Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 7C/247/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205136
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Miklánková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3511205136.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou Mgr. Stanislavou Miklánkovou v právnej

veci navrhovateľa: E. A., nar. XX.XX.XXXX, A., B. X, zast. JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so
sídlom Košice, Štúrova 20 proti odporcovi BC TORSION spol. s r.o., Brezová pod Bradlom, IČO: 18 048
277, zast. JUDr. Jánom Vicianom, advokátom so sídlom Bratislava, Prievozská 14/A o zaplatenie sumy
1.638,43 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.203,66 Eur k rukám
právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Viciana, advokáta so sídlom v Bratislave, AK Prievozská 14/A,
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa voči odporcovi podaným návrhom doručeným súdu dňa 15.06.2011 domáhal zaplatenia
sumy 1.638,43 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Uviedol, že s odporcom uzavreli dňa 01.04.2006 pracovnú zmluvu s dátumom nástupu do
práce dňa 01.04.2006, pričom odporca mu dal výpoveď zo dňa 08.02.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, pričom pracovný pomer sa na základe predmetnej výpovede skončil dňa 30.04.2010.
Odporca však navrhovateľovi neuhradil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, na ktorú mu vznikol
nárok, a to za 24,3 dňa nevyčerpanej dovolenky (zostatok dovolenky za rok 2009 - 20 dní, nárok za
rok 2010 - 8,3 dňa, čerpaná dovolenka v roku 2010 - 4 dni), t.j. v rozsahu 182,25 hodín. Predmetnú

dovolenku mal podľa tvrdenia odporcu čerpať v mesiacoch marec a apríl 2010, čo sa však nezakladá
na pravde. Pracovný pomer skončil dňa 30.04.2010, preto bol odporca povinný vyplatiť náhradu mzdy
za nevyčerpanú dovolenku najneskôr dňa 31.05.2010. Zároveň uviedol, že priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely v zmysle § 134 a nasl. Zákonníka práce bol 8,99 Eur/hod.. Ďalej uviedol, že
odporcu vyzýval k mimosúdnemu vyriešeniu predmetného sporu, naposledy prostredníctvom svojho
právneho zástupcu listom zo dňa 25.05.2011. Napriek predmetným výzvam odporca svoj záväzok
neuhradil ani čiastočne, na výzvu nereagoval. Podaním zo dňa 23.08.2012 navrhovateľ zobral návrh v

časti o zaplatenie sumy 345,22 eur s prísl. späť. Uviedol, že náhrada za nevyčerpanú dovolenku za 24,3
dní=182,25hodín.Priemernýzárobokjevovýške7,0958Euranieakouviedolvpôvodnomnávrhu8,99
eur. Je právne irelevantné, či sa odporca počas výpovednej doby zdržiaval na pracovisku a či vykonával
pracovnú činnosť pre odporcu. Odporca počas výpovednej doby neprideľoval navrhovateľovi žiadnu
prácu, odňal mu pracovné nástroje. Čo sa týka rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín, je zrejmé, že
odporca neviedol evidenciu dovoleniek a súdu predložil údajný listinný dôkaz - evidenciu dochádzky.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej právnej veci vydal platobný rozkaz č. k.
3Ro/214/2011-14 zo dňa 25.10.2011, ktorým uložil odporcovi zaplatiť sumu 1.638,43 Eur s úrokmi z
omeškania 9% ročne od 01.06.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania: 98,- Eur súdny poplatok a

trovy právneho zastúpenia 157,56 Eur.

Odporca podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že stanovisko a tvrdenia navrhovateľa
považuje za zjavne vykonštruované a v rozpore s objektívnou realitou, podaná žaloba nemá žiaden
právny základ, nakoľko navrhovateľ bol vo výpovednej lehote a počas tejto vôbec nepracoval, ale čerpal
riadnu dovolenku, pričom pri odovzdaní výpovede ako i neskôr bol pracovníkmi personálneho oddelenia

upozornený, že si bude čerpať nespotrebovanú dovolenku za obdobie roku 2009 a časť za rok 2010.
Odporca z tohto dôvodu má i v evidencii dochádzky za mesiace marec a apríl 2010 vykázané riadne
čerpanie dovolenky, za ktoré mu bola poskytnutá náhrada mzdy podľa platných predpisov. Riadne
čerpanej dovolenky vyplýva i zo mzdového listu navrhovateľa, kde je uvedené, že za mesiace marec
a apríl 2010 bola poskytnutá náhrada mzdy spolu vo výške 1.465,89 Eur. Podanú žalobu považuje za
neopodstatnenú, nakoľko navrhovateľ si dovolenku v plnom rozsahu vyčerpal a jeho snahou je obohatiť

sa na úkor bývalého zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
v plnom rozsahu.

Navrhovateľ tvrdenia odporcu uvedené v odpore považuje za účelové a zavádzajúce, dôkazy, ktoré
by mali objektívne preukázať jeho dochádzku sú vyhotovené odporcom tak, aby sa žaloba javila ako
neopodstatnená a bezdôvodná, predmetné dôkazy boli účelovo vyhotovené odporcom.

Podľa § 174 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak čo len jeden z
odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom
rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov T. V. a Q. A., výpisom z
obchodného registra, pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.2006, výpoveďou z pracovného pomeru zo

dňa 08.02.2010, správou Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 27.08.2010, výplatnými páskami, osobnou
kartou navrhovateľa, záznamom o dochádzke, mzdovými listami navrhovateľa, výstupným listom zo dňa
15.02.2010, s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 09.11.2009, platobným rozkazom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 3Ro/214/2011-14 zo dňa 25.10.2011, ako aj s ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 02.04.2012 uviedol, že tvrdenia odporcu

o údajnom čerpaní dovolenky považuje za účelové a ničím nepreukázané, nakoľko nepreukázal,
že navrhovateľovi nariadil čerpanie dovolenky. Ani z výpovede zo dňa 08.02.2010 nie je zrejmé,
že by mal navrhovateľ počas výpovednej doby čerpať dovolenku, ani vo výstupnom liste zo
dňa 15.02.2010 o odovzdávaní pracovných prostriedkov nebolo navrhovateľovi čerpanie dovolenky
nariadené. Poukázal na znenie § 111 Zákonníka práce, ktorý nariaďuje zamestnávateľovi vopred

prerokovať so zamestnancom čerpanie dovolenky, a to najmenej dva týždne vopred, keď sa má čerpať,
nedodržanie tejto podmienky považuje ako neplatnosť čerpania dovolenky, nakoľko čerpanie dovolenky
musí byť presne vymedzené (v akom období sa má čerpať). Ďalej poukázal na správu Inšpektorátu
práce Trenčín, kde sa konštatuje, že odporca neviedol evidenciu dochádzky.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 23.05.2012 vypovedal, že niekedy v polovičke februára mu

volala p. V., že má prísť na firmu a odovzdať všetky veci. V pondelok prišiel na firmu za p. V., kde jej
odovzdal mobil, notebook a auto a vyúčtoval cestovné náklady. Následne podpísal doklad o prevzatívšetkých vecí. V utorok ráno prišiel do zamestnania do Košíc. Do zamestnania dochádzal vlastným
autom. Firma Tirix tam má prenajaté priestory a odporca tam mal kancelárie. Chodil za zákazníkmi a
robil rozrobené zákazky. Počas výkonu práce mal pridelené firemné auto. Mali pravidelný plán návštev,

ktorý sa pravidelne opakoval, tento dávali na schválenie p. V.. Dochádzal do zamestnania, odporca mu
však znemožnil pracovať, pretože mu zobral mobil, notebook a auto. Čo sa týka určovania a vedenia
dovolenky,navrhovateľuviedol,žesivypisovalidovolenkovélístkyatietodávalinaschváleniep.V.alebo
L.T. O. /nadriadený obchodným zástupcom/. Dovolenkový lístok bol formátu A6, štandardné tlačivo, toto
si vypísal, malo by to byť v archíve. Na skutočnosť, ako prišiel na to, že nemá vyčerpanú dovolenku

uviedol, že v roku 2009 čerpal 10 dní, nevedel teda, či mu zostalo 10 alebo 15 dní. Asi raz za mesiac
alebo dva chodili na porady, kde si nahlasovali plánované dovolenky, nikdy si nebral neplánovanú
dovolenku. Do zamestnania chodil z dôvodu, že nikto mu nenariadil čerpanie dovolenky. Nemal na to
žiaden písomný pokyn.

Z uvedeného vyplýva, že odporca mu žiadnym právne relevantným spôsobom nenariadil čerpanie
dovolenky odo dňa doručenia výpovede zo dňa 08.02.2010 až do dňa skončenia jeho pracovného

pomeru uplynutím výpovednej lehoty, t.j. dňa 30.04.2010, preto žiadnu dovolenku v uvedenom období
ani nečerpal.

Dňa 19.09.2012 navrhovateľ uviedol, že evidencia dochádzky sa neviedla, na konci týždňa spracovávali
týždenný plán návštev zákazníkov, ktorý zasielal priamemu nadriadenému. Vianočné a letné dovolenky
boli plánované vopred a vypisovali dovolenkový lístok s tým, že letnú dovolenku nahlasovali v apríli alebo

máji a v zime mali stanovenú celozávodnú dovolenku, kde bol určený termín. Čerpanie dovolenky, ktorú
súrne potreboval nahlasoval svojmu priamemu nadriadenému 3 dni vopred.

Odporca uviedol, že dovolenkové lístky u nich neexistujú a nikdy neexistovali, vždy sa to riešilo e-
mailom alebo telefonicky, iba na leto sa občas plánovali, robili sa tabuľky. Súčasne poukázal na prípis zo
dňa 08.02.2010, ktorý navrhovateľ obdržal s tým, že si má vysporiadať vzájomné záväzky a ústne mu

bolo šéfkou personálneho a mzdového oddelenia Q. A. o tejto skutočnosti vrátane čerpania dovolenky
povedané. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že nedostal upozornenie na
čerpanie dovolenky. Navrhovateľovi bola dovolenka riadne poskytnutá, túto čerpal, do práce nechodil.
V danom prípade čerpanie dovolenky bolo spojené s výpoveďou, navrhovateľ bol požiadaný o čerpanie
dovolenky. Navrhovateľ dostal dvojmesačné odstupné a dva mesiace bol riadne platený priemernou

mzdou.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2006 vyplýva, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú
s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.04.2006, pričom dňom nástupu do práce bol navrhovateľ
zaradený na pracovnú pozíciu - Obchodný zástupca pre región Východné Slovensko, s miestom
výkonu práce BC TORSION, s.r.o., predajno-distribučné centrum Horná Streda. Výmera dovolenky bola

stanovená podľa § 100 až 117 Zákonníka práce, pracovný čas bol stanovený na 7,5 hodiny denne, čistý
pracovný čas od 08.00 hod. do 16.00 hod..

Výpoveďou zo dňa 08.02.2010 bola navrhovateľovi daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 od.
1 písm. b) Zákonníka práce so začiatkom plynutia dvojmesačnej výpovednej doby dňom 01.03.2010.
Odstupné podľa § 76 od. 1 Zákonníka práce bude vyplatené spolu so mzdou za mesiac apríl 2010.

Listom právneho zástupcu navrhovateľa bol odporca vyzvaný na zaplatenie náhrady mzdy za
nevyčerpanú dovolenku v celkovej výške 1.638,43 Eur s tým, že táto výzva je zároveň poslednou výzvou
pred podaním žaloby na príslušnom súde.

Z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 09.11.2009 vyplýva, že navrhovateľ
preukázateľným spôsobom využíva služobný automobil na súkromné účely a zároveň pracuje proti

obchodnej stratégii skupiny Dirickx, pričom jeho konanie považuje odporca za porušenie pracovnej
disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP a zároveň za konanie v rozpore s § 81 ZP.Zo správy Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 27.08.2010 súd zistil, že odporca ako zamestnávateľ
porušil ustanovenie § 99 ZP tým, že neviedol evidenciu pracovného času navrhovateľa tak, aby bol
zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom vykonával prácu, napr. v období 12/2009 -

04/2010. Zároveň porušil ustanovenie § 111 ods. 1 ZP tým, že neurčil čerpanie dovolenky podľa plánu
dovoleniek, nakoľko ho nemá ani vypracovaný, a to tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať
spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. V roku 2009 určil navrhovateľovi čerpanie dovolenky v
rozsahu 16 dní, prenos z roku 2009 do 2010 bol 21 dní, čerpanie v roku 2010 bolo nasledovné: v januári
2 dní, v marci 7,5 dňa a v apríli 20 dní.

Z osobnej karty navrhovateľa súd zistil, že odporcovi bol dňa 17.05.2006 zaslaný list zo spoločnosti

Novofruct SK, s.r.o., Nové Zámky, kde bývalý zamestnávateľ podal o navrhovateľovi nasledujúce
informácie: navrhovateľ bol u nich zamestnaný od 15.08.2003 ako obchodný zástupca. Pri výkone svojej
funkciepoužívalfiremnýautomobil,mobil,fax.Nakoľkopočetnajazdenýchkilometrovneustálezvyšoval,
bol mu na základe návrhu obchodného riaditeľa stanovený limit 5000 km mesačne. Navrhovateľ v
mesiaci február 2006 prekročil limit cca o 350 km, bolo mu krátené osobné ohodnotenie o 850,- Sk.

Následne od navrhovateľa obdržali návrh dohody o skončení pracovného pomeru i napriek tomu, že
s rozviazaním pracovného pomeru nesúhlasili, navrhovateľ prestal plniť svoje pracovné povinnosti.
Navrhovateľ hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu a preto bol s ním rozviazaný pracovný pomer
podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Napriek tomu mal v sebe toľko drzosti, že poslal podnet na Inšpektorát
práce a zároveň trestné oznámenie na bývalého zamestnávateľa za porušenie jeho práv. Následné

kontroly skonštatovali, že práva navrhovateľa porušené neboli, ale jeho konanie znamenalo pre ich firmu
a osobu pošpinenie dobrého mena, ale aj významnú stratu času a psychickej pohody.

Z vyúčtovania cestovných dokladov za mesiac február 2010 súd zistil, že navrhovateľ vypisoval do
vyúčtovania deň, trasu, pracovný čas a stravné. Vyúčtovanie bolo podpísané pokladníkom a príjemcom.
Od 16.02.2010 do 23.02.2010, boli trasy prečiarknuté. Ako vyplýva z ďalšieho vyúčtovania za mesiac

marec a apríl 2010, tu navrhovateľ uvádza deň, trasu a pracovný čas bez vyúčtovania stravného.

Z výstupného listu navrhovateľa - vyrovnanie záväzku zamestnanca k zamestnávateľovi zo dňa
15.02.2010 súd zistil, že navrhovateľ dňa 15.02.2010 odovzdal zverený majetok /odovzdal kľúče, mobil,
fotoaparát, notebook/, boli mu zrušené prístupové práva. Na výstupnom liste je podpis nadriadeného -
p. V. a za odporcu - p. A..

Zo záznamu o dochádzke za mesiac apríl 2010 súd zistil, že navrhovateľ si čerpal 20 dní dovolenky. V
mesiaci marec 2010 si čerpal 7,5 dní dovolenky.

Zvýplatnejpáskyzamesiacapríl2010vyplýva,ženavrhovateľovibolavyplatenácelkovásumavovýške
2.759,95 eur v čistom /odstupné - 2.313,94 eur, náhrada za dovolenku - 1.064,37 eur, spolu v hrubom
3.483,84 eur/. V mesiaci marec 2010 bola navrhovateľovi vyplatená celková suma 895,33 eur v čistom /

náhrada za dovolenku - 401,52 eur/.

Odporca v písomnom stanovisku k správe Inšpektorátu práce v Trenčíne uviedol, že nebol
sankcionovaný za nevedenie evidencie zamestnanca so záznamom o začiatku a konci časového
úseku v období 12/09 - 04/10, nakoľko navrhovateľ vykonával funkciu obchodného zástupcu, pričom u
neho nemohla byť evidovaná klasická evidencia dochádzky. Táto sa viedla na dokladoch o vyúčtovaní

cestovných výdavkov. V podaní doručenom súdu dňa 23.08.2012 uviedol, že je právne irelevantné, či sa
počas výpovednej doby zdržiaval na pracovisku a či zároveň vykonával pracovnú činnosť pre odporcu,
ktorý mu počas jej plynutia neprideľoval žiadnu prácu, čo v zmysle platných právnych predpisov sa
považuje za prekážku vo výkone jeho pracovnej činnosti na strane zamestnávateľa (odporcu) a tiež i
odobratie pracovných nástrojov. Nie je povinnosťou zamestnanca dožadovať sa prideľovania práce od

zamestnávateľa, ale je povinnosťou zamestnávateľa prideľovať prácu svojim zamestnancom.Z výsluchu svedkyne T. V., zamestnankyne odporcu pracujúcej ako riaditeľka marketingu vyplynulo,
že od pani A. vie, že táto každému v tom čase prepustených zamestnancov oznámila ukončenie
pracovného pomeru s tým, že si majú čerpať dovolenku, vrátane navrhovateľa. Na otázku súdu, akým

spôsobom sa nahlasovala dovolenka uviedla, že dovolenka sa spravidla nahlasovala jej telefonicky či
e-mailom.

Svedkyňa Q. A. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 15.10.2012 bol navrhovateľ v objekte spoločnosti
odporcu, pričom mu povedala, aby si do skončenia pracovného pomeru vyčerpal všetky svoje náležitosti
vyplývajúce z pracovného pomeru aj svoju dovolenku. Teda aby si urobil výstupnú lekársku prehliadku

a podobne. Mal nárok na dovolenku, preto mu povedala, aby si do skončenia pracovného pomeru túto
vyčerpal, o čom následne informovala pani V.. K evidencii dochádzky u odporcu uviedla, že keďže
navrhovateľ nepracoval v objekte odporcu, posielal mesačné správy mailom jej a pani V., kde boli
deň po dni zaznamenané návštevy u zákazníkov. Cestovné príkazy potom posielal navrhovateľ poštou
jej, kde sa zaznamenával začiatok a koniec pracovnej cesty, na základe ktorých sa vyplácali diéty.
Cestovné príkazy sa však predtým dávali na podpis pani V.. Ďalej uviedla, že o dovolenku sa nežiada

písomne, žiada sa priamy nadriadený a po schválení dovolenky je udelená. Pokiaľ ide o navrhovateľa
pred výpovednou dobou, osobne žiadal pani V. o dovolenku, teda jej ju priamo nahlasoval a táto jej túto
skutočnosť oznámila, o čom potom ona zaznamenala do záznamu o dochádzke. Pokiaľ ide o tvrdenia
navrhovateľa, že na výstupnom liste nie je uvedené, aby si navrhovateľ vyčerpal dovolenku, poukázala
na smernicu ISO 9001, v ktorej nie je uvedené, že do skončenia pracovného pomeru si treba vyčerpať

dovolenku.

Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 18.10.2012 zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo
výslovne a nepochybne preukázané, že jeho priamou nadriadenou v rozhodnom období (február 2010)
a jedinou oprávnenou osobou, ktorá mu mohla nariadiť čerpanie dovolenky, bola v tom čase - svedkyňa
T. V., pričom táto bez akýchkoľvek pochybností potvrdila, že ona mu čerpanie dovolenky nenariadila.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že svedkyňa Q. A.Š. mu na chodbe sídla odporcu povedala, že si má do konca
výpovednej lehoty vyčerpať nevyčerpanú dovolenku, toto je právne bezvýznamné, nakoľko nebola jeho
priama nadriadená a z týchto dôvodov ani oprávnená nariadiť mu čerpanie dovolenky. Taktiež mu
nikdy nebolo výslovne nariadené čerpanie dovolenky s presným vymedzením obdobia, v ktorom ju mal
čerpať. Upozornenie, že si bude počas výpovednej doby čerpať nespotrebovanú dovolenku v žiadnom

prípade nie je možné považovať za nariadenie čerpania dovolenky podľa § 11 ZP, a to najmä z hľadiska
určitosti a zrozumiteľnosti predmetného právneho úkonu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že si odporca
jednostranne a účelovo vyhotovil evidenciu, ktorá mala preukázať, že v spornom časovom období čerpal
dovolenku.

Pracovnoprávny vzťah vznikol dňa 01.04.2006. Podľa § 252b Zákonníka práce, ustanoveniami tohto

zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa
posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2007.

Podľa § 15 ZP účinného do 31.08.2007, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,
za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 47 ods. 1 ZP účinného do 31.08.2007, do dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase

a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 57 ZP, zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce
pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho
súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce
alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnejzmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý
ho na pracovnú cestu vyslal.

Podľa § 81 ZP, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny

nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 99 ZP, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce
a pracovnej pohotovosti zamestnanca.

Podľa § 111 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov

zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť
hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so záujmom
zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť viac ako dva týždne a v umeleckých

súboroch z povolania štyri týždne. V divadle a v inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti
je interpretovať hudobné diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere. Ak sa
poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa
zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný
oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom

zamestnanca.

V súvislosti s čerpaním dovolenky Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi predovšetkým tieto
povinnosti:

- prerokovať čerpanie dovolenky so zamestnancom,

- požiadať zástupcu zamestnancov o schválenie plánu dovoleniek,

- určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne
nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca,

- zostaviť plán dovoleniek tak, aby zamestnanec mal možnosť vyčerpať dovolenku vcelku a do konca
kalendárneho roka,

- prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca,

- ak určí čerpanie dovolenky po častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dva týždne, ak
sa so zamestnancom nedohodnú inak,

- čerpanie dovolenky oznámiť zamestnancovi najneskôr 14 dní vopred (tento čas možno výnimočne
skrátiť, ale len so súhlasom zamestnanca).

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že podľa správy Inšpektorátu práce Trenčín odporca neurčil

čerpanie dovolenky podľa plánu dovoleniek, nakoľko ho nemá ani vypracovaný a to tak, aby si
zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Prípadné
porušenie týchto povinností však nemá za následok neplatné určenie čerpania dovolenky. Iba v prípade,
ak zamestnávateľ neoznámi zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred, zamestnanec
nemá povinnosť na dovolenku nastúpiť. V takom prípade mu zamestnávateľ môže oznámiť nový termín

čerpania dovolenky v súlade s ustanovením § 111 ods. 3. Dovolenku možno určiť aj na základe plánu
dovoleniek, na ktorý nedal predchádzajúci súhlas zástupca zamestnancov. Vyplýva to z ustanovenia
odseku 1 v spojení s ustanovením § 17 ods. 2, podľa ktorého právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný
súhlaspríslušnýorgán,právnyúkon,ktorývopredneprerokovalpríslušnýzástupcazamestnancov,aleboprávny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 116 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy

v sume jeho priemerného zárobku. Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi
poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Za
dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v
sume jeho priemerného zárobku.

Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje náhradu mzdy za dovolenku v dvoch prípadoch, a to za
vyčerpanú dovolenku a za nevyčerpanú dovolenku.

Za vyčerpanú dovolenku zákon priznáva zamestnancovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku
určeného spôsobom upraveným v ustanovení § 134. Podľa uvedeného ustanovenia priemerný
zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom
období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Pre zistenie náhrady
mzdy za dovolenku je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom

zamestnanec čerpal dovolenku. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období. Pokiaľ ide o predpoklady na vznik nároku na náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku, v porovnaní s doterajšou právnou úpravou došlo k zmene. Predošlá úprava,
vyvolaná potrebou zosúladiť právny poriadok so smernicou č. 94/104/EHS, ktorej prioritou je dosiahnuť
faktické čerpanie dovolenky v záujme regenerácie zamestnanca, v zásade neumožňovala poskytnutie

náhrady mzdy zamestnancovi za nevyčerpanú dovolenku okrem prípadu, keď si zamestnanec nemohol
vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Ustanovenia Zákonníka práce však expressis verbis neriešia prípad, ak zamestnávateľ zamestnancovi
jednoduchoneurčíčerpaniedovolenky.Nadruhejstranezamestnanecsámbezsúhlasuzamestnávateľa
(svojvoľne) nemôže čerpať dovolenku, a to ani vtedy, ak zamestnávateľ postupuje v rozpore s

ustanoveniami § 111 a nasl. Uvedená situácia je však neriešiteľná iba zdanlivo. Zamestnanec má právo
(nie však povinnosť) požiadať súd, aby uložil zamestnávateľovi povinnosť určiť mu čerpanie dovolenky.
Využitie tejto možnosti je však vzhľadom na aktuálny stav vybavovania vecí na súdoch problematické.

Ak si zamestnanec v dôsledku porušenia ustanovení Zákonníka práce zamestnávateľom dovolenku
nemohol vyčerpať v zákone ustanovenom čase, ale vykonával prácu, na strane zamestnávateľa

vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 222, ktoré možno kvalifikovať ako prospech
získaný z nepoctivých zdrojov; jeho výška bude zodpovedať prospechu, ktorý zamestnávateľ získal
tým, že nevynaložil náklady na náhradu mzdy, ktorú by pri rešpektovaní ustanovení zákona musel
zamestnancovi vyplatiť.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný

zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku

na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce, ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda,
na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný
zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u
zamestnávateľaniejeodmeňovaniezamestnancovdohodnutévkolektívnejzmluveapriemernýzárobok

zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok ( § 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok
na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Podľa § 134 ods. 6 Zákonníka práce, ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti
s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov
vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých
príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy

priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety.

Podľa § 134 ods. 7 Zákonníka práce, ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na
výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely
zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná
časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období

(ďalších obdobiach). Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z
fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,

chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé
poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného
zárobku.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami
zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať

prácu, ide o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy
v sume určenej dohodou najmenej 60% jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno
nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednávacia, je zásadne vecou účastníka
konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Pretože v

sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporných strán, každého v inom smere. Každá zo sporných
strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech /bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno/. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadne nepriaznivé následky

v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základeostatnýchprevedenýchdôkazov.Rovnakénásledkypostihujúitohoúčastníka,ktorýsícenavrholdôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie prevedených dôkazov súdom vyznelo v záver, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Procesný význam a zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď
aktívni účastníci splnia okamžite svoju povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú.

Súd musí vydať rozhodnutie i tých prípadoch keď určitá skutočnosť, v spore rozhodná, nebola dokázaná,
teda v tých prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti
tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v týchto prípadoch musí súd rozhodnúť
v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázaná tvrdená

skutočnosť.

Na navrhovateľovi bolo dôkazné bremeno tvrdenia o stave čerpania dovolenky, vzhľadom k tomu, že
v konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca neviedol evidenciu pracovného času /začiatok a
koniec časového úseku/, neurčil čerpanie dovolenky podľa plánu dovoleniek, nakoľko ho ani nemal
vypracovaný. Súčasne zo správy Inšpektorátu práce Trenčín vyplýva, že odporca určil navrhovateľovi v

roku 2009 čerpanie dovolenky v rozsahu 16 dní, prenos z roku 2009 do 2010 bol 21 dní, čerpanie v roku
2010 bolo nasledovné: v januári 2 dní, v marci 7,5 dňa a v apríli 20 dní. Nie je teda zrejmé, na základe
akých skutočností tvrdí navrhovateľ, že odporca mu riadne nenariadil, písomne, čerpanie dovolenky.
Na preukázanie týchto tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, svoju obhajobu založil len na
teórii tvrdenia, nie dokazovaciu. Navrhovateľ v písomne podanom vyjadrení zo dňa 18.10.2012 uviedol,

že odporca jednostranne a účelovo vyhotovil evidenciu a túto evidenciu predložil súdu i Inšpektorátu
práce Trenčín, ktorý bez ďalšieho preverenia ich hodnovernosti len konštatoval odporcom uvádzané
skutočnosti. Tvrdil, že tento dôkaz je fiktívny. Na tomto mieste súd poukazuje na postoj navrhovateľa v
konaní, ktorý pri riešení tejto skutočnosti je absolútne pasívny, len tvrdí, nenavrhuje, nežiada vykonať
žiadne dôkazy. Nie je zrejmé, ako vyhotovil odporca evidenciu účelovo a jednostanne, na preukázanie

tvrdení nenavrhol žiadne dokazovanie. Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď
tvrdenia, že evidencia dochádzky je fiktívny odporcom vyhotovený dokument, nebola preukázaná.

Navrhovateľ uviedol, že dovolenkové lístky dával na schválenie p. V. alebo L. O.. Následne vypovedal,
že s p. A. riešil financie, cestovný príkaz, zálohy, nikdy neriešila dovolenky ani žiadosti a ústne mu
neuviedla, že má čerpať dovolenku. V tomto smere je výpoveď navrhovateľa nedôveryhodná a účelová.

V písomne podanom vyjadrení zo dňa 18.10.2012 navrhovateľ uviedol, že svedkyňa len potvrdila, že si
mal počas výpovednej lehoty vyčerpať nespotrebovanú dovolenku, bez presného vymedzenia. Je teda
zrejmé, že došlo zo strany p. A. k uloženiu povinnosti navrhovateľovi čerpať si dovolenku a to ústnou
formou. Navrhovateľ sa dňa 15.02.2010 stretol s p. A. /o čom svedčí i výstupný list podpísaný svedkyňou
A./. Tvrdenia navrhovateľa, že akési upozornenie na čerpanie dovolenky je neplatným právnym úkonom

podľa § 37 z.č. 40/1964Zb. z dôvodu jeho neurčitosti, nezrozumiteľnosti, sú irelevantné. Podľa názoru
súdu prípadné porušenie tejto povinnosti nemá za následok neplatné určenie čerpania dovolenky.
Ustanovenia Zákonníka práce však expressis verbis neriešia prípad, ak zamestnávateľ zamestnancovi
jednoduchoneurčíčerpaniedovolenky.Nadruhejstranezamestnanecsámbezsúhlasuzamestnávateľa
(svojvoľne) nemôže čerpať dovolenku, a to ani vtedy, ak zamestnávateľ postupuje v rozpore s

ustanoveniami § 111 a nasl. Uvedená situácia je však neriešiteľná iba zdanlivo. Zamestnanec má právo
(nie však povinnosť) požiadať súd, aby uložil zamestnávateľovi povinnosť určiť mu čerpanie dovolenky.
Využitie tejto možnosti je však vzhľadom na aktuálny stav vybavovania vecí na súdoch problematické.

Navrhovateľ vytýka odporcovi postup pri nariaďovaní dovolenky, ktorá z nadriadených osôb mu
mala resp. túto nemala nariadiť. Tvrdí, že sa vypisovali dovolenkové lístky, čo však bolo v konaní

vyvrátené jednak výpoveďou odporcu, svedkov ako správy Inšpektorátu práce Trenčín. Jednoznačne sa
dovolenkové lístky nevypisovali /na preukázanie týchto tvrdení však v konaní nenavrhol vykonať žiaden
dôkaz/. Súčasne bola sporná skutočnosť nariaďovania dovoleniek, tieto sa nariaďovali e-mailom, či
telefonicky, resp. ústne. Navrhovateľ sám uznal, že v roku 2010 si čerpal 4 dni dovolenky, mechanizmus
ich nariaďovania nespochybnil, spochybnil zvyšnú časť vo výmere 24,3 dňa. Na otázku právneho

zástupcu odporcu, ako prišiel na to, že nemá vyčerpanú dovolenku, odpovedal, že v roku 2009 si čerpal10 dní, nevedel však uviesť, či mu zostalo 10 alebo 15 dní. V konaní je prednesených viac sporných
skutočností bez náležitého objasnenia.

Vtomtosmeresúdpoukazujenaviacerépochybeniataknastranenavrhovateľaakoinastraneodporcu.

Navrhovateľ chodil do práce účelovo s tým, že žiadnu prácu nevykonával, pričom si bol vedomý tej
skutočnosti, že odporca, ako zamestnávateľ mu mal prideľovať prácu. Súčasne si vypisoval cestovné
doklady, kde uvádzal deň, trasu pracovný čas a stravné. Za mesiac marec a apríl 2010 si stravné
neúčtuje. Cestovné doklady nemal za uvedené obdobie ani schválené. Odporca rovnako neprideľoval
navrhovateľovi žiadnu prácu i napriek tomu, že mu navrhovateľ predkladal výpisy - vyúčtovanie
cestovných nákladov.

Navrhovateľ v písomne podanom návrhu tvrdí, že mu vznikol nárok za nevyčerpanú dovolenku za rok
2009 - 20 dní, za rok 2010 - 8,3 dňa, čerpaná v roku 2010 - 4 dni. Teda že si v roku 2010 vyčerpal 4
dni a ostatné dni spochybňuje, pričom nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že mu
zostáva nevyplatená za 24,3 dňa, avšak 4 dni si vyčerpal. Tvrdenia navrhovateľa, že si vyčerpal v roku
2010 - 4 dni dovolenky, sa nezakladajú na pravde, nakoľko zo záznamov o dochádzke súd zistil, že

navrhovateľ si v januári 2010 vyčerpal 2 dni dovolenky, vo februári nečerpal dovolenku. Sporné mesiace,
marec a apríl 2010 súd nevzal v úvahu, nakoľko tieto navrhovateľ rozporuje.

Ako vyplýva z predložených výplatných pások, navrhovateľovi bola riadne vyplatená dovolenka, náhrada
mzdy i odstupné. Náhrady za nevyčerpanú dovolenku bola navrhovateľovi vyplatená v celkovej sume
1.465,89 eur. Hodnovernosť listinných dôkazov predložených odporcom - výplatné pásky, mzdové listy,

evidencia dochádzky nebola ničím spochybnená a tvrdenia navrhovateľa o vyhotovený a ich účelovosti
či fiktívnosti nebola ničím vyvrátená.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov

konania. Právny zástupca odporcu vykonal podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej „vyhláška“)
šesť úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, podanie odporu, účasť na pojednávaniach dňa
02.04.2012, 23.05.2012, 19.09.2012, 10.04.2013), za ktoré mu patrí odmena a náhrady nasledovne:

Odmena:

Prevzatie a príprava........................................................................................... 71,37 Eur

Režijný paušál................................................................................................... 7,41 Eur

Písomné podanie odporu (11.11.2011 )............................................................. 71,37 Eur

Režijný paušál.................................................................................................... 7,41 Eur

Účasť na pojednávaní (02.04.2012) .................................................................. 71,37 Eur

Režijný paušál.................................................................................................... 7,63 Eur

Účasť na pojednávaní (23.05.2012)................................................................... 71,37 Eur

Režijný paušál.................................................................................................... 7,63 Eur

Účasť na pojednávaní (19.09.2012)................................................................... 71,37 Eur

Režijný paušál.................................................................................................... 7,63 EurÚčasť na pojednávaní (10.04.2013)................................................................... 61,41 Eur

Režijný paušál.................................................................................................... 7,81 Eur

Odmena spolu................................................................................................... 1 461,58 Eur

Náhrada za stratu času:

3x 4 polhodiny (12 polhodín) za účasť na 3 pojednávaniach v r. 2012.............152,52 Eur

4 polhodiny za účasť na pojednávaní dňa 10.04.2013....................................... 52,04 Eur

Náhrada za stratu času spolu...................................................204,56 Eur.............

Cestovné náhrady:

PriurčenísumycestovnýchnáhradvychádzalsúdzovzdialenostiNMn/V-Bratislava220km,priemernej

spotrebe 6,7 l/100 km, dňa 22.04.2012, dňa 23.05.2012, 19.09.2012, 10.04.2013. Suma základnej
náhrady za použitie cestného osobného motorového vozidla pri pracovnej ceste je stanovená Opatrením
MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. sumou 0,183 Eur/1km.

02.04.2012 /220 km x 6,71 l = 14,74 po á 1,573 eur/l........................................... 23,18 Eur

23.05.2012 /220 km x 6,71 l = 14,74 po á 1,559 eur/l........................................... 22,98 Eur

19.09.2012 /220 km x 6,71 l = 14,74 po á 1,60 eur/l............................................. 23,58 Eur

10.04.2013 /220 km x 6,71 l = 14,74 po á 1,51 eur/l............................................. 22,26 Eur

Náhrada za 1 km 0,183 eur, t.j. 880 x 0,183 eur = 161,04 eur

Cestovné náhrady celkom................................................................................ 253,04 Eur

Odmena spolu.......921,38 eur + DPH 20%= 184,28 eur, t.j.......................... 1.105,66 Eur

Poplatok za podaný odpor.........................................................98,-...Eur............

Spolu trovy konania......................................................................................... 1.203,66 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.