Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Cpr/20/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899745
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1203899745.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci

navrhovateľa: T. F., Q. XX, Q., zast. JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, P.
O. Box 79, Bratislava, proti odporcovi: AUTOPOLIS, s.r.o., IČO: 35728311, Železničná 33, Bratislava,
zast. Mgr. Andrejom Šoltýsom, advokátom, Prievozská 4/A, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.12.2003 domáhal, aby súd rozhodol o tom, že okamžité skončenie
jeho pracovného pomeru odporcom zo dňa 11.11.2003 je neplatné, a že pracovný pomer navrhovateľa

u odporcu trvá, a zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Súd dňa 07.04.2005 pripustil uznesením,
vyhláseným do zápisnice na pojednávaní, rozšírenie návrhu o náhradu mzdy.

Navrhovateľ poukázal na to, že odporca ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol
porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré malo podľa neho spočívať v tom, že
navrhovateľ pred odovzdaním vozidla zákazníkovi nedotiahol (nechal uvoľnené) ľavé predné koleso
tohto vozidla, pričom predmetné vozidlo v stave ohrozujúcom bezpečnosť cestnej premávky a jej
účastníkov odovzdal zákazníkovi ako vozidlo spôsobilé na jazdu.

Navrhovateľ namietal závadu v doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru, i dôvod
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,nakoľkotentoniejepravdivýanavrhovateľsijeplnevedomý

svojho svedomitého a poctivého plnenia pracovných povinností a riadneho dotiahnutia predného ľavého
kolesa na predmetnom vozidle.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 13Cpr/20/2003 zo dňa 06.12.2005 určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru navrhovateľa odporcom zo dňa 11.11.2003 je neplatné, a pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá. Zaviazal tiež odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy, špecifikovanú v rozsudku, spolu s úrokom z omeškania, a náhradu trov konania 54.909,-
Sk.Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa vyslovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
navrhovateľovi odporcom riadne doručené, nakoľko doručenie fotokópie nespôsobuje jeho neplatnosť.

Rozhodnutie ďalej odôvodnil súd prvého stupňa tým, že nebolo preukázané závažné porušenie

pracovnej disciplíny navrhovateľom tak, ako to vyžaduje Zákonník práce platný v čase ukončenia
pracovného pomeru. Závažné porušenie pracovnej disciplíny spočíva v najvyššom stupni intenzity
porušenia pracovnej disciplíny, súd mal teda za to, že odporca mal v konaní preukázať, že navrhovateľ
svojím konaním chcel porušiť pracovnú disciplínu pri výkone práce.

Odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Co 89/2006-113 zo dňa 07.06.2007 rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania

odporcu vo výške 80.870,80 Sk.

Odvolací súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ pri vykonávaní opravy
vozidla dňa 10.11.2003 nedotiahol riadne ľavé predné koleso, čo zákazník reklamoval. Tvrdenie
navrhovateľa, že k tomuto skutku nedošlo, bolo vykonanými dôkazmi vyvrátené.

Odvolacísúdzhodnesosúdomprvéhostupňaskonštatoval,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeru

bolo navrhovateľovi riadne doručené, a netrpí žiadnymi formálnymi nedostatkami, ktoré by spôsobovali
jeho neplatnosť.

Rozhodnutie odôvodnil odvolací súd tým, že povinnosťou navrhovateľa ako mechanika bolo vykonávať
prácu s vynaložením odbornej starostlivosti a dodržiavať pracovnú disciplínu (čl. VIII ods. 1 písm. a/, b/
pracovnej zmluvy zo dňa 21.11.2002). Je nepochybné, že navrhovateľ tieto pracovné povinnosti porušil,

pretože nedotiahnutie kolesa znamená zanedbanie odbornej starostlivosti. Pri posudzovaní stupňa
závažnosti tohto porušenia pracovnej disciplíny odvolací súd vzal do úvahy, že riadne dotiahnutie kolesa
motorového vozidla je rutinný jednoduchý úkon, ktorý musí bez problémov zvládnuť každý mechanik. Ak
navrhovateľ ani takýto jednoduchý úkon nezvládol, nie je možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby
navrhovateľa zamestnával do uplynutia výpovednej doby. Nemožno totiž prehliadnuť, že odporca ťažko

môže poveriť navrhovateľa závažnejšími úkonmi pri opravách vozidiel, ak navrhovateľ nie je schopný
ani riadne dotiahnuť koleso motorového vozidla. Z tohto pohľadu ide o závažné porušenie pracovnej
disciplíny, a odporca preto oprávnene okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom v zmysle §
68 ods. 1 písm. b) ZP.

Dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Cdo 209/2007 zo dňa 30.09.2008

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 89/2006 zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s odôvodnením, že záver odvolacieho súdu je predčasný, nakoľko zistený skutkový stav
nedával odvolaciemu súdu dostatočný podklad pre správne posúdenie veci z hľadiska intenzity
porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom. Odvolací súd posudzoval intenzitu porušenia pracovnej
disciplíny navrhovateľa len z hľadiska obtiažnosti konkrétneho pracovného o úkonu (dotiahnutie kolesa

motorového vozidla), pričom sa nezaoberal kritériami uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 63/2003.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku vyslovil, že námietku navrhovateľa, týkajúcu
sa riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a preukázania porušenia pracovnej
disciplíny, považuje za nedôvodnú. Závery súdov nižších stupňov o splnení formálnych predpokladov

okamžitého skončenia pracovného pomeru a porušenia pracovných povinností navrhovateľom pri
výkone práce mechanika majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd v Bratislave následne uznesením sp. zn. 6Co 85/2009-136 zo dňa 30.04.2009 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.V uznesení Krajský súd skonštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ
porušil pracovnú disciplínu takým spôsobom, ako je to uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru.

Záver súdu prvého stupňa, že toto porušenie pracovnej disciplíny nie je tak závažné, aby tu bol dôvod
na okamžité skončenie pracovného pomeru, je predčasný a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Súd
prvého stupňa sa nezaoberal kritériami uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
63/2003, a jeho rozhodnutie je z tohto hľadiska nepreskúmateľné.

Krajský súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie o skúmanie intenzity porušenia pracovnej
disciplíny s prihliadnutím na osobu navrhovateľa, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj

pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere
jeho zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a pod. (s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2003).

Krajský súd tiež vyslovil názor, že pri hodnotení závažnosti porušenia pracovnej disciplíny
navrhovateľom treba okrem iného zohľadniť to, že riadne dotiahnutie matíc kolesa je pri oprave vozidla

veľmi dôležitý úkon, pretože ak sa matice riadne nedotiahnu, hrozí uvoľnenie kolesa pri jazde a vznik
dopravnej nehody. Ide pritom o rutinný bezproblémový úkon. Jeho nezvládnutie zo strany navrhovateľa
preto muselo byť podľa názoru odvolacieho súdu dôsledkom jeho hrubej nedbanlivosti pri vykonávaní
predmetnej opravy. Vzhľadom na to treba posúdiť, či možno od odporcu spravodlivo požadovať, aby
toto porušenie pracovnej disciplíny právne postihol výpoveďou, a aby teda navrhovateľa zamestnával

do uplynutia výpovednej doby.

V ďalšom konaní bol súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa
§ 226 O.s.p. viazaný.

S poukazom na rozhodnutia odvolacieho súdu a dovolacieho súdu, a v nich vyslovený, pre súd prvého
stupňa záväzný právny názor, sa súd v ďalšom konaní nezaoberal námietkou navrhovateľa, týkajúcou

sa riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a preukázania porušenia pracovnej
disciplíny. Súd mal za preukázané, právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
odporcu netrpel žiadnymi formálnymi vadami. Vykonaným dokazovaním a s poukazom na rozhodnutia
súdov vyššieho stupňa je tiež nepochybné, že navrhovateľ porušil pri výkone práce mechanika svoje
pracovné povinnosti.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel súd k záveru, že už v predchádzajúcom konaní bol dostatočne
zistený nasledovný skutkový stav:

Dňa 01.07.2001 uzatvoril odporca s navrhovateľom pracovnú zmluvu, ktorá bola nahradená pracovnou
zmluvou zo dňa 21.11.2002. Na základe pracovnej zmluvy vykonával navrhovateľ u odporcu dohodnutý
druh práce - mechanik, opravy súčastí vozidiel, údržba vozidiel.

Dňa 10.11.2003 navrhovateľ v rámci plnenia svojich pracovných povinností vykonával opravu na vozidle,
ktoré patrilo spoločnosti Akzent Media spol. s r.o., Bratislava. Navrhovateľ nedotiahol riadne ľavé
predné koleso, čo zákazník reklamoval. Týmto konaním navrhovateľ porušil svoje pracovné povinnosti
vykonávať prácu riadne, zodpovedne a s vynaložením odbornej starostlivosti.

Dňa 27.11.2003 bol navrhovateľ na pracovisku oboznámený s okamžitým ukončením pracovného

pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 11.11.2003. Po formálnej stránke skončenie
pracovného pomeru netrpí žiadnou vadou.Takto ustálený skutkový stav posúdil súd podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (účinného v čase skončenia pracovného pomeru)
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú

disciplínu.

Podľa § 81 písm. a/ ZP zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny
nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim
z pracovného pomeru (§ 81 Zákonníka práce). Spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca
vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom

nadriadeného vedúceho zamestnanca.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca
zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity.

Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na

funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia
konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a pod.. Tento záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cdo 63/2003.

Súd v ďalšom konaní posudzoval intenzitu porušenia pracovných povinností a pracovnej disciplíny

navrhovateľomzaúčelomustálenia,čitotoporušeniedosiahlointenzituporušeniazávažnýmspôsobom,
či je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, a či možno od odporcu spravodlivo
požadovať, aby toto porušenie pracovnej disciplíny právne postihol výpoveďou, a aby teda navrhovateľa
zamestnával do uplynutia výpovednej doby.

V predmetnej veci súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu, vypočul opätovne

navrhovateľa, ako i konateľa odporcu, vypočul svedkov L. L., U. W. J. I.. Q. Š., založil do spisu
odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX, prehľad zákaziek odporcu, mzdové listy mechanikov, objednávkové
listy zákaziek zo dňa 10.11.2003.

Navrhovateľ zotrval na pojednávaní na podanom návrhu. Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Navrhovateľ uviedol, že pracoval u odporcu asi tri roky, myslí si, že bol dobrý pracovník, nemá vedomosť

o tom, že by bol za prácu napomínaný, písomne určite nie. Jeho nadriadený pán Š. mu len ústne hovoril,
že má pracovať viac, alebo že si má pohnúť, lebo je veľa roboty. Každý polrok dostávali odmeny, a nikdy
mu odmena nebola nevyplatená. S prácou mechanika mal skúsenosti.

S jeho dochádzkou nebol žiadny problém.

Všetci mechanici boli na rovnakej úrovni, nezastával žiadnu funkciu, z ktorej by vyplývali nejaké zvláštne

úlohy alebo zodpovednosť.

K predmetnému nedotiahnutiu matíc došlo v čase, keď bolo veľa práce, a predmetný zákazník mal
naponáhlo a čakal, preto sa aj on ponáhľal. V ten deň prezúval možno aj desať áut. Skutočnosť, že
neboli dotiahnuté tri matice zo štyroch si nevie vysvetliť, ale predpokladá, že v čase, keď ich doťahoval,niekto ho zavolal s niečím pomôcť alebo niečo rýchlo urobiť, a on odbehol. Uviedol, že v tom návale
roboty, aký tam bol, sa to môže stať.

Uviedol tiež, že odovzdal auto prijímaciemu technikovi, a ten by mal pred odovzdávaním vozidla

zákazníkovi skontrolovať, či boli podľa zákazky práce vykonané, presne aké práce boli vykonané, a aký
materiál bol použitý, nakoľko zákazníkovi vystavuje faktúru. Prijímací technik by mal pred odovzdávaním
vozidla podľa jeho názoru vykonať aj skúšobnú jazdu.

Právny zástupca odporcu opätovne poukázal na to, že tri matice zo štyroch na ľavom prednom kolese
neboli dotiahnuté, hoci v tomto období prehadzovania kolies a prezúvania pneumatík, išlo o úkon častý
a pravidelný, takýto rutinný úkon ako prezúvanie pneumatík nie je ani normovaný v príručke noriem

úkonov servisu.

Do spisu doručil prehľad zákaziek za päť dní pred predmetnou udalosťou s uvedením mechanika, ktorý
prácu vykonával a ďalšie listinné dôkazy.

Svedok U. W. uviedol, že bol kolegom navrhovateľa, u odporcu prestal pracovať k 31.10.2003. Podľa
jeho názoru bol navrhovateľ bežný pracovník, zvládal prideľovanú robotu, boli tam aj horší od neho.

On pracoval nejaký čas ako prijímací technik a mechanikov volal občas k tzv. rýchlovkám, pričom on
často volal práve navrhovateľa, lebo bol ochotný a mal najbližšie zdvihák. Ako prijímací technik prevzal
aj odovzdal zákazníkom vozidlo, ale fyzicky vozidlo vždy nekontroloval. Za celú dobu, kedy pracoval
ako prijímací technik, teda dva a pol roka, si pamätá na jednu reklamáciu pri spisovaní ktorej bol. Za
čas, čo pracoval u odporcu, nezažil aby niekto z mechanikov nedotiahol skrutky na kolese pri výmene

pneumatík.

Svedok L. L. uviedol, že bol prijímacím technikom v čase nedotiahnutia skrutiek na kolese
navrhovateľom. Podľa jeho skúseností mali ostatní mechanici na navrhovateľa názor, že sa rád zašije,
podľa jeho názoru si navrhovateľ síce urobil robotu, ale musel ho chodiť kontrolovať a pýtať sa, lebo
sám navrhovateľ neprišiel, že robota je hotová, hoci keď za ním prišiel on, zrazu do 2 minút hotová

bola. Pamätá si, že na navrhovateľa bolo potrebné dohliadať vo zvýšenej miere. O sťažnostiach ani
pochvalách nevie. Reklamáciu spisoval on spôsobom, že otvoril novú zákazku, kam ju spísal. Na
reklamovanom kolese on osobne dotiahol skrutky kľúčom. Ako prijímaciemu technikovi sa mu nikdy
nestalo, že sa niekto zo zákazníkov vrátil s nedotiahnutým kolesom.

Technický riaditeľ spoločnosti odporcu I.. Q. Š. uviedol, že v rozhodnej dobe pracoval v spoločnosti

odporcu ako technický riaditeľ a zároveň je aj spoločník firmy. Vo svojej pozícií ako technický riaditeľ
kontroluje prácu mechanikov len priebežne a námatkovo. Mechanikov kontrolujú prijímací technici, a
on kontroluje ich. Najdôležitejšia je preňho spokojnosť klienta, preto je dôležité, aby prijímací technici
prideľovali objednávky tak, aby bol dostatočný čas na ich vybavenie. O nedotiahnutých skrutkách na
kolesesadozvedelodprijímaciehotechnikaaajodvtedajšiehoriaditeľaspoločnostiAkcentMedia,ktorej

vozidlo patrilo. Celú situáciu si nechal vysvetliť od prijímacieho technika, a následne po prerokovaní s
konateľom firmy dospeli k záveru, že toto pochybenie navrhovateľa je dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru.

K vyplateným odmenám sa vyjadriť nevedel, ale tieto boli zrejme vyplácané na základe hospodárskeho
výsledku firmy a nadčasov. Čo sa týka záznamov a prípadných výtok za pochybenia, skonštatoval, že

boli s konateľom benevolentní a nespisovali ich, avšak od tohto prípadu sa poučili, a prípadné výtky za
pochybenia zamestnancom dávajú písomne.

Hlavným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom bola podľa ich názoru
taká chyba navrhovateľa, ktorá mohla spôsobiť, že sa vodič predmetného vozidla mohol zabiť. Tento
úsudok má z dlhoročnej skúsenosti s motorovými vozidlami ako pretekár aj bežný šofér, s vozidlamidlhodobopracuje,avneposlednomradetútomožnosťnevylučujeanizostranynavrhovateľapredložené
odborné vyjadrenie. Navyše je strojný inžinier z odboru konštrukcia automobilov.

Čo sa týka kontrolovania vykonaných zákaziek prijímacím technikom, uviedol, že tento kontroloval

fyzicky len prípadné závady, ktoré sa mali odstrániť, a predtým sa prejavovali nejakými príznakmi,
ktoré je možné odkontrolovať, že sú opravené, napr. hlukom alebo klepotaním. Prijímací technik
nekontroloval bežné zákazky ako pravidelná prehliadka alebo výmena kolies. Za prácu v takýchto
prípadoch zodpovedal mechanik, lebo je odborne vyučený. Je nemysliteľné, aby prijímací technik
kontroloval každý jeden úkon mechanika.

Za čas jeho pôsobenia v spoločnosti sa s rovnakým pochybením u iného mechanika nestretol.

Súd sa oboznámil s odborným vyjadrením č. XXX/XXXX, vypracovaným spol. Slovdekra, s.r.o. , ktoré
zabezpečil navrhovateľ. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že okrem uvedenia typu vozidla neboli k
dispozícií konkrétne údaje, napr. koľko skrutiek na predmetnom kolese nebolo dostatočne dotiahnutých,
preto je vyjadrenie len vo všeobecnej rovine. Z vyjadrenia vyplýva, že za predpokladu, že na jednom
kolese nie sú dotiahnuté predpísaným uťahovacím momentom všetky skrutky, resp. matice , tieto sa

potom počas jazdy postupne uvoľňujú. Následné zväčšovanie otvorov v disku kolesa je sprevádzané
ťukaním. Ak vodič na tento zvuk nereaguje môže dôjsť k postupnému uvoľneniu všetkých skrutiek resp.
matíc a ich odpadnutiu, a koleso sa uvoľní. Vodič by mal počas jazdy, pokiaľ sa riadne venuje vedeniu
vozidla, nestabilitu vozidla a neštandardný zvuk zaregistrovať.

Vozidlo, ktoré má nedostatočne dotiahnuté skrutky resp. matice niektorého z kolies spôsobom

predpísaným, nie je v zmysle platných predpisov spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách,
nakoľko takéto vozidlo ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky a v prípade okamžitého neriešenia tejto
poruchy môže byť takéto vozidlo príčinou vzniku kolíznej situácie.

Súd sa oboznámil so mzdovými listami navrhovateľa a ostatných mechanikov odporcu, ktorí pôsobili na
obdobnej pozícií. Vyplýva z nich, že všetkým boli plošne vyplácané odmeny, avšak v rozdielnej výške.

Zo zoznamov uskutočnených zákaziek súd zistil, že v období november 2003 sa u odporcu vybavilo za
deň priemerne 10 až 15 zákaziek. Pri priemernom počte mechanikov päť to predstavuje 3 zákazky na
jedného mechanika za deň. Niektoré zákazky sa však týkali len nákupu tovaru, prípadne vyžadovali len
prácu iných odborných pracovníkov napr. klampiarske a lakovacie práce.

V rozhodnom dni 10.11.2003 odporca vybavil celkovo 14 zákaziek, z čoho dve sa týkali iba nákupu

tovaru alebo nákupu tovaru a lakovania. Zvyšných 12 zákaziek predstavovalo práce pre mechanikov. Z
nich vybavil navrhovateľ 3 zákazky (zákazky č. XXXXX, č. XXXXX, spornú zákazku č. XXXXX), pričom
všetky sa týkali výmeny pneumatík.

Z prehľadu zákaziek za päť dní pred rozhodným dňom súd zistil, že odporca prevzal 49 zákaziek,
z ktorých 13 mal vykonať navrhovateľ, a na jednej spolupracoval. Sedem zákaziek, ktoré vykonával

navrhovateľ, bola sezónna výmena kolies, resp. pneumatík.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie v intenciách právneho názoru odvolacieho a dovolacieho súdu, a
v zmysle naznačeného smeru dokazovania, ktorý je pre tunajší súd záväzný, dospel súd k záveru, že
návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak

zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.V danom prípade súd starostlivo vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri
posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom. Súd zastáva názor, že navrhovateľ
z hrubej nedbanlivosti zavinil porušenie svojich pracovných povinností závažným spôsobom.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ bol priemerným zamestnancom, ktorý riadne
vykonával pridelenú prácu, pričom jeho pracovné nasadenie a postoj k plneniu pracovných úloh
boli zamestnávateľom hodnotené skôr negatívne. Navrhovateľovi neboli udelené pochvaly ani výtky
v písomnej forme. S dochádzkou navrhovateľa nebol problém. Navrhovateľ bol u odporcu radovým
mechanikom, z jeho pracovného zaradenia nevyplývali žiadne zvláštne povinnosti alebo zodpovednosť,

okrem povinnosti vykonávať prácu osobne a s vynaložením odbornej starostlivosti, a dodržiavať
pracovnú disciplínu a počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku, čo vyplýva
z pracovnej zmluvy (čl. VIII ods. 1 písm. a) b)). Zo zákonníka práce tiež vyplýva, že zamestnanec má
pracovať zodpovedne a riadne.

Súd prihliadol aj na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, pričom konštatuje, že
tvrdenie navrhovateľa v konaní o návale práce a časovej tiesni, prípadne tvrdenie, že za predmetný deň

prezúval možno aj desať áut neobstojí, nakoľko tieto tvrdenia boli vyvrátené vykonaným dokazovaním.
Pracovný čas navrhovateľa bol 40 hodín týždenne, teda 5 pracovných dní, pričom za päť dní pred
rozhodným dňom, kedy došlo z jeho strany k porušeniu pracovnej disciplíny, mal navrhovateľ vykonať
13 zákaziek, a na jednej spolupracoval. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vybavoval v priemere dva
a pol až tri zákazky za deň, čo skutočne nie je možné považovať za nadpriemernú zaťaženosť, ktorá

by mohla spôsobiť porušenie pracovnej disciplíny z nedbanlivosti v strese alebo časovej tiesni. Sedem
zákaziek, ktoré za tieto dni vykonával navrhovateľ, bola sezónna výmena kolies, resp. pneumatík, čo
je rutinný bežný úkon mechanika. V rozhodný deň vybavil navrhovateľ 3 zákazky, všetky predstavovali
výmenu pneumatík.

Je nepochybné, že navrhovateľ v plnej miere zavinil nedotiahnutie 3 skrutiek zo 4 na ľavom prednom

kolese motorového vozidla, keďže išlo o zákazku, ktorú vybavoval osobne, a bol teda v plnej miere
zodpovedný za jej vykonanie s vynaložením odbornej starostlivosti. V danom prípade súd dospel
k záveru, že intenzitu porušenia pracovnej disciplíny je nutné vyhodnotiť ako vysokú a súd preto
konštatuje, že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu závažne.

K tomuto záveru súd dospel na základe vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím na osobu

zamestnanca, na funkciu ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas
a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca ako i na
spôsob a intenzitu porušenia jeho konkrétnych povinností.

Hlavne intenzitu a spôsob porušenia povinností navrhovateľa súd vyhodnotil ako mimoriadne závažné
pochybenie. Navrhovateľ totiž neodborne a bez náležitej starostlivosti vykonal jednoduchý rutinný úkon,

pričomsvojou hrubounedbanlivosťouspôsobilnedotiahnutie3skrutiekzo4nakolesevozidla, čomohlo
mať podľa názoru súdu fatálne následky. Navrhovateľ pracoval ako mechanik, a bolo jeho základnou
povinnosťou uviesť vozidlo po vykonaní opravy do stavu, aby bolo spôsobilé na jazdu. Odhliadnuc od
skutočnosti, že výmena kolies resp. pneumatík je pre mechanika bežný a nenáročný úkon, ide o úkon
veľmi dôležitý z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, ochrany života a zdravia vodiča a ďalších

účastníkov cestnej premávky ako i z hľadiska predchádzania možným materiálnym škodám.

K tomuto záveru súd dospel na základe výpovedí svedkov, ktorí uviedli, že sa doteraz nestretli s tým,
aby mechanik nedotiahol skrutky na kolese, z čoho je zrejmé, že k tomu mohlo dôjsť jedine hrubou
nedbanlivosťou navrhovateľa. Nedotiahnutie skrutiek a matíc na kolese môže i vzhľadom na odborné
vyjadrenie založené v spise spôsobiť uvoľnenie kolesa pri jazde, čo môže následne spôsobiť dopravnú

nehodu a ohrozenie života a zdravia či už vodiča predmetného vozidla, alebo ďalších účastníkov cestnej
premávky. Skutočnosť, že k takémuto závažnému následku v tomto prípade nedošlo, súd nepovažuje
za rozhodujúcu pre posúdenie veci, nakoľko je nepochybné, že k následku dôjsť mohlo, keďže vozidlo
nebolo spôsobilé na jazdu.Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že nehrozila žiadna bezprostredná ujma, pretože
koleso vydávalo hluk, na základe ktorého zákazník identifikoval vadu a túto reklamoval. I z odborného
vyjadrenia vyplýva, že vodič, za predpokladu, že sa dostatočne venuje vedeniu vozidla, zaregistruje

neštandartný hluk a spôsob pohybu vozidla. Nemožno však od každého vodiča očakávať, že si závadu
všimne, prípadne, že jej bude prikladať dôležitosť, resp. že ju bude hneď riešiť, ako tomu bolo v tomto
prípade. Súd zastáva názor, že bezprostredná ujma skutočne hrozila.

Súd preto považuje okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom zo strany odporcu
za dôvodné a v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu nie je možné od odporcu požadovať, aby
takúto hrubú nedbanlivosť navrhovateľa postihol výpoveďou, prípadne iným prostriedkom v zmysle

Zákonníka práce, pretože by z toho vyplývalo, že by musel navrhovateľa naďalej zamestnávať. Je však
nemysliteľné, aby sa odporca spoliehal na kvalitu práce navrhovateľa po jeho predmetnom zlyhaní,
prípadne aby každú jednu výmenu kolies resp. pneumatík po navrhovateľovi osobne kontroloval.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.