Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Podhorová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/803/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114205687
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114205687.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky I.. U. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.
H., N. XX, proti odporcovi C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., N. XX, o rozvod manželstva, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/73/2014 - 21 zo dňa 29. 04. 2014

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov uzatvorené pred bývalým
Mestským národným výborom v H. H. dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozviedol. O trovách konania rozhodol tak,
že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je v súčasnej dobe tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že toto nemôže plniť svoj účel. Od účastníkov konania, najmä zo strany

navrhovateľky, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia napriek tomu, že odporca
vyjadril s návrhom na rozvod manželstva nesúhlas. Vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“).

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odporca podal odvolanie, v ktorom namietal, že
súd nedostatočne sa zaoberal predloženými dôkazmi, resp. ich nesprávne vyhodnotil a na základe tejto
skutočnosti nerozhodol správne o rozvode manželstva. Má za to, že sa podstatne zmenil spôsob jeho

života, je si vedomý skutočnosti, že v období pred podaním návrhu na rozvod manželstva sa nesprával
vždy korektne, požíval dosť často alkoholické nápoje, teraz ale už dlhšiu dobu úplne abstinuje a snaží
sa vytvárať úplne iné prostredie v domácnosti. S navrhovateľkou naďalej žije v spoločnej domácnosti,
spoločnehospodáriaaprispievajúnajejchod.Manželstvoúčastníkovboloodjehouzatvoreniadlhodobo
harmonické, nevznikali žiadne rozpory a je presvedčený, že naďalej bude fungovať.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že trvá na rozvode manželstva, k
odporcovi nemá už žiadny citový vzťah, s faktami, ktoré odporca uviedol v odvolaní nesúhlasí. Nie je

pravdou, že spoločne hospodária a on prispieva na chod domácnosti (uhradil len poplatok za komunálny
odpad na polovicu kalendárneho roka a uhradil daň z nehnuteľností). Nie je pravdou, že žijú v spoločnej
domácnosti, pretože od apríla tohto roku sa v nej odporca nezdržiava, do spoločného bytu prišiel len
trikrát na krátky čas. Nesúhlasí ani s jeho tvrdením, že už dlhšiu dobu abstinuje, pretože aj po vynesení
rozsudku niekoľkokrát požil alkoholické nápoje, čoho svedkom bola ona aj deti. V minulosti sa stalo,
že abstinoval 2 - 3 mesiace a znovu sa vrátil k popíjaniu alkoholu. Je presvedčená, že ich manželstvo

fungovať nebude, nemá záujem na jeho obnovení.V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.

zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a môže k
nemu dôjsť buď tým, že súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť alebo síce aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne že zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne
závery.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav v dôsledku čoho nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a tým vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd poukazuje
na to, že okresný súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 29. 04. 2014, pričom vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov a to navrhovateľky a odporcu. Napriek skutočnosti, že výpovede
obidvochúčastníkov,čosatýkapríčinyrozvratumanželstvaaskutkovýchtvrdenítohoktoréhoúčastníka,
boli diametrálne odlišné, manželstvo účastníkov bez náležitého zistenia skutkového stavu rozviedol,

pričom ani v odôvodení svojho rozhodnutia neuviedol, na základe čoho, akých okolností a akého
skutkového stavu dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že toto nemôže plniť svoj účel. Je síce zrejmé z postoja navrhovateľky k otázke existencie manželstva do
budúcna, že táto nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, avšak okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom neuviedol, či zisťoval príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu

vzťahov medzi manželmi a či pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov na ne prihliadol. Z
výpovede navrhovateľky na pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že má za to, že problémy
v manželskom spolužití vznikli v dôsledku závadového správania sa odporcu, ktoré spočívalo v tom,
že v poslednom období pokiaľ mal finančné prostriedky tieto nikdy alebo veľmi málo použil pre rodinu,
požíva alkoholické nápoje, fyzicky ju napadol. Naopak, z výpovede odporcu vyplynulo, že podľa neho

najväčší rozpor medzi manželmi je v otázke ohľadne výchovy H., ktorého mali v pestúnskej starostlivosti,
vo vzťahu k požívaniu alkoholických nápojov uviedol, že tieto požíva príležitostne. Popieral fyzické
napadnutie navrhovateľky. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav okresným súdom a odôvodnenie
rozhodnutia vo veci samej, tak ako je uvedené vyššie, je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný,
pretože nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností okresný súd vyhodnotil dôvodnosť

podaného návrhu v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd ďalej poukazuje na to,
že štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom účastníka konania na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odvolací súd poukazuje na to, že práve
odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval
príslušné procesné normy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci. Odôvodnenie
rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému
právu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II.ÚS/6/03 zo dňa 13. 03. 2003).

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov a ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,čonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.
Dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozsudku je veľmi významnou časťou rozsudku a to z
hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd
pri vypracúvaní rozhodnutia (s prihliadnutím na vykonané dokazovanie), čo sa týka jeho odôvodnenia,

sa dôsledne ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. neriadil a podľa neho nepostupoval. Žiadnym
spôsobom neuviedol skutočnosti, ktoré považuje za preukázané a ktoré nie, nezhrnul dôkaznú situáciua odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 Zákona o rodine, či zistil
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a aké tieto príčiny sú.

Z horeuvedených dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len rozhodnutie okresného súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní je povinný zaoberať sa otázkou
rozvratu manželstva. V prípade, že zistí existenciu rozvratu manželstva, je povinný vysporiadať sa s
dôvodmi, ktoré viedli k tomuto rozvratu manželstva, vzhľadom na odlišné výpovede účastníkov v konaní.
Je potrebné doplniť dokazovanie napríklad svedeckými výpoveďami, ktorá dôkazná povinnosť zaťažuje
navrhovateľku, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu na základe doteraz vykonaného dokazovania

súd bez ďalšieho nemohol náležite ustáliť, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a
trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia tak, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol okresný súd a to vzhľadom
na odlišné výpovede účastníkov konania v konaní pred súdom. Okresný súd v ďalšom konaní náležite
vykoná dokazovanie aj v súlade s ustanovením § 129 O. s. p. a vo veci opätovne rozhodne.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.