Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611204413
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5611204413.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v exekučnej veci oprávneného: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. G. XX/A, T., K., proti povinnému: J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, E. F., pre vymoženie
951,31 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. René Matuškom, so sídlom
Exekútorského úradu A. X, X. pod sp. zn. Ex 742/11, na základe odvolania povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/626/2011-69 zo dňa 17.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Konštatoval
neunesenie dôkazného bremena povinným ohľadne tvrdenia, že pohľadávku vymáhanú v rámci tejto

exekúcii uhradil. Povinným predložené potvrdenia (banky) o vykonaných úhradách ako i vyjadrenie
súdneho exekútora k predmetnému návrhu totiž (zhodne) preukazujú, že realizované platby boli
úhradami inej pohľadávky oprávneného a to výživného na základe rozsudku Okresného súdu v Prievidzi
č.k. 10C/11/1999-18 zo dňa 12.3.1999, ktoré bolo vymožené v inej exekúcii vykonávanej pod sp. zn.
Ex 1265/09. Naproti tomu pohľadávka oprávneného - zmeškané výživné, ktoré je predmetom výkonu
tohto exekučného konania (sp. zn. Ex 742/2011, kde exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu v

Prievidzi č.k. 13P/342/2009-122 zo dňa 6.8.2010) doposiaľ vymožená nebola.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný, domáhajúc sa „ukončenia exekúcie“ z dôvodu,
že „pohľadávky sú neoprávnené“. Namietal, že na účet súdneho exekútora boli bankovými prevodmi
poukazované sumy výživného na oprávneného. Okrem toho, ani v jednom upozornení o začatí exekúcie
neboli vymáhané pohľadávky správne vyčíslené. Odvolateľ zdôraznil, že viac krát žiadal súdneho

exekútora o „ukončenie o štúdia môjho syna“, čo mu bolo zamietnuté, hoci má vedomosť, že v roku 2010
oprávnený školu ukončil a nastúpil do zamestnania. Na preukázanie svojich tvrdení predložil doklady o
platbách, ako aj dohodu uzatvorenú dňa 17.2.2003 s manželkou, na základe ktorej (dohody) zanechal
manželke po rozvode majetok. Dodal, že dnes vie, že „to nie je právoplatné“ a že „bol z jej strany
podvedený“.

Oprávnený zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) zistil, že v prípade odvolania povinného ide o
odvolanie podané subjektívne legitimovaným účastníkom (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preto preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu potvrdil

podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne.Primárne odvolací súd zdôrazňuje zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie odvolacích dôvodov
a nadväzne svoju viazanosť (§ 212 ods. 1 O.s.p.) takto vymedzenými odvolacími dôvodmi. Z
uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní (ktorým je i exekučné

konanie) nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho
odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní
vznesených námietok. Nadväzne platí, že je výlučne na (procesnú) ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k
nosnémudôvodu-t.j.,žepoukazovanéplatbypovinnéhosatýkalipredmetuinéhoexekučnéhokonania-
naktorom(dôvode)okresnýsúdzaložilsvojezamietajúcerozhodnutie,rezignovalnarelevantnúreakciu/

protiargumentáciu, spôsobilú vyvrátiť/spochybniť závery predostreté exekučným súdom.

Pokiaľ odvolateľ (ďalej) namieta, že neboli správne vyčíslené „pohľadávky na vymáhanú čiastku“,
túto námietku bližšie nešpecifikoval, predovšetkým však táto námietka nevyvracia podstatu (právny
základ) napadnutého rozhodnutia a to skutočnosť, že úhrady povinného preukazujú splnenie inej (jeho)
povinnosti (založenej na inom exekučnom titule) než je predmetom výkonu rozhodnutia v tomto

exekučnom konaní.

Neopodstatnenými v danom (exekučnom) štádiu súdneho konania sú tvrdenia odvolateľa o jeho údajnej
žiadosti adresovanej súdnemu exekútorovi ohľadne ukončeného štúdia oprávneného. Exekučný titul
v danom prípade totiž oprávnenému priznáva (len) zmeškané výživné (nie bežné) a z tohto pohľadu

v rámci exekučného konania nie je prípustné (tobôž súdnym exekútorom) opätovne preskúmavať
právoplatný rozsudok. Pre úplnosť odvolací súd dodáva (nakoľko sa javí pravdepodobným, že si povinný
nesprávne vykladá jednotlivé skutkové okolnosti), že ukončenie školskej dochádzky oprávneným a jeho
nástup do zamestnania v čase po vzniku exekučného titulu a zároveň pred vymožením sumy priznanej
týmto exekučným titulom nie je právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik tej vyživovacej povinnosti,

ktorá už bola - ako zmeškané výživné - ustálená za predchádzajúce obdobie.
Napokon, bez akejkoľvek vecnej súvislosti s predmetom daného konania/rozhodnutia je odvolateľom
predložená dohoda o vyporiadaní majetku patriaceho do BSM.

Z konštatovaného vyplýva vecná správnosť záveru napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho odvolací súd predmetné rozhodnutie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Povinný
nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p nemá
právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu oprávnený si tento procesný nárok vôbec neuplatnil (§ 151

ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.