Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/513/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203865
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5114203865.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa - I. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XX,
L., v zastúpení - JUDr. Janka Chorvátová, so sídlom Advokátskej kancelárie A. G. XX, L., proti odporkyni
- C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, L., o zrušenie vyživovacej povinnosti, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/44/2014-22 zo dňa 30.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa dňa 5.2.2014 domáhal
zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni v sume 140 eur mesačne.

Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval záver,
že nie sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni, a to z
objektívnejnemožnostidieťaťaživiťsasamostatne.Objektívnanemožnosťživiťsasamostatnezdôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu viedla k tej skutočnosti, že v súčasnosti odporkyňa má prerušené
štúdium na strednej škole na dobu troch rokov (od 12.9.2012 - 12.9.2015), nepoberá žiadne sociálne
dávky. Táto objektívna nemožnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že už
nemá právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a že by nemalo mať právo na výživné zo
strany svojho rodiča. Ide o objektívny stav, ktorý nepochybne vyplýva i z potvrdenia ošetrujúceho lekára.
Odporkyňa má stále štatút študenta, pripravuje sa na budúce povolanie, potrebuje pomoc aj rodiča, s

ktorým v spoločnej domácnosti nežije. Prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov neznamená zároveň
neúspešné ukončenie štúdia, ktoré by si svojim pričinením sama odporkyňa zavinila, preto nemožno
prisvedčiť argumentom navrhovateľa, že samotný vek odporkyne (dosiahnutie plnoletosti) odôvodňuje
jej schopnosť samostatne sa živiť. Podľa názoru okresného súdu možno konštatovať, že dieťa je
schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Zánik vyživovacej
povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti bez

ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť. Súhrnom
všetkých okolností súd konštatoval, že závažná zmena pomerov na strane oprávnenej (odporkyňa)
nenastala, naďalej je študentom strednej školy hoc v súčasnosti má štúdium z objektívnych, zdravotných
dôvodov prerušené.

Okresný súd dodal, že navrhovateľom navrhovaný dôkaz znalcom z odboru zdravotníctva, ktorý
zodpovedá na otázku, či zdravotný stav a diagnóza odporkyni neumožňuje pokračovať v štúdiu, súd

nevykonal s poukazom na to, že zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
o zmene, a procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po
vyhlásení rozhodnutia.Rozhodnutie o trovách konania okresný súd vyvodil z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyňa
neúspešná procesná strana si náhradu trov konania neuplatnila a nevyplynulo zo spisu, že by jej boli
vznikli nejaké trovy.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť napadnutej
časti rozsudku pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a následne procesné pochybenie pri
hodnotení zhromaždených dôkazov ohľadne tvrdenej objektívnej nemožnosti živiť sa samostatne z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu odporkyne ako plnoletej dcéry navrhovateľa, pretože tu

absentuje odborná špecifikácia ochorenia, ktorým súd odôvodňuje „objektívnu nemožnosť dieťaťa živiť
sa samostatne“ v spojení s potvrdením školy o prerušení štúdia. Na pojednávaní bol oboznámený
list všeobecného lekára o ochorení dcéry, neboli doložené žiadne iné relevantné dôkazy o objektívnej
nemožnosti plnoletej dcéry pre jej zdravotný stav študovať/pracovať. On ako otec (ako jeden z
rodičov) nemal a nemá objektívnu možnosť uvedené skúmať/overiť/zistiť, čo aj v snahe pomôcť dcére
samotnej, keďže spolu nekomunikujú, on je pre dcéru cudzí človek ( ako sa ona sama vyjadrila )

a navyše nemal ani reálnu možnosť zistiť a dozvedieť sa o dôvodoch nepokračovania štúdia dcéry
na strednej škole. Odvolateľ v ďalšej časti odvolania poukazuje na publikované dostupné odborné
informácie (vychádza z verejne dostupných odborných zdravotníckych internetových portálov) pri
charakterizovaní diagnózy skolióza chrbtice, tie bližšie rozvádza z hľadiska medicínskych odborných
poznatkov na č.l. 2, 3 svojho odvolania. V nadväznosti na publikované dostupné odborné informácie

zotrváva na doplnení dokazovania, pretože nebol doposiaľ preukázaný zdravotný stav dcéry, ktorý by
jej znemožňoval objektívne študovať, pracovať. Navyše zo štatistických údajov vyplýva množstvo ľudí
na Slovensku trpiacich skoliózou, ktorí pracujú/študujú, vykonávajú rôzne dôležité profesie - počnúc
lekármi, advokátmi, končiac študentmi stredných či vysokých škôl.

Odvolateľ navrhol vykonať dožiadanie na zdravotnú poisťovňu odporkyne a vyžiadať si výpis z jej

zdravotného poistenia za obdobie od 1.1.2012, z obsahu ktorého budú preukázané úkony poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a teda bude možné overiť hodnovernosť a pravdivosť tvrdení, a tak sa zistí
hlavne skutočný stav veci. Dokazovanie ohľadom skutočného zistenia zdravotného stavu plnoletej
dcéry je i v záujme odporkyne samotnej, pretože nie je možné vylúčiť zámerné a účelové správanie
sa odporkyne, sledujúc ospravedlnenie predchádzajúceho množstva neospravedlnených absencií v

škole s hrozbou jej vylúčenia zo školy. Ak odporkyňa na pojednávaní tvrdila, že chce pokračovať od
budúceho roka po skončení doby prerušenia štúdia na strednej škole a už rok a pol (od 9/2012) si
hľadá možnosť individuálneho štúdia na inej, najlepšie súkromnej škole - aj z tohto možno vyvodiť, že
i pri individuálnom štúdiu sa bude musieť odporkyňa učiť, sústrediť na študovanie odbornej literatúry
a najmä sa pripravovať na maturitu, čo bude nielen časovo náročné, ale môže byť pre ňu objektívne

nemožné pre jej tvrdený zdravotný stav, rovnako ako nemôže ani teraz študovať a pracovať. Odvolateľ
videl problém vo veci v tom, že rodičia plnoletého dieťaťa sú absolútne bezmocní ohľadne zisťovania/
preverenia/potvrdenia či až motivovania plnoletého dieťaťa k inému spôsobu života v tak mladom veku
plnoletosti, v akom je odporkyňa. Odvolateľ poukazuje i na to, že odporkyňa nie je poberateľkou dávok
v dôsledku zdravotného ťažkého postihnutia, svoj život si financuje výlučne z prostriedkov od oboch

rodičov. Rodičia sú v danej situácii bezmocní, len v pozícii platiteľov bez toho, aby mohli oni sami
zistiť skutočný objektívny stav, navyše vzhľadom na plnoletosť dieťaťa už nemajú tie rodičovské práva
ako u maloletého žiaka. V tejto konkrétnej situácii sú obaja rodičia vystavení nemožnosti ovplyvňovať
rozhodnutia plnoletej dcéry týkajúce sa jej života, hoci sa nestotožňujú s nečinnosťou 20-ročnej dcéry,
kedysi dennej študentky strednej školy s maturitou, ktorá týmto spôsobom odďaľuje skončenie štúdia a

najmä spochybňuje úspešné ukončenie strednej školy maturitnou skúškou, ktorá je v súčasnosti v SR
veľmi náročná. Po troch rokoch prerušenia štúdia, podľa názoru odvolateľa, je malá pravdepodobnosť
úspešnéhopokračovaniavštúdiunastrednejškoleanáslednéhoúspešnéhozvládnutiamaturitystakým
odstupom času. Zároveň ide o veľmi dlhú dobu na to, aby plnoleté dieťa viedlo taký záhaľčivý život,
ktorý nie je spôsobený ťažkým zdravotným postihnutím. Odvolateľ cituje i obsahové znenie ustanovenia

§ 75 ods. 2 Zákona o rodine. Poukazuje aj na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré je
zásadne, podľa odvolateľa, postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od
okamihu nadobudnutia schopnosti samo sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich
rukách,je„strojcomsvojhošťastia“.Záležíspravidlalennaňomvakýchmajetkovýchpomerochbudežiť,
pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si má poniesť samé. Zmyslom a účelom teda

je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivépričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli
povinní naďalej svoje dieťa živiť (odvolateľ poukazuje na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13.3.2013,
sp. zn. I.ÚS 2306/12).

Záverom odvolateľ mal za to, že nebola v konaní preukázaná objektívna nemožnosť plnoletého dieťaťa
živiť sa samostatne z dôvodu tvrdeného zdravotného postihnutia vedúceho až k nemožnosti pokračovať
maximálne tri roky v štúdiu na strednej škole. Nebolo preukázané také zdravotné postihnutie plnoletej
dcéry, ktoré by odôvodňovalo znevýhodnenie dieťaťa spôsobené jej postihnutím.

Odporkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený

účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec
v rozsahu i z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (bez
nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.
zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd vyhodnotil v danom štádiu konania odvolanie navrhovateľa za dôvodné.

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným okresnému súdu 5.2.2014 sa domáha zrušenia výživného
na odporkyňu - plnoletú dcéru (nar. XX.X..XXXX). Žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti stanovenej
rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 30P/275/2010-107 zo dňa 20.6.2011 v sume 140 eur mesačne.
Skutkové vymedzenie návrhu opiera o okolnosť, že odporkyňa je plnoletá, ukončila vzdelávanie na
strednej škole, neštuduje ďalej už dlhší čas, bol názoru, že dcéra je schopná sama sa živiť a jeho

vyživovacia povinnosť k nej zanikla.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyňa C. Y. je študentkou Obchodnej akadémie
v Žiline a menovanej žiačke III.B triedy rozhodnutím riaditeľky Obchodnej akadémie v Žiline zo dňa
12.9.2014 (na č.l. 14 spisu) bolo prerušené štúdium. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že menovaná v
II.polrokuškolskéhoroka2011/2012vymeškalazozdravotnýchdôvodov259vyučovacíchhodín,nebola

klasifikovaná z viacerých predmetov, neukončila tretí ročník, a vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné
problémy nie je schopná pokračovať v štúdiu. Pre tieto okolnosti plnoletá žiačka požiadala o prerušenie
štúdia. Uvedené štúdium bolo prerušené najviac na 3 roky od vydania rozhodnutia. Na č.l. 15 spisu
sa nachádzajú lekárske správy od všeobecného lekára pre dospelých MUDr. M. S., jednak ide o
lekársku správu zo septembra 2013 a z 27.2.2014. V správe zo septembra 2013 konštatuje sa ochorenie

pohybového aparátu, chrbtice, pre ktoré odporkyňa mala prerušené štúdium a zo zdravotných dôvodov
nemala možnosť zamestnať sa, z hľadiska zdravotného doporučuje sa individuálne štúdium.

Odporkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že naďalej má zdravotné problémy, je doma, nemá žiaden zdroj
príjmu, všetky náklady spojené s jej výživou hradí matka. Navrhovateľ od decembra 2013 na jej výživu
neprispieva. Poukázala na to, že pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sa nemôže zamestnať, štúdium na

Obchodnej akadémii má prerušené najdlhšie na 3 roky a hľadá možnosť pokračovania a pripravovania
sa na budúce povolanie buď externou alebo individuálnou formou štúdia, je stále žiačkou Obchodnej
akadémie v Žiline. Uviedla, že bola liečená lekárom, chodila na rehabilitácie, k rôznym fyzioterapeutom,
v jej prípade ide o ochorenie skoliózy chrbtice, chodila aj k detskému ortopédovi.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako

zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Ustanovenie § 78 ods.
1 Zákona o rodine upravuje možnosť zmeny dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom v prípade zmeny
pomerov. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.V konkrétnej súdnej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, je prioritnou otázkou či od doby pôvodnej
úpravy výživného nastala taká zmena pomerov, ktorá opodstatňuje zánik/zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa. Krajský súd zvýrazňuje, že nemôže ísť len o hocijakú zmenu, musí ísť o

zmenu výraznú, ktorá sa závažnejším spôsobom odzrkadľuje v pomeroch účastníkov. V posudzovanom
prípade však navrhovateľom tvrdená zmena pomerov spočíva v nadobudnutí schopnosti odporkyne
sama sa živiť. Ide však v prejednávanej veci o zložitejšiu skutkovú situáciu, keďže odporkyňa, naďalej
vedená ako študentka strednej školy má prerušené štúdium najdlhšie na obdobie 3 rokov v dôsledku
zdravotných indispozícii. Okresný súd existenciu objektívnej prekážky v príprave odporkyne na budúce

povolanie (študovať na strednej škole sústavnou pravidelnou dennou formou štúdia) uzavrel na základe
lekárskych správ všeobecného lekára z roku 2014, hoc navrhovateľ v štádiu konania pred súdom prvého
stupňa namietal, že by existovali také vážne zdravotné dôvody, ktoré by odporkyni neumožnili študovať.
Navrhoval v záujme objektivizovania zdravotného stavu odporkyne vykonať dokazovanie, jeho návrhy
okresný súd neakceptoval, a svoj skutkový a následne právny záver vyvodil len zo záverov rozhodnutia
školy o prerušení štúdia na obdobie minimálne 3 rokov, podporené listinnými dôkazmi všeobecného

lekára, v ktorých sa konštatuje vo všeobecnosti nemožnosť štúdia pre zdravotné problémy s chrbticou.

Nato,abyokresnýsúdmoholjednoznačneprijaťzáveroobjektívnomcharakterezdravotnýchproblémov
odporkyne znemožňujúcich jej v príprave a v pokračovaní štúdia, či už dennou, externou, individuálnou
formou, súd prvého stupňa nemal skutkový stav uzavretý riadne. Následne potom je jeho rozhodnutie
predčasné.

Okresný súd mal vykonať dokazovanie na tvrdenie odporkyne o tom, že v rozhodnom období
navštevovala i špecialistov, napr. ortopéda, rehabilitačné procedúry, mal ju súd prvého stupňa vyzvať,
aby predlžila dôkazy o tom, že absolvovala jednotlivé vyšetrenia u špecialistu ortopéda, že sa
zúčastňovala rehabilitačnej liečby (ako to tvrdí), zistiť koľko návštev absolvovala u príslušného ortopéda,
kedy, v ktorých rokoch, ako špecialista (ortopéd), prípadne iný lekár špecializujúci sa na ochorenie

chrbtice uzatvoril zdravotný stav odporkyne. Zároveň v prípade, že odporkyňa takýchto špecialistov
lekárov v rámci svojej liečby navštevovala, bude ich dotazovať na to, či ide o také zdravotné dispozície,
ktoré odporkyni neumožnili v rozhodnom období štúdium vôbec, teda ani formou individuálnou resp. ani
formou externou. Ak by bolo preukázané, že jej zdravotný stav umožňoval individuálnu, resp. externú
formu štúdia na dotknutej strednej škole, či mohla táto škola takúto formu štúdia odporkyni umožniť, v

prípade, že áno, či sa odporkyňa o takúto formu štúdia prejavila záujem, alebo nie. Ak sa preukáže, že
odporkyňa v dôsledku zdravotného stavu nemohla študovať v rozhodnom období vôbec, treba, aby sa
okresnýsúdzaoberalajrozsahomjejodôvodnenýchpotrieb.Ažpodoplnenídokazovaniavnaznačenom
smere bude môcť okresný súd prijať objektívny záver vo veci rozhodovania o návrhu navrhovateľa o
zrušenie výživného. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.