Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. marec 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5Cb/8/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608899754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2011:3608899754.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Partizánskom v právnej veci žalobcu D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P. č.

XXX, podnikajúceho pod obchodným menom Jozef Masár, IČO: 33561044, s miestom podnikania
v Krásne, č. 175, zastúpeného právnym zástupcom PACTIO, s.r.o., IČO: 36862452, so sídlom v
Trenčianskej Turnej, Lúčna č. 491, v mene ktorého koná Mgr. Tomáš Dohál, advokát, proti žalovanému
J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P., č. XXX, podnikajúcemu pod obchodným menom Stanislav
Kašička - KRÁSNOFRUCT, IČO: 30698219, s miestom podnikania v Krásne, č. 118, zastúpenému
JUDr. Mikulášom Fülekym, advokátom so sídlom v Bratislave, Židovská č. 21, o zaplatenie 9.772,69 €
(294.412,- Sk), takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.703,53 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanýje povinný nahradiťžalobcovitrovykonaniavsume2.678,86€naúčetPACTIO,s.r.o.,IČO:
36862452, so sídlom v Trenčianskej Turnej, Lúčna č. 491, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vracia žalobcovinekrátenýsúdnypoplatokzapodanieodvolaniavsume613,-€prostredníctvom
Daňového úradu Partizánske.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.3.2004 doručil žalobca súdu žalobu zo dňa 12.3.2004, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 10.220,64 € (307.907,- Sk) a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že si u neho dňa
20.05.2002 žalovaný objednal dopravu piesku, ktorá bola vykonaná a fakturovaná sumou 11.446,- Sk
(379,93€).Ďalejsidňa03.11.2002unehožalovanýobjednalzmluvuodieloč.04/02vhodnote239.866,-

Sk (7.962,09 €), ktorú žalovaný prevzal dňa 27.12.2002. Žalovaný dlžnú sumu 251.312,- Sk neuhradil
ani po viacerých urgenciách, úroky z omeškania vo výške 20 % ročne narástli do 20.02.2004 na sumu
56.595,- Sk, žalovaná suma tak spolu predstavuje 307.907,- Sk. V priebehu konania žalobca spresnil
žalobu tak, že sumy 239.866,- Sk sa voči žalovanému domáha z titulu dodania tvárnic po uzavretí
uvedenej zmluvy o dielo.

Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil.Právna vec žalobcu a žalovaného pôvodne vedená Okresným súdom v Topoľčanoch pod sp. zn. PE-5Cb
21/2004 prešla dňom 01.01.2008 v rámci prechodu výkonu súdnictva v súvislosti so zriadením nových
okresných súdov na tunajší súd.

O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr rozsudkom č.k. PE-5Cb/21/2004-105 zo dňa 22.03.2006, ktorým
žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie žalobcu zo dňa 04.05.2006 (č.l. 108-112
spisu) Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15Cob/169/2006-117 zo dňa 26.10.2006 uvedený rozsudok
zrušil z procesných dôvodov (nedoručenie predvolania na pojednávanie žalobcovi) a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Následne súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/8/2008-347 zo dňa 15.12.2008, ktorým

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 447,95 € (13.495,- Sk), v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie žalobcu zo dňa 22.01.2009 (č.l. 358-365 spisu)
Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16Cob/36/2009-471 zo dňa 28.05.2010 uvedený rozsudok v
napadnutej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s odôvodnením v podstate, že je potrebné skúmať či pórobetónové

tvárnice žalobca skutočne dodal žalovanému, keď vysloveným právnym názorom bol tunajší súd v
ďalšom konaní viazaný (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“).

Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5Cb/8/2008-347 zo dňa 15.12.2008 v časti výroku, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 447,95 € (13.495,- Sk) z titulu prepravného
za dodanie piesku s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2009, pretože proti tomuto

výroku odvolanie podané nebolo; predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 294.412,- Sk z
titulu dodaných tvárnic s príslušenstvom. Po 01.01.2009 prepočítal súd predmet konania stanoveným
konverzným kurzom 1,- € = 30,1260 Sk na sumu 9.772,69 € (294.412,- Sk), ktorá sa stala bez potreby
osobitného procesného rozhodnutia predmetom konania.

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie (vo vzťahu k uplatnenému nároku na odplatu za tvrdené dodanie

stavebného materiálu - tvárnic, ktorý zostal predmetom konania):

Z výpovede žalobcu ako účastníka konania (č.l. 35 spisu, č.l. 126 spisu a č.l. 204-205 spisu, č.l. 530-532
spisu) súd zistil, že zaplatenia žalovanej sumy sa domáha z titulu dodania tvárnic porobetónu Porfix
žalovanému. Pokiaľ v žalobe uvádzal, že sa uvedených nárokov domáha na základe zmluvy o dielo č.
4/02 zo dňa 03.11.2002. Tvárnice boli žalovanému dodané medzi 15. a 19. decembrom 2002, dôležité

je, že tvárnice boli žalovanému dodané pred podpisom zmluvy o dielo zo dňa 03.11.2002, ktorú žalovaný
podpísal až dňa 23.12.2002. Predmetom konania je dodanie tvárnic spolu s prípravnými stavebnými
prácami podľa uvedenej zmluvy o dielo. Musel fakturovať uvedené tvárnice, pretože mu to vyplývalo zo
zákona o DPH do dvoch týždňov po dodaní tovaru podľa ústnych dojednaní a projektovej dokumentácie
na základe stavebného povolenia č. ŽP-XXXX/XXX/NTG na akcii Sklad ovocia a zeleniny. Očakával, že

práce budú prebiehať ďalej. V priebehu roka 2003 však došlo k zmene projektovej dokumentácie, bolo
zmenené opláštenie stavby, na ktorú sa už tvárnice nepoužili. Po zmene projektovej dokumentácie bola
uzavretá nová zmluva o dielo so žalovaným, ktorá normálne prebehla, bolo podľa nej dielo realizované
a odovzdané. Táto nová zmluva nie je predmetom konania. Nová zmluva nemala žiadny súvis so starou
zmluvou o dielo č. 04/02 zo dňa 03.11.2002. Dodané tvárnice žalovaný na dielo podľa novej zmluvy

nepoužil, tieto zostali žalovanému, ich cenu však do dnešného dňa neuhradil. Tvárnice bol osobne kúpiť
v Pórobetóne v Zemianskych Kostoľanoch v roku 2002, nakladali sa na autá dopravcu W., ktorý ich vozil
na stavbu, je nepochybné, že tvárnice boli z jeho strany žalovanému dodané, neboli použité na stavbe
podľa novej zmluvy o dielo z r. 2003 a zostali na dvore žalovaného, nemá vedomosť kde sa nachádzajú v
súčasnosti. Zmluva o dielo č. 04/02 zo dňa 03.11.2002 bola vlastne písomná dohoda na základe ústnych

dojednaní so žalovaným, pointou bolo vlastne dodanie tvárnic pre potreby žalovaného, ktorý bol vtedy
poslancom obecného zastupiteľstva, ako aj pána J.. Dohoda bola taká, že tvárnice kúpim on, konkrétne
žalovaný uviedol, že ich zaplatí po zbere jabĺk. Pri jednaniach o tvárniciach bol prítomný Ing. S. J. a D.
J., riešilo sa to vlastne po zasadnutiach obecného zastupiteľstva a hlavne u starostu Čerenian D. E., u
neho doma, pretože tento to v Kostoľanoch aj vybavoval. Jednania boli asi v prvej polovici decembra

2002 a vlastne v druhej polovici sa už vozili tvárnice. Zmluvu o dielo pripravil a podpísal 03.11.2002,dal ju k dispozícii žalovanému, nevie, kedy ju podpísal on, ale jeho podpis bol overený dňa 23.12.2002,
kedy teda zmluva podľa neho nadobudla účinnosť. Toto sa udialo až po dodaní predmetných tvárnic. V
tom čase mali so žalovaným dobré vzťahy, preto písomné uzavretie zmluvy bral len ako formalitu najmä

pre potreby daňového úradu.

Z výpovede žalovaného ako účastníka konania (č.l. 205-206 spisu, č.l. 530-532 spisu) súd zistil, že je
pravda, že so žalobcom uzavrel zmluvu o dielo č. 04/02 zo dňa 03.11.2002. V žiadnom prípade však
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, pretože tento v r. 2002 ani začiatkom r. 2003 nevykonal žiadne stavebné
práce na akcii Sklady ovocia a zeleniny ako tvrdí vo faktúre č. 045/02. Stavba sa začala realizovať v

termíne 16.06.2003 podľa zmluvy č. 0616/2003 a bola v celej sume 3.963.618,- Sk vyplatená bankovým
prevodom. Na základe zmluvy o dielo č. 04/02 sa nikdy nezačalo pracovať, neboli vykonané podľa
nej žiadne stavebné práce. Tvrdenia žalobcu o rokovaniach ohľadne dodania tvárnic sú výmysly. Keby
tvárnice potreboval, mohol si to dohodnúť priamo s pánomXXXX Je pravda, že koncom roka 2002 u
neho bol, ale riešili sa celkom iné veci ohľadne volieb. Ústne dojednania, na ktoré sa odvoláva zmluva
o dielo zo dňa 03.11.2002 sa týkali o vykonania nejakých prípravných prác na stavbe, možno nejaké

základy, presne si to nepamätá, čiže v žiadnom prípade nešlo o nejakú dohodu o dodaní nejakého
konkrétneho stavebného materiálu. Vtedy len uvažovali z čoho stavbu spraviť. Vtedy ešte neuvažoval
konkrétne kde a od koho nakúpi stavebný materiál, boli dohodnuté nejaké panely. Nevedel, že žalobca
kupuje nejaký stavebný materiál, pre neho to nebolo. Dohoda medzi ním a žalobcom o zabezpečení
stavebného materiálu nebola. V čase uzavretia zmluvy o dielo zo dňa 03.11.2002 už bola vyhotovená

projektová dokumentácia, ktorá rátala so systémom YPOR, až následne projektant vyčíslil náklady diela,
ktoré boli veľmi vysoké. Preto vlastne došlo k zmene projektovej dokumentácie v marci 2003 ako aj
k zmene použitého materiálu, pretože pôvodne projektovaný materiál bol veľmi ťažký, boli to nejaké
mostové panely, s ktorými by bola náročná manipulácia. Následne po zmene projektovej dokumentácie
bola uzavretá druhá zmluva o dielo zo dňa 16.06.2003, táto bola aj zrealizovaná. Na základe tej prvej

zmluvy sa napriek obsahu ústnej dohody so žalobcom ani nezačalo robiť, teda na základe nej žiadne
stavebné práce od žalobcu neprevzal. Pri jeho sklade sú tvárnice aj v súčasnosti, stále tam nejaké boli,
sú to však najmä tvárnice jeho syna J. P. ml., o ktorých vypovedal ako svedok. Pokiaľ tvrdí žalobca,
že z výpovedí svedkov W. staršieho a W. mladšieho vyplýva, že si mal tvárnice skladať sám na svoj
pozemok, to sa mohlo stať v roku 2000. Je pravda, že mu D. E., starosta M., sprostredkoval kúpu tvárnic

v Zemianskych Kostoľanoch, doviezol mu ich W. starší, jeho syn nie. Tieto si skladal na pozemok sám,
s týmto však žalobca nemá nič spoločné. Je pravda, že na jeho pozemku sú tvárnice, ale určite to nie sú
tvárnice od žalobcu, pretože tento mu žiadne nedodal. Tie tvárnice z roku 2000 ešte doteraz nepoužil,
pretože nemali vyhovujúci rozmer, aký potreboval, teda presnejšie použil len časť z nich. Faktúru č.
045/02 zo dňa 27.12.2002 od žalobcu prevzal, nakoľko však žalobca žiadne práce podľa nej nevykonal,

tak ju ignoroval ani sa o tom bližšie so žalobcom nerozprával.

Z výpovede svedka S. P. (č.l. 35-36 spisu) súd zistil, že je synom žalovaného, žiadne práce podľa zmluvy
o dielo č. 04/02 zo dňa 03.11.2002 sa nevykonali a ani nezačali, v súčasnosti existuje len jedna stavba
a to klimatizovaný sklad ovocia a zeleniny, ktorý bol postavený na základe zmluvy o dielo č. 0616/2003,
stavba sa realizovala od júla 2003 do septembra 2003.

ZvýpovedesvedkaE.W.(č.l.285spisu,č.l.594-595spisu)súdzistil,žepreddecembrom2002napokyn
žalobcu vozil materiál na stavbu skladu ovocia a zeleniny, čo sa týka druhu materiálu išlo o tvárnice, iný
materiál nebol, vozil ich z Kostolian, aj peniaze mu dával žalobca, boli zabalené v modrej fólii. Tovar len
doviezol, vykladal si ho v Krásne vždy priamo žalovaný vysokozdvižným vozíkom. Dovezený materiál
bol zložený vedľa stavby, konkrétne vedľa futbalového ihriska pri tribúne. Tvárnice žalovanému na pokyn

žalobcu vozil len raz i keď to trvalo viac dní, inak na základe dohody so žalovaným mu priviezol aj iné
tvárnice z Nemšovej, vtedy to však bolo bez účasti žalobcu.

Žalovaný na výpoveď svedka v rámci konfrontácie uviedol, že tvárnice mu svedok priviezol len raz v
roku 2000.

Z výpovede svedka O.. R. H. (č.l. 285-286 spisu, č.l. 339 spisu) súd zistil na stavbe vystupoval ako

projektant. V rámci prípravy projektu v prvej fáze malo ísť o sklad jabĺk, ktorý podľa projektu malbyť zhotovený zo železobetónového skeletu oplášteného pórobetónovými tvárnicami, v tomto zmysle
vypracoval aj úvodnú projektovú štúdiu, v ktorej však došlo na žiadosť investora, ktorým bol žalovaný,
k zmene zrejme z cenových dôvodov a výsledný projekt, ktorý vypracoval, rátal so skladom v podobe

oceľovej konštrukcie obloženej zateplovacími panelmi. Takýto projekt nakoniec aj vypracoval. Druhý
projekt bol aj predložený za účelom vydania stavebného povolenia. Tento bol aj realizovaný.

Z výpovede svedka I. G. (č.l. 286-287 spisu, č.l. 339-340 spisu) súd zistil, že na predmetnom sklade
vykonával stavebné práce, konkrétne murárske práce ako brigádnik. Oslovil ho žalobca. Na stavbu začal
chodiť niekedy okolo júna, rok si už presne nepamätá, možno 2002, 2003 alebo 2004, vtedy bol už na

dôchodku. Na stavbe sa zúčastňoval až do konca prác. Na stavenisku si všimol zložené pórobetónové
tvárnice v modrých obaloch, keď prišiel na stavbu tento materiál tam už bol. Kto ho doviezol nevie. Na
stavbe sa nepoužíval.

Z výpovede svedka O.. H. E. (č.l. 315-316 spisu) súd zistil, že bol oslovený žalobcom, či by nevykonal
stavebný dozor na diele. Išlo o sklad ovocia a zeleniny v obci Krásno. Vie, že projektovú dokumentáciu
vykonával pán Ing. H.. Pamätá si, že bola nejaká zmena projektu, keď pôvodne mal byť sklad z

tvárnic a neskôr sa to zmenilo na sendvičové ľahké obvodové opláštenie z panelov. Na stavbu chodil
nepravidelne, podľa potreby, keď bolo treba niečo odsúhlasiť, napr. aj tú zmenu projektu, ktorú uviedol.
To bola asi najväčšia zmena, ktorú riešili. Stavba bola riadne dokončená. Čo sa týka tvárnic, pamätá
si, že na stavbe už boli, keď tam prišiel. Fyzicky sa nachádzali na stavenisku, boli zložené v blízkosti
ihriska, boli zabalené vo fólii.

Z výpovede svedka J. Q. (č.l. 317 spisu) súd zistil, že na stavbe sa zúčastňoval od začiatku, vykonával
pomocné stavebné práce ako brigádnik. Vybetónovaním základov sa jeho činnosť na stavbe skončila.
Do okolia stavby chodil však stále, nakoľko sa ešte oberali stromčeky, teda chodil tam až do konca
stavebných prác, dokedy bol sklad postavený. Už keď betónovali základy, na stavenisku sa nachádzali
tvárnice Porfix Zemianske Kostoľany na paletách, ktoré boli zakryté modrou fóliou. Tieto však neboli

použité na stavbe.

Z výpovede svedka D. J. (č.l. 340-341 spisu) súd zistil, že v roku 2002 chceli spolu so žalovaným
kúpiť kvádre, preto chodili a hľadali nejakú výhodnú ponuku. Boli aj za žalobcom, kde prediskutovali
možnosti. Bolo dohodnuté, že sa kúpia tvárnice Porfix pre neho aj žalovaného takým spôsobom, že ich
kúpu zafinancuje žalobca a potom po ich dodaní sa vyrovnajú. Tvárnice mu boli riadne dovezené, vždy

podpísal dodací list a potom ich aj zaplatil. Tvárnice boli dovezené aj žalovanému, prepravu robil jeden
prepravca,ajosobnevidel,žetvárnicebolizloženévKrásnenapozemkužalovaného.Donákuputvárnic
bol zapojený aj starosta Obce Čereňany pán E., ktorý im dal kontakt na predajcu, pričom samotný nákup
zrealizoval žalobca. Pamätá si, že medzi sviatkami po dodací tvárnic sa stretol so žalovaným, presne
pred firmou žalobcu v Partizánskom a vtedy mu žalovaný povedal, že on už je čo sa týka zaplatenia

tvárnic vyrovnaný, že to už vybavil.

Žalovaný na výpoveď svedka uviedol, že tieto mu priviezol pán E. W., vybavovali sa cez starostu
Čerenian pána E., cez ktorého sa tvárnice zaplatili priamo v Zemianskych Kostoľanoch. Boli tam spolu,
tento bol prítomný, keď tvárnice v Kostoľanoch platil.

Z výpovede svedka Bc. J. P. (č.l. 341-342 spisu) súd zistil, že je synom žalovaného. Žalovaný realizoval

v obci Krásno stavbu skladu ovocia a zeleniny, ktorú postavil žalobca, stavba sa začala aj dokončila v
r. 2003. Pred začatím realizácie stavby, presný čas si nepamätá, sa realizovalo oplotenie areálu stavby.
Čo sa týka stavebného materiálu, pamätá si, že na pozemku žalovaného mal v tom čase zložené kvádre,
konkrétne tvárnice zn. Porfix, tieto mal zložené na pozemku žalovaného, pretože v tom čase s priateľkou
plánovali postavenie rodinného domu. Niečo z tých tvárnic je na pozemku zložené aj v súčasnosti.

Tvárnice kúpil od stavebnej firmy Hegedüš z Nových Zámkov, platil ich osobne priamo v sídle firmy v
Nových Zámkoch v hotovosti. Dopravu si zabezpečoval prostredníctvom špeditérskej firmy, už si presne
nepamätá, ktorému dopravcovi bol dovoz zverený.Dodanie a zaplatenie tvárnic svedok preukazoval listinnými dôkazmi - dodacím listom zo dňa 1.11.2002
(č.l. 335 spisu) a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 1.11.2002 (č.l. 336 spisu), z ktorých súd
zistil, že dňa 1.11.2002 svedok zaplatil za tvárnice sumu 162.765,- Sk.

Z výpovede svedka D. E. (č.l. 651-652 spisu) súd zistil, že bežne zvykol sprostredkovať nákup
stavebného materiálu pre veľa ľudí, bol 16 rokov starostom obce Čereňany. Vybavoval to cez známych
v Zemianskych Kostoľanoch, pamätá si, že s takouto žiadosťou ho oslovil aj žalobca a žalovaný a on
im nákup aj sprostredkoval, na presný čas si už nepamätá, pravdepodobne to bolo v zime alebo na
jar, kedy sa dali vybaviť zľavy lebo sa vyrábalo na sklad. Nevie sa vyjadriť koľkokrát sprostredkoval

nákup stavebného materiálu pre žalobcu a žalovaného, ale myslí si, že len raz, zdá sa mu, že tam bol
aj niekto tretí, pre koho sa bral stavebný materiál, ale bližšie sa vyjadriť nevie. Finančné toky si vždy
vybavil konkrétny záujemca, on dohodol len zľavu. Na podrobnosti ako sa nákup stavebného materiálu
realizoval, kto platil a kto bol prítomný pri preberaní stavebného materiálu sa už vzhľadom na odstup
času nepamätá.

Na ohliadke na mieste samom dňa 21.01.2011 (č.l. 593-599 spisu, č.l. 612-614 spisu) súd zistil, že

sporné tvárnice sa na pozemku žalovaného ani v sklade ovocia a zeleniny nenachádzajú, bola vykonaná
aj konfrontácia svedkaXX.XX.XXXXW. a žalovaného, pričom obidvaja zotrvali na svojich stanoviskách.

Zo zmluvy o dielo č. XX/XX zo dňa 03.11.2002 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ na
jednej strane a žalovaný ako objednávateľ na strane druhej uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal zhotoviť dielo - stavebné práce podľa ústnych dojednaní a projektovej dokumentácie

upravenejprojektovouorganizáciouaprojektantom,nazákladestavebnéhopovoleniač.ŽP-XXXX/XXX/
MTG na akcii Sklad ovocia a zeleniny (čl. II zmluvy). Lehota na vykonanie diela bola dohodnutá od
03.11.2002 do 31.12.2002 (čl. III zmluvy). Cena za vykonanie diela bola dojednaná dohodou podľa
skutočne vykonaných prác (čl. IV zmluvy). Podpis žalovaného na zmluve bol osvedčený Obcou Krásno
dňa 23.12.2002.

Z faktúry č. 045/02 zo dňa 27.12.2002 splatnej dňa 06.01.2003 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že ňou žalobca
vyúčtoval žalovanému „stavebné práce na sklade ovocia a zeleniny podľa zmluvy o dielo č. 04/02“ spolu
v sume 239.866,- Sk. Prevzatie faktúry dňa 27.12.2002 potvrdil žalovaný svojím podpisom.

Z rozhodnutia o umiestnení stavby bývalého Okresného úradu Partizánske, odbor životného prostredia,
č. ŽP - XXXX/XXX/MTG zo dňa 25.06.2002 (č.l. 326 spisu) a zo stavebného povolenia bývalého

Okresného úradu Partizánske, odbor životného prostredia, č. ŽP - XXXX/XXX/MTG zo dňa 27.06.2002
(č.l. 325 spisu) súd zistil, že na základe žiadosti žalovaného ako stavebníka príslušný stavebný úrad
rozhodol o umiestnení stavby „sklad ovocia a zeleniny“ podľa zadania stavby spracovaného Ing. R. H.,
autorizovaným stavebným inžinierom, tiež na uskutočnenie stavby na pozemkoch parc. č. Z.v k.ú. P.
vydal stavebné povolenie a stanovil podmienky na jej realizáciu.

Z rozhodnutia Obce Krásno č. XX/XXXX zo dňa 18.03.2003 (č.l. 48 spisu) súd zistil, že na základe
žiadosti žalovaného ako stavebníka o povolenie zmeny pred dokončením stavby povolil zmenu stavby
„sklad ovocia a zeleniny“ v časti kapacity stavby, zastavanej plochy a lehoty na dokončenie stavby.

Zo zmluvy o dielo č. 0616/2003 zo dňa 16.06.2003 (č.l. 330-332 spisu) v znení dodatku zo dňa
25.08.2003 (č.l. 334 spisu) súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ na jednej strane a žalovaný ako

objednávateľ na strane druhej uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť
dielo - a) realizácia stavebnej časti stavby „klimatizovaný sklad ovocia a zeleniny“ v súlade s projektovou
dokumentáciou vypracovanou Ing. R. H. pod č. 3-03 zo dňa 02/2003, právoplatným stavebným
povolením Okresného úradu v Partizánskom č. ŽP - XXXX/XXX/MTG zo dňa 28.6.2002 a Obce
Krásno č. 33/2003 zo dňa 18.03.2003 a statickým posudkom O.. H. I. zo dňa 03/2003, b) vytýčenie

stavby autorizovaným geodetom, c) geodetické zameranie zrealizovanej stavby autorizovaným
geodetom, d) vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie, e) vykonanuie všetkých funkčnýchskúšok potrebných k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, f) vypracovanie dokumentácie skutočného
vyhotovenia stavby, g) likvidácia zariadenia stavby, h) naloženie odpadu a zabezpečenie jeho likvidácie
(čl. II zmluvy); žalovaný sa zaviazal za dielo zaplatiť cenu v sume 3.963.618,- Sk (čl. III zmluvy); lehota na

vykonanie diela bola dohodnutá od 16.06.2003 do 16.09.2003 (čl. V zmluvy). Podľa stavebného denníka
(č.l. 173-185 spisu) sa stavebné práce na diele začali dňa 16.06.2003 a ukončené boli dňa 27.08.2003.

Z faktúry č. 048/03 zo dňa 16.09.2003 (č.l. 246 spisu) súd zistil, že ňou žalobca vyúčtoval žalovanému
cenu diela v sume 3.963.617,- Sk.

Z dodacích listov a účteniek (č.l. 214-226 spisu) súd zistil, že žalobca v období od 07.12.2002 do
19.12.2002 kúpil od spoločnosti Porfix - pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany, tvárnice v hodnote spolu

608.464,- Sk.

Zo správy Stavebnej firmy HEGEDUS zo dňa 20.11.2010 (č.l. 505-506 spisu) súd zistil, že dňa
01.11.2002 predali J. P., P. č. XXX, presné tvárnice PORFIX 375 x 250 x 500 za kúpnu cenu 162.765,-
Sk; ich prepravu kupujúcemu nezabezpečovali.

Zo správy obchodnej spoločnosti PORFIX - pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany, zo dňa 16.12.2010

(č.l. 544-545 spisu) v spojení s dodacími listami a dokladmi o zaplatení (č.l. 546-572 spisu) súd zistil, že
žalobca bol v roku 2002 vedený ako odberateľ stavebného materiálu, konkrétne odobral tvárnice NSM8/
P 500 x 250 x 375 v objeme 273,375 m3 v celkovej hodnote 419.103,90 Sk s DPH, ktoré boli na paletách
zabalené v modrej fólii s nápisom PORFIX, tovar bol riadne zaplatený a hotovosť prijatá cez registračnú
pokladňu, žalobca si zabezpečil vozidlo na prepravu materiálu vo vlastnej réžii, materiál bol priebežne

odvezený vozidlami R.F, ako vodič je uvádzaný p. W.; ďalej žalobca odobral tvárnice NSM5/U 400 x
300 x 250 v objeme 30 m3 v celkovej hodnote 30.523,30 Sk s DPH, ktoré boli bez palety a ochrannej
fólie a boli tiež zaplatené cez registračnú pokladňu a ďalej odobral stropný systém PORFIX zložený zo
stropných nosníkov a stropných vložiek v celkovej hodnote 158.836,80 Sk s DPH, ktorý tiež zaplatil cez
registračnú pokladnicu; tovar bol dodaný v dňoch 09.12.2002 až 19.12.2002; podľa záznamov z roku

2000 nekúpil a ani neodobral žalovaný ani D. E., M., od nich materiál na murovanie.

Z predloženej projektovej dokumentácie (ktorá je súčasťou spisu bývalého Okresného úradu v
Partizánskom sp. zn. XXXX/XXXXX) vyplýva, že projekt O.. R. H. č. 3-052, dátum 05/2002, na
základe ktorého bolo vydané stavebné povolenie, počítal s týmn, že obvodové múry skladu budú z
pórobetónových tvárnic.

Z predloženej dokumentácie žalobcu vyplýva, že žalobca z faktúry č. 045/02 zo dňa 27.12.2002 odviedol
DPH.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa§539ods.1prvávetaObchodnéhozákonníka,veci,ktorémáobjednávateľpodľazmluvyobstarať

na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného
odkladu po uzavretí zmluvy.

Podľa § 539 ods. 3 Obchodného zákonníka, veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých
obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.

Podľa § 541 prvá veta Obchodného zákonníka, ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie

diela, má postavenie predávajúceho, pokiaľ z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo nevyplýva niečo
iné.Podľa § 763a Obchodného zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.2.2004), práva
zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.1.2004), ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník
povinnýplatiťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniaurčenévzmluve,inako1%vyššie,nežjeúroková
sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa § 502 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu je vo zvyšnej
časti v prevažnej časti dôvodná. Žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému dva nároky - jednak
odplatu za dodanie stavebného materiálu (tvárnice) v sume 239.866,- Sk s príslušenstvom, ktorá zostala

predmetom konania a súd o tomto nároku rozhodoval týmto rozsudkom a jednak prepravné za prepravu
stavebného materiálu (piesok) v sume 11.446,- Sk s príslušenstvom, pričom v tejto časti bolo konanie
právoplatne skončené dňom 05.02.2009.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o
dielo - zmluvy o dielo č. 04/02 zo dňa 03.11.2002 (súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného, že ide

o absolútne neplatný právny úkon, podľa názoru súdu, i keď zmluva je obsahovo strohá, obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy o dielo - a to dohodu o predmete a cene) a zmluvy o dielo č. 0616/2003 zo
dňa 16.06.2003, pričom podľa vyjadrení účastníkov konania (najmä žalobcu) medzi nimi nebol žiadny
súvis. Súd určitý súvis medzi uvedenými zmluvami o dielo videl (súvis zmlúv konštatoval aj krajský súd
vo svojom rozhodnutí), po porovnaní ich predmetu však dospel k záveru, že tento nie je totožný (najmä

vzhľadom na zmenu stavebného povolenia medzi uzavretím zmluvy o dielo zo dňa 03.11.2002 a zmluvy
o dielo zo dňa 16.06.2003, tiež predmet druhej zmluvy je obsahovo širší, navyše prvá zmluva o dielo zo
dňa 03.11.2002 sa opierala o inú projektovú dokumentáciu, pretože zmluva o dielo zo dňa 16.06.2003
odkazuje na projektovú dokumentáciu z roku 2003, ktorá teda musela byť vyhotovená až po uzavretí
prvej zmluvy zo dňa 03.11.2002), preto ich tiež chápal oddelene.

Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 03.11.2002 dodal žalovanému tvárnice v hodnote
239.866,- Sk, ďalšie práce podľa nej už nevykonal. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmluva
o dielo zo dňa 16.06.2003 bola riadne splnená, dielo bolo žalobcom vykonané a žalovaným zaplatené.
V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetom zmluvy o dielo zo dňa 03.11.2002 (súd sa na základe
dokazovania nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že zmluvu podpísal žalovaný až dňa 23.12.2002, pretože

v tento deň došlo len k overeniu jeho podpisu na zmluve, preto považoval zmluvu za uzavretú dňa
03.11.2002, iný záver z dokazovania nevyplýva) nebolo dodanie tvárnic, ale vykonanie diela. Nakoľko
však sklad ovocia a zeleniny bol postavený podľa zmluvy o dielo zo dňa 16.06.2003, žalobca už nemá
aké práce pre žalovaného vykonať (ako to konštatoval krajský súd vo svojom rozhodnutí, ktorého
právnym názorom je súd viazaný) bez ohľadu na to, že účastníci konania neurobili žiadny formálny úkon

na ukončenie trvania zmluvy.

Vzhľadom na obranu žalovaného bolo preto potrebné skúmať, či žalobca tvrdené tvárnice žalovanému
skutočne dodal. Žalobca počas celého konania tvrdil, že sporné tvárnice žalovanému dodal v decembri
2002 (a to ešte pred uzavretím zmluvy o dielo), žalovaný tvrdil, že žalobca mu žiadne tvárnice nikdy
nedodal. Nakoľko uzavretie žiadnej inej dohody ohľadne dodania tvárnic nemal súd preukázané, bolo

potrebné vychádzať z právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo zo dňa 03.11.2002, pretože
tvárnice boli dodané po jej uzavretí (v tomto smere sa súd nestotožňuje so žalobcom, ktorý okamih
uzavretia zmluvy stotožňuje s okamihom overenia pravosti podpisu žalovaného, čo sú samostatné
právne skutočnosti). Žalobca a žalovaný sa v zmluve o dielo nedohodli, kto obstará veci potrebné na
vykonanie diela, preto túto povinnosť mal žalobca ako zhotoviteľ (§ 539 ods. 3 Obchodného zákonníka),pričom ohľadne týchto vecí má postavenie predávajúceho (§ 541 prvá veta Obchodného zákonníka).
Osobitná dohoda (okrem zmluvy o dielo) na dodanie stavebného nebola preto potrebná. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca v období od 09.12.2002 do 19.12.2002 odobral od spoločnosti PORFIX

- pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany, tvárnice NSM8/P 500 x 250 x 375 v objeme 273,375 m3 v
celkovej hodnote 419.103,90 Sk s DPH, tvárnice NSM5/U 400 x 300 x 250 v objeme 30 m3 v celkovej
hodnote 30.523,30 Sk s DPH a stropný systém PORFIX zložený zo stropných nosníkov a stropných
vložiek v celkovej hodnote 158.836,80 Sk s DPH, kúpnu cenu zaplatil žalobca v hotovosti do pokladne
predávajúceho. Z výpovede svedka Milana W. vyplýva, že v uvedenom období zabezpečoval prepravu

častitohtostavebnéhomateriálužalovanému,ktorýsihopodľatvrdeniasvedkasámzložilnastavenisku,
žiadnu inú prepravu materiálu na pokyn žalobcu pre žalovaného nevykonával. Svedok D. E. potvrdil, že
nákup stavebného materiálu pre žalobcu a žalovaného u predajcu PORFIX - pórobetón, a.s., dohodol,
bolo to len jedenkrát, na konkrétne podrobnosti si nepamätal. Dodanie tvárnic bolo podľa názoru súdu
aj v súlade so zmluvou o dielo zo dňa 03.11.2002, pretože projekt k nej v tom čase počítal s použitím
tohto stavebného materiálu, čo vyplýva z výpovede O.. R. H. ako projektanta diela ako aj z projektovej

dokumentácie 3-02, 05/2002. Ohliadkou miesta samého súd zistil, že uvedený stavebný materiál sa už
u žalovaného ku dňu ohliadky dňa 21.01.2011 nenachádza. Bolo aj potvrdené, že žalobca v roku 2002
odviedol aj DPH z ceny tvárnic, ktoré fakturoval žalovanému. Preto mal súd za preukázané, že žalobca
žalovanému sporné tvárnice v decembri 2002 skutočne dodal. Obrana žalovaného podľa názoru súdu
nie je spôsobilá vyvrátiť toto skutkové zistenie. Žalovanému sa nepodarilo preukázať tvrdenie, že v roku

2000 mal kúpiť od predajcu PORFIX - pórobetón, a.s., tvárnice, predajca toto jeho tvrdenie nepotvrdil,
žiadny iný dôkaz o tomto svojom tvrdení žalovaný nepredložil. I keď mal súd preukázané, že v novembri
2002 si syn žalobcu Bc. J. P. tiež kúpil tvárnice u iného predajcu, táto skutočnosť sama osebe nevyvracia
záver vyplývajúci z dokazovania, že žalobca žalovanému tvárnice tiež dodal. Nebol potrebný podpis
žalovaného na dodacích listoch od predajcu PORFIX - pórobetón, a.s., (ako ďalší bod jeho obrany)

pretože kupujúcim tvárnic bol žalobca, ktorý ich až následne dodal žalovanému v zmysle zmluvy o dielo.
Bolo tiež preukázané, že k zmene projektu došlo na žiadosť žalovaného, pričom pôvodný projekt počítal
s použitím tvárnic. Je potrebné tiež poukázať na istú nekonzistenciu obrany žalovaného, ktorý najskôr
tvrdil, že tvárnice, ktoré sa počas stavby nachádzali na stavenisku a o ktorých vypovedali svedkovia I.
G. a J. Q. si kúpil jeho syn J. P. v roku 2002 a neskôr tvrdil, že tvárnice si kúpil sám v roku 2000. Odplatu

za dodanie tvárnic vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 045/02 zo dňa 27.12.2002 splatnou dňa
06.01.2003 na sumu 239.866,- Sk (7.962,09 €), prevzatie faktúry dňa 27.12.2002 potvrdil žalovaný
svojím podpisom, faktúru žalobcovi ako nedôvodnú nevrátil. S jej zaplatením sa tak žalovaný dostal do
omeškania dňa 07.01.2003 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) teda pred 01.02.2004, na dôsledky
omeškania žalovaného je potrebné aplikovať Obchodný zákonník v znení účinnom do 31.01.2004.

Žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 20 % ročne z dôvodu, že na predmetnej faktúre bolo
uvedené, že „penále“ predstavujú 0,09 % za každý deň omeškania, táto skutočnosť však nepreukazuje
dohodu účastníkov konania o výške úrokov z omeškania, ide len o jednostranné vyhlásenie žalobcu
(na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný uvedenú faktúru podpísal, pretože z toho bez ďalšieho
nevyplýva prejav vôle na uzavretie dohody o výške úrokov z omeškania). Preto žalovanému omeškaním

vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola
teda medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá, pri výške úrokov z omeškania prihliadal súd na obvyklé
úroky požadované z úverov obchodných bánk v mesiaci január 2003 (č.l. 632 spisu) zvýšené o 1 %
podľa § 502 Obchodného zákonníka, t.j. 8,29 % ročne. Žalobca uplatnil úroky z omeškania za obdobie
od 07.01.2003 do 20.02.2004, v tejto časti bol súd jeho žalobou viazaný (§ 153 ods. 2 O.s.p.) čo

predstavuje sumu 22.336,45 Sk (ako úroky z omeškania vo výške 8,29 % ročne zo sumy 239.866,- Sk
od 07.01.2003 do 20.02.2004). Žaloba bola preto dôvodná čo do istiny v sume 239.866,- Sk a úrokov
z omeškania v sume 22.336,45 Sk, spolu v sume 262.202,45 Sk). Na základe uvedeného uložil súd
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.703,53 € (262.202,45 Sk) a v prevyšujúcej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo voči žalovanému
právo na náhradu pomernej časti trov konania. Z hľadiska náhrady trov konania bol žalobca úspešný v
časti o zaplatenie sumy 9.151,48 €, t.j. 89,54 %, v časti o zaplatenie sumy 1.069,16 € bol tak úspešný

žalovaný, t.j. 10,46 %, žalobcovi vzniklo právo na náhradu 79,08 % (89,54 % - 10,46 %) jeho účelne
vynaložených trov. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z celej pôvodne žalovanej sumy10.220,64 € (307.907,- Sk). Účelne vynaložené trovy konania žalobcu tak pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za podanie žaloby na súd v sume 511,02 € (15.395,- Sk - č.l. 17 spisu) a z trov
právneho zastúpenia za úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 270,54

€ spolu s režijným paušálom v sume 7,21 €, 2. účasť na pojednávaní dňa 28.05.2010 v sume 270,54
€ spolu s režijným paušálom v sume 7,21 €, 3. účasť na pojednávaní dňa 03.12.2010 v sume 270,54
€ spolu s režijným paušálom v sume 7,21 €, 4. účasť na ohliadke dňa 21.01.2011 v sume 270,54 €
spolu s režijným paušálom v sume 7,41 €, 5. účasť na pojednávaní dňa 16.02.2011 v sume 270,54 €
spolu s režijným paušálom v sume 7,41 € a 6. účasť na pojednávaní dňa 14.03.2011 v sume 270,54 €

spolu s režijným paušálom v sume 7,41 €, spolu trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb
s režijnými paušálmi v sume 1.667,10 €, k tomu náhrada cestovných výdavkov za použite osobného
motorového vozidla zn. Dodge Caliber (č.l. 649-650 spisu) cestou na pojednávania a ohliadku dňa
03.12.2010, dňa 21.01.2011, dňa 16.02.2011 a dňa 14.03.2011 z Trenčína do Partizánskeho, resp.
Krásna a späť spolu v sume 43,54 € (pri vzdialenosti 6 x 50 km + 2 x 54 km, t.j. 408 km, priemernej
spotrebe 7,63 litrov na 100 km, paušálnej náhrade 0,183 €/km, cene pohonných hmôt 1,399 € za liter), k

tomu uplatnená náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávanie dňa 03.12.2010 z Trenčína
do Partizánskeho a späť za 3 polhodiny po 12,02 € v sume 36,06 €, dňa 21.01.2011 z Trenčína do
Krásna a späť za 3 polhodiny po 12,35 € v sume 37,05 €, dňa 16.02.2011 z Trenčína do Partizánskeho
a späť za 3 polhodiny po 12,35 € v sume 37,05 € a dňa 14.03.2011 z Trenčína do Partizánskeho a späť
za 3 polhodiny po 12,35 € v sume 37,05 €, všetko spolu v sume 147,21 €, k tomu odmena a hotové

výdavky v sume 1.857,85 € zvýšené o daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % za úkony právnych služieb
vynaloženédo31.12.2010avovýške20%zaúkonyprávnychslužiebvynaloženéod01.01.2011vsume
309,99 €, pretože právny zástupca žalobcu je jej platiteľom (č.l. 648 spisu), spolu trovy konania žalobcu
predstavujú sumu 2.678,86 €, ktoré je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu. I keď súdny poplatok za podanie žaloby na súd nebol uvedený vo vyčíslení trov

konania zo dňa 14.03.2011 (č.l. 645-647 spisu), tieto trovy konania žalobcu vyplývajú zo spisu, preto ich
bolo potrebné zahrnúť do trov konania (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 11 ods. 1 prvá a posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa
vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia

súdu. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Podľa prvej vety spoločných poznámok k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak bol rozsudok zrušený v
dôsledku odvolania, obnovy konania alebo dovolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu

súdu prvého stupňa, dovolania alebo za obnovu konania neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil.

Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,63 €.

V prejednávanej veci podal žalobca opätovne odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu č.k.

5Cb/8/2008-347 zo dňa 15.12.2008, ktorým súd rozhodol po tom, ako skorší rozsudok č.k.
PE-5Cb/21/2004-105 zo dňa 22.03.2006 bol na odvolanie žalobcu zrušený odvolacím súdom. Za
podanie prvého odvolania žalobca už zaplatil súdny poplatok v sume 18.474,- Sk (č.l. 116 spisu). Za
podanienovéhoodvolaniaprotirozsudkupoplatníkom,ktorýužrazsúdnypoplatokzapodanieodvolania
zaplatil, nevzniká poplatková povinnosť. Napriek tomu žalobca opätovne zaplatil súdny poplatok v sume

613,- € (č.l. 473 spisu) aj za podanie odvolania proti druhému rozsudku. Žalobca nebol povinný tento
súdny poplatok platiť, preto mu ho súd nekrátený vrátil, pričom realizáciu jeho vrátenia vykoná po
právoplatnosti tohto uznesenia Daňový úrad Partizánske (§ 11 ods. 6 veta pred bodkočiarkou zákona
o súdnych poplatkoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).