Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210167
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112210167.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitravprávnejvecižalobcov:1/MestoNitra,Štefánikovatriedač.60,Nitra,IČO:00308307,

2/ Mestské služby Nitra, príspevková organizácia, Tehelná č. 3, Nitra, zastúpený JUDr. Marekom
Ďuranom, advokátom, Boženy Nemcovej 4, Nitra, proti žalovanému: Funeko - Enviro, s.r.o., so sídlom
SNP 54A/5734, Levice, zastúpený JUDr. Milanom Žoldošom, advokátom, Sasinkova 6, Bratislava, o
určenie neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nájomná zmluva uzavretá dňa 27. 11. 2009 medzi prenajímateľom Mestské služby Nitra,
príspevková organizácia a nájomcom spoločnosťou Funeko-Enviro, s.r.o., predmetom ktorej je prenájom
budovy kotolne súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XX a stavby budovy domu

smútku (prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na parcele číslo
XXXX/X, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. K., Obec I., je
neplatná.

Súd žalobcovi v prvom rade náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v druhom rade náhradu trov konania v sume 707,26 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu žalobcu v druhom rade JUDr. Mareka Ďurana,
advokáta, Boženy Nemcovej 4, Nitra.

o d ô v o d n e n i e :

Písomne podanou žalobou sa žalobcovia v prvom a v druhom rade dňa 23. 3. 2012 domáhajú, aby súd
určil, že nájomná zmluva zo dňa 27. 11. 2009 medzi prenajímateľom Mestské služby Nitra, príspevková
organizácia a nájomcom spoločnosťou Funeko-Enviro, s.r.o., predmetom ktorej je prenájom budovy
kotolne súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XX a stavby budovy domu
smútku (prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na parcele číslo
XXXX/X, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. K., Obec I.,

je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v prvom rade je vlastníkom a žalobca v druhom rade
správcom vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré slúžia na prevádzku krematória mesta Nitra. Dňa 13.
10. 2003 bola podpísaná nájomná zmluva na tieto nehnuteľnosti, medzi žalobcom v druhom rade a
spoločnosťou PSKS s.r.o. ako nájomcom, ktorej účelom bolo vybudovanie, uvedenie do prevádzky a
prevádzkovanie mestského krematória. Keďže nájomca si riadne neplnil zmluvné záväzky, prenajímateľ,
žalobca v druhom rade ukončil so spoločnosťou PSKS s .r.o. nájomný vzťah, kremačná technológia
(kremačná pec) bola v tom čase vo vlastníctve spoločnosti PSKS s.r.o., pričom bola zaťažená úverom a

záložným právom banky. Žalovaný listom zo dňa 8. 9. 2009 požiadal vlastníka - Mesto Nitra o prenájom
nehnuteľností za účelom prevádzky krematória, oznámil, že rokuje s bankou o odkúpení kremačnej
technológie, inštalovanej v priestoroch krematória. Mestské zastupiteľstvo v Nitre na mimoriadnom
zasadnutí dňa 13. 10. 2009 návrh na prenájom nehnuteľností prerokovalo a uznesením č. 294/2009- MZ schválilo prenájom nebytových priestorov za podmienok, že prenájom bude uzavretý na dobu
neurčitú s výpovednou lehotou tri mesiace a podpísanie nájomnej zmluvy je podmienené získaní
kremačnej technológie do vlastníctva budúceho nájomcu (žalovaného). Zároveň Mestské zastupiteľstvo

uložilo vtedajšiemu riaditeľovi žalobcu v druhom rade - Ing. G. V. zabezpečiť uzavretie nájomnej
zmluvy so žalovaným. V zmysle pozmeňovacieho návrhu bolo Mestským zastupiteľstvom schválené,
že najprv bude so žalovaným uzavretá zmluva o budúcej nájomnej zmluve a podpísanie nájomnej
zmluvy je podmienené získaním technológie potrebnej na kremáciu, ktorá bola v priestoroch krematória
inštalovaná, do vlastníctva nájomcu. Dňa 27. 11. 2009 bola so žalovaným uzavretá nájomná zmluva,

ktorú za žalobcu v druhom rade uzavrel Ing. V.. Pri podpise nájomnej zmluvy bolo dvakrát porušené
uznesenieMestskéhozastupiteľstvavtom,žepriuzatvorenínájomnejzmluvyžalovanýdeklaroval, žeje
vlastníkom kremačnej pece, čo bolo podmienkou jej uzavretia. V nájomnej zmluve sa žalovaný zaviazal,
že ku dňu účinnosti nájomnej zmluvy a počas celej doby trvania nájmu bude kremačná technológia
v jeho vlastníctve, ktoré tvrdenie však nie je pravdivé. Žalovaný v čase uzavretia nájomnej zmluvy
nebol vlastníkom kremačnej pece a nie je ani dnes. Nájomná zmluva bola podpísaná v rozpore s

uznesením Mestského zastupiteľstva v podstate nevypovedateľnej podobe. Bola uzavretá na dobu
neurčitú, ale s presne precizovanými dôvodmi tak, že k ich naplneniu v podstate nemôže dôjsť a zmluva
je vlastne uzavretá "naveky". Z uvedeného je zrejmé, že vtedajší riaditeľ žalobcu v druhom rade, Ing. V.,
uzavretím nájomnej zmluvy so žalovaným, ktorý nepreukázal vlastníctvo kremačnej technológie, konal
v rozpore s rozhodnutím zastupiteľstva. Rozhodnutie mestského zastupiteľstva o majetkovoprávnom

úkone nie je autoritatívnym výrokom mesta, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá,
mení alebo ruší, ale je prejavom vôle mesta. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením mestského
zastupiteľstva, avšak právne účinky vyvoláva len vtedy, ak spĺňa formálne a materiálne náležitosti. Kým
mestské zastupiteľstvo nerozhodne o majetkovoprávnom úkone obce prijaté uznesenie nie je pojaté
do zápisnice o priebehu schôdze mestského zastupiteľstva, nevznikne ani prejav vôle spôsobilý založiť

právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho stavu. Štatutárny orgán príspevkovej organizácie
mesta tak nemôže prijať bez prejavu vôle mesta majetkovoprávny úkon, ktorý vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie mestského zastupiteľstva a zviazať ním mesto, resp. príspevkovú organizáciu v zriaďovacej
pôsobnostimesta.Ktakémukonaniumuzákonnedávaoprávnenie.Mestskézastupiteľstvonazasadnutí
13. 10. 2009 schválilo uznesenie, z ktorého je zrejmé, že prejavom jeho vôle je uzavrieť nájomnú zmluvu

s nájomníkom, ktorý preukáže vlastnícke právo k zabudovanej kremačnej technológii a s požiadavkou
vypovedania tejto nájomnej zmluvy v trojmesačnej výpovednej lehote bez udania dôvodu. Nájomná
zmluva uzavretá so žalovaným dňa 27. 11. 2009 bola uzavretá v rozpore s vyššie uvedeným prejavom
vôle mestského zastupiteľstva a mesta a tiež v rozpore s dobrými mravmi pre jej nevypovedateľnosť.

Poverený zástupca žalobcu v prvom rade sa stotožnil s podanou žalobou a dôvodmi, ktoré sú v
nej uvedené. Rozhodnutie uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomcom bolo predčasné, nakoľko v tejto
zmluve je absencia prejavu vôle vlastníka, zmluva nebola uzavretá v súlade s uznesením mestského
zastupiteľstva. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by spochybňovali mandát mestského
zastupiteľstva rozhodovať o spôsobe nakladania s majetkom mesta. Jedným z spôsobov nakladania

s majetkom mesta je prípad hodný osobitného zreteľa a týmto spôsobom sa rozhodovalo aj o
predmete tohto konania, teda o plynulom pokračovaní v prevádzke krematória. Pod pojmom plynulé
prevádzkovanie krematória je potrebné sledovať zachovanie už zabudovanej kremačnej technológie s
tým,ženájomnývzťahmalbyťvypovedateľný.Anijednaztýchtopodmienokneboladodržanáasplnená,
preto je potrebné právny úkon považovať za neplatný. Žiada žalobe vyhovieť, náhradu trov konania

si neuplatnil.

Právny zástupca žalobcu v druhom rade v konaní uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, zákon
jednoznačne definuje, že s nakladaním s majetkom mesta musí rozhodovať mestské zastupiteľstvo
a v danom prípade Mestské služby sú iba správcom tohto majetku. Táto skutočnosť je ošetrená aj

zmluvou o výkone správy, kde v článku 6 sa jednoznačne hovorí, že mestské služby sú oprávnené
uzatváraťzmluvytýkajúcesamajetkumestaibapopredchádzajúcomsúhlasemestskéhozastupiteľstva.
Z uznesenia mestského zastupiteľstva jednoznačne vyplýva, že mestské zastupiteľstvo rozhodovalo
o konkrétnych nebytových priestoroch, ktoré sú presne špecifikované a pokiaľ sa aj v poslednej vete
výslovne nehovorí o tom, že sa jedná o zabudovanú kremačnú technológiu, v širšom výklade tohto

uznesenia je jednoznačné a jasné, o ktorú technológiu ide a ktorá bola predmetom rokovania mestského
zastupiteľstva. V danom prípade došlo k stavu, že vôľa a prejav vôle nebol v súlade. Základným
rozporom v danej veci je skutočnosť, že v predmetnej zmluve nebola zakotvená vec, ktorá je súčasťounebytových priestorov a táto zmluva bola uzavretá v nevypovedateľnej podobe, čo je v rozpore s dobrými
mravmi. Žiada žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Štatutárny zástupca žalobcu v druhom rade, Ing. V. H. uviedol, že zmluvu o nájme priestorov uzavrel
so žalovaným bývalý riaditeľ, Ing. V.. Zmluvu považuje za neplatnú, nakoľko bola uzavretá v rozpore s
uznesením Mestského zastupiteľstva, ktoré uložilo uzavrieť zmluvu s trojmesačnou výpovednou lehotou
bezpodmienok,pričomzmluvabolauzavretástrojmesačnouvýpovednoulehotouspodmienkami. Ďalej
zmluva mala byť uzavretá za splnenia podmienky, že žalovaný preukáže, že je vlastníkom kremačnej

pece, ktorá bola v tom čase zastavená VUB za neplnenie povinnosti zo strany predchádzajúceho
nájomcu. V čase uzavretia zmluvy, kremačná pec už bola zabudovaná v priestoroch, ktoré boli neskôr
predmetom nájomnej zmluvy a v tom čase ňou disponovala VÚB. Mestské služby sú správcom majetku
Mesta Nitra a podľa rozhodnutia zastupiteľstva plnia uznesenia mestského zastupiteľstva.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že rokoval s primátorom Nitry, v rámci

ktorých prejavil záujem odkúpiť obchodný podiel spoločností PSKS, ktorá vtedy krematórium v Nitre
prevádzkovala a ktorá ho oslovila. Mestské zastupiteľstvo prijalo potrebou 3/5 väčšinou uznesenie,
na základe ktorého podpísali zmluvu o budúcej nájomnej zmluve a po splnení podmienok, podpísali
riadnu nájomnú zmluvu a boli im odovzdané priestory do užívania. Otázka, akú pec tam konkrétne
nainštalujú, považoval za úplne irelevantnú a zavádzajúcu. Výmena akejkoľvek technológie je počas

prevádzky bežný proces. Pri výmene pôvodnej by podľa vyjadrenia výrobcu pece nedošlo k žiadnemu
poškodeniu ani technológie ani stavebnej časti. Nikto nemal právo zasahovať do toho, akú technológiu
si ich spoločnosť vyberie v prípade, ak spĺňa normy. Potvrdil, že uviedol, že rokuje s VUB ohľadom
odkúpenia pôvodnej technológie. Bol informovaný o tom, že v priestoroch krematória je už nainštalovaná
technológia, zvažovali aj alternatívu kúpy tejto technológie. Ani raz zo strany Ing. V. nebol upovedomený

o skutočnosti, že by mesto preferovalo prevádzkovanie pôvodnej technológie, o čom svedčí aj následné
uznesenie mestského zastupiteľstva.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobcovia zdôvodňujú dôvodnosť žaloby existenciou rozporu
vôle s prejavom vôle, pričom túto skutočnosť opierajú o rozpravu rokovania mestského zastupiteľstva.

Žalovaný od začiatku tvrdí, že sa jedná o dva rozličné subjekty, ktoré tvorili vôľu a túto vôľu prejavili.
Žalovaný má za to, že nie je možné, aby vôľu vytvoril jeden subjekt a druhý subjekt túto vôľu prejavoval.
Pre platnosť právneho úkonu je podstatné, aby vôľu vytvoril a aj prejavil jeden subjekt. K prejavu
vôle Mesta Nitry došlo formou uznesenia mestského zastupiteľstva. Žalovaný v danom prípade tvrdí,
že relevantne je možné skúmať iba vôľu a prejav vôle, ktorý bol vykonaný žalobcom v druhom

rade. Zmluva o výkone správy uzavretá medzi mestom a mestskými službami je v danom prípade
irelevantná, zmluva iba hovorí, že mestské služby musia mať pri nakladaní s majetkom mesta súhlas
Mesta Nitry. V prípade absencie súhlasu by mohla byť vyvodená zodpovednosť mestských služieb ale
nespôsobovalo by to neplatnosť právneho úkonu. Argumentácia žalobcov, že bol porušený zákon o
obecnom zriadení, nie je dôvodná. Rozhodovanie o nakladaní s majetkom mesta došlo zo strany Mesta

zverením majetku do správy mestských služieb. Mestské služby uzatvorili zmluvu vo svojom mene a na
svoj účet. Samotní žalobcovia potvrdili, že v predmetnom uznesení na neuvádza konkrétna kremačná
technológia, jediným argumentom bol obsah rozpravy pred prijatím tohto uznesenia. Žalobu považuje
za účelovú a špekulatívnu. Žiada, aby ju súd zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

V konaní bol ako svedok vypočutý Ing. G. V., ktorý uviedol, že v lete v roku 2009 bol vo funkcii
riaditeľa Mestských služieb. V tomto období končila nájomná zmluva na prevádzku krematória a hľadali
nového prevádzkovateľa. Pripravil materiál. Na mestské zastupiteľstvo a so zástupcom žalovaného
hovoril o tom, že by prevzali prevádzku krematória s tým, že rokujú s bankou o prevzatí vlastníctva
kremačnej pece, ktorá už bola zabudovaná. Zástupca žalovaného uviedol, že rokuje s bankou o

poskytnutí úveru a prevzatí tejto kremačnej technológie do vlastníctva. Následne pripravil materiál do
mestského zastupiteľstva, kde bolo výslovne spomenuté, že sa jedná o kremačnú technológiu, ktorá
je už zabudovaná v priestoroch krematória a ktorú sa žalovaný snaží získať do svojho vlastníctva.
Počas rokovaní sa sústavne bavili o tej kremačnej technológii, ktorá už bola zabudovaná v priestoroch
krematória. Štatutárny zástupca žalovaného pri podpise zmluvy predložil doklad o vlastníctve kremačnej

pece z T. z firmy TABO -CS s tým, že vlastne splnil podmienku uvedenú v zmluve o budúcej
zmluve. Následne podpísali riadnu nájomnú zmluvu, nakoľko v zmluve o budúcej zmluve nebola
kremačná technológia presne vyšpecifikovaná. Žalovaný však bol uzrozumený s tým, že sa jedná a
rokuje o technológii, ktorá už bola zabudovaná. V uznesení mestského zastupiteľstva nebolo presnevyšpecifikované, ktorú kremačnú technológiu má na mysli, ale určite sa rokovalo o už zabudovanej
kremačnej technológii, čo vyplýva aj z dôvodnej správy, ktorú do zastupiteľstva predkladal. V čase,
keď bola daná výpoveď nájomcovi bol zo strany mesta záujem o kontinuálnu, neprerušenú prevádzku

krematória a to so zabudovanou kremačnou pecou. O inej možnosti so žalovaným ani nerokoval.

Svedok JUDr. G. M. na pojednávaní uviedol, že Mestské služby Nitra ako advokát fyzická osoba
zastupoval od roku 2004, od roku 2008 spoločne s JUDr. V. M. a JUDr. S. M. založili advokátku
kanceláriu M. a M. s.r.o. a odvtedy zastupovala žalobcu v druhom rade táto advokátska kancelária.

Spomenul si na stretnutia s Ing. V., s ktorým rokoval o príprave návrhu nájomnej zmluvy a ako podklady k
príprave tejto zmluvy slúžili informácie od klienta a uznesenie mestského zastupiteľstva. Samotný návrh
nájomnej zmluvy vychádzal z predchádzajúceho znenia nájomnej zmluvy, ktorú mal klient uzavretú s
PSKS Martin. Ing. V. mu poskytol informácie týkajúce sa nájomnej zmluvy, že má ísť o dobu neurčitú s
trojmesačnou výpovednou lehotou, pričom zmluvu malo byť možné vypovedať bez uvedenia dôvodov. Z
predchádzajúcehoznenianájomnejzmluvy,ktorábolauzavretánadobuurčitú,zostalivzmluveuvedené

niektoré výpovedné dôvody, keďže však tieto nepovažovali za taxatívne vymenované, ako jediné dôvody
na vypovedanie nájomnej zmluvy, nakoľko ak je nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, je túto
možné vypovedať aj bez uvedenia dôvodu, nemenili znenie výpovedných dôvodov. Druhou špecifickou
podmienkou pre uzavretie nájomnej zmluvy bolo preukázanie vlastníckeho práva k technológii, o čom
sa dočítali z uznesenia mestského zastupiteľstva. Mal vedomosť o tom, že v krematóriu sa nachádzala

existujúca technológia, mal vedomosť aj o tom, že predmetom rokovania pred uzavretím zmluvy bola aj
podmienka pre uzavretie zmluvy, že nový nájomca prevezme existujúcu technológiu. Nepýtal sa však
klienta, ktorú technológiu má uznesenie na mysli, vychádzali z jeho formulácie. Mal vedomosť o tom,
že predmetom rokovaní bola už existujúca zabudovaná technológia, ktorá sa v priestoroch krematória
nachádzala a na ktorú mala byť uzavretá nová nájomná zmluva.

Svedkyňa RNDr. W. L., poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Nitre uviedla, že v roku 2009 bola
poslankyňou a bola prítomná na rokovaniach zastupiteľstva dňa 13. 10: 2009 a 10. 12. 2009. Na týchto
zasadnutiach bola prerokovávaná otázka prenájmu priestorov krematória v Nitre spolu s technológiu,
ktorá tam bola zabudovaná.

Svedok PhDr. V. O., poslanec Mestského zastupiteľstva v Nitre uviedol, že z pohľadu poslancov sa
najjednoduchšie riešenie zdalo sprevádzkovať krematórium, v ktorom už bola zabudovaná technológia,
domnieva sa, že na zasadnutí zastupiteľstva sa hovorilo o technológii, ktorá už bola zabudovaná s
cieľom sfunkčniť prevádzku krematória. Jednoduchším riešením bolo neodstraňovať technológiu, ale

využiť tú, ktorá bola zabudovaná a zachrániť tým finančné prostriedky daňových poplatníkov a urýchliť
výkon tejto služby.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to najmä výsluchom účastníkov konania, svedkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä uzneseniami Mestského zastupiteľstva v

Nitre, nájomnou zmluvou, listom vlastníctva č. XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania,
zápisnicami zo zasadnutí mestského zastupiteľstva, zvukovými záznamami zo zasadnutí mestského
zastupiteľstva, prezenčnými listinami, výpismi z hlasovania, zmluvou o správe, záverečnými
vyjadreniami účastníkov konania a po ich vyhodnotení zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca v prvom rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre
katastrálne územie B. K., obec I., a to budovy kotolne súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele
číslo XXXX/XX a stavby budovy domu smútku (prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo
XXXX, nachádzajúca sa na parcele číslo XXXX/X (č.l. 19-20 spisu).
Žalobca v druhom rade je na základe Zmluvy o správe číslo 489/94/SMM/JUDr. K. uzavretej dňa 26.

9. 1994 a následných dodatkov medzi žalobcom v prvom rade a žalobcom v druhom rade správcom
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v prvom rade, okrem iného aj cintorínov (č.l.150-152 spisu).
Žalovaný je účastníkom, nájomcom, Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom v
druhom rade a žalovaným. Na základe tejto nájomnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi nájomný vzťah,
nazákladektoréhožalovanýprevzaldonájmučasťnebytovýchpriestorov,atobudovykotolnes.č.XXXX

na parcele číslo XXXX/XX, domu smútku (prevádzkovo-administratívna budova) s.č. XXXX na parcele
číslo XXXX/X katastrálne územie B. K., obec I., ktorých vlastníkom je žalobca v prvom rade. Účelom
tohto nájmu, ktorý je uvedený v bode II. Nájomnej zmluvy, bolo vybudovanie, uvedenie do prevádzky
a prevádzkovanie krematória na uvedených nehnuteľnostiach. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobuneurčitú, so stanovením nájomného vo výške 15 eur za jeden m2 a rok. Nájomca (žalovaný) pri uzavretí
tejto zmluvy prehlásil (č.l. V.1), Že ku dňu účinnosti zmluvy, ako aj počas trvania celej doby nájmu
je a zostane kremačná technológia jeho vlastníctvom. V článku VII. Zmluvy je dohodnutý spôsob

ukončenia nájmu, pričom prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu ak a/ nájomca užíva predmet
prenájmu v rozpore so zmluvou, b/ nájomca je v omeškaní s úhradou nájomného, c/ nájomca alebo
osoby, ktoré s ním užívajú prenajaté nebytové priestory napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú
poriadok alebo pokoj, d/ nájomca prenechá uvedený priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu
predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. V bode VII.2. bol dohodnutý spôsob výpovede

nájomcu, ktorý môže vypovedať zmluvu, ak: a/ zanikne právo nájomcu prevádzkovať činnosť, na ktorú
si nebytový priestor prenajal, b/ ak sa predmet nájmu stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na
dohodnuté užívanie. Od zmluvy je prenajímateľ oprávnený odstúpiť v prípade, ak v dôsledku užívania
premetu nájmu vzniká prenajímateľovi škoda alebo hrozí značná škoda a nájomca tento stav ani po
písomnom upozornení zo strany prenajímateľa najneskôr do 30 dní odo dna doručenia upozornenia
nenapravil ani nepristúpil k náprave. Výpovedná lehota bola dohodnutá trojmesačná a začne plynúť od

prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane (č.l.10-14 spisu).
Uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy predchádzalo rokovanie zasadnutia Mestského zastupiteľstva v
Nitre dňa 13. 10. 2009, na ktorom poslanci, zástupcovia žalobcu v prvom rade, prijali uznesenie číslo
294/2009-MZ, ktorým prerokovali a schválili prenájom nebytových priestorov na Cintoríne sv. Cyrila a
Metoda na Cabajskej ulici v Nitre o celkovej ploche 118,87 M2 spoločnosti Funeko-Enviro, s.r.o. so

sídlom SNP 54A/5734, Levice na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3 mesiace za nájomné vo výške
15ER M2/rok bez energií ako prípad hodný osobitného zreteľa s tým, že bude najprv podpísaná iba
zmluva o budúcej zmluve. Podpísanie nájomnej zmluvy je podmienené získaním technológie potrebnej
na kremáciu do vlastníctva budúceho nájomníka. Zároveň uznesenie uložilo riaditeľovi príspevkovej
organizácie Mestské služby Nitra zabezpečiť uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa schvaľovacej časti

uznesenia (č.l. 7 spisu). Z materiálu, ktorý na toto zasadnutie zastupiteľstva predložil žalobca v druhom
rade vyplýva, že žalovaný ako záujemca rokuje s bankou o odkúpení uvedenej technológie, nakoľko
pôvodný prevádzkovateľ (PSKS) si neplnil svoje povinnosti voči banke. Zámer žiadateľa je v súlade so
záujmom mesta Nitry plynule pokračovať v poskytovaní kremačných služieb (č.l. 8 spisu).
Mestské zastupiteľstvo v Nitre na zasadnutí dňa 10. decembra 2009 prijalo uznesenie číslo 380/2009

MZ, ktorým konštatovalo, že v uznesení číslo 294/2009-MZ zo dňa 13. 10. 2009 považovalo podmienku
nadobudnutia vlastníckych práv ku kremačnej technológii výlučne viazanú v tomto čase existujúcej a
nainštalovanej kremačnej technológii na cintoríne na Cabajskej ulici v Nitre (č.l. 77 spisu).
Žalovaný predmetné prenajaté priestory neužíval tvrdiac, že mu žalobca v druhom rade ich užívanie
neumožnil.

Žalobcovia v prvom a v druhom rade sa domáhajú určenia, že predmetná nájomná zmluva uzavretá dňa
27. 11. 2009 je neplatná, nakoľko bola uzavretá v rozpore s prejavom vôle mestského zastupiteľstva a
žalobcu v druhom rade. Druhým dôvodom neplatnosti je, že bola uzavretá v nevypovedateľnej podobe a
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v prvom rade si náhradu trov konania neuplatnil, žalobca v druhom
rade žiada zaviazať k náhrade trov konania žalovaného.

Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov, namieta jednak vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v prvom
rade, nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení z dôvodu litispendencie, ďalej
namieta, že nájomná zmluva bola uzavretá v súlade s prijatým uznesením mestského zastupiteľstva
číslo294/2009dňa13.10.2009,preukázalvlastníctvokukremačnejtechnológii,ajkeďnietej,ktorábola
zabudovaná, avšak uznesenie mestského zastupiteľstva číslo 294/2009 MZ nehovorí o už zabudovanej

kremačnej technológii, na základe čoho žalobca v druhom rade uzavrel s ním nájomnú zmluvu. Žiada
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§ 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať
zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať
najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov, ďalej len "OSP"), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V predmetnej veci sa žalobcovia v prvom a v druhom rade domáhajú určenia neplatnosti nájomnej
zmluvy uzavretej dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným.

Vzhľadom k tomu, že ide o určovaciu žalobu, súd predovšetkým skúmal existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v druhom rade
a žalovaným. Námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vzniesol
i žalovaný dôvodiac, že platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy musí byť riešená ako predbežná
otázka v konaní 7C 169/2010 vedenej na Okresnom súde Nitra. Žalovaný vzniesol námietku

litispendencie, nakoľko vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp.zn. 7C 169/2010 sa domáha
žalovaný náhrady škody, ktorú náhradu si uplatňuje v dôsledku nedodržania zmluvných podmienok a
neumožneniaužívaniaprenajatýchnehnuteľnostínazákladenájomnejzmluvy,ktorájepredmetomtohto
konania.
Konajúci súd námietky vznesené žalovaným vyhodnotil a dospel k záveru, že nie sú opodstatnené.

V konaní 7C 169/2010 sú účastníkmi konania na strane navrhovateľa Funeko - Enviro s.r.o. a na strane
odporcu Mestské služby Nitra, ktorí účastníci konania nezodpovedajú účastníkom konania v danej veci
- 14C 35/2012. Prekážka litispendencie musí byť akceptovaná iba v prípade tých istých účastníkov
konania, ktorá podmienka v danej veci splnená nebola, keďže v tomto konaní je účastníkom aj vlastník
nehnuteľností - Mesto Nitra. Vo veci 7C 169/2010 sa Funeko-Enviro v postavení žalobcu domáha

zaplatenia sumy 13 541,36 eura z titulu náhrady škody, pričom v tomto konaní je predmetom konania
určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, t.j. nejde o totožný predmet konania, aj keď základ - nájomná
zmluva zo dňa 27. 11. 2009 je identická.
V predmetnej veci ide o určovaciu žalobu. Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak

je na tom naliehavý právny záujem. Z uvedeného dôvodu súd preto skúmal naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Na Okresnom súde Nitra je vedené konanie 7C
169/2010, predmetom ktorého je zaplatenie sumy, náhrady škody, t.j. ide o žalobu o plnenie, ktorá
žaloba z hľadiska naliehavého právneho záujmu má síce prednosť pred konaním o určenie, nakoľko
ako predbežná otázka sa musí v tomto konaní riešiť otázka platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy.

Súdna prax však potvrdzuje, že vo výnimočných prípadoch môže mať prednosť pri rozhodovaní a
účastník môže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy aj v prípade, ak by mohla
tejto žalobe predchádzať žaloba o plnenie. V konaní 7C 169/2010 je predmetom konania náhrada
škody, ktorú si žalobca (v predmetnej veci žalovaný) uplatňuje z titulu náhrady škody a ušlého zisku z
dôvoduneumožneniarealizácienájomnejzmluvy(ktorájepredmetomtohtokonania)zostranyžalobcuv

druhom rade. Túto náhradu škody si však uplatňuje iba za jeden mesiac a preto predovšetkým z dôvodu
právnej istoty a predchádzaniu ďalším sporom je potrebné rozhodnúť o platnosti základného právneho
úkonu, t.j. o platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatoval,
že žalobcovia v prvom a v druhom rade majú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP na
určení, či nájomná zmluva uzavretá dňa 27. 11. 2009 je platná.

K námietke vznesenej zo strany žalovaného k aktívnej legitimácii Mesta Nitra ako žalobcu v prvom
rade súd konštatuje, že podľa platnej judikatúry môže byť účastníkom konania o určenie neplatnosti
zmluvy aj iný subjekt, ako účastníci zmluvy, ktorý na tomto určení má právny záujem. V danej veci Mesto
Nitra je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu a prostredníctvom zastupiteľstva poveriložalobcu v druhom rade na uzavretie tejto nájomnej zmluvy. Z dôvodu ochrany vlastníckeho práva má
žalobca v prvom rade právny záujem na určení, či nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom v druhom
rade a žalovaným, je platná, keďže ide o majetok v jeho vlastníctve. Súd preto námietku vecnej aktívnej

legitimácie žalobcu v prvom rade, ktorú vzniesol žalovaný, neakceptoval.
V danej veci bola nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným. Pre
platnosť nájomnej zmluvy sa podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona číslo 138/1991 Zb.
vyžaduje súhlas obecného (mestského) zastupiteľstva. Rozhodnutie obecného (v danom prípade
mestského) zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom mesta, ktorým

sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle mesta. Mesto
svoj prejav vôle interpretuje prostredníctvom zvolených poslancov na zasadnutiach zastupiteľstva.
Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením mestského zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len
vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom
konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy,
ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie mestského

zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia
spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav
vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom
úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle mesta v oblasti občianskeho práva. Kým mestské
zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovoprávnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o

priebehu schôdze zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu
alebo zánik právneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Odo 21/2002).
Je iba samozrejmé, že prejav vôle zástupcov mesta, musí byť správne, jasne, určite a zrozumiteľne
vyjadrený v prijatom uznesení. Iba takéto uznesenie môže zakladať následne vznik platného právneho
úkonu. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že podkladom pre vznik platného právneho úkonu musí

byť jednoznačne vyjadrená vôľa poslancov, zástupcov mesta v prijatom uznesení, ktoré musí byť aj po
gramatickej a obsahovej stránke sformulované tak, aby nespochybniteľne vyjadrovalo vôľu zástupcov
mesta, obce.
V predmetnej veci je nesporné, že zástupcovia Mesta Nitry, poslanci, na zasadnutí mestského
zastupiteľstva dňa 13. 10. 2009 prijali uznesenie číslo 294/2009-MZ, ktorým schválili prenájom

predmetných nebytových priestorov, kde ako podmienku zakotvili získanie technológie potrebnej na
kremáciu do vlastníctva budúceho nájomníka. Z rozpravy, ktorá je v konaní preukázaná zvukovým
záznamom, ako aj z písomného materiálu, však jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že poslanci
mestského zastupiteľstva prejavili svoju vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu s takým nájomcom, ktorý
preukáže vlastníctvo už k zabudovanej kremačnej technológii. Túto skutočnosť potvrdili v konaní aj

vypočutí svedkovia, poslanci mestského zastupiteľstva - RNDr. W. L. a PhDr. V. O.. Už zo samotného
materiálu, ktorý bol poslancom mestského zastupiteľstva predložený žalobcom v prvom rade, pred
rokovaním dňa 13. 10. 2009, jednoznačne vyplýva, že záujmom Mesta Nitry je plynulé pokračovanie v
poskytovaní kremačných služieb a keďže žalovaný rokoval s bankou o odkúpení kremačnej technológie,
ktorá už bola zabudovaná, navrhol uzavretie nájomnej zmluvy práve so žalovaným. Táto skutočnosť tiež

vyplýva aj zo zápisnice z tohto zasadnutia. Na druhej strane je však potrebné poukázať na skutočnosť,
že uznesenie, ktoré mestské zastupiteľstvo dňa 13. 10. 2009 na svojom zasadnutí prijalo a schválilo
uzavretie nájomnej zmluvy, v podmienke neobsahuje konkrétne označenie kremačnej technológie,
ktorú má získať nájomca do svojho vlastníctva. V tomto duchu bola uzavretá i nájomná zmluva, ktorá
nešpecifikuje konkrétne, ku ktorej (či existujúcej, alebo ktorejkoľvek, t.j. aj novej) kremačnej technológii

má nájomca preukázať vlastnícke právo. Za tejto situácie je potrebné konštatovať, že uznesenie
mestského zastupiteľstva zo dňa 13. 10. 2009 nebolo sformulované určite a jasne a následne aj
nájomnázmluvaneobsahujepodmienkupreukázaniavlastníckehoprávakukremačnejtechnológiiurčite
a zrozumiteľne tak, ako to vyplývalo zo zasadnutia mestského zastupiteľstva.
Právny úkon je potrebné vykladať tak, aby bola rešpektovaná prejavená vôľa účastníkov, ak taký postup

neodporuje zákonu, alebo ak nie je v rozpore s ochranou práv tretích osôb. V danej veci, aj keď
nájomná zmluva bola uzavretá na jednej strane žalobcom v druhom rade a žalovaným, pre platnosť
tohto právneho úkonu je podstatné, aby vyjadroval skutočnú prejavenú vôľu zákonných zástupcov
mesta, t.j. poslancov. Je nespochybniteľné, že vôľou poslancov mesta, ktorú prejavili na zasadnutí
zastupiteľstva dňa 13. 10. 2009, bolo uzavretie nájomnej zmluvy s nájomcom, ktorý preukáže vlastníctvo

k už zabudovanej kremačnej technológii. Nájomná zmluva uzavretá dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom v
druhom rade a žalovaným, nebola uzavretá v súlade s prejavom vôle zástupcov žalobcu v prvom rade,
t.j. poslancov mestského zastupiteľstva. Z tohto dôvodu, keďže vôľa poslancov a jej následný prejav
(uznesenie)nebolivsúlade,niejemožnénáslednýprávnyúkon(nájomnúzmluvu)vyhodnotiťakoplatneuzavretú. Tejto skutočnosti nasvedčuje i fakt, že poslanci mestského zastupiteľstva zistiac, že uznesenie
mestského zastupiteľstva zo dňa 13. 10. 2009 nebolo prijaté v súlade s ich vôľou, prijali na zasadnutí
dňa 10. 12. 2009 uznesenie číslo 380/2009-MZ, ktorým konštatovali, že v uznesení číslo 294/2009-MZ

zo dňa 13. 10. 2009 považovali podmienku nadobudnutia vlastníckych práv ku kremačnej technológii
výlučne viazanú v tom čase existujúcej a nainštalovanej kremačnej technológii na Cabajskej ulici v
Nitre. Pokiaľ prejav vôle v tomto dvojstrannom právnom úkone (nájomnej zmluve) nie je formulovaný
výslovne a určite, nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Danosť vôle je
totiž základným predpokladom každého právneho správania, tvorí podstatnú neopomenuteľnú a ničím

nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s
ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu.
Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle.
Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa
vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a
uplatniteľná. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho

úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon
urobený. Ak prejavená vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť. Pri aplikácii týchto zákonných
podmienok platnosti právneho úkonu v danej veci je potrebné konštatovať, že tieto podmienky splnené
neboli, keďže vôľa poslancov - zástupcov mesta, nebola prejavená v súlade s ich skutočnou vôľou. Z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva (najmä zo zvukových záznamov zo zasadnutí, ako aj zo

zápisníc zasadnutí mestského zastupiteľstva), že poslanci uložili uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomcom,
ktorý preukáže vlastnícke právo k už zabudovanej kremačnej technológii.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony, ktoré sú vyjadrené slovami, treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
pričom takáto vôľa nemôže byť v rozpore s jazykovým prejavom. V danej veci, vôľa mesta (vyjadrená

prostredníctvom poslancov) bola taká, aby bola uzavretá nájomná zmluva s nájomcom, ktorý preukáže
vlastníctvo k už zabudovanej kremačnej technológii, táto vôľa nebola presne, jasne a určite slovne
vyjadrená(prejavená)užvprijatomuznesenímanáslednevnájomnejzmluve.Keďžeprivýkladeobsahu
právneho úkonu je potrebné rešpektovať vôľu účastníkov, nie je možné následný právny úkon (nájomnú
zmluvu) vyhodnotiť tak, že tento vyjadruje vôľu poslancov prednesenú na zasadnutí zastupiteľstva.

Absencia skutočného a nespochybniteľného prejavu prejavenej vôle zástupcov mesta, smerujúce k
prijatiu podmienky uzavretia nájomnej zmluvy, a to preukázania vlastníckeho práva k už zabudovanej
kremačnej technológii, má za následok neplatnosť následného právneho úkonu, ktorý uzavrel žalobca
v druhom rade, ako správca predmetných nehnuteľností, so žalovaným.
Na týchto argumentoch súdu nič nemení skutočnosť, že nájomnú zmluvu uzavrel žalobca v druhom

rade, ktorý bol na jej uzavretie, ako správca týchto nehnuteľností (na základe platne uzavretej zmluvy
o správne), splnomocnený žalobcom v prvom rade, avšak bol povinný rešpektovať a v uzatvárajúcom
právnom úkone zakotviť vôľu zástupcov mesta tak, ako táto vyplynula zo zasadnutia a prerokovania
predmetnej nájomnej zmluvy.
V konečnom dôsledku sám štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa snažili

odkúpiť zabudovanú technológiu od banky, čím pripustil, že vôľa mesta uzavrieť nájomnú zmluva iba
s vlastníkom zabudovanej technológie mu bola známa ešte pred podpisom zmluvy. Uznal, že počas
prípadnejdemontážeanáslednejmontáženovejtechnológiebydošlokvýpadkuposkytovanýchslužieb,
čo bolo v rozpore s vôľou mesta a mestského zastupiteľstva v kontinuálnom pokračovaní činnosti
(kremácií).

Žalovaný v priebehu konania viackrát argumentoval tým, že v prípade Mestských služieb Nitra a
Mesta Nitra ide o dva samostatné právne subjekty a z toho titulu je Mestským službám zverené
právo samostatne hospodáriť s majetkom mesta bez priameho súhlasu mesta s jeho nakladaním.
Podľa zákona o obecnom zriadení číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o nakladaní s
majetkom obce (mesta) je oprávnená rozhodovať iba a výlučne obec prostredníctvom zastupiteľstva ako

orgánu, prostredníctvom ktorého občania prejavujú svoju vôľu pri spravovaní vecí verejných. V danom
prípade Mestské služby Nitra sú iba príspevkovou organizáciou mesta Nitra, ktorá bola zriadená za
účelom výkonu konkrétnej činnosti, zabezpečenia verejnoprospešných prác pre mesto Nitra, ktoré je
zriaďovateľom. Mestské služby Nitra v rámci svojej činnosti spravujú majetok mesta, vrátane prenájmu
nehnuteľného majetku, čo však nemôže znamenať, že sú oprávnené nakladať s majetkom mesta

podľa vlastnej vôle alebo v rozpore s vôľou mestského zastupiteľstva. V tejto súvislosti súd konštatuje,
že Mestské služby Nitra boli spôsobilé uzavrieť nájomnú zmluvu, v tomto smere neprekročili svoju
právomoc, keďže boli splnomocnené uznesením mestského zastupiteľstva na tento právny úkon a tiežna základe uzavretej zmluvy o správe majetku mesta Nitra. Z tohto dôvodu námietku žalovaného súd
neakceptoval.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vyhodnotil uzavretú nájomnú zmluvu ako absolútne

neplatný právny úkon pre nedostatok súladu vôle a jej prejavu, nezaoberal sa ďalšími zmluvnými
podmienkami, najmä podmienkami ukončenia zmluvného nájomného vzťahu, ako aj dôvodmi relatívnej
neplatnosti napadnutého právneho úkonu, uvádzaného žalobcami v prvom a v druhom rade.

Z uvedeného dôvodu, keďže vôľa poslancov mestského zastupiteľstva nebola v súlade s jej prejavom,

súd nájomnú zmluvu uzavretú dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným vyhodnotil
ako absolútne neplatný právny úkon.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, keď úspešnému účastníkovi, v tomto
prípade žalobcom v prvom a v druhom rade priznal náhradu trov konania. Žalobca v prvom rade si však
náhradu trov konania neuplatnil, z tohto dôvodu mu súd žiadnu náhradu nepriznal.

Náhradu trov konania si uplatnil žalovaný v druhom rade, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom,
advokátom. Právny zástupca žalovaného v druhom rade vyúčtoval náhradu trov konania v celkovej
výške 904 eur, ktoré trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia
vyúčtoval právny zástupca podľa Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") za desať úkonov právnej

pomoci, pri hodnote odmeny za jeden úkon v roku 2012 v sume 58,69 eura a v sume 60,02 eura v roku
2013. Náhradu trov právneho zastúpenia si uplatnil za nasledovné úkony právnej pomoci (§ 14 ods. 1
vyhlášky):
- 30. 3. 2012 - príprava a prevzatie zastúpenia - 58,69 eura
- 14. 5. 2012 - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného - 29,35 eura

- 8. 10. 2012 - účasť na pojednávaní - 58,29 eura
- 19. 10. 2012 - doplnenie žalobného návrhu - 58,29 eura
- 29. 1. 2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura
- 5. 4. 2013 - vyjadrenie - 60,02 eura
- 29. 4. 2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura

- 3. 6. 203 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura
- 13. 6. 2013 - záverečné vyjadrenie - 60,02 eura
- 17. 6. 2013 - účasť na pojednávaní 60,02 eura
Právny zástupca si vyúčtoval podľa § 17 vyhlášky režijný paušál v sume 7,63 eura v roku 2012 za jeden
úkon (t.j. 4x7,63) a v sume 7,81 eura v roku 2013 (t.j. 6x7,81eura), spolu odmena advokáta je 642,92

eura. Právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), preto podľa § 18 ods. 3
vyhlášky má právo na 20% DPH z odmeny advokáta, t.j. zo sumy 642,92 eura - DPH je 128,58 eura.
Odmena advokáta spolu je 771,50 eura. Právny zástupca si uplatnil i náhradu zaplateného súdneho
poplatku v sume 99,50 eura a 33 eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, spolu 904 eur.
Po preskúmaní predmetného vyúčtovania náhrady trov konania sa súd s týmto vyúčtovaním nestotožnil.

Účelom náhrady trovy konania je náhrada nákladov, ktoré účastník účelne vynaložil na uplatnenie alebo
bránenie svojich práv. V predmetnej veci súd považoval za účelne vynaložené úkony, a to:
- 30. 3. 2012 - príprava a prevzatie zastúpenia - 58,69 eura
- 14. 5. 2012 - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného - 29,35 eura
- 8. 10. 2012 - účasť na pojednávaní - 58,29 eura

- 19. 10. 2012 - doplnenie žalobného návrhu - 58,29 eura
- 29. 1. 2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura
- 29. 4. 2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura
- 3. 6. 203 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura
- 17. 6. 2013 - účasť na pojednávaní 60,02 eura

Právny zástupca si vyúčtoval podľa § 17 vyhlášky režijný paušál v sume 7,63 eura v roku 2012 za jeden
úkon (t.j. 4x7,63) a v sume 7,81 eura v roku 2013 (t.j. 4x7,81eura), spolu odmena advokáta je 506,46
eura. Právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), preto podľa § 18 ods. 3
vyhlášky má právo na 20% DPH z odmeny advokáta, t.j. zo sumy 506,46 eura - DPH je 101,30 eura.
Odmena advokáta spolu je 607,76 eura. Súd priznal i náhradu za zaplatený súdny poplatok vo veci,

t.j. sumu 99,50 eura, spolu 707,26 eura. Súd vyhodnotil úkony - vyjadrenie a záverečné vyjadrenie ako
úkony,ktoréneboliúčelnevynaloženéazatietonepriznalžalobcovivdruhomradenáhradutrovkonania.
Taktiež nepriznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia,ktorému návrhu v konečnom dôsledku vyhovené nebolo a preto žalobcovi v druhom rade náhrada za
neúspešný návrh neprináleží.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vyhovel žalobe žalobcov v prvom a v druhom rade a určil,
že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným dňa 27. 11. 2009, je neplatná.
Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v sume 707,26 eura žalobcovi v druhom rade a
žalobcovi v prvom rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia

rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,