Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609210355
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5609210355.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Serraghis Loan Management Ltd,
so sídlom Afentrikas 4, AFENTRIKA COURT, OFFICE 2, 6018, Larnaca, Cyprus, spoločnosť zapísaná
do obchodného registra Cyperskej republiky, registračné číslo H.E. 257931, zastúpený spoločnosťou
JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom advokátskej kancelárie Nitra, Štúrova 13, pobočka kancelárie
Bratislava, Trnavská cesta 50, IČO: 37 962 078, proti povinnému: L. U., nar. X.X.XXXX, bytom N.

Q., N. T. XXX, o vymoženie 1.855,61 s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred
súdnym exekútorom Mgr. Jánom Makitom, so sídlom exekútorského úradu F., U. ul. č. X, sp.zn. EX
904/09, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
6Er/1120/2009-78 z 27.8.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/1120/2009-78 z 27.8.2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 6Er/1120/2009-78 z 27.8.2013 exekúciu zastavil. Zároveň
nepripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného.
Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a), ods. 2, §
58 ods. 1 Exekučného poriadku v nadväznosti na § 45 ods. 1, 2 , § 4, 6a, 17 a § 21 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52
a násl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007. Z predložených listinných dôkazov

zistil, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka a.s. uzavrela s povinným Zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX dňa 13.5.2004. Rozhodca založil svoju právomoc na základe
čl. II. bod 5 zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, zakotvujúcej súhlas dlžníka s prednostným riešením
sporov v rozhodcovskom konaní. Právomoc rozhodcovského súdu je daná platnou rozhodcovskou
zmluvou, ktorá má formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou
podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. V predmetnej

veci založil rozhodcovský súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je v spotrebiteľských právnych
vzťahoch neprijateľnou podmienkou. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným exekučný súd
vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktorý vylučuje, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy
riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Hoci v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí flexipôžičky nebolo
v Občianskom zákonníku medzi neprijateľnými podmienkami ustanovenie týkajúce sa rozhodcovskej
doložky, nevylučuje to oprávnenie exekučného súdu podrobiť súdnej kontrole v zmysle tzv. generálnej

klauzuly Občianskeho zákonníka aj rozhodcovskú doložku uzavretú pred 1.1.2008. Rozhodcovská
doložka v prejednávanej veci vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu na
oprávneným určenom rozhodcovskom súde. Exekučný súd nepovažoval rozhodcovský rozsudok za
formálne vykonateľný z dôvodu chýbajúcej právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Súd zmenu na strane oprávneného nepripustil z dôvodu zastavenia exekúcie.
O trovách exekúcie si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením, ak si súdny exekútor trovy exekúcie

uplatní.Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia, resp. jeho zmeny tak, že exekúcia sa nezastavuje a súd pripustí zmenu účastníka exekúcie na
strane oprávneného. Oprávnený napadnuté rozhodnutie nepovažoval za správne. Ak exekučný súd v

prejednávanej veci súdnemu exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie, vyhodnotiac žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku ako nerozporný so zákonom, nie je daný ani dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa uvedeného
ustanovenia Exekučného poriadku je, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo

vykonateľným, čo môže nastať v dvoch prípadoch:
a) rozhodnutie nebolo vykonateľné v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia a rozhodnutie nebolo vykonateľné ani v čase rozhodovania o vykonaní exekúcie, alebo
b) rozhodnutie v čase začatia exekúcie vykonateľné bolo, avšak neskôr túto vlastnosť stratilo.
Oprávnený uviedol, že v čase rozhodovania súdu o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie nebol exekučný titul v rozpore so zákonom, pričom nemá vedomosť o tom,

žeby exekučný titul po začatí exekúcie stratil svoju vykonateľnosť. Poukázal na to, že v čase uzavretia
zmluvyObčianskyzákonníkneobsahovalustanovenie,ktorézaneprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve považovalo riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Namietal, že exekučný súd si od
oprávneného nevyžiadal predloženie listiny obsahujúcej rozhodcovskú doložku, z ktorého dôvodu sa
súd s jej obsahom ani neoboznámil a teda ani nemohol dostatočne zistiť skutkový stav veci. V zmysle §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže každá spotrebiteľská zmluva obsahovať dojednania vykazujúce
znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky (vrátane rozhodcovskej doložky), a to za predpokladu, že
takáto podmienka bola dojednaná individuálne. Exekučný súd nemôže bez podrobného preskúmania
automaticky vyhodnotiť každú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto
smere považoval napadnuté uznesenie za predčasné, pričom obdobný postup nemá oporu v zákone.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Spisový materiál v prejdnávanej veci bol odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného
predložený už 12.12.2003. Tento bol okresnému súdu vrátený ako predčasne predložený z dôvodu

§ 374 ods. 4 O.s.p. Napadnutým rozhodnutím exekučný súd exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o
nepripustení zmeny na strane oprávneného. Proti rozhodnutiu exekučného súdu o pripustení alebo
nepripustení zmeny na strane oprávneného alebo na strane povinného nie je prípustné odvolanie (§
202 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na to, že vo veci rozhodol vyšší súdny úradník, včas podaným odvolaní
oprávnenou osobou bol výrok napadnutého rozhodnutia o nepripustení zmeny účastníka konania na

strane oprávneného podľa § 374 ods. 4 veta tretia ex lege zrušený a vo veci opätovne rozhodol sudca
uznesením č.k. 6Er/1120/2009-96 z 18.7.2014, ktorým zmenu na strane oprávneného pripustil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §

214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne
prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný
súdpovinnýnauvedenéokolnostiprihliadaťvktoromkoľvekštádiukonaniaazúradnejpovinnosti,nielen
vsúvislostisvydanímpoverenianavykonanieexekúcie.ZožiadnehoustanoveniaExekučnéhoporiadku

totiž nevyplýva možnosť preskúmavať exekučný titul len v konaní o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Práve naopak, formulácia ustanovení § 57 a § 58 Exekučného poriadku umožňuje súdu ex
offo v každej časti exekúcie urobiť úsudok o neprípustnosti exekúcie, k čomu došlo aj v aktuálnej veci.

Krajský súd považoval za súladné s exekučno-právnou úpravou preskúmať, či dojednaná rozhodcovská

doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, ktorá skutočnosť viedla k zastaveniu exekúcie. Ak oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade
rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu, povinný skúmať, či ide
o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku). V rámci toho exekučný súd skúma, čirozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok. Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského
súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej

veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu
skúmať, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd
viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného
konania bol prvostupňový súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako
exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky
(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz10.októbra2012sp.zn.6Cdo105/2011).Uvedené

oprávnenie vyplýva exekučnému súdu priamo z Exekučného poriadku.

Záver rozsudku Súdneho dvora EÚ Asturcom (C- 40/08) konštatuje, že súdu prislúcha v štádiu
výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky a vyvodiť
z toho príslušné závery (aj v podobe neviazanosti spotrebiteľa danou doložkou). Možnosť posudzovať

neprimeranosť zmluvných podmienok zo strany exekučného súdu bola dokonca vo vzťahu k Slovenskej
republike konštatovaná v rozhodnutí C-76/10, kedy súd považoval rozhodnutie exekučného súdu o
neviazanosti spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou za prípustné.

Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná

úverovábankaa.s.)apovinnýmdňa13.5.2004(ktorájesúčasťouspisovéhomateriáluabolapredmetom
preskúmania tak prvostupňovým, ako i odvolacím súdom), exekučný súd správne vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú (uvedenú skutočnosť odvolateľ ani nespochybnil). V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v príslušnom znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky z 13.5.2004 krajský súd zistil, že zmluvné strany dojednali
rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa všetky spory z danej zmluvy mali riešiť pred rozhodcom

v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. II. bod 5. predmetnej Zmluvy o
poskytnutí flexeipôžičky, dôvodne považoval súd prvého stupňa za neprimeranú. Dôsledkom tejto
neprimeranosti je jej absolútna neplatnosť podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. Je nutné pripomenúť, že dojednaná rozhodcovská doložka mala výhradný
charakter - určovala ako jediný súd na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd. Odvolací

súd nespochybňuje, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom
dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je jeho výhradný charakter, táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne
dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho

zákonníka priamo zakazujúce dojednanie výhradnej rozhodcovskej doložky bolo do tohto právneho
predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností
odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej
klauzuly upravenej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd

prvého stupňa vo svojom uznesení. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnou je v danom prípade
skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu
a na základe toho aj rozhodcovskú doložku, čo rozhodcovský súd opomenul. Princíp arbitráže založený

na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je
dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.
Okresný súd tiež správne konštatoval, že pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy nebola dodržaná jej
písomná forma (je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, kde splýva s ostatnými zmluvnýmipodmienkami), ktorá skutočnosť je aktuálne v rámci judikatúry Najvyššieho súdu SR posudzovaná ako
vada v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

V tejto súvislosti sa žiada tiež poukázať na znenie ustanovenia § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, podľa ktorého banky
a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh

rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim
klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme
návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej doložky malo byť v zmysle

zákona výsledkom individuálneho rokovania a nie produktom nanútenia vo forme zakomponovania
rozhodcovskej doložky do neprehľadných ustanovení zmluvy alebo jej všeobecných obchodných
podmienok.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne,

keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č.
244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho
súdu SR.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.