Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011710
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011710.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému I. N., nar. XX.X.XXXX
v C., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 2. júla 2015 odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín podané v neprospech
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. februára 2015, sp. zn. 3T/119/2014

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky krajskej prokuratúry z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. februára 2015, sp. zn. 3T/119/2014 bol obžalovaný I.
N. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín zo
dňa 3.10.2014 pod sp.zn. 1Kv 24/10-3300-134, doručenej Okresnému súdu Trenčín dňa 7.10.2014, pre

skutok kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., ktorý
mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v období od septembra 2009 do 20. januára 2010 v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby na Mierovom námestí č. 1 v Ilave, pred inými osobami
vyslovil viaceré vulgárne vyhrážky fyzickej likvidácie a vyhrážal sa usmrtením prokurátorke Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. J. I. v priamej súvislosti s uskutočneným výkonom jej právomoci,
spočívajúcom vo výkone dozoru nad prípravným konaním a zastupovaním prokuratúry v konaní pred
súdom v trestnej veci vedenej proti odsúdenému I. N. na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. IV Gv
1/2007, pričom tieto vyhrážky vzhľadom na okolnosti a osobu páchateľa boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú
obavu z ich reálneho uskutočnenia, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej
lehote ho včas podaným odvolaním napadla v neprospech obžalovaného prokurátorka krajskej
prokuratúry pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného I. N., t.j. výrokov o vine a
treste. Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania namietala správnosť výroku o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby a poukázala na to, že aj keď obžalovaný spáchanie skutku od začiatku

trestného stíhania zásadne popiera, z jeho spáchania bol jednoznačne usvedčovaný predovšetkým
priamymi dôkazmi - svedeckými výpoveďami Q. W., N. Y., I. G. a N. R. a čiastočne aj I. H., ktoré sú
vo vzájomnej zhode, neprotirečia si a jednoznačne potvrdzujú, že obžalovaný I. N. sa viackrát vyhrážal
fyzickoulikvidáciouprokurátorkeJUDr.J.I.aokolnosť,žetietovyhrážkybolimienenévážne,vyplývaajz
prejavu obžalovaného v jeho predchádzajúcej trestnej veci, ako aj z jeho prejavov agresivity a výbuchov
zlosti pred ďalšími odsúdenými. O nepriateľskom a nenávistnom postoji obžalovaného pritom svedčí aj

svedecká výpoveď poškodenej JUDr. J. I., ako aj skutočnosť, že obžalovaný vníma svoje odsúdenie
ako nezákonné, nespravodlivé a zo strany orgánov činných v trestnom konaní aj ako vykonštruované, zčoho zrejme pramení aj motív jeho konania. Správanie obžalovaného pritom nie je možné podceňovať,
pretože po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich súhrne je treba konštatovať, že od obžalovaného
možno očakávať čokoľvek a jeho vyhrážky boli schopné vyvolať obavu, že ich uskutoční, keď naviac

jeho správanie nie je možné podceňovať aj z toho pohľadu, že ide o bývalého elitného policajta so
špeciálnym výcvikom. Výpovede svedkov, ktorí vyhrážky obžalovaného nepočuli je potrebné hodnotiť
v súhrne s výpoveďami svedkov, ktorí vyhrážky na adresu JUDr. J. I. počuli a nemožno niektorým
výpovediam prikladať vyššiu vážnosť ako iným výpovediam. Výpovede svedkov, ktorí vyhrážky nepočuli,
neodôvodňujú jednoznačný záver, že skutok sa nestal. Práve naopak, skutok sa stal tak, ako je opísaný

v obžalobe a svedkovia, ktorí vyhrážky obžalovaného počuli, teda aj vnímali svojimi zmyslami, o tomto
aj potom vypovedali a v priamych svedeckých výpovediach opísali, kedy, kde a za akých okolností boli
prednesené. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

ObžalovanýI.N.prostredníctvomobhajcuisámvosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniuprokurátorky
uviedol, že prokurátorka sa v odôvodnení svojho odvolania podaného v jeho neprospech sústredila
na výpoveď jednotlivých svedkov, ktorých rozdelila na svedkov vypovedajúcich buď v jeho prospech,
alebo v jeho neprospech a vyslovila úvahy o ich vierohodnosti, pričom ako objektívne vyhodnotila
výpovede svedkov Q. W., N. Y., I. G., N. R. a I. K. s poukazom na to, že samotná skutočnosť vyslovená

svedkami v prospech obžalovaného, že títo nepočuli v inkriminovanom čase vyhrážky obžalovaného
na adresu poškodenej JUDr. J. I., ešte nepotvrdzuje nepravdivosť vyjadrení svedkov v neprospech
obžalovaného. Podľa odvolateľky nebol zabezpečený žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by uvedených
svedkov usvedčoval z nepravdivých výpovedí. Naproti tomu okresný súd pri hodnotení dôveryhodnosti
výpovedi jednotlivých svedkov dôvodne vychádzal najmä z reálne preukázaných skutočností, ktoré

súviseli s okolnosťami ovplyvňujúcimi ich výpovede. Takýmito skutočnosťami boli v prejednávanom
prípade vzťahy medzi obžalovaným a jednotlivými svedkami, keď pritom z podrobne vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo dostatočne až jednoznačne preukázané, že práve vzťahy
medzi obžalovaným a tzv. usvedčujúcimi svedkami (W., Y., G. a R.) boli vážne narušené práve
schválnosťami až šikanou, ktorých sa uvedení svedkovia voči obžalovanému dopúšťali vzhľadom

na jeho predchádzajúce zaradenie v Policajnom zbore SR. Takéto negatívne správanie uvedených
svedkov voči obžalovanému jeden z nich - I. K. aj potvrdil. Ďalší svedkovia a to I. Y., C. H., I. H. i
M. S. a nepriamo i väzenský kaplán N. N. pritom potvrdili, že najmä odsúdení W. a Y. obžalovaného
znenávideli najmä po tom, ako sa zistilo, že obžalovaný bol pred výkonom trestu policajt. Najmä
svedok I. Y., ktorý bol veliteľom izby, na ktorej bol obžalovaný ubytovaný, okrem iného uviedol, že

svedok W. sa vyjadril, že po napísaní podania na obžalovaného na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky bol vďaka tomu v Leopoldove preradený do nižšej diferenčnej skupiny. Z výpovedí svedkov
vypovedajúcich v neprospech obžalovaného jednoznačne vyplývajú skutočnosti, ktoré odôvodnene
vyvolávajú pochybnosti o vierohodnosti ich výpovedí a preto okresný súd v napadnutom rozsudku
správne uviedol, že tieto výpovede boli vykonané účelovo s cieľom poškodiť obžalovaného a okresný

súd ich preto správne vyhodnotil ako nevierohodné a účelové v snahe obžalovaného poškodiť. Na druhej
strane poukázal na to, že oproti uvedeným skutočnostiam svedčiacim minimálne o vážnej pochybnosti
o vierohodnosti výpovedí svedkov vypovedajúcich v neprospech obžalovaného, v prípravnom konaní
ani na hlavnom pojednávaní neboli zistené ani konštatované žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali
výpovede tých svedkov, ktorí uvádzali skutočnosti v prospech obžalovaného. Aj vzhľadom na vážne

rozpory vo výpovediach svedkov vypovedajúcich v jeho neprospech navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa o jeho oslobodení spod obžaloby v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a
teda, aby odvolanie prokurátorky zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 24. marca 2015, vykonal
dňa 2. júla 2015 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť prokurátorkou napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby

(o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou

„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného I. N.

spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré veľmi podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy nielenže pripúšťajú dve protichodné a
navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej
obžalobou na podklade svedeckých výpovedí Q. W., N. Y., I. G., N. R. a I. K., sa skutok uvedený v

obžalobe, pre ktorý je obžalovaný I. N. stíhaný, mohol stať spôsobom v nej uvedeným, avšak podľa
druhej, prezentovanej obžalovaným I. N. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní pred súdom
prvého stupňa, skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa tam uvedeným spôsobom nestal a obžalovaný
ho teda ani spáchať nemohol, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť
jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených

dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne
zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti.
Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazovala v odvolaní
prokurátorka, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci okresným súdom vykonané dôkazy, na ktoré poukázal
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu

verziu (možnosť), podľa ktorej sa predmetný skutok nestal a teda obžalovaný I. N. ho nespáchal.
Dôkazy, na ktoré poukazovala v odvolaní prokurátorka, umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že
žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol
spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového
riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom

uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine. Zo
zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného

priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por.
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho

záver o oslobodení obžalovaného I. N. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola

vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátorka
navrhla vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán
trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať

do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe
týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver
je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je
tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivoa dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so
zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky podané v
neprospech obžalovaného I. N. za dôvodné, preto jej odvolanie podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.