Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201991
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201991.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 31 815 138 a Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. P., bytom O. XXX, pre vymoženie 173,41 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. mája

2015, č.k. 4Er/442/2015-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že návrhom spísaným na exekútorskom
úrade dňa 19.03.2015, doručeným tamojšiemu súdu dňa 06.05.2015, sa oprávnený prostredníctvom

právneho zástupcu domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 173,41 eur
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02942/09
zo dňa 01.06.2009. Súd prvého stupňa konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.07.2008
zmluvu o úvere, súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluva, ktorú jej účastníci
uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 02942/09 zo dňa 01.06.2009 bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 671,31 eur s príslušenstvom. Na tamojšom
súde pod sp. zn. 5Er/270/2009 bolo vedené exekučné konanie voči povinnému na podklade tých istých
listinných dôkazov, t.j. na základe Zmluvy o úvere č. 3740614, súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02942/09 zo dňa 01.06.2009. Uznesením súdu

č.k. 5Er/270/2009-35 zo dňa 21.03.2012 bola exekúcia voči povinnému vyhlásená za neprípustnú a
exekúcia bola zastavená. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 11CoE/54/2012-54 zo dňa 06.06.2012
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie tamojšieho súdu č.k. 5Er/270/2009-35 zo dňa
21.03.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012 v spojení uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11CoE/54/2012-54 zo dňa 06.06.2012. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že na tamojšom súde aj
pod sp. zn. 5Er/584/2014 bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade tých istých

listinných dôkazov, t.j. na základe Zmluvy o úvere č. 3740614, súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02942/09 zo dňa 01.06.2009. Uznesením
súdu č.k. 5Er/584/2014-12 zo dňa 04.09.2014 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2014
a následne súd uznesením č.k. 5Er/584/2014-21 zo dňa 03.10.2014 exekučné konanie zastavil.

Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2014. Súd prvého stupňa ďalej vyslovil
názor, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonala nerozhodoval o veci, o ktorej už skôr právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Z ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. možno vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania, t.j. ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, exekučný súd je
povinný exekučné konanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 251 ods. O.s.p. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by

upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159
ods. O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Súd prvého stupňa konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v
predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie
exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného
konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. 5Er/270/2009-35 zo dňa 21.03.2012 a uznesením

č.k. 5Er/584/2014-21 zo dňa 03.10.2014. Nakoľko uvedenými uzneseniami bolo právoplatne rozhodnuté
o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti
vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutia,
ktoré založili prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), a teda keďže oprávnený podal v
totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo

potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p. a v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. d) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje
výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.
Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, ktoré
k odvolaniu priložil. V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104
ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné

konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3
Exekučného poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych
právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete ,,vec“,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,

ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci,
oktorombysarozhodovalo,alepredstavujelenproces.Akékoľvekskončenieexekučnéhokonaniapreto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcu,
ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá
by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým

rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal
možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého dňa 19.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 173,41 eur

s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 01.06.2009, sp. zn. SR 02942/09ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 15.06.2009 a vykonateľnosť dňa
18.06.2009.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa na

podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa zo dňa 01.06.2009, sp. zn. SR 02942/09, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 472,15 eur s príslušenstvom, a to na podklade
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého
dňa 18.07.2009. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č.k. 5Er/270/2009-35 zo

dňa 21. marca 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä s § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
6. júna 2012, č. k. 11CoE/54/2012-54.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd ďalej zistil, že na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. zo dňa zo dňa 01.06.2009, sp. zn. SR 02942/09 bolo na súde prvého stupňa vedené aj
konanie sp. zn. 5Er/584/2014, v ktorom sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do
zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého dňa 19.05.2014 domáhal proti povinnému

vymoženia 173,41 eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č.k.
5Er/584/2014-12 zo dňa 4. septembra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2014, zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko dospel k záveru, že
v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/270/2009 bolo uznesením č.k. 5r/270/2009-35 zo
dňa 21.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č.k. 11CoE/54/2012-54 zo dňa 06.06.2012, meritórne rozhodnuté, čo zakladá prekážku res
iudicata.Následnesúdprvéhostupňauznesenímč.k.5Er/584/2014-21zodňa3.októbra2014exekučné
konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.10.2014 a vykonateľnosť dňa 04.11.2014.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za

ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,

uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 5Er/270/2009-35 zo
dňa 21. marca 2012, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej
veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve

je neprijateľnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Z uvedeného nesporne vyplýva, že
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 11CoE/54/2012-54 zo dňa 6. júna 2012. Nakoľko uvedeným uznesením o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného,

ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva
právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 5Er/270/2009-35 zo dňa 21. marca 2012 v spojení
s uznesením tunajšieho krajského súdu č.k. 11CoE/54/2012-54 zo dňa 6. júna 2012, založilo prekážku

rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .