Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221017
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221017.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: K. D., J. Q. XX/X, E., zast. JUDr. Zdeňkou Vokálovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Garbiarska 2, Košice, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej
22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2203/2012 z
19.01.2012 a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 17C/186/2013-155 zo dňa 22.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1. stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Ďalším výrokom zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu

v Košiciach, Alžbetina 41, sp. zn. 3C/2203/2012 zo dňa 19.1.2012.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, §§ 1
ods. 2; 40 ods. 1, 2; 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 10 ods. 1 až 23 zákona č. 340/2005

Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, zák. č. 440/2005 Z. z. o sprostredkovaní
poistenia a sprostredkovaní zaistenia, zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve.

Konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva
nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa

pri jej uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného, kedy predmetnú zmluvu podpisovala v
dvojjedinej úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako
osoba poisteného.

Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti sprostredkovania

uzatvárania poistných zmlúv, ktorú od 23.1.2008 do 30.9.2011 realizovala v prospech žalovaného pod
ev. č. 44736.

Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom jej podnikania a zároveň išlo o osobitnú licencovanú
odbornú činnosť podliehajúcu registrácií vykonávanej pod dohľadom NBS.

Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa zák. č. 440/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a
sprostredkovaní zaistenia, následne podľa zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní afinančnom poradenstve, z čoho nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti
uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný ponúkal a bola v NBS registrovaná ako sprostredkovateľka poistenia
poradcu v danej oblasti pod č. VSP069816 a za túto činnosť dostávala od žalovaného v rozhodnom

období odmenu dojednanú v zmluve.

Žalobkyňa dňa 29.9.2008 uzatvorila so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná
sprostredkovateľka poistenia, ktorou sa zaviazala dôsledne dodržiavať ust. zák. č. 340/2005 Z. z.
pred uzatvorením poistnej zmluvy oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje zákon

o sprostredkovaní poistenia, t. j. okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie právo na
základnom imaní poisťovateľa, postup pri podávaní sťažností a či vykonáva sprostredkovateľskú činnosť
výhradne pre túto spoločnosť, ďalej na základe informácií poskytnutých klientom vypracovať písomný
záznam potrieb a požiadaviek, ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s uzatvorením poistných zmlúv, ktoré
sú definované v bode 4.4 zmluvy o sprostredkovaní.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva C-464/01 vo veci Johan
Gruber proti Bay WaAG z 20.1.2005, bodu 39, z ktorého vyplýva, že na ustanovenia čl. 13 až 15
Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu v porovnaní
s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa
čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimo obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by spojenie
medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by
bolo len okrajové a z tohto dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá, malo posudzujúc
ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

Z bodu 41 rozsudku vyplýva, že na tejto úvahe nič nemení skutočnosť, že predmetná zmluva sa vzťahuje
aj na súkromný účel a platí nezávisle od pomeru medzi súkromným a podnikateľským účelom využitia
dotknutého tovaru alebo služby a to dokonca aj vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ by
využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné.

Okrem iného je vždy na strane, ktorá ochranu požaduje, t.j. spotrebiteľa, aby túto skutočnosť preukázal.

Teda na strane žalobkyne je dôkazné bremeno preukázania, že spojenie medzi predmetnou poistnou
zmluvou a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v
predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne

distribuovala, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy vystupovala ako profesionál v predmete
zmluvy, bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo
samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred

uzatvorením poistnej zmluvy a musela si byť vedomá, že ak ju prijme, aký má rozhodcovská doložka
vplyv a význam pre jej poistný vzťah.

Žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy už niekoľko rokov pôsobila ako
sprostredkovateľka poistenia, ktorú vykonávala v predmete svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti,

tedabolavplnomrozsahuoboznámenásoznenímvšeobecnýchakoajosobitnýchpoistnýchpodmienok
vrátane rozhodcovskej doložky, za uzatvorenie ktorej zinkasovala osobitnú províziu.

Preto jej súd ako informovanému spotrebiteľovi nemohol poskytnúť ochranu ako slabšej zmluvnej strane
v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia zániku nároku žalovaného uplatneného v rámci
rozhodcovského konania jeho zaplatením pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania
vrátane tvrdenia, že v priebehu svojho pôsobenia ako sprostredkovateľky poistenia nebola odborne
zaškolená k rozhodcovskej doložke vrátane vysvetlenia podstaty rozhodcovského konania.

Preto súd jej návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku vrátane odkladu jeho vykonateľnosti ako
nedôvodný zamietol.Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Konštatoval, že žalobkyňa nebola procesne úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov konania.

Procesneúspešnýmbolžalovaný,ktorémupatrínáhradatrovkonania,avšaktietotrovynebolivyčíslené.
Preto ich žalovanému nemohol priznať podľa § 151 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.

V odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, nakoľko žalobkyňa bola
diskriminované ako spotrebiteľ z dôvodu výkonu svojej činnosti sprostredkovateľky poistenia. Aplikačná
prax súdov preukázala, že postavenie a informovanosť spotrebiteľov poistenia je veľakrát na úrovni
spotrebiteľa, až absentuje. Žalovaná ako sprostredkovateľka nebola žalobcom po celý čas výkonu svojej

činnosti informovaná o rozhodcovskej doložke, nebola poučená ako sprostredkovateľ o následkoch,
ani o uvedených skutočnostiach neupozorňovala svojich klientov, t. j. iných sprostredkovateľov, s
ktorými uzatvárala poistné zmluvy. Zmluvu podpisovala na jednej strane ako spotrebiteľka a na druhej
strane ako sprostredkovateľka poistenia. Postavenie spotrebiteľky nemožno len z uvedeného dôvodu
spochybňovať. Pri uzatváraní poistnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Podpisovanie poistných zmlúv je výlučne formálne, za účelom uzatvorenia
poistnej zmluvy bez vedomosti pristúpenia k ďalším doložkám, čo je súdu známe z jeho činnosti.
Žalobkyňa má za to, že preukázala svoje postavenie ako spotrebiteľky, a preto nemožno zmeniť
postaveniespotrebiteľanazákladediskrimináciezdôvoduvýkonučinnostisprostredkovateľkypoistenia.
Priznanie postavenia spotrebiteľky je dôvodné a tomu musí zodpovedať i úroveň poskytnutej ochrany.

Na základe uvedeného považovala žalobkyňa rozhodcovskú doložku za nevyjednanú individuálne a za
absolútne neplatnú.

Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozsudok určujúc rozhodcovskú doložku za absolútne
neplatnú.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná.

Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie žalobkyne je účelové v snahe dosiahnuť zmenu prvostupňového
rozhodnutia na tendenčne skreslenom tvrdení, že žalobkyňa ako sprostredkovateľka poistenia mala byť
údajne diskriminovaná. Všetky povinnosti vyplývali pre žalobkyňu z osobitnej právnej úpravy, a to zo
zákona o sprostredkovaní poistenia, ktoré jej ukladali aj samovzdelávanie a jej povinnosť informovať
každého svojho klienta o existencii alternatívneho riešenia sporov vo forme rozhodcovskej doložky,

pokiaľ chcela riadne a svedomite a za odplatu vykonávať túto licencovanú činnosť ako profesionál na
trhu uzatvárania poistných zmlúv.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212

O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (t.
j. ku 29.09.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 tohto zákonného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 16.07.2013
domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2203/2012 z 19.01.2012 a odkladu

vykonateľnosti tohto rozsudku.

Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na
základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť,

pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.

Zároveň poukázala na to, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku.

Preto žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa pripojila k žalobe návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 29.09.2008, Všeobecné
poistné podmienky (21-05-07), Oznámenie o zániku poistenia z 19.10.2009, návrh žalovaného na
začatie konania o zaplatenie 146,23 eura podaný na Arbitrážny súd Košice, upovedomenie o začatí

konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/2203/2012
z 19.01.2012 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne
o zrušenie rozhodcovského rozsudku a jej návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

z dôvodov, že podľa neho poistná zmluva nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. § 52
Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa pri jej uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko
konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného,
lebo predmetnú zmluvu podpisovala žalobkyňa v dvojjedinej úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať
poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba poisteného a z dôvodu, že žalobkyňa v

čase uzatvárania poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti sprostredkovania uzatvárania
poistných zmlúv.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

K odvolacej námietke žalobkyne, že v danom právnom vzťahu má postavenie spotrebiteľky aj napriek
tomu, že predmetnú poistnú zmluvu uzatvárala sama so sebou, teda že pri uzatváraní poistnej
zmluvy vystupovala ako sprostredkovateľom poistenia, odvolací súd uvádza, že argument žalobkyne
je dôvodný.

Poistná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, lebo
spĺňa všetky pojmové znaky o spotrebiteľskej zmluve pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení §
52 Občianskeho zákonníka.

Okolnosť, že žalobkyňa v danom prípade vystupovala jednak ako sprostredkovateľka poistenia a

zároveň ako poistená, nie je dôvodom na spochybnenie záveru, že žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže
poistnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľka a čo je zároveň zjavné aj z predmetu
postenia.

Ani argument žalovanej, že žalobkyňa profitovala z uzavretej zmluvy ako podnikateľ - sprostredkovateľ

poistenia a profesionál nemôže spochybniť záver o tom, že žalobkyňa v danom právnom vzťahu
vystupovala ako spotrebiteľ.

Záver súdu prvého stupňa, že žalobkyňa bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku
prijať alebo neprijať, čo má vyplývať zo záznamu o informáciách, ktoré si poskytla žalobkyňa sama

ako sprostredkovateľka klientovi pri uzatváraní poistnej zmluvy a že si musela byť vedomá prijatia a
následkov rozhodcovskej doložky, je predčasný. Nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa
vyslovil takýto záver bez toho, aby zistil a náležite vyhodnotil dôkazy prezentované účastníkmi konania.Žalobkyňa v priebehu doterajšieho konania tvrdila, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, nebola dojednaná individuálne a že žalobkyňa nemala možnosť
ovplyvniť obsah poistnej zmluvy.

Z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že v predmetnej veci je rozhodcovská zmluva
predformulovaná na tlačive žalovanej. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je
skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve
aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať

dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie ((§ 53 ods. 1 až
4 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Žalovaná si v doterajšom konaní v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že ide o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky neboli
vopred pripravené a bolo možné meniť ich obsah.

Zo spisu sa však javí, že vyššie uvedené v danom prípade nebolo splnené.

Žalobkyňa namietala v priebehu celého konania, že žalovanou nebola poučená o rozhodcovskej doložke
a ani o jej následkoch z nej vyplývajúcich. Je pritom irelevantné, či žalobkyňa uzavretím zmluvy o
poisteníprofitovalaakopodnikateľ-sprostredkovateľpoistenia.Listinnédôkazyavyjadreniažalovaného

nepreukázali, že by v danom prípade bolo došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke.

Žalovaná doposiaľ nepreukázala a ani toto tvrdenie z ničoho nevyplýva, že by bola podstata
rozhodcovského konania vysvetlená žalobkyni žalovaným v čase, keď mala byť odborne zaškolená ako
sprostredkovateľka. Nebolo tiež preukázané, aby bola rozhodcovská doložka jednoznačne individuálne

dojednaná. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať iba podpísanie
osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

Odvolací súd za to, že vzhľadom na vyššie uvedené sú závery súdu prvého nesprávne a predčasné.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho
poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne v súlade so zákonom posúdiť zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi konania, zistiť a náležite vyhodnotiť, či podpisom žalobkyňa prejavila svoju vôľu smerujúcu

k uzavretiu rozhodcovskej doložky, a to podpísaním osobitných zmluvných dojednaní a záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta. Vyzve žalovanú na preukázanie jej tvrdení, predovšetkým tvrdenia,
že neviazala uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky a že žalobkyňa bola preukázateľné
informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. Až po tomto
náležitom zistení skutkového stavu a správnom právnom posúdení veci súd prvého stupňa vyhodnotí,

či je žaloba žalobkyne dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.