Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Černegová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312201892
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312201892.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľky X. A., H. Q.

XX, XXX XX Q., zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Matýsovou, Mierová 4, Humenné proti odporcovi Y.
A., F. I. X, Q., zastúpený advokátom Mgr. Valérom Podoľskim, Námestie slobody 1, Humenné o určenie
neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 425,41 eur v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Slovenskej republike náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 2. 2012 sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti
Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 6. 7. 2009. Žalobný
návrh odôvodnila tým, že dohoda, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 6. 7. 2009 je podľa jej názoru
netransparentná, nerovnocenná, obchádza zákon a zásadne je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodnosť
tejto žaloby odôvodnila naliehavým právnym záujmom, nakoľko výkon práv a povinností vyplývajúcich
z tejto dohody by vážne zasahoval do práv navrhovateľka.

Odporca sa k doručenému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, ktorých výpovede doplnili ich
právni zástupcovia, vypočul navrhovaných svedkov a oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Výsluchom navrhovateľky zistil, že navrhovateľka sa určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola uzavretá dňa 6. 7. 2009 domáha z nasledovných
dôvodov: Navrhovateľka v byte evidovanom na ul. H. Q. Č.. XX v Q., ktorý tvoril predmet vyporiadania
v súčasnosti býva. Keďže účastníci konania sa po rozvode manželstva nevedeli dohodnúť o predmete
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože podľa jej tvrdení odporca sa dohodol so svojimi
rodičmi, že ju z tohto bytu doslova vyháňali. Navrhovateľka tvrdila, že zo strany odporcu a jeho rodičov
išlo voči jej osobe o psychický nátlak, aby z predmetného bytu odišla. Poukázala na to, že odporca
bol často pod vplyvom alkoholu, napriek tomu, že opustil spoločnú domácnosť, odišiel k svojej mame v

meste Humenné na ul. Osloboditeľov 9, ale prichádzal do predmetného bytu a bol voči nej agresívny.
Keďže v tejto situácii sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní, navrhovateľka navrhla odporcovi, aby
uzavreli darovaciu zmluvu a tento byt darovali ich maloletej dcére. Odporca za tento dar požadoval
protihodnotu vo výške 20.000,--eur. Navrhovateľka takúto sumu nemala a preto navrhla, že mu vyplatí10.000,--eur, na čo nakoniec aj pristúpil. Túto sumu navrhla z toho dôvodu, že od rozvodu manželstva
ona spláca hypotéku. Darovaciu zmluvu navrhovateľke pripravil súdny exekútor R.. Ľ. J., účastníci obsah
tejto zmluvy odsúhlasili a bez výhrad podpísali. Potom následne uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM.

Aj dohodu o vyporiadaní BSM vypracoval R.. J.. Navrhovateľka potvrdila, že aj dohodu o vyporiadaní
BSM účastníci podpísali bez akýchkoľvek výhrad za situácie, že neboli v žiadnej tiesni a pod fyzickým,
resp. psychickým nátlakom. Sumu 10.000,--eur navrhovateľka odporcovi nevyplatila, keď jej vyhrážal,
tak mu dala zálohu 1.000,-- eur. Pretože navrhovateľka uhrádza splátky hypotéky, je toho názoru, že
dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá v jej neprospech a preto žiadala, aby súd predmetnú dohodu o

vyporiadaní BSM vyhlásil za neplatnú. Doplnením výpovede navrhovateľky cestou právnej zástupkyne
navrhovateľka tvrdila, že keď sa zmluva pripravovala, z konania odporcu bola v strese, ale v čase
pri podpisovaní zmluvy, keď už bol všetkému koniec, už nepodpisovala zmluvu pod nátlakom. V čase
uzavretia dohody o vyporiadaní BSM navrhovateľka bola vlastníčkou aj iného bytu, ale v tomto byte
bývala jej babka. Napriek tomu, že navrhovateľka vlastnila iný byt, neodsťahovala sa z predmetného
bytu, ktorý bol predmetom vyporiadania medzi účastníkmi z dôvodu, že dcéra účastníkov chodila v

blízkosti do školy a aj z dôvodu, že ďalší byt sa nachádzal na konci mesta a tam bývala chorá babka
navrhovateľky,oktorúsastaralajejdcéra.Zvýsluchunavrhovateľkysúdzistil,žedorozvodumanželstva
účastníkov hypotekárny úver a náklady spojené s užívaním bytu uhrádzal odporca, pretože ona bola tri
roky na materskej dovolenke. Účastníci mali spoločný účet, na tento účet prichádzala mzda odporcu,
ale aj materská navrhovateľky.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že tento s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Poukázal na to, že dohoda o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tri roky platná, nevie z akých dôvodov by mala
byťneplatná.Žiadal,abymunavrhovateľkauhradiladlh,ktorývzmysledohodyovyporiadanímudoteraz
neuhradila, nakoľko mu uhradila sumu 1.000,-- eur v hotovosti a 200,-- eur šekovou poukážkou. Z bytu

účastníkov, ktorý bol predmetom dohody o vyporiadaní sa odporca vysťahoval pred právoplatnosťou
rozvodového rozsudku. K tomuto času doplnil aj skutočnosť, že sa odsťahoval asi o jeden týždeň
potom, čo našiel svoju manželku s iným mužom. Odporca uviedol, že počas rozhovorov, ktoré viedli s
navrhovateľkou v čase dohody o vyporiadaní BSM, tak sa rozprávali o tom, že navrhovateľka dochová
babku, toho času je nebohá, potom si vybaví úver, na čo predá byt a jeho vyplatí. Nemal pritom záujem

na skutočnosti za akú cenu predá navrhovateľka byt, mal iba záujem o to, aby ho vyplatila sumou, ktorá
sa dohodla v dohode. Za účelom vyplatenia dohodnutej sumy odporca viackrát telefonicky kontaktoval aj
navrhovateľku, ale bolo mu vyplatených iba 1.200,-- eur. Uzavretú dohodu odporca považoval za platnú,
pretože ju podpísali, žiadal preto jej naplnenie. Odporca dodržal postup, ktorý sa dohodol v zmluve,
prepísal svoj podiel na maloletú dcéru, ale neobdržal výplatu finančných prostriedkov, ktorá mu patrí.

Suma 10.622,-- eur na výplatu odporcovi bola po vzájomnej dohode a podotkol, že práve túto dohodu
pripravila navrhovateľka. Pokiaľ sa odporca odsťahoval z predmetného bytu, zdôraznil, že neodniesol
si z tohto bytu nič.

Právna zástupkyňa navrhovateľky v konaní viackrát poukázala na to, že podľa jej právneho názoru

navrhovateľka sa domáha absolútnej neplatnosti takejto dohody o vyporiadaní BSM, pretože táto nie
je rovnocenná vo vzťahu k navrhovateľke z titulu, že ona naďalej spláca úver a pritom urobila taký istý
právny úkon ako odporca, t. j. darovala svoj podiel z bytu maloletej dcére účastníkov konania.

Právny zástupca odporcu k tomuto zdôraznil, že ak by v tomto konaní súd určil predmetnú dohodu za

neplatnú, potom by išlo o naštrbenie zmluvnej voľnosti účastníkov konania a tým by sa naštrbili všetky
vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré boli uzavreté v ďalších právnych úkonoch (darovacia zmluva,
uznanie dlhu navrhovateľkou, jej dobrovoľné plnenie v časti dlhu).

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XC/XX/XXXX-XX dňa 27. 4.

2009 a právoplatnosť nadobudlo dňa 14. 5. 2009.

Dňa 20. 2. 2003 uzatvorili účastníci konania ako manželia Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 2002034700
s peňažným ústavom Tatra Bankou, a. s., predmetom ktorej bola výška hypotekárneho úveru v sume
340.000,--Sk za účelom nadobudnutia bytu č. 77 na 7. poschodí na ul. H. Q. L.. Č.. XXXX/XX U. Q..

Dňa 6. 7. 2009 uzatvorili účastníci konania Dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, predmetom ktorej bolo uzatvorenie budúcej darovacej zmluvy k nehnuteľnosti a všetky
hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte účastníkov konania. Zmluvné strana sa dohodli, že navrhovateľkazaplatí odporcovi sumu vo výške 10.622,-- eur. Finančné prostriedky, ktorými bude navrhovateľka
výhradne kryť svoj záväzok voči odporcovi budú získané po majetkovom vyporiadaní nehnuteľného
majetkuzapísanéhonaLVč.XXXXvkat.úz.Q.vovýlučnomvlastníctvenavrhovateľky.Ďalejsazmluvné

strany dohodli, že najneskôr do 31. 7. 2009 uzatvoria darovaciu zmluvu, ktorej budú obidve strany
figurovaťakodarcovianajednejstraneanastranedruhejakoobdarovanábudevystupovaťichspoločná
maloletá dcéra X.. Predmetom tejto darovacej zmluvy bude darovanie bytu č. XX súp. č. XXXX/XX na
ul. H. Q. U. Y. Q. (LV č. XXXX).

V rámci vykonaného dokazovania súd na návrh účastníkov vypočul súdneho exekútora R.. Ľ. J., otca
navrhovateľky Ing. R. I. a sestru navrhovateľky H. I..

Svedok R.. Ľ. J. (súdny exekútor) uviedol, že vyhotovil Dohodu o vyporiadaní BSM a to na požiadanie
navrhovateľky, nakoľko sú dlhoroční známi. Pamätal si, že s dohodou ponáhľala, preto ju spísal už na
druhý deň. Následne sa uzatvárala aj darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod bytu na ich dcéru.

Potvrdil, že iba pripravil návrh zmluvy a nič iné, žiadne iné veci on neriešil. V kontakte s odporcom nebol,
ani ho nekontaktoval, nepoznal ho. Odporca ani nebol prítomný pri podpisovaní predmetných zmlúv.

Svedok K.. R. I. (otec navrhovateľky) nemal žiadnu vedomosť o uzatvorenej dohode o vysporiadaní
BSM, oboznámil sa s ňou krátko pred pojednávaním, na ktoré bol predvolaný ako svedok, všetky veci

si riešila navrhovateľka sama. On nebol prítomný pri žiadnych udalostiach, v ktorých by odporca použil
fyzické alebo psychické násilie voči navrhovateľke, takúto vedomosť mal iba od svojej dcéry. Bolo mu
známe, že agresívne vystupovanie voči nej mal v čase, keď mal požitý alkohol. Potvrdil, že sa podieľal aj
na finančnej pomoci účastníkom v čase ich manželstva a že sa zaslúžil o hypotéku, nakoľko od poslednej
majiteľky bytu zabezpečoval pre banku potvrdenie o tom, že na byte nie sú žiadne ťarchy, nakoľko túto

majiteľku musel zháňať.

Svedkyňa H. I. (sestra navrhovateľky) v období od r. 2006 bola v zahraničí, keď sa vrátila na Slovensko,
bola na Slovensku do novembra 2009. Napriek tomu, že bývala v obci F. u priateľových rodičov a potom
od decembra 2009 už býva v Y., mala častý kontakt (telefonický) s navrhovateľkou, nakoľko si rozumejú,

zdôverujú sa, takže mala vedomosť o uzatváraní dohody. Od navrhovateľky vedela, že odporca menil
sumy, ktoré mu mala vyplatiť navrhovateľka. Zároveň poukázala na to, že bola svedkyňou jedného
incidentu, kedy odporca vnikol do bytu a správal sa nevhodne. Ďalšie vedomosti o podrobnostiach
uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM svedkyňa nemala.

Po vypočutí príbuzných navrhovateľky ako svedkov odporca cestou svojho právneho zástupcu namietal
obsah ich svedeckých výpovedí, dôvodil, že sestra navrhovateľky bola účelovo pripravovaná na toto
pojednávanie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1 ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie

o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa ust. § 149a OZ pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú
nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po vzájomnej dohode. Tvrdenia navrhovateľky, že túto dohodu uzatvorila pod psychickým
nátlakom odporcu a jeho rodičov, navrhovateľka v konaní nepreukázala. Právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). Ďalej navrhovateľka
dôvodila, že podľa jej názoru uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM je netransparentná, nerovnocenná,
obchádza zákon a zásadne je v rozpore s dobrými mravmi. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39
OZ). Právny úkon musí byť dovolený. Občiansky zákonník zakazuje nedovolený právny úkon. V prípade,
že bol takýto právny úkon napriek zákazu urobený, nastupuje sankcia vo forme neplatnosti právneho
úkonu. Neplatnosť právneho úkonu z dôvodu jeho nedovolenosti vzniká v týchto prípadoch: a/ právny
úkon svojím obsahom či účelom odporuje zákonu (negotium contra legem), b/ právny úkon obchádza

zákon (negotium in fraudem legis), c/ právny úkon sa prieči dobrým mravom (contra bonos mores).
Právny úkon, ktorým sa koná to, čo zákon zakazuje, odporuje zákonu buď svojím výslovným vyjadrením
(obsahu) a (alebo) svojím charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje (účelu). Právny úkon obchádza
zákon ak smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť možno
vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Samotným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je jeho

rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v
rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má
byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej
spoločnosti. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ sa môže domáhať nielen dotknutý
účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá má na vyslovení neplatnosti právny záujem.

Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to,

ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti. Všeobecne je dané, že podiely oboch manželov by mali byť pri vyporiadaní BSM rovnaké,
ale pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM sa uplatní dispozičná voľnosť účastníkov občiansko-
právnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne

menší podiel, prípadne nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s ust. § 150 OZ. Pri uzatváraní dohody
o vyporiadaní BSM sa účastníci obmedzili len na vyporiadanie vlastníctva k bytu a za takého stavu nie
je možné vyvodzovať neplatnosť takejto dohody.

V prejednávanej právnej veci bolo preukázané z listinných dôkazov, že prejavy vôle účastníkov konania

smerovali zhodne k tomu, aby ich zaniknuté BSM bolo vyporiadané, dohoda bola uzavretá po zániku
BSM v písomnej forme a z dohody je zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto spoluvlastníctva sa
vyporiadanie týka a akým spôsobom bolo vyporiadané; ide o platný právny úkon uzavretý v súlade so
zákonom. Neplatnosť tejto dohody nespôsobuje skutočnosť, že účastníci konania si v rámci tejto dohody
nevyporiadali všetky dlhy, teda vrátenie dlhu.

Obsah vyporiadania predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných) tvoriacich
predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom ako
treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom.
Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ust. § 143 OZ do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko,

že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné
majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ust. §
149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je,
že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade sa bývalí manželiaobmedzili len na vyporiadanie určitého majetku, ktorý tvorí BSM a z toho nie je možné vyvodzovať
neplatnosť takejto dohody. Je potrebné zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka
len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi

dohody o vyporiadaní BSM. Všetky práva tretích osôb pochádzajúce zo záväzkového vzťahu uzavretého
s manželmi za trvania BSM zostávajú teda nedotknuté. Ak v danom prípade pri uzatváraní dohody o
vyporiadaní BSM rozvedení manželia neuvedú, ktorý z nich a v akom rozsahu dlh vo vzťahu k tretej
osobe splní, nemá táto skutočnosť za následok neplatnosť právneho úkonu (viď konkrétnu dohodu o
vyporiadaní BSM). Z predmetnej dohody o vyporiadaní BSM uzavretej v písomnej forme dňa 6. 7. 2009

vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné uzatvorenie dohody, ktorej predmetom bolo uzatvorenie
budúcej darovacej zmluvy k predmetnému bytu č. XX na ul. H. Q. Č.. L.. XXXX/XX v meste Q. na ich
spoločnú mal. dcéru X., ako aj suma 10.622,-- eur, ktorú bola povinná zaplatiť navrhovateľka odporcovi.
Navrhovateľka sama pripravovala predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM, čo potvrdil aj svedok R.. Ľ.M.
J., ktorý uviedol, že vôbec nekomunikoval s odporcom ani ho nepoznal. Z toho vyplýva, že podmienky
predmetnej dohody pisateľovi dohody (R.. Ľ. J.) predložila sama navrhovateľka, odporca sa následne

k tejto dohode iba pripojil.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM z dôvodu, že bola
pri uzatváraní dohody pod psychickým tlakom odporcu a jeho rodičov a z dôvodu, že uzavretá dohoda
je netransparentná, nerovnocenná, obchádza zákon a v zásade je v rozpore s dobrými mravmi, tieto

svoje tvrdenia ničím nepreukázala.

K dohode môže dôjsť i tak, že bezpodieloví spoluvlastníci hoci aj mlčky zhodne vychádzajú z toho,
že do výlučného vlastníctva každého z nich pripadnú tie veci, ktoré každý mal v čase vyporiadania
vo svojej dispozícii a vo svojom užívaní. Nemožno tiež vylúčiť, že bezpodieloví spoluvlastníci uvedú,

napr. v písomne uzavretej dohode o vyporiadaní BSM menovite len niektoré veci, alebo iné majetkové
hodnoty a komu z nich pripadnú, ale pripoja k tejto dohode prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe
ďalšie nevyporiadané nároky z BSM (R 62/74).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Nález
ÚS 115/03-č. 313/2003).

S poukazom na vyššie uvedené dokazovanie súd dospel k záveru, že navrhovateľke sa nepodarilo

preukázať ňou tvrdené skutočnosti a preto žalobný návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti
dohody o vyporiadaní BSM v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že podľa výsledku konania
žalovanému patrí náhrada trov konania, nakoľko bol v konaní plne úspešný. Na náhradu trov konania

žalovaného zaviazal žalobkyňu.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného, tarifná odmena podľa ust. § 11 ods.
1 v nadväznosti na § 1 ods. 3 vyhl. čl. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych
služieb za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 58,69 eur (za r. 2012), 60,07 eur (za r. 2013),

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2. 10. 2012 58,69 eur, režijný paušál 7,63 eur (§ 16 ods. 3),
- pojednávanie na Okresnom súde Humenné dňa 3. 10. 2012 58,69 eur, 7,63 eur,
- pojednávanie na Okresnom súde Humenné dňa 7. 11. 2012 58,69 eur, 7,63 eur,
- odročené pojednávanie dňa 25. 1. 2013 (1/4) 15,-- eur, 7,81 eur,
- pojednávanie na Okresnom súde Humenné dňa 27. 2. 2013 60,07 eur, 7,81 eur,

- vyjadrenie k veci dňa 14. 3. 2013 60,07 eur, 7,81 eur,
- pojednávanie na Okresnom súde Humenné dňa 15. 4. 2013 60,07 eur, 7,81 eur,
spolu 425,41 eur.

Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku uznesením súdu zo dňa 17. 4. 2012,

preto súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O. s. p. ju nezaviazal na náhradu súdneho poplatku a Slovenskej
republike náhradu trov konania potom nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.