Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205211191
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4205211191.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom: Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátmi: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD.; JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko:
U. XXXX, o vymoženie pohľadávky 681,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno z 31. júla 2012 pod č. k. 8Er/764/2005-10 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, návrh oprávnenej

na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu pod. sp. zn. 8Er/764/2005 vedenú u súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, exekútorský úrad v Šali, P. Pazmáňa 49/3, pod EX 3240/05 vyhlásil
za neprípustnú a konanie zastavil. O náhrade trov súdneho exekútora rozhodol tak, že o nich rozhodne
v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 103 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“); § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“); § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“); ako aj zisteným skutkovým

stavom. Súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul, ktorým bola notárska zápisnica N 2675/2005, NZ
26561/2005, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 12.06.2005. Súčasťou tejto
zmluvy bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na "spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie
uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky
(alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva." Splnomocnenie,
ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred
pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré
môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a
svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a

konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase uznania, pretože
neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či
určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú.
Súd prvého stupňa dôvodil, že ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie.
Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. Právny zástupca

povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený
priamo v zmluve o úvere oprávnenou, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. TomášaKušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne
udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto "splnomocnený zástupca" v
mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej "konal". Predložená notárska

zápisnica tak nemohla byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať, preto súd zamietol návrh oprávnenej
na zmenu exekútora a rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa jeho

zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol
nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že svojim postupom jej
odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1
písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový
súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Uviedla, že všeobecný

súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný
titul zrušený. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel
náležitú právnu starostlivosť. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného

súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Postup exekučného súdu, ktorý bez
časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva
alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný,
pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok. Uviedla, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola

vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Mala za to, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako,
ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti.
Okrem toho poukázala aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Tvrdila, že postupom exekučného súdu, ako aj napadnutým

uznesením, došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a
práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Ďalej namietala, že nemala možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jej právnom
postavení a nebola oboznámená s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jej
právach, nebola oboznámená s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Nesúhlasila s názorom

súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným je neprijateľnou podmienkou. Tento záver
súdu neobstojí, nakoľko povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky. Preniesol na
tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh. V tejto súvislosti poukázala na to, že povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods.
1 písm. b/ Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Plnomocenstvo nie

je zmluvným ustanovením, a preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutú v ust. § 53 OZ. Mala za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je
dostatočne určité a zrozumiteľné a neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Uviedla, že
právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s
uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vznikol. Zdôraznila, že súd je povinný preskúmať

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Oprávnená písomným podaním zároveň žiadala prerušiť konanie podľa § 109 ods.
1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť

prejudiciálneotázkyvnasledujúcomznení:„1/Jemožnézaneprijateľnúzmluvnúpodmienkupovažovať
aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto
základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47

ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.K odvolaniu oprávnenej podal písomné vyjadrenie súdny exekútor, v ktorom uviedol, že z hľadiska
jeho postavenia v exekučnom konaní mu neprináleží hodnotiť právne závery, ku ktorým dospel súd vo
svojom rozhodnutí a rovnako mu neprináleží hodnotiť právne závery, ktoré vo svojom odvolaní uviedla

oprávnená. Poukázal na znenie ustanovenia § 57 EP.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, rozhodnutie považovala za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP bol
už niekoľkokrát predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je
ustálená a konštantná (rozhodnutia NS SR - 2 Cdo 245/2010, 5Cdo 230/2011, 6Cdo 143/2011, 6 Cdo
105/2011). Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom
rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnené

tvrdenie oprávnenej o existencii vady konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, nakoľko súd
rozhodoval vo veci ktorá patrí do jeho právomoci.

Oprávnená v odvolaní uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Oprávnená tvrdí, že k odňatiu jej

možnosti pred súdom konať došlo tým, že pred súdom nebola vypočutá, nebola oboznámená so
stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi, nemala možnosť ovplyvniť prípravu rozhodnutia, súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti. Rovnako vytýkala, že
v súvislosti s tým jej znemožnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný.
Exekučný súd v tomto štádiu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení oprávnenej v návrhu
na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu
osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či daný
exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti
oprávnenej a povinného.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňapodmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,

povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento
prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen
oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre

účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra,
advokátska kancelária za Kasárňou 1, Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť
zmluvy o úvere vopred pripravila oprávnená a povinný ju nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu,
ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane pripravených zmluvných dojednaní. To
potvrdzuje, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určila mu ho oprávnená, pričom povinný s touto osobou
ani nemusel prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,

ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo,
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo

dlh uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej
zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa
požiadavkyuvedenév§41ods.2písm.c/EP.Abybolanotárskazápisnicasosúhlasomkvykonateľnosti
spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade
nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul možno

spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne
plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto
plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti
musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a

neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá
sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinného, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú
si zjavne určil zástupca povinného bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným. Povinný bol
takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť,

pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo
udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené,
exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči
povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, §

23 a § 39 OZ. Taktiež z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva
práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr.
Kušníranaspísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu,t.j.abyvmenepovinnéhouznalzáväzok,
považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Odvolací súd záverom poznamenáva, že v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho

výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne
splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho
dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.Nakoľko oprávnená podala návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací
súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať
na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym

právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak
chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v § 36 ods. 5, a to
tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu je podanie
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok vylučuje použitie
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť.

Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací súd navyše
dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor, a ktorý nesie zodpovednosť za
súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade
neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko
všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza, sú už konštantnou judikatúrou vyriešené,

z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína
acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej
otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie
je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné
alebo zrozumiteľné).

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.