Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/25/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204592
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110204592.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky:

H.. H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. K. XXX, zastúpená JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Moldavská cesta 6 proti odporcovi: K. Z. Ž. J., C..R.., D. X, F., A.: XX XXX XXX, zastúpený
JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Ondavská 17 o určenie, že poistný
vzťah trvá takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že poistný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom vyplývajúci zo zmluvy o poistení č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.4.1999 so začiatkom poistenia dňa 30.4.1999 t r v á a účastníci konania
sú touto zmluvou o poistení viazaní.

P r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 755,64 €, ktoré je odporca povinný
zaplatiť právnej zástupkyni JUDr. Martine Gombosovej, advokátke, Moldavská cesta 6, Košice do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 17.2.2010 žiadala, aby určil, že poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.4.1999 trvá a navrhovateľ a odporca sú touto zmluvou o poistení viazaní.
Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním
doručeným súdu dňa 13.7.2010. Návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom
vyjadrení poukázal na to, že K. Z. Ž. J., C..R.. F. je akciovou spoločnosťou založenou v súlade s
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a predmetom jej činnosti je poisťovacia činnosť v
súlade s klasifikáciou poistných odvetví. Jej obchodná a podnikateľská činnosť je podmienená nielen
Obchodným zákonníkom, ale aj ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejnoprávnymi predpismi,
ktoré sa dotýkajú akéhokoľvek podnikateľského subjektu, ale zároveň je veľmi striktne podriadená

špecifickým predpisom, ktoré do širokých pôsobnosti upravujú podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti,
predovšetkým sa jedná o zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska a zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Podľa § 11 ods. 3 zákona č.
24/1991 Zb. o poisťovníctve, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne boli tiež údaje o sadzbách
poistného, vrátane ich kalkulácii, údaje o tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácie vychádzajú.
Predmetom poistnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom bol poistný produkt poistnej
sadzby UDP-K (kód UDP-K znamená skratku úmrtie, dožitie, poistenie - kapitálové), kalkulovaný pre

prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného, vyjadrujúca adekvátnosť,
t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia
ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie ječíselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti navrhovateľky a odporcu z poistenia, teda vyjadrenie koľko do
poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa.

Odporca v tomto písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že v období od 30.4.2007 do
21.2.2008 prebehol v sídle odporcu dohľad na mieste vykonaný Národnou bankou Slovenska. Táto
ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s
poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce
niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa Prvá česko-slovenská

poisťovňa (právny predchodca odporcu) zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Povinnosť
prijať a splniť opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zistených pri dohľade bola uložená Národnou
bankou Slovenska odporcovi listom zo dňa 18.3.2008. Národná banka Slovenska označila ako zistený
nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s
poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na
základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v

termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Zároveň predstavitelia dohľadu uviedli, že matematicky je
problémom nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzby UDP-K z poistnej sumy
na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie. Z popísaného skutkového stavu vyplynula pre
odporcu nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby
poistno-matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia a nie iba dve (odkupná hodnota, poistná

suma pre prípad smrti) z troch (poistná suma pre prípad dožitia). Z toho logicky vyplynuli 3
alternatívne riešenia a to:
a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia
b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia
c) poistenie pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej

hodnoty,ktorákdanémumomentupoistnomatematickyzodpovedaladovtedyinkasovanémupoistnému.

Prepočet sa nijako nedotýkal nároku na poistné plnenie v prípade smrti poisteného.

Odporca poukázal ďalej na to, že opatrenia prijaté poisťovňou (odporcom) neboli svojvoľné, ale

prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym
predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynu orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania
ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve.

Odporca poukázal ďalej na to, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. § 800 až 802 Občianskeho

zákonníka sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu
výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre
odstúpenie odporcu z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany navrhovateľky v momente
uzatvárania poistnej zmluvy. Uviedol však, že výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia nie
je v zákone uvedený taxatívnym spôsobom, ale že je iba demonštratívny. Podľa odporcu špeciálna

právna úprava na jednej strane za určitých predpísaných skutkových okolnosti nevylučuje iné možné
spôsoby ukončenia poistenia uvedené v Občianskom zákonníku na inom mieste (najmä vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka, či vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka dotýkajúcich
sa záväzkovej časti Občianskeho zákonníka). Podľa odporcu § 493 Občianskeho zákonníka pripúšťa
výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných

strán. V skutkovo výnimočných situáciách je podľa odporcu právne možné zmluvný vzťah meniť aj
jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa.

Z návrhu súd zistil, že navrhovateľka a odporca uzatvorili zmluvu o poistení osôb č. zmluvy
XXXXXXXXXX. Svoje povinnosti si navrhovateľka z poistnej zmluvy riadne plnila vrátane pravidelných

platieb poistného. Odporca jej plnenia vždy akceptoval a tak nemôže byť sporné, že zmluva uzatvorená
bola. Žiadnym právnym úkonom nezadala príčinu na ukončenie vzťahu a ani o ukončení vzťahu
nepožiadala. Napriek tomu jej odporca písomnou informáciou ako poistiteľ oznámil ukončenie poistného
vzťahu. Ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva podotkla, že obchodné praktiky odporcu
súvisiace s jednostranným oznámením z jeho strany o ukončení poistného vzťahu z dôvodu nesprávne

nakalkulovaného poistného produktu považuje za zakázané a teda neplatné. Naliehavosť právneho
záujmu odôvodňuje tým, že v dôsledku konania odporcu je v stave neistoty, či jej poistná zmluva naďalej
trvá,pričomtentostavmôžeukončiťibasúdnavrhovanýmvýrokomrozsudku.Nakoľkozdôvodukonania
poistiteľa je v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu, nevie zhodnotiť mieru, do ktorej je chránenápred rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí a taktiež nevie, či si má zabezpečiť
poistenie týchto rizík u iného poistiteľa. Osoby oprávnené z poistenia by taktiež nemohli voči poistiteľovi
uplatniťpráva,ktoréprislúchajújejosobne.Akbyzmluvabolajednostrannýmprávnymúkonompoistiteľa

platne ukončená, tak by jej nárok na odkupnú hodnotu podliehal premlčaniu, ktoré by mohlo márne
uplynúť bez toho, aby mala vedomosť o ukončení zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov je zjavné, že
jej svedčí naliehavý záujem, že poistná zmluva je naďalej v platnosti a že poistný vzťah trvá. Svoje
tvrdenia o tom, že poistný vzťah trvá opiera o nasledovné úvahy. Vychádza z toho, že uzatvorené
poistné zmluvy sú platné a zaväzujú, ak sa zmluvné strany slobodne a bez omylu dohodli na ich obsahu

a spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom na neexistenciu oprávnenia jednostrannej
zmeny zmluvy je poistnú zmluvu možné zmeniť iba dohodou zmluvných strán. Kým sa zmluvné strany na
zmene poistnej zmluvy nedohodnú, platí medzi nimi pôvodná dohoda. Nikdy sa s poisťovňou nedohodla
na zmene pôvodne uzatvorenej zmluvy, ktorá by umožňovala poisťovni jednostranne zmeniť uzatvorenú
zmluvu. Vo vzťahu k akýmkoľvek navrhovaným zmenám v poistnom plnení si ako spotrebiteľka zároveň
dovoľuje podotknúť, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky

a poskytovať služby za dohodnuté ceny. V dôsledku neochoty jednej strany zmeniť zmluvu za jej trvania
nie je možné zmluvu jednostrannej ukončiť, ak na to chýba zákonný alebo zmluvný podklad. Okrem toho
je možné poukázať na citované ustanovenie § 800 ods. 3 OZ, podľa ktorého nemôže poistiteľ vypovedať
poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že niet iných
zákonných dôvodov na jednostranné ukončenie zmluvného stavu, a preto je akékoľvek oznámenie o

jednostrannom ukončení poistného vzťahu neplatné, nemá a nemôže mať relevantné právne účinky.
Zmluvné strany sú si naďalej povinné plniť zmluvu. Ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojich
práv si dovoľuje zároveň upozorniť na skutočnosť, že odporca svojim konaním, ktorým jednostranne
vypovedal poistenie naplnil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle citovaného
ustanovenia § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. je konanie odporcu v rozpore so vžitými tradíciami najmä

na základe jednostranného ukončenia poistného vzťahu zo strany odporcu, čím toto konanie vykazuje
zjavné znaky diskriminácie. Konanie odporcu vybočuje z pravidiel morálky aj tým, že je spôsobilé a
to vzhľadom na jednostranné ukončenie zmluvy spôsobiť jej ujmu. Podľa predtým vyjadreného názoru
odporcu mal byť k takémuto kroku nútený prikročiť v dôsledku krokov dohliadajúceho orgánu - Národnej
banky Slovenska. S vyjadreným stanoviskom odporcu, že odporcovi boli uložené protichodné povinnosti

jednak administratívnym právnym aktom, tak aj zákonným ustanovením nesúhlasí. Podľa vyjadrení NBS
v rovnakom prípade, ktoré na žiadosť súdu predloží neobsahuje rozhodnutie dohliadajúceho orgánu
povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v jej neprospech. Tým pádom nie je možné považovať vzniknutú
situáciu ani za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za
situáciu nezávislú od vôle a činnosti poisťovne. Poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku

omylu odporcu a ani prípadný omyl odporcu nezakladá jej povinnosť zmeniť zmluvu alebo doplatiť
určité čiastky. Nie sú splnené podmienky omylu v zmysle § 49a OZ, keďže o prípadnom omyle odporcu
nevedela, vedieť nemohla a ani ho nevyvolala.

Navrhovateľka s odporcom uzavrela poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 30.4.1999. Odporca plnenia

navrhovateľky akceptoval, pričom aj po oznámení o zániku poistenia navrhovateľka naďalej posielala
poistné na účet odporcu až do času, kým podľa zmluvy mala platiť poistné. Koniec poistenia v zmysle
poistnej zmluvy dňa 30.4.2014.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka žiadne plnenie od odporcu neprijala.

Z predloženej poistnej zmluvy N.-K č. XXXXXXXXXX súd zistil, že navrhovateľka ako poistník uzavrela s
odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 30.4.1999. Poistenie bolo dojednané
pre prípad smrti a dožitia, pričom výška poistnej sumy pre prípad smrti bola dohodnutá vo výške 50.000,-
Sk a pre prípad dožitia v sume 75.572,- Sk. Poistenie bolo dojednané účastníkmi zmluvy na poistnú

dobu 15 rokov, doba platenia poistného bola dojednaná na 10 rokov. Navrhovateľka mala platiť poistné
mesačne, forma platenia sporožíro vo výške 351,- Sk. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné
podmienky pre životné poistenie. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľka a odporca uzavreli platnú
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre prípad dožitia a pre prípad smrti.

Z pripojeného oznámenia o zániku poistenia zo dňa 23.6.2008 bolo zistené, že odporca navrhovateľke
oznámil, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení OZ v nadväznosti na list poisťovne o prepočte
pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a to s výplatou odkupnej hodnoty
podľa § 788 ods. 2, písm.f/OZ. Súčasne oznámil, že na základe toho, že poisťovňa nemôže pokračovaťv poistení, ktoré bolo nesprávne nakalkulované došlo dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. k zániku poistenia v
zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie. Poistné udalosti, ktoré
nastanú po tomto termíne, nie sú už poistnou zmluvou kryté. Odkupná hodnota vyjadruje aktuálny

poistnou matematikou vyjadrený peňažný nárok poistníka. Konečný stav finančného plnenia poistnej
zmluvy bol nasledovný: nespotrebované poistné 166,- Sk, odbytné 25.647,- Sk. Suma 25.813,- Sk (t.j.
odkupná hodnota + nespotrebované poistné ) bude navrhovateľke vyplatené šekovou poukážkou.

Navrhovateľka k uvedenému listu odporcu sa vyjadrila stanoviskom písomne dňa 7.5.2008 s tým, že

trvá na poistných podmienkach uvedených v predmetných zmluvách uzatvorených dňa 30.4.1999. Žiada
o dodržanie ust. § 788 ods. 1 OZ, podľa ktorého poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
poistníkovi plnenia v dojednanom rozsahu. Zároveň navrhovateľka odporcu upozornila na stanovisko
NBS zo dňa 30.4.2008 podľa ktorého sú ich informácie týkajúce sa prepočtu a zvýšenia poistného
nepravdivé a zavádzajúce.

Navrhovateľka opätovne doručila odporcovi stanovisko k prepočtu a zvýšenie poistného písomne dňa
29.5.2008. Opätovne uviedla, že trvá na poistných podmienkach uvedených v predmetnej zmluve a
všeobecných poistných podmienkach pre životné poistenie platných v čase uzatvorenia zmluvy t.j.
1.6.1995.

Odporca oznámil navrhovateľke písomne listom zo dňa 20.6.2008 zánik poistenia. V uvedenom
oznámení uviedol, že dňa 15.6.2008 došlo na základe ustanovení OZ v nadväznosti na list poisťovne o
prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom. Súčasne oznámil, že na základe toho, že poisťovňa nemôže pokračovať
v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, došlo dňa 15.6.2008 k ukončeniu poistenia, s tým, že

poistné udalosti, ktoré vzniknú po 00,00 hod. dňa 16.6.2008 už nie sú poistením kryté. Odkupná hodnota
poistenia bude poukázaná v krátkom čase.

ZvýpisuObchodnéhoregistraOkresnéhosúduKošiceIoddiel:Sa,vložkač.470/V,súdzistil,žeodporca
v čase uzavretia poistnej zmluvy s navrhovateľkou mal obchodné meno J. Č.-R. J., C..R.., pričom od

1.1.2009 jeho obchodné meno je K. Z. Ž. J.C., C..R.. R. R. F., D. X, pričom odporca vznikol zápisom
do obchodného registra dňa 6.6.1994. Medzi predmet jeho činnosti patrí poisťovacia činnosť v súlade s
klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných druhov, vykonávanie sprostredkovateľských činnosti pre
banky, sprostredkovanie v oblasti obchodu a služieb, poisťovacia činnosť, zaisťovacia činnosť a iné.

Odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.10.2011 uviedol, že poukazuje na skutočnosť,
že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť
plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším
opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisov
v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za

predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia. Plnením poisťovne z poistnej
zmluvy nie je výplata poistného plnenia, ale je poskytovanie odplatnej finančnej služby, ktorej obsahom
je krytie riziká vzniku náhodnej škodovej udalosti. Redukovanie otázky záväzku poistiteľa, resp. plnenia
z poistnej zmluvy poistiteľa iba na poistné plnenie, predstavuje nesprávnu interpretáciu obsahu a zmyslu
poistno-právneho vzťahu. Z doterajšieho priebehu konania a najmä z predložených listinných dôkazov

nepochybne vyplýva, že po vzniku poistného vzťahu skutočne došlo k zmenám právneho predpisu,
ktorý sa dotkol spôsobu výpočtu poistného. Bolo preukázané, že odporca bol opatrením orgánu štátnej
správy nad poisťovníctvom zaviazaný k odstráneniu nedostatkov v poisteniach. Poistenie je v súčasnom
ponímaníprávnymvzťahomstakýmobsahom,ktorýjednesurčovanýibaust.§788anasl.OZ.Poistenie
uzavreté pred rokom 2002, teda aj poistenie uzavreté navrhovateľom a odporcom v tomto konaní však

takýmto vzťahom nebolo. V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované
zmluvy.

Odporca doplnil svoje vyjadrenie vo veci samej písomne dňa 27.10.2011, kedy poukázal, že zákonom
č. 186/2004 Z.z. bol vrámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový paragraf 70a, podľa

ktorého odseku 1 poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť
podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona
najneskôr do 30.4.2005, resp. do 20.3.2007. V dôsledku tejto skutočnosti odporca musel postupovať a
postupoval v súlade s týmto zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočnosti (nesprávneurčené poistné) zosúladil svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Toto
zosúladenie sa odporca vrámci existujúcich zmlúv UDP-K pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých
sa vzniknutý problém dotýkal. Navrhovateľke odporca ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti

výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie
poistného plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom.
Napokon bola navrhovateľke ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty.
Týmito krokmi sa odporca snažil dostať existujúce zmluvy UDP-K do súladu s novým znením zákona o
poisťovníctve, čo sa mu však v prípade navrhovateľky nepodarilo, pretože navrhovateľka nepristúpila na

dohodu a trvala na pôvodne dohodnutých podmienkach. V dôsledku tohto postoja navrhovateľky
v spojení so zmenou zákona o poisťovníctve došlo u odporcu k vzniku objektívnej, následnej,
právnej nemožnosti plnenia, nakoľko odporca nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu,
ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. odporca nemohol byť naďalej viazaný poskytnúť v budúcnosti poistné
plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo
správne poistnomatematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, minimálne

v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie, ako malo správne
poistno-matematicky byť.

Odporca doplnil svoje vyjadrenie vo veci samej písomným podaním zo dňa 27.10.2011, kedy poukázal,
že zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem riziká vzniku sankcií,

ktoré pre odporcu vyplývali zo zákona č. 8/2008 Z.z. a z opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie
nedostatkov, znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody
na strane štátu. Úspech navrhovateľa v súdnom konaní by znamenal, že odporca je povinný poskytovať
takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým
orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených právnych pomerov by bolo rozširovanie škody na

strane odporcu a hlavne riziko nárastu ďalšej škody na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu
zvýhodneniu navrhovateľky v tom, žeby jej malo byť vyplatené také neadekvátne poistné plnenie, ktoré
si predtým nepredplatila. Zmienené usporiadanie pomerov nie je správne, ani spravodlivé, pretože v
danom skutkovom stave za pomoci prílišného právneho formalizmu nenáležite zvýhodňuje jedného
účastníka konania oproti účastníkovi druhému. Preto uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu

zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu
dohľadu nad poisťovníctvom.

Odporca druhým doplnením vyjadrenia zo dňa 27.10.2011 uviedol, že úspech navrhovateľa v súdnom

konaní by znamenal, že odporca je povinný poskytovať takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s
objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených
právnych pomerov by bolo rozširovanie škody na strane odporcu a hlavne riziko nárastu ďalšej škody
na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu zvýhodneniu navrhovateľa v tom, že by mu malo byť
vyplatené také neadekvátne poistné plnenie, ktoré si poistným nepredplatil. Zmienené usporiadanie

pomerov nie je správne ani spravodlivé, pretože v danom skutkovom stave za pomoci prílišného
právneho formalizmu nenáležite zvýhodňuje jedného účastníka konania oproti účastníkovi druhému.

Preto uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu
nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení

s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.

Podľa ust. § 80, písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo
rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacou žalobou sa navrhovateľ v danom prípade domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že
určitý právny vzťah alebo právo tu je. Takéhoto určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené
alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v právnom postavení
navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa

na rozdiel od žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.

Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorýnemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda
nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom.

V danom prípade navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, že poistný vzťah založený medzi ňou a odporcom poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX U.xistuje,
nakoľko je nesporné, že za súčasného stavu, keď odporca má za to, že táto poistná zmluva zanikla,
by bez takéhoto určenia bolo jej právne postavenie neisté. Rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej

žalobebudemaťprenavrhovateľkuzanásledokodstráneniejejdoterajšejprávnejneistoty,ktoráspočíva
v tom, že v súčasnosti navrhovateľka bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi ňou a
odporcom trvá, či zmluva existuje, alebo či zanikla, a teda nevie, či v budúcnosti, kedy v zmysle poistnej
zmluvy jej má odporca vyplatiť poistné plnenie, či jej toto poistné plnenie v zmluve dohodnuté bude alebo
nebude odporcom ako poisťovateľom vyplatené.

Z čl. 7 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len „VPP“ ) platných od 1.6.1995
( č.l. 95 spisu ), vyplýva, že výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení
stanovených poisťovňou podľa kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve.

Z čl. 3, bodu 8 VPP vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník

odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.

Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 cit. zákona, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 cit. zákona, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo
boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa ust. § 790 písm. b) cit. zákona, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného

poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho
uplynutím.

Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie

osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust.
§ 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok
by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto
skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že
jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok

sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 573 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. § 573 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,

ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.

Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Vdanomprípadebolomedziúčastníkmikonanianespornéavykonanýmdokazovanímbolonepochybne
preukázané,ženavrhovateľkaakopoistník(poistenec)aodporcaakopoisťovateľdňa4.5.1999uzavreli
v písomnej forme poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo
poistenie osoby navrhovateľky pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol

dohodnutý dňa 30.4.1999 a koniec poistenia 30.4.2014. Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov,
doba platenia poistného 10 rokov, poistné spolu platené mesačne vo výške 351,- Sk. Súd mal za to, že
predmetná poistná zmluvy bola uzavretá platne v súlade s ust. § 788 OZ. Jej neoddeliteľnou súčasťou v
zmysle ust. § 788 ods. 3 OZ tvorili všeobecné poistné podmienky poistiteľa - odporcu. Navrhovateľka vpoistnej zmluve vyhlásila, že s týmito podmienkami bola oboznámená pred uzavretím zmluvy. Účastníci
konania sa v zmluve dohodli, že v zmysle ust. § 808 ods. 2 OZ poistenie môže vypovedať každý z
účastníkov do 2 mesiacov po uzavretí zmluvy, inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr

6 týždňov pred koncom kalendárneho poistného obdobia.

Nepochybne bolo taktiež preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ riadne
plnil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a teda platil dohodnuté poistné, čo vyplýva aj z
informácie o finančnom stave poistnej zmluvy, ktorá listina tvorí spisový materiál odporcu, týkajúci sa

predmetnej poistnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu
odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia na ktoré sa
odporca zaviazal. K tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.
Odporca má za to, že inkasované poistné je nižšie ako má byť podľa poistno-matematických metód

a postupov, preto od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby v budúcom záväzku v podobe
poistenia pokračoval. Z uvedeného dôvodu v roku 2008 odporca zaslal navrhovateľovi list, ktorým
ho vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska k uvedenej otázke, pričom ponúkol tri alternatívy riešenia
ďalšieho trvania poistného vzťahu s doložkou, že ak navrhovateľ nevyjadrí svoj názor a niektorú z
alternatív si nezvolí, dôjde k ukončeniu poistenia podľa alternatívy c/ a navrhovateľovi bude na jeho účet

poukázaná odkupná hodnota poistenia vo výške určenej odporcom.

Zo vzájomnej písomnej korešpondencie účastníkov konania vo vzťahu k uvedenej otázke súd zistil, že
navrhovateľka zaslala odporcovi svoje stanovisko, z ktorého vyplýva, že žiadnu z ponúknutých alternatív
odporcu neprijíma, naopak trvala na pôvodných podmienkach uzavretej poistnej zmluvy a výslovne

uviedla, že neakceptuje zrušenie zmluvy.

Odporca listom zo dňa 20.6.2008 oznámil navrhovateľke, že ku dňu 16.5.2008 došlo k zrušeniu
predmetnej poistnej zmluvy, pretože poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne
kalkulované a došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11, ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre

životné poistenie J. K. C..R..

Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo, že navrhovateľka neprijala od odporcu sumu
25.813,- Sk ( t.j. odkupná hodnota + nespotrebované poistné ), ktoré jej malo byť vyplatené šekovou
poukážkou.

Vzhľadom na právny dôvod navrhovateľkou uplatneného nároku sa súd primárne vyporiadal s otázkou,
či v danom prípade došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania
uzavretím poistnej zmluvy, ktorá otázka je prejudiciálnou vo vzťahu k následkom, viažucim sa k zrušeniu
zmluvy ( vzájomné vyporiadanie zmluvných strán ).

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú
zmluvu § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Obč. zák. (4. oddiel upravujúci
zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa
od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Z ust. § 800 ods. 2 Obč. zák. vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať
do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná
poistnázmluva,uzavretámedziúčastníkmikonania.Vdanomprípadekzánikupoistnejzmluvyzdôvodu
výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Obč. zák. v prípade poistenia s dojednaným bežným poistným ku
koncu poistného obdobia v danom prípade neprichádzala do úvahy vôbec, pretože v danom prípade
išlo o poistenie osoby navrhovateľa a ust. § 800 ods. 3 Obč. zák. vylučuje možnosť výpovede poistenia
zo strany poistiteľa pri poistení osôb (s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento

prípad). Zákaz výpovede tohto druhu poistenia zo strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou
poistenia, v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným
poistiteľovi po dobu trvania poistného vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným
úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia
§ 801 Obč. zák., čo napokon účastníkmi konania ani nebolo tvrdené.

K zániku poistenia v danom prípade nedošlo ani v zmysle ust. § 802 ods. 1 Obč. zák. Odporca ako
poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v ust. §
793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce
sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany

odporcu v zmysle ust. § 800 ods. 2 Obč. zák..

Keďže k zániku poistenia na základe osobitných skutočností, predpokladaných zákonom v
ustanoveniach, upravujúcich poistnú zmluvu nedošlo, súd sa zaoberal aj všeobecnými dôvodmi
zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené vo VIII.časti, 1.hlave Občianskeho zákonníka,
upravujúcej Záväzkové právo (§ 488 a nasl.).

V danom prípade odporca tvrdil, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej
nemožnosti plnenia v zmysle ust. § 575 Obč. zák., podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným,
povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po
vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie
je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami

zavineného nesplnenia záväzku.

Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného ( nielen pre osobu dlžníka ),
záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky
právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť

predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).

Subjektívna nemožnosť ( úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných
situáciách ( napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej
povahy ). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je

síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od
dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosťnemázanásledokzánikzáväzku(porovnaj§575ods.2Obč.zák.).Okremfaktickej(fyzickej)
nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať
prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným

po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.

Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre
nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie
alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú

vec, zaniká skazou veci.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia
obtiažneho je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Obč. zák., ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie

je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po
dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom
prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie)

a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej
úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.
Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal
a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná.Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky
v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Odporca teda akceptoval výšku odporcom

navrhnutého poistného v čase uzavretia zmluvy.

V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo
faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak,
tvrdil existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno charakterizovať

ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie je objektívne
možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho spravodlivo
vyžadovať, pretože výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému plneniu, na ktoré
sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že samotná
hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je peňažné
plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade nejde o

nemožnéplnenie,alelenoobtiažneplnenie,pretožejezrejmé,žetotoplnenieodporcamôžeuskutočniť,
hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575
Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Ďalej súd dospel k tomu záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu resp. k zrušeniu poistnej zmluvy
medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

V danom prípade nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497

Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými
stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva,
že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od
uzavretia zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania v zmysle ust. § 570 ods. 1 Obč.
zák. došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom ( privatívna novácia ). K
takejtodohodebybolodošlovprípade,žebybolnavrhovateľakceptovalalternatívneriešeniaponúknuté
navrhovateľom pod písm. a/ a b/ a to v písomnej forme, tak ako to ustanovuje § 570 ods. 2 Obč. zák.
v spojení s ust. § 791 ods. 1 Obč. zák.

Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572
ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa zrušuje bez toho,
aby vznikol nový záväzok ( dissolúcia ).

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa môže uskutočniť len na
základe dohody zmluvných strán, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán. Druhá
zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení zmluvy
je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán

smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou stranou,
tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 573 ods. 3
Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený

záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť
právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma ( pokiaľ zákon alebo poistné
podmienky neustanovujú inak, čo v danom prípade, neustanovujú ).

V danom prípade je zrejmé, že odporca učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom

zo dňa 15.5.5008 eventuálne listom zo dňa 20.6.2008, ktorými v rámci ponúknutých alternatív riešenia
poistného vzťahu navrhovateľovi navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty
poistenia vo výške 25.813,-Sk.Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi.

Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z obsahu listov navrhovateľa, ktorými reagoval na návrh odporcu na zrušenie
poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ návrh na zrušenie zmluvy neakceptoval, naopak
jednoznačne trval na pôvodnej zmluve a splnení týchto podmienok, ktoré boli dohodnuté.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam odporca vôbec nevzal do úvahy, že navrhovateľov návrh
odporcu na zrušenie, resp. zánik poistnej zmluvy neakceptoval, ale jednostranne vyhlásil zánik

poistenia a vyplatil navrhovateľovi odkupnú hodnotu poistenia, ktorú jednostranne vypočítal, výšku ktorej
navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť, ktorú však neprevzal. Vzhľadom k oznámeniu, že došlo k zániku
poistenia, preto navrhovateľ svoje práva uplatnil súdnou cestou, žalobou na určenie, že poistná zmluva
medzi navrhovateľom a odporcom je platná a že poistný vzťah naďalej trvá.

Tvrdenie odporcu o jeho nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu, že Národná
banka Slovenska mu na základe vykonanej kontroly uložila povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k
náprave súd uvádza:

Podľaust.§31azákonač.186/2004Z.z.,ktorýmbolnovelizovanýzákonč.95/2002Z.z.opoisťovníctve,

poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-
matematickýchmetódtak,abyvýškapoistnéhozabezpečovalatrvalúsplniteľnosťvšetkýchichzáväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u

odporcu prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne (odporcu)
nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických
rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004
Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15.4.2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 5.1.1999, teda v čase kedy vyššie citované zákonné
ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej
istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej

právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do
minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená
princíp retroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo
zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp retroaktivity sa
dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona.

Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich
vzťahstaréhoanovéhopredpisu,ktoréspočívajúvnutnostiochranynadobudnutýchprávanepripúšťajú,
abysaprávnevzťahyanárokyznich,ktorévzniklipodľastaréhopráva,posudzovalipodľanovéhopráva.

Sprihliadnutímnavyššieuvedenýprincípdospelsúdkzáveru,ženapriektomu,že pouzavretízmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcom. Keďže navrhovateľ odporcom navrhnuté alternatívne riešenia zmeny

obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal,
účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 5.1.1999.Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založenéhopoistnouzmluvoumedziúčastníkmikonaniavdanomprípadenedošložiadnymzospôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá ( koniec poistného vzťahu bol dojednaný k

30.4.2014 ) za danej skutkovej situácie, kedy navrhovateľ nesúhlasil s predčasným zánikom poistenia a
nepristúpil na uzavretie dohody o zrušení poistnej zmluvy v zákonom stanovenej písomnej forme, načo
odporca nereflektoval a správal sa tak, ako keby k zániku poistenia napriek tomu došlo, navrhovateľovi
neostávalo nič iné, len sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Na základe vyššie uvedeného
skutkového stavu, teda súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že poistná zmluva existuje

a účastníci konania sú ňou viazaní.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania v danom prípade súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov potrebných

na účelné bránenie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore úspech nemal.

Právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v
zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v súlade s ust. § 11 ods. 1, písm. b/ vyhl., § 14 ods. 5, písm.b/ vyhl.

Výpočtový základ je podľa ust. § 1 ods. 3 / vyhl. MS SR ť. 163/2002 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výška výpočtového základu na

rok 2008 bola 632,54 €, pričom 1/13 z tejto sumy činila 48,63 €, výška výpočtového základu na rok 2010
bola 721,40 €, pričom 1/13 z tejto sumy činila 55,49 €, výška výpočtového základu na rok 2011 bola
741 €, pričom 1/13 z tejto sumy činí 57 €, výška výpočtového základu na rok 2012 bola 763 €, pričom
1/13 z tejto sumy činí 58,69 €.

Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 a 14f o daň z pridanej hodnoty. JUDr. Martina Gombosová
je platiteľom DPH, preto sa k odmene pripočítava DPH v zákonom stanovenej výške.

Režijný paušál je stanovený v súlade s ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhl. ako 1/100-ina výpočtového

základu. Pričom 1/100 výpočtového základu činila na rok 2008 čiastku 6,31 €, na rok 2010 činila čiastku
7,21 €, na rok 2011 činí čiastku 7,41 € a na rok 2012 činí čiastku 7,63 €.

Úkony právnej služby poskytnuté navrhovateľke v označenej veci:

- príprava a prevzatie zastúpenia z 28.7.2008 48,63 €
- návrh na začatie konania zo dňa 16.2.2010 55,49 €
- vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcu zo dňa 24.8.2010 55,49 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.10.2010 55,49 €
- vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 21.10.2010 55,49 €

- vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu zo dňa 17.3.2011 57,00 €
- podanie navrhovateľa - upresnenie návrhu zo dňa 11.8.2011 57,00 €
- zastupovanie na pojednávaní dňa 8.11.2011 57,00 €
- vyjadrenie zo dňa 8.11.2011 57,00 €
- zastupovanie na pojednávaní dňa 8.2.2012 58,69 €

Úkony právnej služby spolu s DPH: 557,28 €.

Režijný paušál: 1 x 6,31 €, 4 x 7,21 €, 4 x 7,41 €, 1 x 7,63 €, spolu 72,42 €.Daň z pridanej hodnoty 20 % 125,94 €.

Spolu odmena a režijný paušál vrátane DPH 755,64 €.

Spolu trovy konania 755,64 €.

O povinnosti zaplatiť trovy právnemu zástupcovi navrhovateľky bol odporca zaviazaný v súlade s ust.

§ 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.