Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212743
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5115212743.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: NAS TRADE s.r.o., so sídlom Biskupická
18, 821 06 Bratislava, IČO: 44 964 919, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec,
s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Žilina č.k. 38Cb/222/2015-61 zo dňa 21. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/222/2015-61 zo dňa 21. mája 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.04.2015 domáhal,
aby okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č.
309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon" alebo „zákon č. 309/2009 Z.z.“), povinnosť zabezpečiť podporu
výroby elektrickej energie z výrobných zariadení prevádzkovaných žalobcom prednostným prístupom do
distribučnej sústavy a odobratím celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie do distribučnej
sústavy žalovaného za cenu elektrickej energie určenú príslušnými rozhodnutiami Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví SR (ďalej aj „ÚRSO") o schválení ceny elektriny pre stanovenie doplatku, a to
konkrétne

- z Fotovoltaickej elektrárne Včelince Východ 2, nachádzajúcej sa v obci Včelince, okres Rimavská
Sobota, kraj Banskobystrický, katastrálne územie Y., umiestnenej na pozemkoch CKN parc. č. 566/10
a 566/11, vedené Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor na LV č. XXXX (ďalej aj len
"zariadenie Včelince Východ 2"), a to za cenu vo výške 425,12 Eur/MWh, schválenú rozhodnutím ÚRSO

č. 0664/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013,

- z fotovoltaickej elektrárne Včelince Západ - 1, nachádzajúcej sa v obci Včelince, okres Rimavská
Sobota, kraj Banskobystrický, katastrálne územie Y., umiestnenej na pozemkoch CKN parc. č. 566/13,
566/22 a 566/24, vedené Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor na LV č. XXXX (ďalej
aj len "zariadenie Včelince - Západ 1"), a to za cenu vo výške 382,61 Eur/MWh, schválenú rozhodnutím
ÚRSO č. 0663/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013 a

- z fotovoltaickej elektrárne Tornaľa 3, nachádzajúcej sa v obci Tornaľa, okres Revúca, kraj
Banskobystrický, katastrálne územie V., umiestnenej na pozemkoch CKN parc. č. 4523 a 4524, vedené
Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor na LV č. XXXX a na pozemku CKN parc. č. 3377, vedeným
Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor na LV č. XXXX (ďalej aj len "zariadenie Tornaľa 3"), a to za
cenu vo výške 382,61 Eur/MWh, schválenú rozhodnutím ÚRSO č. 0665/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013.Na odôvodnenie návrhu žalobca uviedol, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako výrobca elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie vlastní a prevádzkuje tri zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej
energie, a to Fotovoltaickú elektráreň Včelince Východ 2, Fotovoltaickú elektráreň Včelince Západ - 1

a Fotovoltaickú elektráreň Tornaľa 3 (ďalej spolu aj len „zariadenia"), ktoré sú pripojené do regionálnej
distribučnej sústavy žalovaného. Zariadenia žalobcu spĺňajú podmienky na získanie podpory podľa § 3
ods. 1 Zákona. Uvedené vyplýva z potvrdení o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré
boli vydané žalobcovi ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov zo strany ÚRSO pre jednotlivé
zariadenia. K poskytovaniu podpory formou podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) Zákona konkrétne dochádza

odkupovaním elektriny vyrobenej v zariadeniach žalobcu za cenu vyššiu ako je cena trhová. Príslušná
výkupná cena elektriny vyrobenej v zariadeniach žalobcu bola stanovená jednotlivými rozhodnutiami
ÚRSO o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku, a to rozhodnutím č. 0664/2014/E-OZ
zo d16.10.2013, ktorým bola stanovená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12
Eur/MWh pre zariadenie FVE Včelince Východ 2, rozhodnutím č. 0663/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013,
ktorým bola stanovená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 Eur/MWh pre

zariadenie FVE Včelince Západ - 1 a rozhodnutím č. 0665/2014/E-OZ zo 16.10.2013, ktorým bola
stanovená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 Eur/MWh pre zariadenie FVE
Tornaľa 3. Jednotlivými rozhodnutiami určená výkupná cena elektriny bola garantovaná na obdobia
špecifikované v týchto rozhodnutiach, a to v prípade zariadenia FVE Včelince Západ na obdobie rokov
2014 - 2025 a v prípade zariadení FVE Včelince Západ - 1 a Tornaľa 3 na obdobie rokov 2014 -

2026. Následne boli žalobcovi doručené listy žalovaného zo 17.12.2014, v ktorých žalovaný uviedol, že
žalobcom prevádzkované zariadenia nemožno zaradiť v kalendárnom roku 2015 do systému podpory
podľa Zákona. V týchto listoch žalovaný svoje stanovisko bližšie neodôvodnil a výlučne vo všeobecnej
rovineuviedol,žežalobcanemalsplniťpovinnostivyplývajúcezust.§4Zákona.Kbližšiemuvymedzeniu
povinnosti, ktorá mala byť zo strany žalobcu porušená, došlo až v liste žalovaného z 27.01.2015, v

ktorom žalovaný uviedol, že dôvodom zániku možnosti žalobcu uplatniť si právo na podporu je porušenie
oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona. Žalobca následne žalovaného viackrát
kontaktoval a zdôrazňoval, že oznamovaciu povinnosť si splnil riadne a včas, napriek čomu žalovaný
zotrval na svojom pôvodnom stanovisku o nesplnení tejto povinnosti žalobcom. Uvedené vyplýva aj z
listu žalovaného z 13.04.2015, v ktorom žalobcovi vrátil predložené žiadosti o uzatvorenie zmluvy o

dodávke elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku, ktoré odmieta so žalobcom uzatvoriť. Žalobca
danú oznamovaciu povinnosť splnil voči žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy listom
zo 07.01.2014, zaslaným žalovanému 21.01.2014. Týmto listom žalobca doručil žalovanému žiadosť
o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku, obsahujúcom jednotlivé
rozhodnutia ÚRSO o cene elektriny pre stanovenie doplatku, ako aj predpokladanú ročnú výrobu

jednotlivých elektrární, ich vlastnú spotrebu a plán vyrobeného ročného množstva elektriny na rok
2015, na ktoré je uplatňovaný doplatok. Prostredníctvom tohto listu boli žalovanému poskytnuté všetky
informácie, oznámenie ktorých je Zákonom vyžadované na riadne splnenie oznamovacej povinnosti
podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona. Žalobca zdôraznil, že následok spojený s nesplnením oznamovacej
povinnosti podľa § 4 ods. 3 Zákona nemožno aplikovať vo vzťahu k zariadeniam patriacim žalobcovi,

nakoľko tieto boli do prevádzky uvedené pred 01.01.2014 a aplikáciu tohto zákonného ustanovenia
vylučuje prechodné ust. § 18e ods. 1 Zákona. Vo vzťahu k žalobcovi je tak potrebné vychádzať z
právnej úpravy Zákona účinného do 31.12.2013, v ktorej nebolo nesplnenie oznamovacej povinnosti
sankcionované následkom predpokladaným ustanovením § 4 ods. 3 Zákona, t.j. zánikom možnosti
uplatniť si právo na podporu. Pokiaľ by teda aj žalobca oznamovaciu povinnosť nesplnil riadne a

včas, nemalo by to vplyv na existenciu práva žalobcu na podporu podľa Zákona. V dôsledku toho,
že žalovaný upiera žalobcovi právo na podporu v kalendárnom roku 2015, žalobcovi vzniká ujma a
je dané nebezpečenstvo neustáleho zväčšovania jej rozsahu. Ujmu bezprostredne hroziacu žalobcovi
v dôsledku toho, že nedošlo k uzatvoreniu zmlúv o doplatku a výkupe elektriny na krytie strát pre
rok 2015 pritom možno charakterizovať ako ujmu značnú a zasahujúcu rôznorodé oblasti, majúce

tak finančný, ekonomický charakter, pričom jej rozmer možno označiť za celospoločenský. Žalobca
poukázal na nepriaznivý vplyv na jeho ekonomickú situáciu - likvidačné následky, s tým spojenú
platobnú neschopnosť vo vzťahu k zmluvným partnerom, dodávateľom a zamestnancom, ušlý zisk,
nezvratné poškodenie zariadení a náklady spojené s obnovením prevádzky. Nezaradenie zariadení
žalobcudosystémupodporymázanásledokpodstatnéekonomickézhoršeniesituáciežalobcu,nakoľko

neposkytnutie podpory priamo ovplyvňuje a určuje výšku výkupnej ceny týmito zariadeniami vyrobenej
elektriny. V zmysle jednotlivých rozhodnutí ÚRSO priemerná výkupná cena elektriny pre stanovenie
doplatku zodpovedá sume 0,39678 Eur/kWh, bez nároku na podporu zodpovedá výkupná cena elektriny
trhovej cene 0,03461 Eur/kWh. Ide o zásadný rozdiel značne nepriaznivo ovplyvňujúci reálnu možnosťfaktického fungovania žalobcu ako podnikateľského subjektu. Kým v roku 2014 žalobca dosiahol za
vyrobený objem elektriny obrat 1.309.855,22 Eur, pri rovnakom odhadovanom množstve vyrobenej
elektriny v roku 2015 je možné bez poskytnutej podpory počítať s obratom vo výške 114.146,06 Eur.

Takto získané peňažné prostriedky nezodpovedajú a nepokryjú ani predpokladané náklady na rok
2015, ktoré predbežne zodpovedajú sume 150.000 Eur. Neposkytnutie podpory je preto pre žalobcu
absolútne likvidačné, znemožní jeho ďalšiu existenciu a vykonávanie tejto podnikateľskej činnosti.
Platobnáneschopnosťžalobcubudesprevádzanáaspojenásobjektívnounemožnosťoužalobcuplniťsi
povinnosti zo záväzkových vzťahov k zmluvných partnerom, dodávateľom, vo vzťahu k zamestnancom a

k úverovým veriteľom. S nemožnosťou vykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu súvisí znemožnenie
ďalšej prevádzky zariadení žalobcu, pričom po ukončení ich prevádzky v dôsledku dlhodobej nečinnosti
dôjde k ich znehodnoteniu, príp. definitívnemu a nezvratnému poškodeniu. Aj ukončenie prevádzky
zariadenínaobdobieroka2015takpredstavujenebezpečenstvoichabsolútnehopoškodeniaspojeného
s nemožnosťou obnovenia ďalšej prevádzky. Zároveň žalobca poukázal na to, že aj s prípadným
znovuobnovením prevádzky zariadení sú spojené značné náklady a ide o proces náročný, o.i. aj

z časového hľadiska. Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že v prípade neposkytnutia
navrhovanej predbežnej ochrany je objektívne dané nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej
ujmy žalobcovi, čím je opodstatnená a preukázaná nevyhnutnosť upraviť pomery účastníkov konania
predbežným opatrením. Návrhom vo veci samej sa žalobca mieni domáhať určenia, že žalobcovi
nezaniklo právo na poskytnutie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona a nahradenia prejavu

vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát a zmluvu o doplatku,
ako aj náhradu škody vzniknutej v tejto súvislosti.

Okresný súd uviedol, že žalobca k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložil najmä
potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané ÚRSO dňa 07.12.2011 pod
č. 0449/2012/PoP-OZE, ktorým ÚRSO podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona vydal pre zariadenie žalobcu

Fotovoltaická elektráreň Včelince Východ 2 pre roky 2012 - 2025 potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov (č.l. 16 spisu), potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
vydané ÚRSO dňa 30.12.2011 č. 0603/2012/PoP-OZE, ktorým ÚRSO podľa § 7 ods. 4, 7 a 9 zákona
vydalprezariadeniežalobcuFotovoltaickáelektráreňVčelinceZápad-1preroky2012-2026potvrdenie
o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (č.l. 18 spisu) a potvrdenie o pôvode elektriny

z obnoviteľných zdrojov energie vydané ÚRSO 12.12.2011 č. 0369/2012/PoP-OZE, ktorým ÚRSO
podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona vydal pre zariadenie žalobcu Fotovoltaická elektráreň Tornaľa 3 pre roky
2012 - 2026 potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (č.l. 20 spisu). Žalobca
ďalej predložil rozhodnutie ÚRSO zo dňa 16.10.2013 č. 0664/2014/E-OZ (č.l. 22 spisu), ktorým ÚRSO
rozhodol, že pre žalobcu ako regulovaný subjekt schvaľuje na roky 2014 - 2025 pevnú cenu elektriny

pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 Eur/MWh bez DPH vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení
žalobcu Fotovoltaická elektráreň Včelince Východ 2. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že zariadenie
žalobcu Včelince Východ 2 bolo uvedené do prevádzky 12.10.2010 a právo na podporu doplatkom pre
toto zariadenie sa skončí 12.10.2025. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že výroba elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie podlieha podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových

odvetviach cenovej regulácii a podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona je podporovaná doplatkom. Doplatok
si regulovaný subjekt uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, Stredoslovenská
energetika-Distribúcia,a.s.Regulovanýsubjektmápodľa§3ods.6zákonaprávouplatniťsidoplatokpo
dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Z odôvodnenia rozhodnutia
ďalej vyplýva, že ÚRSO pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014

- 2025 uplatní doplatok, vychádzal z údajov pre roky 2014 - 2025 predložených regulovaným subjektom,
ktoré boli súčasťou návrhu ceny a ktoré obsahovali údaj o predpokladanej ročnej výrobe elektriny, o
technologickej vlastnej spotrebe elektriny a predpokladanom ročnom množstve elektriny, na ktoré sa
uplatní doplatok. S obdobným obsahom vydal ÚRSO rozhodnutie dňa 16.10.2013 č. 0663/2014/E-OZ
(č.l. 24 spisu), ktorým rozhodol, že pre žalobcu ako regulovaný subjekt schvaľuje na roky 2014 - 2026

pevnúcenuelektrinyprestanoveniedoplatkuvovýške382,61Eur/MWhbezDPH,vyrobenejzoslnečnej
energie v zariadení žalobcu Včelince Západ - 1, ktoré bolo uvedené do prevádzky dňa 12.05.2011
a právo na podporu doplatkom pre toto zariadenie sa skončí dňa 12.05.2026. Obdobné rozhodnutie
vydal ÚRSO dňa 16.10.2013 pod č. 0665/2014/E-OZ (č.l. 26 spisu), ktorým rozhodol, že pre žalobcu
ako regulovaný subjekt schvaľuje na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku

vo výške 382,61 Eur/MWh bez DPH, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení žalobcu Fotovoltaická
elektráreň Tornaľa 3, ktoré bolo uvedené do prevádzky 12.05.2011 a právo na podporu doplatkompre toto zariadenie žalobcu sa skončí 12.05.2026. Listami zo 17.12.2014 (č.l. 28-30 spisu) žalovaný
oznámil žalobcovi, že žalobcom prevádzkované zariadenia stratili právo na uplatnenie podpory pre
kalendárny rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny ustanovených v § 4 Zákona,

z ktorého dôvodu si žalobca nemôže uplatniť pre kalendárny rok 2015 právo na podporu podľa § 4
ods. 1 písm. b) a c) Zákona, t.j. právo na doplatok a právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm.
b) a c) zákona. Žalovaný zároveň odporučil žalobcovi, aby si v prípade prevádzkovania zariadenia od
01.01.2015 zabezpečil odber vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom a
zároveň ho upozornil na povinnosť preniesť zodpovednosť za odchýlku na subjekt zúčtovania, pokiaľ

žalobca nemá vlastnú zodpovednosť za odchýlku. V prípade, že žalobca neuzatvorí zmluvu o dodávke
elektriny s dodávateľom elektriny, elektrina vyrobená v jeho zariadeniach a dodaná do distribučnej
sústavy žalovaného, bude bilancovaná v bilančnej skupine Stredoslovenskej energetiky, a.s. so sídlom
Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008 (ďalej len "SSE, a.s."), vzhľadom na čo bude
potrebné vysporiadať si vzájomné vzťahy, ohľadne vyrobeného a dodaného množstva elektriny do
distribučnej sústavy žalovaného, so SSE, a.s. ako subjektom, ktorý na základe poverenia žalovaného

má priradené výrobné zariadenie žalobcu vo svojej bilančnej skupine. Prílohou návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia bola nadväzujúca písomná korešpondencia medzi účastníkmi konania; podľa
okresného súdu z nej vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie podpory v kalendárnom
roku 2015 a žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobcom prevádzkované zariadenia právo
na podporu podľa zákona pre kalendárny rok 2015 stratili a listom zo dňa 13.04.2015 vrátil žalobcovi

predložené návrhy zmlúv o výkupe elektriny na krytie strát a zmlúv o doplatku.

Okresný súd uviedol, že dňa 12.5.2015 mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, o ktorom žalovaný získal vedomosť z výpisu súdnych konaní, ktoré sú na
Okresnom súde Žilina voči nemu vedené. Žalovaný poukázal na svoje postavenie prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a zároveň regulovaného

subjektu podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorého výnosy sú
určené a regulované ÚRSO-m. Hlavným predmetom podnikania žalovaného je poskytovanie distribúcie
elektriny prostredníctvom elektrických vedení a zariadení na území Žilinského a Banskobystrického
kraja. Poplatky (tarify) za distribúciu elektriny sú určené ÚRSO-m ako pevná jednotková cena za
kWh na každý kalendárny rok a takto stanovené poplatky účtuje žalovaný odberateľom priamo alebo

prostredníctvom dodávateľa elektriny. Pri stanovení výšky distribučných poplatkov berie ÚRSO do úvahy
náklady na prevádzku, obnovu a rozvoj distribučnej sústavy. Na základe zákona č. 309/2009 Z.z.
bola žalovanému určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny formou doplatku a výkupu
elektriny na straty. V zmysle Zákona výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú garantovanú
výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov a táto je výrazne vyššia ako trhová cena

elektriny vyrobenej z iných ako obnoviteľných zdrojov energie. Žalovaný je povinný vykúpiť všetku
vyrobenú elektrinu od výrobcov elektriny za garantovanú výkupnú cenu, hoci tento objem elektriny
prevyšuje potrebu žalovaného na pokrytie strát v distribučnej sústave. Nakoľko reálne dodávky elektriny
od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov prevyšujú potreby elektriny pre žalovaného na krytie
strát, poveril žalovaný výkupom elektriny dodávateľa (obchodníka) s elektrinou, ktorý je oprávnený tieto

"prebytky" elektriny predať na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Na zabezpečenie finančných zdrojov
pre žalovaného na poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov určil ÚRSO
popri distribučných poplatkoch osobitnú tarifu, tzv. tarifu za prevádzkovanie systému. Žalovaný účtuje
odberateľom pripojeným k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch aj túto tarifu, ktorú určuje
ÚRSO na kalendárny rok ako pevnú cenu v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom

rozsahu si bude uplatňovať nárok na podporu. Túto osobitnú tarifu určuje ÚRSO ex offo ku koncu
kalendárneho roka a na jej určenie sú potrebné informácie od výrobcov elektriny, či si uplatnia podporu
a v akom rozsahu na nasledujúci rok. Pre správne určenie tejto tarify a teda vytvorenie dostatočných
finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je potrebná súčinnosť
zo strany výrobcov elektriny, spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c)

Zákona. Konkrétne pre rok 2015 ÚRSO určilo túto tarifu vo výške 21,80 Eur za každú spotrebovanú
MWh, ktorú účtuje žalovaný odberateľom priamo alebo prostredníctvom dodávateľa. Takýmto spôsobom
žalovaný získa od odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny z titulu
poskytnutia podpory. Žalovaný ďalej objasnil poskytovanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z.
formou doplatku a formou výkupu elektriny na straty za cenu určenú ÚRSO-m a uviedol, že ÚRSO

dňa 27.07.2014 zverejnil na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov elektriny, v rámci ktorej
poukázal na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z., čím bol každý výrobca nadrámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO a voči
žalovanému. Dňa 09.02.2015 ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle zoznam výrobcov elektriny,
ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 Zákona. Podľa stanoviska ÚRSO, zverejneného na jeho webovej

stránke, výrobcovia elektriny, ktorí si nesplnili oznamovacie povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona k
15.8.2014, nemajú nárok na doplatok a odber elektriny za cenu elektriny na straty na rok 2015. Žalovaný
ďalej poukázal na postavenie žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov a skonštatoval,
že žalobca má na trhu výroby elektriny konkurenčnú výhodu oproti iným výrobcom elektriny tým, že
po dobu 15 rokov má garantované výnosy za vyrobenú elektrinu, kedy si môže uplatniť právo na

podporu odberom elektriny na straty a podporu doplatkom a rovnako počas tejto doby má právo na
pripojenie do distribučnej sústavy žalovaného. K predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia
žalovaný uviedol, že nie je potrebné dočasne upravovať pomery medzi účastníkmi konania z dôvodu, na
ktorý žalovaný upozornil žalobcu v liste zo dňa 17.12.2014, v ktorom mu odporučil, aby od 01.01.2015
zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom, SSE, a.s.
Žalobca mohol osloviť SSE, a.s. so žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny, čo potvrdzuje

aj pripojené vyjadrenie SSE, a.s. Žalovaný poukázal na všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzania
škodám v zmysle ust. § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka a na ust. § 384 Obchodného zákonníka
a skonštatoval, že žalobca sa nespráva prevenčne, keď napriek zániku jeho nároku na podporu podľa
Zákona neuzatvoril zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť mohol a mal. V prípade
uzatvorenia zmluvy s dodávateľom by tak prípadná škoda na strane žalobcu predstavovala len rozdiel

medzi jeho nárokom na podporu a trhovou cenou za dodanú elektrinu, ktorá by mu bola uhradená
dodávateľom. Zo strany žalovaného pritom nedochádza k žiadnym krokom smerujúcim k "násilnému"
zastaveniu výroby žalobcu. Žalovaný tiež vyjadril pochybnosť, či v prípade nariadenia predbežného
opatrenia a následného neúspechu žalobcu v konaní o veci samej, by žalobca bol schopný poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť. V prípade poskytovania podpory žalobcovi v rozpore s ustanoveniami zákona

č. 309/2009 Z.z. bude spôsobená škoda na strane žalovaného, kedy bude žalobcovi vyplatená podpora
doplatkom v rozpore s podmienkami Zákona. Prípadným nariadením predbežného opatrenia by došlo
k hrubému nepomeru práv a povinností medzi účastníkmi, keď žalobca porušuje zákon č. 309/2009
Z.z., správa sa nezodpovedne a neuzatvoril zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť
mohol a mal. Žalobca tak nemôže dostatočne osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia

by mu mohla vzniknúť závažná, značná, či dokonca neodstrániteľná ujma a táto podľa žalovaného
žalobcovi ani nehrozí. Žalovaný uviedol, že hlavný rozpor medzi ním a žalobcom spočíva v otázke
splnenia notifikačnej povinnosti žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. Žalovaný
dospel k záveru, že žalobca si včas nesplnil svoju notifikačnú povinnosť podľa citovaného zákonného
ustanovenia, čo vyplýva zo zoznamu ÚRSO zverejneného na jeho webovom sídle a preto žalovaný

bol oprávnený, resp. povinný postupovať podľa § 4 ods. 3 Zákona, podľa ktorého žalobca stratil právo
podľa § 4 ods. 1 písm. c) a d) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Na to, aby žalovanému
nevznikala poskytovaním podpory podľa Zákona priama finančná strata, musí osobitná tarifa určená
ÚRSO-m zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory v príslušnom kalendárnom
roku. Na kalendárny rok 2015 určil a zohľadnil ÚRSO v tejto tarife len takých výrobcov elektriny,

ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 podľa § 4 ods.2 písm. c) Zákona. Okrem schválenej
tarify na rok 2015 nemá žalovaný žiadne finančné prostriedky na vyplatenie doplatku alebo výkup
elektriny za cenu na straty od výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia
podpory výrobcom elektriny, ktorí nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti nemajú,
vznikne žalovanému priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur a vystavuje to žalovaného platobnej

neschopnosti. Nariadením predbežného opatrenia by tak došlo k zvýhodneniu výrobcov elektriny na
úkor žalovaného. Výrobca elektriny má možnosť predať vyrobenú elektrinu obchodníkovi s elektrinou,
ktorý ju vykúpi za trhovú cenu, ktorá je cca o 8 Eur nižšia ako stanovená cena elektriny na straty.
Takýmto obchodníkom je SSE, a.s., ktorá písomne potvrdila pripravenosť vykúpiť elektrinu od každého
výrobcu elektriny, ktorý stratil nárok na podporu na kalendárny rok 2015, za cenu 34,61 Eur/MWh.

Žalovaný zhrnul, že žalobca v návrhu neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a vyjadril názor, že na strane
žalobcu ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva a zároveň, že žalobca dostatočne neosvedčil
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalovaný navrhol, aby okresný súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na komplikovanosť a špecifickosť sporu,
ktorý môže mať značný finančný dopad pre účastníkov konania, žalovaný navrhol, aby okresný súd pred

rozhodnutím o predbežnom opatrení nariadil pojednávanie a vypočul účastníkov konania a požiadal o
stanovisko k prejednávanej veci ÚRSO. Ako prílohu písomného vyjadrenia žalovaný predložil stanovisko
ÚRSO zverejnené na jeho webovej stránke (č.l. 51), časť zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili
oznamovacie povinnosti, zverejnený na webovej stránke ÚRSO (č.l. 52 - 54) a vyjadrenie SSE, a.s. zodňa 17.02.2015 (č.l. 55), z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný poveril s účinnosťou od 01.01.2015 až
do odvolania SSE, a.s. zabezpečením odberu elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009
Z.z., na základe čoho SSE, a.s. uzatvorí zmluvy o dodávke elektriny s výrobcami elektriny, ktorí spĺňajú

podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009
Z.z. a sú pripojení do distribučnej sústavy odporcu. SSE, a.s. v písomnom vyjadrení zároveň potvrdila, že
v súlade s príslušnými právnymi predpismi prebrala zodpovednosť za odchýlku spoločnosti žalovaného
vrátane výrobcov elektriny, ktorí majú nárok na prevzatie zodpovednosti za odchýlku podľa zákona č.
309/2009 Z.z. SSE, a.s. v predmetnom vyjadrení tiež vyhlásila, že je pripravená s každým výrobcom

elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty
podľa zákona č. 309/2009 Z.z., uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu
vyrobenú týmto výrobcom elektriny.

Okresný súd s poukazom na ust. § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), § 76 ods. 1 písmeno f) OSP uviedol, že predbežné opatrenie
je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, dočasná úprava právnych pomerov medzi účastníkmi

konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného
súdneho rozhodnutia. Zákonom predpokladaným dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia je
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.
Predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom predbežného opatrenia
tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto

právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych
vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným
opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne
do ich právnych vzťahov. Ako vyplýva z účelu predbežného opatrenia, súd pred jeho nariadením
nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.

Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu
osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom
predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia

je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za
nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia.

Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa okresného súdu vyplýva, že žalobca
sa domáha jeho nariadenia pred začatím konania vo veci samej z dôvodu potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania. Vo veci samej sa žalobca mieni domáhať určenia, že žalobcovi nezaniklo

právo na poskytnutie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona a nahradenia prejavu vôle
žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát a zmluvu o doplatku,
ako aj náhrady škody vzniknutej v tejto súvislosti, pričom okresný súd konštatoval vecnú súvislosť
medzi navrhovaným predbežným opatrením a zamýšľaným konaním vo veci samej zo strany žalobcu. V
nadväznosti na tvrdenia žalobcu, uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, skutočnosti

uvedené žalovaným v písomnom vyjadrení, doručenom okresnému súdu dňa 12.5.2015 a v nadväznosti
na obsah účastníkmi predložených listinných dôkazných prostriedkov, okresný súd skúmal, či žalobca
osvedčil všetky predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle podaného návrhu.

Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom podľa okresného súdu vyplynulo, že
žalobca je prevádzkovateľom troch zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a má

postavenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu výroby elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona a v súlade s rozhodnutiami
ÚRSO, ktorými ÚRSO pre jednotlivé zariadenia navrhovateľa schválil pre vymedzené obdobie pevnú
cenu elektriny pre stanovenie doplatku s tým, že právo na podporu doplatkom pre zariadenie žalobcu
Včelince Východ 2 sa skončí 12.10.2025, pre zariadenie Včelince Západ - 1 12.05.2026 a pre zariadenie

Tornaľa 3 12.05.2026 a doplatok si žalobca uplatňuje u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy,
ktorým je žalovaný. Zariadenia prevádzkované žalobcom sú pripojené do regionálnej distribučnej
sústavy žalovaného, u ktorého si žalobca uplatňuje nárok na podporu podľa Zákona v spojení srozhodnutiami ÚRSO. Uvedené skutočnosti osvedčujú existenciu tvrdeného právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným.

Z oznámení žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy zo 17.12.2014 podľa

okresného súdu vyplýva, že zariadenia prevádzkované žalobcom mali stratiť právo na podporu podľa
Zákona, konkrétne právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), resp. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona z dôvodu
nesplnenia povinnosti výrobcu elektriny podľa § 4 Zákona. Hoci oznámenia žalovaného zo 17.12.2014
neobsahujú vymedzenie konkrétnej povinnosti (povinností), ktoré nemali byť zo strany žalobcu splnené,
z vyjadrení účastníkov v tejto veci je zrejmé, že zo strany žalobcu nemala byť splnená oznamovacia

povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona, v zmysle ktorého výrobca elektriny s právom na podporu
je povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15.augustu
na nasledujúci kalendárny rok. V nadväznosti na obsah písomného vyjadrenia žalovaného a predložené
listinné dôkazné prostriedky, okresný súd nahliadnutím na internetovú stránku ÚRSO zistil, že je na
nej zverejnený zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým podľa § 4 ods. 3 Zákona zaniklo právo

na podporu na rok 2015, pričom v zozname výrobcov elektriny na území prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., sú pod poradovým číslom 63, 126
a 127 uvedené zariadenia žalobcu, ktoré si podľa údajov v tomto zozname nesplnili povinnosť podľa
§ 4 ods. 2 Zákona voči žalovanému a voči ÚRSO si túto povinnosť splnili. Ako vyplýva z vyjadrenia
žalovaného, dôsledkom nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona zo strany

žalobcu voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy je, že v súlade s ust.
§ 4 ods. 3 Zákona si žalobca nemôže na elektrinu vyrobenú v ním prevádzkovanom zariadení uplatniť
právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona na kalendárny rok 2015.

Podľa okresného súdu spornou otázkou v prejednávanej veci je tak primárne otázka splnenia
oznamovacej povinnosti žalobcu ako výrobcu elektriny s právom na podporu tak, ako mu táto vyplýva z

ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona vo vzťahu k žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy. Splnenie oznamovacej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona žalobca odvíja od
konkrétnych úkonov a doručenia konkrétnych listín žalovanému pri uplatňovaní práva na podporu na rok
2014 listom zo 07.01.2014. Žalobca zároveň spochybňuje, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 18e
ods. 1 Zákona k úpravám účinným od 01.01.2014, aplikáciu ust. § 4 ods. 3 Zákona vo vzťahu k žalobcovi,

nakoľko zariadenia žalobcu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov boli uvedené do prevádzky pred
01.01.2014. Okresný súd konštatoval, že uvedené skutkové a právne otázky, ktoré sú medzi účastníkmi
konania sporné, budú predmetom dokazovania a posudzovania zo strany súdu v konaní o veci samej.

V nadväznosti na tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v spojení s obsahom
písomného vyjadrenia odporcu zo 07.05.2015, sa okresný súd zaoberal otázkou, či žalobca osvedčil

potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením,
vyplývajúcu z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tak, ako táto bola vymedzená žalobcom
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj primeranosťou navrhovaného predbežného
opatrenia. Hoci žalobca odmieta aplikáciu ust. § 4 ods. 3 Zákona vo vzťahu k jeho zariadeniam, nakoľko
tieto boli uvedené do prevádzky pred 01. januárom 2014, z ust. § 4 ods. 3 Zákona vyplýva, že nesplnenie

si povinností podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona vrátane oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c)
Zákona, má za následok, že výrobca elektriny s právom na podporu si nemôže na elektrinu vyrobenú
v jeho zariadení uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. právo
na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú dodal
za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na
základe zmluvy o dodávke elektriny a právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného
dokladuvystavenéhoprevádzkovateľoviregionálnejdistribučnejsústavynaskutočnémnožstvoelektriny
vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok z obnoviteľných
zdrojov energie, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny upravenej podľa § 3 ods. 4 aj

v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písm. b) neuplatňuje. Strata podpory podľa ust.
§ 4 ods. 3 Zákona (bez prejudikovania právneho názoru súdu, či sa táto na žalobcu vzťahuje alebo
nie) podľa okresného súdu neznamená pre žalobcu stratu postavenia výrobcu elektriny s právom
na podporu vo forme prednostného prístupu do sústavy podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonav spojení s ust. § 2 písm. a) bod 12. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého prístup do sústavy alebo do siete sa realizuje na základe zmluvy o
prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a

distribúcii elektriny. Okresný súd vyhodnotil, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
v spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami v nadväznosti na znenie ust. § 4 ods. 3
Zákona neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podporu výroby elektrickej energie
v zariadeniach žalobcu prednostným prístupom do distribučnej sústavy, keď neosvedčil, že by táto

forma poskytovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bola u žalobcu ohrozená,
resp. že by zo strany žalovaného došlo v rozpore so zákonnými alebo zmluvnými podmienkami k
ukončeniu existujúcej zmluvy o prístupe žalobcu do distribučnej sústavy, o ktorej je zrejmé, že musela
byť medzi účastníkmi konania uzavretá vzhľadom na žalobcom tvrdené uplatňovanie podpory podľa
zákona č. 309/2009 Z.z. už v predchádzajúcom kalendárnom roku (2014). Je zrejmé, že pre žalobcu ako
výrobcu elektriny z obnoviteľného zdroja energie je významná výroba tejto elektriny práve v spojení s

poskytovaním finančnej podpory podľa Zákona. Z oznámenia žalovaného a zo zverejneného zoznamu
na internetovej stránke ÚRSO vyplýva, že v kalendárnom roku 2015 mal žalobca nárok na podporu
podľa Zákona stratiť. Ujma, ktorú môže žalobca v dôsledku toho utrpieť, spočíva predovšetkým vo
finančnej strate spôsobenej neposkytnutím podpory výroby elektriny z obnoviteľného zdroja energie
v priebehu roka 2015 formou výkupu elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b)

a formou doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona. Táto skutočnosť môže mať vplyv na priebeh a
výsledky podnikateľskej činnosti žalobcu. Negatívny dôsledok vzniknutej situácie sa u žalobcu prejaví
zásadne len v kalendárnom roku 2015, kedy je zrejmé, že nárok na podporu v roku 2016 bude zo strany
ÚRSO a žalovaného posudzovaný v nadväznosti na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods.
2 písm. c) Zákona do 15. augusta 2015. Okresný súd konštatoval, že odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy v prípade nenariadenia predbežného opatrenia žalobca v návrhu vymedzil
lenvšeobecnýmspôsobomaskutočnostiuvádzanévtejtočastinávrhunebolizostranyžalobcužiadnym
dôkazným prostriedkom osvedčené. Žalobca poukazoval na to, že v dôsledku neposkytnutia podpory
dôjde k vyčíslenému poklesu jeho príjmov, čo môže viesť k jeho faktickej likvidácii. Okresný súd poukázal
na to, že podľa príslušných údajov vo výpise z obchodného registra elektroenergetika nie je jediným

predmetom činnosti žalobcu. Okresnému súdu nie je známa ekonomická a majetková situácia žalobcu,
ktorá by osvedčovala záver, že neposkytnutie podpory vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny
na straty a vo forme doplatku v kalendárnom roku 2015 môže viesť k hospodárskej likvidácii žalobcu.
Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť a nedosiahnutie očakávaných výnosov a strata v určitom období podnikateľskej

činnosti je súčasťou podnikateľského rizika, ktoré každý podnikateľ znáša. Žalobca neosvedčil, že jeho
majetkové pomery mu neumožňujú prípadnú stratu v podnikateľskej činnosti kompenzovať.

Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v rámci ktorej sa žalobca domáhal, aby
okresný súd uložil žalovanému povinnosť odberu celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie
do distribučnej sústavy žalovaného zo zariadení žalobcu, nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy

pomerov medzi účastníkmi konania, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, aj vzhľadom
na vyjadrenie žalovaného a obsah pripojeného vyjadrenia SSE, a.s., z ktorých vyplýva, že SSE, a.s.
je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom
elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú
cenu (34,61 Eur/MWh) vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení. Na uvedenú

možnosť upozornil žalobcu aj žalovaný v oznámení o strate podpory na kalendárny rok 2015 zo
17.12.2014. Za situácie, kedy subjekt SSE, a.s. deklaruje zabezpečenie odberu elektriny vyrobenej
v zariadení žalobcu, resp. vo všetkých zariadeniach, ktorým nebolo priznané právo na podporu na
kalendárny rok 2015 za trhovú cenu elektriny, nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi. Žalobca má možnosť zmluvným vzťahom so SSE, a.s. zabezpečiť kontinuitu prevádzky

svojho zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kontinuitu výroby elektriny v tomto
zariadení v kalendárnom roku 2015. Na strane žalobcu tak nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy spočívajúce v ohrození prevádzky jeho zariadenia v prípade, že by nemal zabezpečený
odber vyrobenej elektrickej energie. Prípadná ujma, ktorá žalobcovi v tomto prípade hrozí, spočívajúca
v ušlom zisku vo výške rozdielu medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty, je súčasťou

podnikateľského rizika žalobcu a v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej nie je vylúčené, aby sa
náhrady tejto ujmy domáhal voči zodpovednému subjektu. Zároveň okresný súd uviedol, že v tejto častinávrh na nariadenie predbežného opatrenia nebol žalobcom správne formulovaný, nakoľko k výkupu
elektriny v rámci poskytovania podpory podľa § 3 ods. 1 písmeno b) Zákona nedochádza za cenu
elektrickej energie určenú cenovými rozhodnutiami ÚRSO o schválení ceny elektriny pre stanovenie

doplatku pre jednotlivé zariadenia žalobcu, ale za cenu elektriny na straty, ktorou sa podľa ust. § 6
ods. 1 písm. b) zákona rozumie aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých
prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav s tým, že ceny elektriny na účely pokrytia strát
pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav sú schválené alebo určené Úradom. Okresný
súd uviedol, že mu je známe z jeho činnosti, že cena elektriny na straty v zmysle § 6 ods. 1 písm. b)

Zákona je každoročne stanovená v rozhodnutí ÚRSO a pre rok 2015 je stanovená rozhodnutím ÚRSO
č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014 vydaným pre žalovaného na sumu 44,0150 Eur/MWh. Pokiaľ sa teda
žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť odoberať elektrinu vyrobenú v zariadeniach
žalobcu za cenu elektrickej energie určenú pre zariadenia žalobcu označenými rozhodnutiami ÚRSO, v
tejto časti návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia je v rozpore s podmienkami a formami
poskytovania podpory v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona. Cenové rozhodnutia ÚRSO predložené

žalobcom schválili na vymedzené obdobie pre zariadenia žalobcu pevnú cenu elektriny pre stanovenie
doplatku, pričom takto stanovenú cenu elektriny je potrebné odlíšiť od ceny elektriny na straty tak, ako
definície týchto pojmov vyplývajú z ust. § 6 ods. 1 písm. a) a b) Zákona.

Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia prihliadal okresný súd aj na
možné dôsledky vyhovenia návrhu na žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy,

u ktorého si žalobca uplatňuje právo na podporu podľa Zákona vo forme odberu elektriny za cenu
elektriny na straty a vo forme doplatku. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 07.05.2015 objasnil svoje
postavenie ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v systéme poskytovania podpory podľa
Zákona a rovnako vytvárané finančné zdroje na poskytovanie tejto podpory. Z uvedeného je podľa
okresného súdu zrejmé, že pokiaľ ÚRSO žalobcu, resp. skupinu ďalších cca 500 subjektov (ako to

vyplýva zo zoznamu zverejneného na jeho internetovej stránke) do systému podpory na rok 2015 s
odkazom na ust. § 4 ods. 3 Zákona nezahrnul, tak vo vzťahu k týmto subjektom neboli pre žalovaného
prostredníctvom osobitnej tarify za prevádzkovanie systému určovanej ÚRSO vytvorené finančné zdroje
na poskytovanie podpory. Pokiaľ by okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia
vo vzťahu k žalovanému vyhovel, žalobca by tým dosiahol stav, akoby jeho nárok na podporu v

kalendárnomroku2015nebolsporný.Nadruhejstranebydošlokneprimeranémuzásahudopostavenia
žalovaného, ktorý nemá zabezpečené finančné prostriedky na realizáciu štátom garantovanej podpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo vzťahu k subjektom, ktoré ÚRSO pri určovaní
tarify za prevádzkovanie systému na kalendárny rok 2015 nezohľadnil. Okresný súd konštatoval, že
navrhovanépredbežnéopatreniebyvovzťahukžalovanémunebolovsúladesozásadouproporcionality

a primeranosti predbežných opatrení a svojimi dôsledkami by znamenalo neprimeraný zásah do
právneho postavenia a majetkovej sféry žalovaného. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh žalobcu
na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Z procesného hľadiska okresný súd
nepovažoval za potrebné v súlade s návrhom žalovaného pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vypočuť účastníkov konania, resp. požiadať o stanovisko k prejednávanej veci

ÚRSO.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v podaní jeho
právneho zástupcu (č.l. 75-86 spisu) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. K odvolaniu doložil viaceré listiny označené v odvolaní
ako dôkazy (č.l. 87-129 spisu). Žalobca vyjadril názor, že okresný súd k záveru o neosvedčení potreby

dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania dospel na základe nesprávneho právneho posúdenia
relevantnýchprávnychnoriem,vdôsledkučohopríslušnýprípadajehoskutkovéokolnostineposudzoval
správne. Zo strany okresného súdu došlo k nesprávnej interpretácii tvrdení uvádzaných žalobcom,
k ich skresľovaniu a nekomplexnému posúdeniu, čo malo za následok „absolútnu nezákonnosť
predmetného rozhodnutia“. Podľa žalobcu okresný súd v rozpore s návrhom posudzoval porušenie

ust. § 3 ods. 1 písm. a) Zákona žalovaným, porušenie ktorého však žalobca nenamietal. Okresný
súd spôsobom odlišujúcim sa od tvrdení a argumentácie žalobcu identifikoval a prezentoval v návrhu
uplatnené nároky. Argumentácia okresného súdu, z ktorej vyvodil nedôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemá oporu v žalobcom uvádzaných skutočnostiach a nereflektuje žalobcom
reálne vymedzené tvrdenia. Žalobca v návrhu netvrdil, že by strata podpory mala pre neho predstavovať

stratu všeobecného postavenia výrobcu elektriny s právom na podporu v zmysle ust. § 3 ods. 1písm. a) ods. 2 Zákona, ani nevymedzoval, že by strata podpory, na poskytnutie ktorej je povinný
žalovaný, mala spočívať v ukončení zmluvy o prístupe žalobcu do distribučnej sústavy. Sám žalobca
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádzal, že ním prevádzkované zariadenia patria do

distribučnej sústavy prevádzkovanej žalovaným. Naproti tomu žalobca v návrhu špecifikoval, že zo
strany žalovaného mu nie je, v rozpore so Zákonom a príslušnými rozhodnutiami ÚRSO, poskytovaná
podpora v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona
a nenamietal neposkytovanie podpory v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) Zákona, ako odchylne od
návrhu prezentoval okresný súd. Vychádzajúc z ustanovení § 3 ods. 1 písm. b) a písm. c), tak ako

žalobca vymedzil aj vo svojom návrhu, je v tejto súvislosti namietaným a relevantným neposkytovanie
podpory formou odberu elektriny zo strany žalovaného za cenu elektriny na straty a formou poskytovania
doplatku. Žalobca sa v návrhu nezmieňoval o skutočnosti, že by zo strany žalovaného malo byť
porušované ust. § 3 ods. 1 písm. a) Zákona, čím nesprávne podporil svoj záver o neopodstatnenosti
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd.

Podľa žalobcu okresný súd neposúdil majetkovú ujmu hroziacu žalobcovi komplexne, nakoľko

nezohľadnilneposkytovaniepodporyžalobcoviformoudoplatkuvzmysleust.§3ods.1písm.c)Zákona.
Ďalej žalobca namietol bagatelizovanie škody hroziacej mu z dôvodu neposkytnutia podpory zo strany
žalovaného v zmysle relevantných zákonných ustanovení. V tomto smere nedošlo ku komplexnému
posúdeniu žalobcom v návrhu uvádzaných foriem podpory, ktoré mu v rozpore s rozhodnutím ÚRSO
nie sú poskytované. Nie je totiž pravdou, že škoda hroziaca žalobcovi by pozostávala výlučne z rozdielu

medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ako sa snaží nesprávne a skresľujúco
prezentovať žalovaný vo svojom vyjadrení a ako nesprávne uvádza okresný súd. Žalobca v tejto
súvislosti zdôraznil, že mu nie je zo strany žalovaného poskytovaná podpora nielen v zmysle ust. § 3
ods. 1 písm. b), ale aj v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c), t.j., že žalovaný mu neposkytuje podporu jednak
tým, že s ním neuzatvoril jednotlivé Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a jednak mu žalovaný

na základe ním predložených faktúr nevypláca doplatok. Okrem ujmy vznikajúcej žalobcovi z dôvodu,
že odber elektriny sa neuskutočňuje za cenu elektriny na straty, a teda len výlučne za trhovú cenu
v zmysle zmlúv uzatvorených so spoločnosťou SSE, a.s., je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť,
že žalovaný žalobcovi neposkytuje doplatok vo výške vyplývajúcej z príslušných rozhodnutí ÚRSO o
stanovení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku. Z daného dôvodu sa nemožno stotožniť s

tvrdením žalovaného, v zmysle ktorého škoda vznikajúca žalobcovi má zodpovedať výlučne sume 8
Eur/MWh, predstavujúcou približný rozdiel medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty
(t.j. 44,0150 Eur/MWh - 34,61 Eur/MWh). Okresný súd neprihliadol na zásadnú skutočnosť, a to, že
žalobca ako výrobca elektriny s právom na podporu má okrem nároku na jej výkup za cenu elektriny
na straty, právo aj na uhrádzanie spomínaného doplatku. V číselnom vyjadrení, suma doplatku určená

spôsobom stanoveným v ust. § 6 ods. 1 písm. c) Zákona, vychádzajúc z príslušných rozhodnutí ÚRSO,
pri jednotlivých zariadeniach prevádzkovaných žalobcom zodpovedá: pri FVE Včelince Západ 1 sume
vo výške 338,5950 Eur/MWh; pri FVE Včelince Východ 2 sume vo výške 381,1050 Eur/MWh; pri FVE
Tornaľa 3 sume vo výške 338,5950 Eur/MWh. Neposkytovaním podpory vyššie špecifikovanými formami
preto žalobcovi vzniká zásadná majetková ujma, ktorá fakticky ohrozuje reálnu existenciu žalobcu a jeho

fungovanie ako podnikateľského subjektu, čo okresný súd posúdil neúplne a nekomplexne. Žalobca
poukázal na už v návrhu uvádzané porovnanie obratu, ktorý dosiahol minulý rok, t.j. v roku, v ktorom
mu bola podpora formami v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) a písm. c) poskytovaná a obratom, ktorý
by dosiahol, ak mu podpora v roku 2015 poskytnutá nebude. Kým v roku 2014 išlo o obrat vo výške
sumy 1.309.855,22 Eur, v roku 2015 by obrat bez podpory zodpovedal len sume vo výške 114.146,06

Eur. Z uvedeného je zrejmé, že ujma hroziaca žalobcovi je značná a skutočne ohrozujúca jeho
existenciu, pričom tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti spochybňujúce dané fakty, je nutné považovať
za „účelovo skresľujúce“. Podľa okresný súd k týmto skutočnostiam neprihliadol a aj v tomto smere je
zrejmá nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Reálna nepriaznivosť majetkovej situácie žalobcu bez
poskytnutia podpory je zrejmá aj z výšky splátok úveru vzťahujúceho sa k zariadeniam žalobcu splatných

v roku 2015. Predmetné splatné splátky v zmysle potvrdenia vydaného financujúcou bankou Unicredit
Bank, a.s. na rok 2015 zodpovedajú sume vo výške 500.718,84 Eur. Je teda zrejmé, že obrat, ktorý by
bez podpory v roku 2015 dosiahol žalobca, by nepostačoval ani na úhradu povinných splátok splatných
v príslušnom roku 2015. Uvedené zjavne preukazuje reálne ohrozenie ďalšieho pôsobenia žalobcu a
podľa jeho názoru dostatočným spôsobom potvrdzuje nebezpečenstvo jemu bezprostredne hroziacej

ujmy.Žalobca vytkol okresnému súdu, že vymedzil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol
nesprávne formulovaný, nakoľko v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona nedochádza v rámci
poskytovania podpory k výkupu elektriny za cenu elektrickej energie určenú cenovými rozhodnutiami

ÚRSO o schválení ceny elektriny pre stanovenie doplatku, ale za cenu elektriny na straty. Okresný
súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ÚRSO č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014, stanovujúce
cenu elektriny na straty pre rok 2015 na 44,0150 Eur/MWh. Ak sa žalobca domáha, aby žalovanému
bola uložená povinnosť odoberať elektrinu vyrobenú zariadeniami žalobcu za cenu elektriny určenú
rozhodnutiami ÚRSO, tak v tejto časti je podľa názoru okresného súdu návrh žalobcu v rozpore

s podmienkami a formami poskytovania podpory v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona. Z
uvedenej argumentácie okresného súdu je podľa žalobcu aj v tejto súvislosti zrejmá dezinterpretácia
skutočností uvádzaných v návrhu. Okresný súd totiž nesprávnym spôsobom vyhodnotil žalobcom
tvrdené skutočnosti. Nie je pravdou, že by sa domáhal poskytovania podpory v zmysle ust. § 3 ods. 1
písm. b) tvrdiac, že na podklade daného ustanovenia mu má byť poskytovaná podpora výkupom jeho
zariadeniami vyrobenej elektriny za cenu určenú jednotlivými rozhodnutiami ÚRSO o schválení pevnej

ceny elektriny pre stanovenie doplatku. Pri posúdení konkrétneho obsahu a znenia návrhu žalobcu
je jasné, že žalobca žiada, aby žalovanému bola uložená povinnosť odobrať ním prevádzkovanými
zariadeniami vyrobenú elektrinu za cenu určenú jednotlivými rozhodnutiami ÚRSO o schválení ceny
elektriny pre stanovenie doplatku nielen na podklade ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona, definujúceho
formu podpory spočívajúcej v odbere elektriny za cenu elektriny na straty, ale aj na podklade a v zmysle

ust. § 3 ods. 1 písm. c) Zákona. Žalobca sa, uvedomujúc si rozdiel medzi cenou elektriny na straty
a doplatkom, správne domáhal uloženia povinnosti žalovanému v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) a
súčasne v zmysle ust. § 3 ods. 1 písmeno c) Zákona, a teda žiadal, aby mu bola poskytovaná podpora
jednak odberom celého objemu vyrobenej elektriny za pevnú cenu elektriny predstavujúcej súčet ceny
elektriny na straty a doplatku. Žalobcov návrh bol teda širší a neobmedzoval sa výlučne na poskytovanie

podpory formou v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) ako nesprávne uvádzal okresný súd. Žalobca síce
žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť odobrať od neho celý objem elektriny vyrobenej jeho
zariadeniami za cenu určenú relevantnými rozhodnutiami ÚRSO, ale na podklade a v zmysle ustanovení
§ 3 ods. 1 písmeno b) v spojení s relevantným ustanovením § 3 ods. 1 písm. c), pričom okresný súd
túto druhú a zásadnú formu poskytovania podpory vôbec nebral ani v tomto smere do úvahy. Návrh

na nariadenie predbežného opatrenia preto nemožno považovať za formulovaný nesprávne a nemožno
súhlasiť s názorom okresného súdu, v zmysle ktorého má byť z uvedeného dôvodu návrh žalobcu v
rozpore s podmienkami a formami poskytovania podpory. Žalobca teda namietal porušovanie viacerých
povinností žalovaným, a to konkrétne povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona, v zmysle
ktorého je odporca povinný odoberať žalobcom prevádzkovanými zariadeniami vyrobenú elektrinu za

cenu elektriny na straty. Táto povinnosť je obsiahnutá vo viacerých zákonných ustanoveniach, pričom
priamo súvisí a je spojená s povinnosťou žalovaného uzatvoriť so žalobcom písomnú zmluvu o dodávke
elektriny na krytie strát v zmysle ust. § 5 ods. 6 písm. a) Zákona. Okrem uvedeného zo strany žalovaného
dochádza k porušovaniu povinnosti poskytovať žalobcovi podporu aj v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c)
Zákona, ktorá je vyjadrená aj v ust. § 4 ods. 1 písm. c) Zákona. V zmysle predmetného ustanovenia

má výrobca elektriny s právom na podporu právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), a to na
základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Napriek
nezákonnosti postupu žalovaného v tomto prípade, žalovaný žalobcovi ním vystavené faktúry vracia a
predmetný doplatok mu počas celého roka 2015 bez zjavne relevantného právneho dôvodu nevypláca.

Žalobca uviedol, že podľa názoru okresného súdu nie je v tomto prípade potrebné dočasne upraviť

pomery účastníkov konania aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného a SSE, a.s. Ani v tomto smere
nedošlo podľa žalobcu zo strany okresného súdu k zohľadneniu reálnych okolností prípadu, ale
okresný súd vychádzal z nesprávnych, so skutočnosťou nekorešpondujúcich tvrdení žalovaného, ktoré
„považoval bez bližšieho skúmania a overenia ich pravdivosti za preukázané, a s týmito sa stotožnil“.
Tvrdenie, že žalobca nemá uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou SSE, a.s., čo má predstavovať dôvod,

pre ktorý je nutné konanie žalobcu považovať za neprevenčné a nezodpovedné, totiž nezodpovedá
pravde. Žalobca na základe odporúčaní tejto spoločnosti a samotného žalovaného prezentovaných v
príslušných listoch, okrem iného aj za účelom splnenia zákonnej povinnosti spočívajúcej v prenesení
zodpovednosti za odchýlku na iný subjekt, tieto zmluvy so spoločnosťou SSE, a.s. uzatvoril, a to
konkrétne ohľadne všetkých troch žalobcom prevádzkovaných zariadení dňa 27.02.2015. Z uvedeného

je zrejmé, že žalobca v záujme eliminovať škodu pokiaľ možno v čo najväčšom rozsahu, predmetné
zmluvy uzatvoril, a teda nie je možné stotožniť sa s vyjadreniami žalovaného, v zmysle ktorých sa
žalobca nemá správať prevenčne a zodpovedne. K tomu žalobca k odvolaniu označil ako dôkaz Zmluvuo výkupe elektriny zo dňa 27.02.2015 - FVE Včelince Západ 1, Zmluvu o výkupe elektriny zo dňa
27.02.2015 - FVE Včelince Východ 2 a Zmluvu o výkupe elektriny zo dňa 27.02.2015 - FVE Tornaľa
3 a doložil prvú z nich (č.l. 103 - 111 spisu). Žalobca zároveň zdôraznil, že uzatvorením týchto zmlúv

nie je možné odôvodňovať neexistenciu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným,
nakoľko na základe týchto zmlúv dochádza k odberu elektriny výlučne za trhovú cenu elektriny, a napriek
postaveniužalobcuakovýrobcuelektrinysprávomnapodporu,niejevykupovanázapevnúcenuurčenú
príslušnými rozhodnutiami ÚRSO. Práve v dôsledku týchto skutočností žalobcovi ujma konkrétne vzniká
a zároveň je dané nebezpečenstvo vzniku ujmy v oveľa značnejšom rozsahu. Ďalej žalobca zdôraznil,

že prikladanie relevancie formálnemu zápisu predmetu jeho podnikateľskej činnosti vymedzeného v
Obchodnom registri zo strany okresného súdu, je nutné považovať za formalistické, nakoľko okresný
súd vôbec nezohľadnil žalobcom reálne vykonávanú činnosť. Napriek formálnemu zápisu viacerých
obchodných činností v Obchodnom registri, zo strany žalobcu fakticky dochádza k výkonu výlučne
podnikateľskej činnosti v oblasti elektroenergetiky, a teda zdrojom jeho príjmov je výlučne hospodársky
výsledok aktivít súvisiacich s prevádzkou relevantných fotovoltaických elektrární. Tieto skutočnosti

priamo vyplývajú z Knihy pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že žalobca v účtovníctve neeviduje žiadne iné
účtovné doklady, ale výlučne doklady - faktúry, súvisiace s dodávaním elektrickej energie vyrobenej
ním prevádzkovanými zariadenia a so zabezpečovaním riadnej prevádzky predmetných zariadení.
Predmetnú Knihu pohľadávok so stavom do 03.06.2015 vo fotokópii priložil k odvolaniu (č.l. 112
- 114 spisu). Žalobca poukázal na skutočnosť, že neposkytovanie podpory žalobcovi napriek jeho

nespochybniteľnému nároku na jej poskytnutie nemožno označovať za podnikateľské riziko žalobcu,
s ktorým by mal podnikateľ počítať. Žalobcovi v tomto prípade vzniká ujma a ďalšia značná ujma
bezprostredne hrozí nie v dôsledku bežného výsledku jeho podnikateľských aktivít, ale práve v dôsledku
nezákonného postupu žalovaného. V tomto prípade nemožno právne opodstatnené nároky žalobcu
na podporu a ich neposkytnutie v rozpore so Zákonom stotožňovať s podnikateľským rizikom. Takéto

ponímanie podnikateľského rizika na jednej strane a interpretácia nároku na podporu podľa Zákona je
podľa žalobcu nesprávna.

Na podklade tvrdení žalovaného poskytnutých v jeho vyjadrení okresný súd podľa žalobcu dospel
k záveru, že v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, by došlo k
neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného, nakoľko by tento nedisponoval dostatočnými

finančnými prostriedkami na realizáciu štátom garantovanej podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov, ktoré ÚRSO pri určovaní tarify za prevádzkovanie systému na kalendárny rok 2015 nezohľadnil.
Z uvedeného dôvodu by podľa názoru okresného súdu predbežné opatrenie bolo vo vzťahu k
žalovanému v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti. Tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti
žalobca označil za nezodpovedajúce skutočnosti, a ktoré zavádzajúcim spôsobom opisujú spôsob a

processtanovovaniavýškytarifyzaprevádzkovaniesystému.Relevantnýmvtejtosúvislostije,žeÚRSO
predmetnú tarifu stanovuje výlučne na podklade informácii poskytnutých Úradu konkrétnou distribučnou
spoločnosťou, v tomto prípade žalovaným. Uvedené preukazujú jednotlivé rozhodnutia ÚRSO a časová
postupnosť udalostí vedúcich k úprave výšky predmetnej tarify v roku 2014. Žalobca konkrétne poukázal
na Rozhodnutie ÚRSO č. 0328/2014/E zo dňa 19.08.2014, ktorým na základe žiadosti žalovaného

došlo k úprave hodnoty tarify za prevádzkovanie systému TPS SSE-D a ďalších hodnôt na sumu vo
výške 21,8200 Eur/MWh. Podstatné však podľa žalobcu je, že predmetná žiadosť žalovaného ako
regulovaného subjektu na úpravu hodnoty TPS bola Úradu doručená už dňa 07.08.2014, t.j. pred
dňom stanoveným zákonom ako posledný prípustný deň na splnenie oznamovacej povinnosti výrobcov
elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorým je deň 15. august. Predmetná žiadosť bola teda Úradu zaslaná

bez možnosti reálne vyhodnotiť údaje od daných výrobcov ohľadne skutočnosti, či si podporu budú na
nasledujúci kalendárny rok uplatňovať alebo nie a v akom rozsahu. Na základe predmetnej žiadosti
pritom Úrad už dňa 19.08.2014 rozhodol o stanovení výšky predmetnej tarify na spomínanú sumu
vo výške 21,8200 Eur/MWh. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že reálne nespochybniteľne nie je
daná žalovaným tvrdená podmienenosť poskytovania podpory a tým získanie dostatočného objemu

finančných prostriedkov na jej poskytnutie, získaním informácii od výrobcov. Tak žalovaný, ako ani Úrad,
včasestanovovaniavýškypredmetnejtarifynemohlimaťobjektívnuvedomosťoúdajochposkytovaných
výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov v rámci plnenia oznamovacej povinnosti, prípadne v
prípade Úradu tieto objektívne nebolo možné reálne v čase rozhodnutia posudzovať, prikladať im pri
stanovovaní výšky tarify relevanciu. Ďalej žalobca poukázal na Rozhodnutie ÚRSO č. 0047/2015/E zo

dňa 23.12.2014, ktoré bolo vydané už po dni 15.08.2014, t.j. už v čase, v ktorom ÚRSO aj žalovaný
disponovali príslušnými, výrobcami oznamovanými údajmi a súčasne mali objektívnu možnosťposúdiť a vyhodnotiť dané, jednotlivými výrobcami poskytnuté informácie. V tejto súvislosti je dôležitá
práve skutočnosť, že aj po posúdení týchto informácii je z rozhodnutia jasné, že tarifa TPS ostala
aj po vyhodnotení predmetných údajov stále nezmenená, a teda naďalej bola stanovená na sumu

vo výške 21,8200 Eur/MWh. Podstatné pritom je, že priamo zo strany Úradu došlo v odôvodnení
tohto rozhodnutia k vymedzeniu, že Úrad po zohľadnení všetkých nákladov spoločnosti SSE-D, a.s.,
súvisiacich s podporou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou,
nepovažoval nepokrytie nákladov spoločnosti za preukázané. Okrem uvedených skutočností žalobca
zdôraznil, že predmetná výška tarify za prevádzkovanie systému bola Úradom schválená nielen na

bezprostredne nasledujúci kalendárny rok, t.j. v tomto prípade rok 2015, ale aj na rok 2016, nakoľko
účinnosť daného rozhodnutia je vymedzená na obdobie od 01. januára 2015 do 31. decembra 2016. Nie
jetedapravdou,žebysavýškadanejtarifystanovovalakaždoročne,akotendenčnežalovanýuvádzalvo
svojom vyjadrení. S prihliadnutím na faktický spôsob a časové hľadisko určovania výšky tarify zo strany
ÚRSO, nemožno mať podľa žalobcu pochybnosti o tom, že v skutočnosti nie je daná podmienenosť
stanovenia výšky TPS splnením oznamovacej povinnosti výrobcami elektriny, a teda poskytovaním

podpory nevzniká žalovanému priama finančná strata ako zjavne účelovo uvádzal žalovaný. Ako bolo
vymedzené, aj Úrad konštatoval, že po zohľadnení všetkých nákladov nepovažoval za preukázané
nepokrytie nákladov žalovaného, práve naopak. Úrad výslovne vymedzil, že žalovaný má dostatočné
finančné prostriedky, a teda je schopný riadne plniť svoje záväzky vrátane poskytovania podpory formou
doplatku. Po komplexnom zhodnotení uvedených skutočností je teda podľa žalobcu zrejmé, že Úrad pri

stanovovaní výšky tejto tarify nezohľadňuje výlučne výrobcov elektriny, ktorí oznámili uplatnenie podpory
v stanovenom termíne, čo preukazuje aj skutočnosť, že už rozhodnutiami ÚRSO bola stanovená výška
tarify TPS aj na rok 2016. Nariadením predbežného opatrenia by tak nedošlo k neprimeranému zásahu
do práv a povinností žalovaného, nebola by ohrozená jeho existencia a z vyjadrení samotného Úradu je
preukázané,žefinančnéprostriedkyžalovanéhopostačujúnaposkytovaniepodporyvýrobcomelektriny,

pričom aktuálne sú považované za postačujúce dokonca aj na obdobie roka 2016 napriek tomu, že v
súčasnosti žalovaný ani Úrad nedisponuje informáciami ohľadne počtu výrobcov uplatňujúcich si nárok
na podporu na rok 2016. Nariadením predmetného predbežného opatrenia preto podľa názoru žalobcu
žiadnym spôsobom nedôjde k zásahu do zásady proporcionality a primeranosti.

Žalobca zároveň poukázal na „absolútnu nezákonnosť“ postupu žalovaného v tomto prípade,

spočívajúcu v neposkytovaní v tejto súvislosti relevantnej podpory formami v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm.
b) a písm. c) Zákona žalobcovi, a to výlučne na základe jeho listu. Relevantnou je totiž skutočnosť, že
možnosť uplatniť si podporu na elektrinu vyrobenú žalobcom prevádzkovanými zariadeniami, v zmysle
relevantných zákonných ustanovení, bola žalobcovi garantovaná jednotlivými rozhodnutiami ÚRSO, t.j.
rozhodnutiami o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku. Podstatné je, že predmetná

pevná cena, za ktorú má byť zariadeniami žalobcu vyrobená elektrina žalovaným vykupovaná, bola
stanovená na obdobie dvanástich, prípadne jedenástich rokov v prípade FVE Včelince Východ 2. V
jednotlivých rozhodnutiach ÚRSO pritom explicitne ustanovuje deň zániku práva na podporu doplatkom
pre príslušné zariadenie žalobcu. Žalobca poukázal príkladmo na odôvodnenie rozhodnutia ÚRSO
týkajúceho sa FVE Včelince Západ -1, v zmysle ktorého ,,Právo na podporu doplatkom pre zariadenie

výrobcu elektriny sa skončí dňa 12.05.2026." Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že ÚRSO ako
správny orgán svojím rozhodnutím rozhodol o právach a povinnostiach žalobcu v tejto súvislosti, a to
tak, že žalobcovi priznal právo na výkup elektriny ním prevádzkovanými zariadeniami za v rozhodnutiach
špecifikované sumy na celé vymedzené obdobia. Tak zo strany ÚRSO ako príslušného orgánu štátnej
správy, ako ani zo strany iného orgánu štátnej správy, ktorý by disponoval kompetenciami v tejto

oblasti, do dnešného dňa nebolo žiadnym spôsobom rozhodnuté o odňatí či obmedzení predmetného
práva žalobcu na podporu. V tejto súvislosti žalobca označil za relevantnú práve skutočnosť, že k
neposkytovaniu podpory zariadeniam žalobcu došlo výlučne na základe listu žalovaného, ktorý je
však súkromným podnikateľským subjektom - právnickou osobou. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný
ako podnikateľský subjekt - akciová spoločnosť, nemá postavenie štátneho orgánu, nie je obcou,

samosprávnym krajom a zároveň nie je právnickou osobou, ktorej by zákon zveroval právomoc
rozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchaleboprávnickýchosôbvoblastiverejnejsprávy,nebola
zriadená zákonom, štátnym orgánom, vyšším územným celkom ani obcou. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný nemá postavenie subjektu, ktorý by disponoval oprávnením svojou rozhodovacou činnosťou
zasahovať do postavenia iných subjektov, fyzických a právnických osôb, a teda nie je príslušný na

ukladanie povinností alebo ako bolo tomu v tomto prípade, na rozhodovanie o odňatí práv priznaných
určitému subjektu rozhodnutím správneho orgánu. Podpora žalobcovi nie je poskytovaná výlučnena základe svojvoľného stanoviska žalovaného ako súkromného podnikateľského subjektu. Takýto
postup je podľa názoru žalobcu nutné považovať za nezákonný. Uvedené stanovisko potvrdzuje aj
Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 20S/71/2015, t.j. v právnej veci o

preskúmanie zákonnosti podania spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., týkajúcej
sa totožných účastníkov konania. Krajský súd v danom uznesení zdôraznil, že „zákon o energetike č.
251/2012 nepriznáva prevádzkovateľovi distribučnej sústavy unikátne postavenie právnickej osoby a
nepriznáva mu rozhodovacie právomoci ako právnickej osobe v zmysle § 244 ods. 2 OSP". Žalobca
vyjadril názor, že jediným prípustným spôsobom v právnom štáte, akým by bolo možné prípadne

platne neposkytovať správnym rozhodnutím, t.j. v tomto prípade rozhodnutím ÚRSO priznanú podporu,
by bolo prijatie rozhodnutí zo strany ÚRSO ako príslušného štátneho orgánu o zmene rozhodnutí
o stanovení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku, voči ktorému by bolo možné podať
odvolanie, prípadne využiť ďalšie prostriedky právnej ochrany. K takémuto postupu však v tomto
prípade nedošlo, čím došlo k zásadnému a neprimeranému zásahu do práv a povinností žalobcu.
Nemožno akceptovať postup uplatnený voči žalobcovi, t.j. aby zo strany súkromného podnikateľského

subjektu bolo rozhodované o právach a povinnostiach iného, rovnocenného podnikateľského subjektu.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany ÚRSO ani iného orgánu štátnej správy nedošlo k zmene
či zrušeniu rozhodnutí o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku a zároveň neboli
zrušené ani jednotlivé potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané žalobcovi,
preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie podpory. Na základe listu žalovaného tak nemohlo

platne dôjsť k rozhodnutiu o nepriznaní práva na podporu na rok 2015. Takýto postup je podľa žalobcu
nesprávny, predstavujúci neopodstatnený a nezákonný zásah do jeho práv a povinností. Okresný
súd teda žalobcom uvádzané skutočnosti nehodnotil komplexne, v dôsledku čoho celkové žalobcom
uplatnené nároky hodnotil nesprávne a nedostatočne, zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Jednotlivým žalobcom uvádzaným argumentom okresný súd neprikladal

značný význam a stotožnil sa s viacerými tvrdeniami žalovaného bez ich náležitého preukázania a
potvrdenia ich pravdivosti. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu
zmenil tak, že predbežné opatrenie v zmysle a v znení špecifikovanom v návrhu žalobcu zo dňa
21.05.2015 nariadi.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa ust. § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. § 75 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov

maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Odvolací súd primárne uvádza, že okresnému súdu bol dňa 24.04.2015 doručený návrh žalobcu na

nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom dôvodil neodkladnou potrebou úpravy pomerov medzi
žalobcom a žalovaným, ktorá sa má dosiahnuť nariadením navrhovaného predbežného opatrenia,
keďže vecou samou sa mieni domáhať ochrany práv, ktoré sú porušené konaním žalovaného, ktorý
bez akéhokoľvek oprávnenia žalobcovi oznámil, že nemá nárok na podporu napriek tomu, že žalovaný
splnil podmienky stanovené zákonom č. 309/2009 Z.z. Prvostupňový súd správne vo vzťahu k

návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho konania o veci samej
aplikoval ust. § 74 a nasl. OSP, za vychádzania najmä z ust. § 75 a nasl. ustanovenia OSP a pre
splnenie podmienok podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa v rámci vykonávaného
dokazovania oboznámil s listinami doloženými žalobcom za súčasného vychádzania zo stavu známeho
z vlastnej rozhodovacej činnosti okresného súdu, keď hodnotil, či boli osvedčené kumulatívne obidve
základné zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému

v zmysle ust. § 75 ods. 2 OSP. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že k vyhoveniu návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to osvedčenie
nároku,ktorémusamápredbežnýmopatrenímposkytnúťdočasnásúdnaochranaadruhoupodmienkou
je osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov súdneho konania do momentu právoplatného rozhodnutia vo veci.

Odvolací súd preskúmaním veci nevyhodnotil ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu ako relevantný
pre to, aby mohlo dôjsť k zmene napadnutého rozhodnutia okresného súdu podľa ust. § 220 OSP.
Okresný súd vo všeobecnosti správne poukázal na predbežné opatrenie ako zabezpečovací procesno-
právny inštitút, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú úpravu právnych pomerov medzi účastníkmi
konania do momentu právoplatného rozhodnutia vo veci samej, resp. pokiaľ je obava, že by výkon

súdneho rozhodnutia bol v budúcnosti ohrozený. V prípade navrhovaného predbežného opatrenia, ktoré
má sledovať dočasnú úpravu pomerov účastníkov, ako aj obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho
rozhodnutia, zákon vyžaduje osvedčenie obidvoch podmienok k nariadeniu predbežného opatrenia, a
to osvedčenie nároku a osvedčenie naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorá je daná
osvedčením reálne a bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd postupoval zákonným spôsobom,

pokiaľ posudzoval tieto zákonom vyžadované podmienky v súvislosti s rozhodovaním o návrhu žalobcu
na nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnenímnapadnutéhouzneseniaokresnéhosúduavpodrobnostiachnajehozáveryodkazuje.Len
na zdôraznenie vecnej správnosti záverov okresného súdu, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí v

spojenísodvolacímidôvodmižalobcu,jepodľaodvolaciehosúdunevyhnutnéuviesťzhodnesokresným
súdom, že tvrdenie, či žalobca (ne)splnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., a či
sa na povinnosť žalobcu doručiť oznámenie a následky stanovené zákonom pre prípad jej nesplnenia
(ne)vzťahuje prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., sú medzi účastníkmi
sporné otázky, ktoré budú predmetom konania a dokazovania vo veci samej. Práve z rozdielnosti

argumentácie žalobcu a postoja žalovaného nielen v skutkových, ale aj v právnych tvrdeniach, správne
uzavrel okresný súd, že vo vzťahu k podmienke osvedčenia nároku žalobcu sa nevyhnutne vyžaduje
dokazovanie vo veci samej a zhodnotenie tohto nároku. Rovnako sa to vzťahuje k celej právnej
argumentácii žalobcu v odvolaní o nezákonnosti namietaného postupu žalovaného voči žalobcovi podľa
Zákona vo vzťahu k neposkytnutiu podpory od 01.01.2015 pre rok 2015 a o tom, či takýto postup

vzhľadom na postavenie žalovaného (ne)má mať administratívno - správny charakter. Vzhľadom k
tejto prvej podmienke pre posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia okresný
súd vecne správne postupoval, ak sa venoval druhej zákonnej podmienke, a to, či žalobca osvedčil
potrebu, naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením navrhovaného
predbežného opatrenia, resp. či bola osvedčená reálnosť bezprostrednej a priamej hrozby, ujmy na

strane žalobcu, v prípade nenariadenia navrhovaného predbežného opatrenia.Žalobca v odvolaní namietal, že vyjadril finančné straty, ujmy, ku ktorým dôjde v prípade nenariadenia
predbežného opatrenia, pričom i napriek uvedenému okresný súd pri zamietnutí návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nesprávne zhodnotil prípadný zásah do postavenia žalovaného v prípade

nariadenia predbežného opatrenia. K týmto odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na vecne
správne zhodnotenie a závery okresného súdu v napadnutom uznesení, keď pri skúmaní druhej
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti, resp. reálne, bezprostredne a
priamo hroziacej ujmy na strane žalobcu, poukázal na list SSE zo dňa 17.2.2015 (č.l. 55 spisu),
obsahujúci vyhlásenie o pripravenosti uzavrieť zmluvu s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil

podmienky pre získanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., za trhovú cenu vo výške 34,61 Eur/ 1
MWh vykúpiť elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. Okresný
súd podľa stavu ku dňu jeho rozhodovania, ako v rovine osvedčenia vyplýval z dôkazov doložených
účastníkmi, dôvodne tento listinný dôkaz zhodnocoval pri konštatovaní neosvedčenia naliehavosti pre
nariadenie predbežného opatrenia ako druhej kumulatívnej podmienky v súvislosti s podaným návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia, keďže tento listinný dôkaz osvedčoval, že žalobca má vytvorenú

možnosť odpredať vyrobenú elektrickú energiu žalovanému. Aj keď táto cena je nižšia oproti cene,
ktorú by žalobca získal cez systém podpory, avšak i napriek uvedenému, týmto finančným príjmom
na základe uzavretej zmluvy, ktorej uzavretie ponúkol žalovaný, má žalobca možnosť do určitej miery
eliminovať tvrdené straty. Z uvedeného listu žalovaného bolo osvedčené, že žalobca má možnosť
ďalej pokračovať vo výkone svojej podnikateľskej činnosti, t.j. vyrábať elektrinu vo svojom zariadení a

túto odpredať žalovanému, ktorou možnosťou sa zabezpečí chod žalobcu, t.j. že žalobca nezostane
mimo akúkoľvek možnosť podnikania v dotknutom predmete svojej činnosti. Uvedené sa napokon
uskutočnilo, čo žalobca dodatočne osvedčil doložením zmluvy o výkupe elektriny č. OZE 2015/0449 so
spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s., ako nákupcom, z 27.02.2015, k odvolaniu (č.l. 103 -
111 spisu). To, že aj pri uzavretí uvedenej zmluvy, dôjde k určitej finančnej strate na strane žalobcu, je

možnou okolnosťou spojenou s akýmkoľvek výkonom činnosti podnikateľského subjektu a táto, podľa
žalobcom poskytnutého tvrdenia neočakávaná strata, ktorá je spojená s výkonom jeho podnikateľskej
činnosti, nemôže byť ani podľa odvolacieho súdu dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia ako
výnimočného procesného inštitútu právnej ochrany podľa OSP, v konštatovaní osvedčenia naliehavosti
pre jeho nariadenie.

V súvislosti s rešpektovaním zásady proporcionality pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a hodnotenia pomerov žalobcu a žalovaného, považuje odvolací súd za potrebné poukázať
aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade ide o osobitný vzťah,
do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako aj
žalovaný sú podnikateľmi a ide o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. V týchto vzťahoch sú si v zásade

tak žalobca, ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, preto prípadné obmedzenie, ktoré
by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané
tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť
argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie je schopný plniť svoje
zmluvné záväzky, ani argumentácia v tom smere, že neplnenie jeho zmluvných záväzkov ohrozuje

finančnú situáciu ďalšieho subjektu. Krajský súd považuje, v súvislosti s potrebou prihliadania na zásadu
proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, za potrebné podporne
a primerane poukázať na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.
ÚS 394/2001, podľa ktorého ...„základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho
vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné

opatrenie smeruje“.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný v každom jednotlivom
prípade skúmať i to, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov.
V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca
by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora

vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie
doplatkusplnil,jemedziúčastníkmisporná,avšakažporiadnomdokazovanívovecisamejtátospornosť
môže byť vyriešená konečným meritórnym rozhodnutím súdu.Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že aj keď žalobou vo veci samej sa žalobca mieni domáhať určenia,
že žalobcovi nezaniklo právo na poskytnutie podpory v zmysle relevantného ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c)
Zákona, a teda, že nie je daný právny dôvod na nezaradenie zariadení prevádzkovaných žalobcom do

systému podpory, s uložením samotnej povinnosti žalovanému, zabezpečiť podporu elektriny vyrábanej
zariadeniami žalobcu v priebehu roka 2015, tiež nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so
žalobcom Zmluvy o dodávke elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku v zmysle v zmysle ust. § 5 ods.
6 písm. a) Zákona v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona, k uzatvoreniu ktorých je žalovaný
povinný pristúpiť a prípadne i náhrady škody, t.j. v zásade, že jeho nárok na podporu podľa Zákona je

na rok 2015 daný, tak z obsahu i návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že konečným
účelom budúceho sporového konania v danej veci má byť dosiahnutie vyplácania predmetnej podpory
žalovaným v rámci zvýšenej ceny za dodanú a odobratú elektrickú energiu v roku 2015. V tomto smere
je dôvodné poukázať i na to, že spravidla platí, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké
povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej. Pre nariadenie predbežného opatrenia,
ktoré by v zásade nariaďovalo totožné povinnosti, ktorých sa mieni domáhať žalobca voči žalovanému

vo veci samej, v danom prípade nebolo osvedčené splnenie výnimočných podmienok, ako správne v
napadnutom uznesení konštatoval aj okresný súd.

Podľa odvolacieho súdu, za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to dostatočného osvedčenia naliehavosti dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených záujmov

žalobcu v rámci vymedzenia v odvolaní. Z vyššie citovaného § 75 ods. 2 OSP vyplýva zákonná
požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to
osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto
podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky

súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá
súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví
zákon“.

V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje §

74 a nasl. OSP v spojení s ust. § 75 ods. 2 OSP, preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom,
ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená čo i len jedna
z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť
vyhovené.

Odvolací súd preto podľa ust. § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh
žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

O trovách spojených s predbežným opatrením bude rozhodované až v rámci rozhodnutia vo veci samej
podľa ust. § 145 OSP, preto krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v zhode s okresným súdom
nerozhodoval o trovách spojených s týmto odvolacím konaním.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.