Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201876
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514201876.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: A. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. XX, zast. opatrovníkom pre toto konanie Mgr. Z. M., vyšším súdnym
úradníkom tunajšieho súdu, za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho

združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154,
právne zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25
Chorvátsky Grob v konaní o zaplatenie 464,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C 19/2014-59 zo dňa 27.1.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v predmetnej veci voči žalovanému domáhal zaplatenia 464,54 Eur s príslušenstvom. Do
konania vstúpil vedľajší účastník namietajúc úrok odporujúci dobrým mravom.

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) žalobu zamietol argumentujúc uplatnenými
neprimeranými až úžerníckymi úrokmi a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho
zastúpenia 79,16 Eur postupom podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka zmeniť tak, aby
vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Namietal neúčelnosť vynaložených trov konania.
Absentuje i súhlas žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka do konania v zmysle novely účinnej od
1.1.2015.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku

o trovách konania vedľajšieho účastníka (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
nie je dôvodné.Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v § 93 ods. 3 O.s.p. sa za
prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:

"Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí
byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada.". Tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2015. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel
rešpektujúc ústavnú zásadu práva na spravodlivý proces k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka

do konania je potrebné posudzovať podľa zákonná účinného v čase jeho vstupu. Je rozhodné, že
vstup vedľajšieho účastníka do konania bol prvostupňovému súdu oznámený dňa 26.6.2014 a v
rozhodnom období sa explicitne zákonom súhlas účastníka, na strane ktorého vystupovať v konaní
mieni, nevyžadoval tak, ako to predpokladali právne predpisy účinné v čase oznámenia vstupu. Iba
takýto ústavnokonformný výklad dáva zadosť vyššie spomenutej zásade práva na spravodlivý proces.
Vo svetle týchto úvah odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v zmysle ustanovení účinných

v čase oznámeného vstupu (t.j. ku dňu 26.6.2014).

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil (§146
ods. 2 O.s.p.), má v zásade nárok na náhradu trov tohto konania

Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami
na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa navrhovateľa vedľajší účastník

spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho
konania. Predovšetkým navrhovateľ neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej
osobymábyťvylúčenýzprávanaprávnezastúpenieadvokátomanietnatooporyvžiadnomustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho

dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc
poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne
vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne
zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné navyšujúce trovy konania.

Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania

protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych
právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa súvisí
s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných
podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale

o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie
uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie
je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná
situácia.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou

práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovejsprávy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv

spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho

účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 anasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na

kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v

konaní advokátom. Odvolacie námietky navrhovateľa sú neopodstatnené.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na to, že prvostupňový súd neskúmal, či vedľajší účastník skutočne
vykonáva činnosť smerujúcu k ochrane práv spotrebiteľa, nakoľko podľa jeho názoru ide len o
zámienku na to, aby sa obohacoval na náhrade trov konania, tak toto tvrdenie žalobcu nebolo žiadnymi
skutočnosťami preukázané. Odvolací súd zo svojej činnosti vie, že vo viacerých súdnych konaniach

dochádza k späťvzatiam žalôb podávaných zo strany dodávateľov proti spotrebiteľom po oznámení
združenia o tom, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Odvolací súd má taktiež vedomosť
o množstve súdnych konaní, ktoré boli rozhodnuté v prospech spotrebiteľov v dôsledku aktívneho
pôsobenia združenia ako vedľajšieho účastníka v súdnych konaniach, kde boli uplatňované nároky na
základe neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie vo výroku o trovách
konania ako správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a odporcovi v 2. rade a vedľajšiemu
účastníkovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu vrátane osvojenia si dôvod
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.