Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212445
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114212445.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M. A. Q., s.r.o., so sídlom B., X. X, IČO: 35 724 803,
zastúpeného advokátskou kanceláriou K. A., s.r.o., so sídlom B., X. X, IČO: 36 613 843 proti odporcovi L.
R., bytom K., V. č. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom B., V. nám. č. X, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr.
X. X., advokátom, so sídlom B., I. č. XX, o zaplatenie 3.406,20 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho

účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. novembra 2014 č. k.
21C/188/2014 - 50 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 48,92 €, k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa K. A., s.r.o., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.406,20 €
s úrokom z omeškania 148,72 € od 21.06.2010 do 03.11.2012 a úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 3.406,20 € od 04.11.2012 do zaplatenia, a to do troch dní a vo výroku II. odporcu a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1.088,45 €, titulom
zaplatenia súdneho poplatku 204,00 € a titulom trov právneho zastúpenia 884,45 €, do troch dní.

Poukázal na ust. § 497, 499, 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
9, § 100 ods. 1, § 101, 103, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1, 2 3 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 nar.
vlády č. 87/1995 Zb.. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ si nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom
zmluvy o úvere, ktorú okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, uplatnil dôvodne a včas. Námietku
vedľajšieho účastníka o premlčaní celého nároku, na ktorú súd ex offo prihliadal, súd nepovažoval za

správnu. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňom 03.11.2012, návrh vo veci bol podaný dňa
05.06.2014, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, pričom prvý krát mohol navrhovateľ uplatniť
svoj nárok na súde dňom 04.11.2012. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov konania. Trovy konania
spočívalivzaplatenomsúdnompoplatku 204,00€avtrováchprávnehozastúpenia 884,45€za4 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, písomné podanie protistrany, účasť

na pojednávaní dňa 20.11.2014), pri hodnote jedného úkonu 131,13 €; hotové výdavky pozostávali z
režijného paušálu celkom 32,16 Eur (4 x 8,04 €), ďalej z cestovných výdavkov celkom 72,26 € v súvislosti
s účasťou na pojednávaní, trasa B. - K. a späť, 254 km x 0,183 € (základná náhrada), pohonné hmoty pri
spotrebe 7 l/100 km, v hodnote 1,45 € za 1 liter pohonných hmôt. Náhrada za stratu času bola priznaná
v rozsahu 74,10 €, za 6 polhodín po 13,40 €. Z trov právneho zastúpenia bolo priznaných 20 % DPH.Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonnom stanovenej lehote
odvolanie vedľajší účastník, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom. Uviedol, že nevidí
dôvod, prečo by mal byť zaviazaný popri odporcovi spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania

navrhovateľovi, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi konania nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. Namietal aplikáciu zák.č. 99/1963 Zb. O.s.p. ohľadne ustanovení o náhrade trov
konania, ktoré sa na neho ako vedľajšieho účastníka v danom prípade nevzťahujú. Dôvodil, že v zmysle
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná náhradu trov proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ďalej uviedol, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok na

zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere s tým, že vedľajší účastník v týchto vzťahoch nevystupoval,
nebol zmluvnou stranou a žiadne povinnosti na seba neprevzal. Naviac, navrhovateľ si uplatňoval trovy
konania ešte pred samotným vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že na náhradu trov konania bude
zaviazaný odporca.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. K povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť

trovy konania uviedol, že vedľajší účastník má v konaní oprávnenie na všetky procesné úkony ako
účastník. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 26 Cdo
1986/99, sp.zn. 21 Cdo 1859/2004. Uviedol, že v prípade, ak by mal v konaní úspech odporca, od
čoho sa odvíja úspech vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane odporcu, bola by odporcovi a
rovnako vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie

práva. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti považoval za vecne správne. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 88,75 € s DPH.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti je potrebné

potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Zobsahuspisumalodvolacísúdzapreukázané,ženavrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhal,abysúd
uložil odprocovi zaplatiť istinu 3.406,20 € s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere. Okresný súd návrhu
vyhovel v celom rozsahu a napadnutým rozsudkom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
3.406,20 € s úrokom z omeškania 148,72 € od 21.06.2010 do 03.11.2012 a úrokom z omeškania 8,75

% ročne zo sumy 3.406,20 od 04.11.2012 do zaplatenia, a to do troch dní. O náhrade trov konania
rozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.tak,žeodporcuavedľajšiehoúčastníkazaviazalnahradiťúspešnému
navrhovateľovi trovy konania.

Predmetom odvolacieho konania je výrok napadnutého rozhodnutia o povinnosti odporcu a vedľajšieho
účastníka zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Ustanovenie § 142 O.s.p. upravuje
rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na zásade
zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z
účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením

ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje
porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pokiaľ ide o rozsah náhrady
trov konania, je v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo základnej zásady vyplývajúcej z
ustanovenia § 142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci. Len ak má účastník plný úspech vo veci, prizná sa
mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. celá náhrada trov konania. Ak mal účastník úspech len čiastočný, náhrada

trov sa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelí, prípadne (ak úspech vyváži neúspech) súd vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd sa pri určení rozsahu trov konania týmito zásadami riadil. Posúdenie správnosti
rozhodnutia okresného súdu v zmysle podaného odvolania vedľajšieho účastníka spočívalo na právnomposúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi,
podporujúceho v konaní neúspešného odporcu (§ 92 ods. 3 O.s.p.), a či sa takáto povinnosť vzťahuje aj
na trovy, ktoré navrhovateľ vynaložil v štádiu konania, kedy vedľajší účastník v konaní ešte nevystupoval.

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov
konania (ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná
právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný
žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho

účastníctva podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho
účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver o tom, že povinnosť nahradiť trovy
konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4
O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní
iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi

(napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym
poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.
Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania
výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie
povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Správny nie je ani názor vedľajšieho účastníka, že jeho povinnosť náhrady trov sa nemôže týkať trov
vzniknutých pred jeho vstupom do konania. Takýto názor vychádza z predpokladu, že rozhodujúcim
kritériom je časové hľadisko vzniku trov. Ustanovenie § 142 O.s.p. a všeobecne právna úprava náhrady
trov konania však vôbec nevychádza z časového hľadiska vzniku trov. Naopak, kľúčovým pojmom je tu
účelnosť vynaložených trov. Pokiaľ teda na strane účastníka vzniká povinnosť nahradiť trovy konania,

nie je pre jej rozsah rozhodujúce, kedy v konaní tieto trovy vznikli, ale to, či boli vo vzťahu k nemu
účelne vynaložené. Účel zaplatenia súdneho poplatku, prevzatia zastúpenia, podania návrhu, ale aj
iných úkonov nie je daný v jednom okamžiku, ale všetky uvedené úkony sú potrebné pre celé konanie
a jeho ďalší priebeh nie je bez nich možný, i keď sú vykonané v jednom konkrétnom čase.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je

daná povinnosť nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na
strane vedľajšieho účastníka, a to bez ohľadu na to, či sa vznik nahradzovaných trov časovo kryje
s jeho účasťou v konaní. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z
princípu zodpovednosti za výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej
zodpovednosti za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a

vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené
veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť
zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané dôvody na jeho
strane.

Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké

práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad
procesného neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto okresný súd správne uložil povinnosť procesne
neúspešnému odporcovi ako i vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu, zaplatiť navrhovateľovi trovy konania.

Odvolací súd dodáva, že výšku týchto trov vedľajší účastník v podanom odvolaní nenamietal.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1, § 142 ods.
1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 48,92 €. Predmetom odvolacieho konania bola suma 1.088,45 €, predstavujúca náhradu trov

prvostupňového konania, preto navrhovateľovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v
odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. (v znení účinnom do 30.06.2013), vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci
61,41, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 30,70 € za podanie vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho
účastníka, režijný paušál 10,07 €, 20 % DPH t. j. 8,15 €, spolu trovy konania vo výške 48,92 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .