky ako v rokoch pred tým. Nižšie

zisky z podnikania vyplývajú aj zo súdu predložených daňových priznaní odporcu. Súd zastáva názor,
že nie je na mieste, aby odporca predával vyššie uvedené nehnuteľnosti za účelom plnenia výživného
navrhovateľke vo výške navrhovanej v návrhu na začatie konania.

K podstatnej zmene pomerov na strane odporcu došlo aj vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletému synovi V., ktorý sa narodil v roku 2012. Manželka, matka mal. V., je toho času na materskej

dovolenke, čo má vplyv na odporcove schopnosti platiť výživné navrhovateľke.

S ohľadom na tieto skutočnosti je súd toho názoru, že odporcove možnosti a schopnosti neumožňujú
prispievať navrhovateľke na výživné sumou 1.300 eur mesačne tak ako navrhovateľka navrhovala.

Súd pri určení výšky výživného tak priznal navrhovateľke výživné vo výške 350 eur a to vzhľadom
na samotný návrh odporcu. Nakoľko súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odôvodnené,

preukázané a reálne potreby navrhovateľky nie sú ani v sume 350 eur. Súd vyhodnotil ako odôvodnenénáklady navrhovateľky na školné a životné poistenie. Bezpochyby sú odôvodnené potreby aj na
cestovné, avšak nie vo výške 200 eur, ako navrhovala navrhovateľky. Taktiež sú odôvodnené potreby na
ošatenie a kozmetické a hygienické potreby, avšak nie vo výške navrhovanej navrhovateľkou, ktoré sú

s ohľadom na predložené pokladničné bloky nepreskúmateľné a nie je zrejmé, či sa jedná len o potreby
navrhovateľky. Ako neodôvodnené súd vyhodnotil náklady na dovolenky a bývanie. Taktiež vreckové vo
výške 100 eur je pri pokrytí všetkých ostatných potrieb navrhovateľky neopodstatnene vysoké.

Pri určení výšky zaostalého výživného súd zohľadnil platby výživného vykonávané odporcom
dobrovoľne vo výške 250 eur od podania návrhu až do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v konaní

mal súd za preukázané, že odporca platby vo výške 250 eur navrhovateľke vykonával, čo nepoprela
ani navrhovateľka. Zaostalé výživné súd určil za obdobie od podania návrhu navrhovateľky na zvýšenie
výživného až do rozhodnutia vo veci samej, t.j. od 22.10.2013 do 14.1.2014, čo predstavuje spolu 14
mesiacov. Za toto obdobie odporca uhradil výživné vo výške 3.500 eur (14 mesiacov x 250 eur). Súdom
určené výživné je 350 eur, ktoré za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do rozhodnutia
vo veci samej predstavuje sumu 4.900 eur (14 mesiacov x 350 eur). Zaostalé výživné súd vypočítal

tak, že od sumy 4.900 eur, výživné určené súdom, odpočítal sumu 3.500 eur, t.j. platby odporcom
vykonané dobrovoľne, čím následne dospel súd k zaostalému výživnému vo výške 1.400 eur za obdobie
od 22.10.2013 do 14.1.2014.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol majúc za to, že navrhovaná výška výživného je
neprimeraná veku a potrebám navrhovateľky, aj napriek predloženým nákladom.

V zmysle § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.

V zmysle §150 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom

úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované ustanovenie § 150 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku dáva súdu možnosť, aby za
splnenia stanovených podmienok (pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa) výnimočne
nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti.

Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal jednak z ustanovenia § 142 odsek 2 a §
150 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania
domáhala zvýšenia výživného zo sumy 59,75 eur na sumu 1.300 eur. Je zrejmé, že navrhovateľka mala
v konaní úspech, avšak len čiastočný, nakoľko sa súd stotožnil s vyjadreniami odporcu a priznal výživné
vo výške tak, ako navrhol odporca.

Taktiež súd podporne pri rozhodovaní o trovách konaniach vychádzal aj z ustanovenia § 150 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať
pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za tieto súd považoval skutočnosť, že konanie o
výživnom je konaním špecifickým, pretože vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť rodičov k deťom,
ktorí sú povinní prispievať na výživu dieťaťa do času, kým nie je schopné sa samostatne živiť.

Navrhovateľka bola v konaní o zvýšenie výživného úspešná len čiastočne, avšak táto skutočnosť v
konaní nebola sporná. Navrhovateľka preukázala súdu a odporca sám nepopieral skutočnosť, že sa
odôvodnené potreby navrhovateľky na výživu a výchovu od času posledného rozhodovania o výživnom
zmenili. V konaní bola sporná výška odôvodnených nákladov navrhovateľky, kde mal súd v konaní
jednoznačne preukázané, že navrhovateľkine náklady na život sú neštandardné a neporovnateľné s

inými osobami v jej veku. Súd sa stotožnil pri určení výšky výživného s vyjadreniami odporcu a výživnépriznal vo výške 350 eur a nie 1.300 eur. Zároveň súd poukazuje i na to, že obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Navrhovateľka však
žiadala výživné aj na výdavky, ktoré pre jej život nie sú nevyhnutnými, a ktoré v konaní ani nepreukázala.

Súd tiež poukazuje na to, že medzi účastníkmi konania je blízky vzťah, nakoľko odporca je otec
navrhovateľky.

S ohľadom na tieto skutočnosti súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona(§ 251, ods. 1, veta prvá OSP).